znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 214/2015-176

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. apríla 2015 v senátezloženom   z   predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   (sudkyňa   spravodajkyňa)a zo sudcov Lajosa   Mészárosa   a   Ladislava   Orosza   predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpeného   otcom ⬛⬛⬛⬛,   ktorounamietajú porušenie

- základných práv podľa čl. 15 ods. 1 a 2, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2, čl. 40, čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s porušením čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 14a čl. 41 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,

- základných práv podľa čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1, čl. 7, čl. 24 ods. 1 a 2 a čl. 47Charty základných práv Európskej únie v spojení s porušením čl. 33 ods. 1 a čl. 54 Chartyzákladných práv Európskej únie,

- porušenie práv podľa čl. 2 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1 a čl. 13 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s porušením čl. 1, čl. 14 a čl. 17Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

- porušenie práv podľa čl. 6 ods. 1 a 2, čl. 7 ods. 1, čl. 16 ods. 1 a 2 a čl. 24 ods. 1Dohovoru o právach dieťaťa v spojení s porušením čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 4, čl. 5, čl. 18 ods. 1,čl. 24 ods. 3 a čl. 35 Dohovoru o právach dieťaťa

- uznesením vyšetrovateľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sekcie kontrolya inšpekčnej služby ČVS: SKIS-472/OISZ-V-2014 zo 16. októbra 2014,

- uznesením vyšetrovateľky Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava VČVS: ORP-681/1-VYS-B5-2014 z 15. decembra 2014,

- uznesením   vyšetrovateľa   Prezídia   Policajného   zboru   Národnej   kriminálnejagentúry, národnej protikorupčnej jednotky expozitúry Východ ČVS: PPZ-629/NKA-PK-VY-2014 z 22. decembra 2014,

- uznesením   Okresnej   prokuratúry   Bratislava   V   č. k.   1 Pn 902/14/1105-13z 2. decembra 2014,

- uznesením   Okresnej   prokuratúry   Bratislava   V   č.   k.   1   Pn   604/14/1105-16z 20. januára 2015,

- uznesením Generálnej prokuratúry Slovenskej republikyč. k. XV/2 Gn 130/14/1000-32 z 11. februára 2015, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. februára2015 a 18. marca 2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,

(ďalej aj „sťažovateľ v 1. rade“), a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpeného otcom ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ v 2. rade“,spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie

- základných práv podľa čl. 15 ods. 1 a 2, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2, čl. 40, čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s porušením čl. 1 ods. 1, čl. 12ods. 1, 2 a 4, čl. 14 a čl. 41 ods. 1 ústavy,

- základných práv podľa čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1, čl. 7, čl. 24 ods. 1 a 2 a čl. 47Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) v spojení s porušením čl. 33ods. 1 a čl. 54 charty,

- porušenie práv podľa čl. 2 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1 a čl. 13 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s porušenímčl. 1, čl. 14 a čl. 17 dohovoru,

- porušenie práv podľa čl. 6 ods. 1 a 2, čl. 7 ods. 1, čl. 16 ods. 1 a 2 a čl. 24 ods. 1Dohovoru o právach dieťaťa v spojení s porušením čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 4, čl. 5, čl. 18 ods. 1,čl. 24 ods. 3 a čl. 35 Dohovoru o právach dieťaťa

- uznesením   vyšetrovateľa   Ministerstva   vnútra   Slovenskej   republiky   sekciekontroly a inšpekčnej   služby   ČVS: SKIS-472/OISZ-V-2014   zo   16. októbra 2014   (ďalejaj „napadnuté uznesenie zo 16. októbra 2014“),

- uznesením vyšetrovateľky Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava VČVS: ORP-681/1-VYS-B5-2014   z   15.   decembra   2014   (ďalej   aj   „napadnuté   uzneseniez 15. decembra 2014“),

- uznesením   vyšetrovateľa   Prezídia   Policajného   zboru   Národnej   kriminálnejagentúry, národnej protikorupčnej jednotky expozitúry Východ ČVS: PPZ-629/NKA-PK-VY-2014 z 22. decembra 2014 (ďalej aj „napadnuté uznesenie z 22. decembra 2014“),

- uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava V (ďalej len „okresná prokuratúra“)č. k. 1 Pn 902/14/1105-13   z   2. decembra 2014   (ďalej   aj   „napadnuté   uzneseniez 2. decembra 2014“),

- uznesením okresnej prokuratúry č. k. 1 Pn 604/14/1105-16 z 20. januára 2015(ďalej aj „napadnuté uznesenie z 20. januára 2015“),

- uznesením   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálnaprokuratúra“) č. k. XV/2 Gn 130/14/1000-32 z 11. februára 2015 (ďalej aj „napadnutéuznesenie z 11. februára 2015“).

Sťažovatelia   svoju sťažnosť   označujú   ako „sťažnosť   podľa   čl. 127   ods. 1   Ústavy Slovenskej   republiky“ s   tým,   že „Účastník   konania,   proti   ktorému   smeruje   sťažnosť“,je „... Generálna   prokuratúra   SR...   Krajská   prokuratúra   v   Bratislave...   Okresná prokuratúra   Bratislava   V...   Ministerstvo   vnútra   Slovenskej   republiky...   Sekcia   kontroly a inšpekčnej   služby,   Úrad   inšpekčnej   služby...   Národná   kriminálna   agentúra,   Národná protikorupčná jednotka, expozitúra západ – ⬛⬛⬛⬛, ako aj expozitúra východ   – ⬛⬛⬛⬛...   Okresné   riaditeľstvo   Policajného   zboru v Bratislave V...“.

Z   odôvodnenia   sťažnosti   vyplýva,   že   sa   týka   trestného   oznámenia   sťažovateľav 1. rade «... zo dňa 15. 05. 2014, ktoré prijal generálny prokurátor SR dňa 20. 05. 2014, ktoré bolo   doplnené   doplnením   zo   dňa   14.   09.   2014   a   druhým   doplnením   zo   dňa 10. 11. 2014... Predmetné trestné oznámenie sťažovateľa (oznamovateľa a poškodeného) zo dňa 15. 05. 2014 bolo doručené do vlastných rúk generálnemu prokurátorovi SR dňa 20. 05. 2014 z dôvodu trestnej činnosti únosu maloletého dieťaťa ⬛⬛⬛⬛, ktorý uskutočnila matka dieťaťa − ⬛⬛⬛⬛, a následného zneužívania právomoci verejných činiteľov (menovaných policajtov Obvodného oddelenia PZ Bratislava ⬛⬛⬛⬛, sudkyne Okresného súdu Vranov nad Topľou − a ďalších sudcov Okresného súdu Bratislava V, Krajského súdu v Prešove, Najvyššieho súdu SR, ako aj neznámeho páchateľa, resp. sudkyne Okresného súdu Vranov nad Topľou v súčinnosti s vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Bratislava V −

) v súbehu s ďalšími trestnými činmi...

Predmetné   trestné   oznámenie   bolo   sťažovateľom   (oznamovateľom   a   poškodeným) doplnené doplnením zo dňa 14. 09. 2014 o právne skutočnosti a príslušné dôkazy (príloha č. 14) a doplnením zo dňa 10. 11. 2014 o nové právne skutočnosti a dôkazy (príloha č. 18). Uvedené doplnenia boli doručené rovnako generálnemu prokurátorovi SR.

Po   podaní   predmetného   trestného   oznámenia   sťažovateľa   (oznamovateľa a poškodeného)   zo   dňa   15. 05. 2014,   ktoré   prijal   generálny   prokurátor   SR, prokurátorka netrestného odboru Generálnej prokuratúry SR − oznámila sťažovateľovi   (oznamovateľovi   a   poškodenému)   listom   zo   dňa   30. 05. 2014, č. VI/3 Gc 196/14/1000-4,   postúpenie   predmetného   trestného   oznámenia   oznamovateľa zo dňa 15. 05. 2014 trestnému odboru Generálnej prokuratúry SR...

Následne prokurátor Organizačno-kontrolného oddelenia Generálnej prokuratúry SR − ⬛⬛⬛⬛ listom zo dňa 25. 06. 2014, č. XV/2 Gn 130/14/1000-7, oznámil sťažovateľovi   (oznamovateľovi   a   poškodenému)   odstúpenie   predmetného   trestného oznámenia oznamovateľa zo dňa 15. 05. 2014... smerujúceho proti sudcom Okresného súdu Bratislava V, Okresného súdu Vranov nad Topľou, Krajského súdu v Prešove a Najvyššieho súdu SR na ďalšie konanie Prezídiu Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúre Bratislava...

Následne prokurátorka trestného odboru Generálnej prokuratúry SR −

listom zo dňa 01. 07. 2014, č. IV/3 Gn 690/14/1000-7, oznámila sťažovateľovi (oznamovateľovi a poškodenému), „že podanie zo dňa 15. 05. 2014 bolo v časti, v ktorej poukazujete na podozrenie zo spáchania trestného činu únosu matkou dieťaťa

a na nezákonný postup ⬛⬛⬛⬛, vyššej súdnej úradníčky Okresného   súdu   Bratislava   V   odstúpené   na   ďalšie   konanie   Okresnej   prokuratúre Bratislava V.“...

Nasledoval list prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava V −

zo dňa 25. 07. 2014, č. 1 Pn 604/14/1105-3, ktorým oznámila sťažovateľovi (oznamovateľovi a poškodenému), „že vaše trestné oznámenie zo dňa 15. 05. 2014, ktoré bolo   tunajšej   prokuratúre   odstúpené   z   GP   SR   dňa   17.   07.   2014,   v   časti   týkajúcej sa podozrenia zo spáchania trestného činu únosu, som dnešného dňa odovzdala v zmysle § 198 ods. 1 Tr. Por. Na vybavenie Odboru kriminálnej polície OR PZ Bratislava V.“... Proti uvedenému protizákonnému postupu prokurátorov podriadených generálnemu prokurátorovi SR podal sťažovateľ (oznamovateľ a poškodený) podnet zo dňa 05. 08. 2014 na preskúmanie zákonnosti tohto postupu, ktorý bol doručený generálnemu prokurátorovi SR dňa 07. 08. 2014 (príloha č. 8), ktorým namietol sťažovateľ (oznamovateľ a poškodený) protizákonný   a   protiústavný   postup   menovaných   prokurátorov   vo   veci   predmetného trestného oznámenia sťažovateľa...

K   uvedenému   preverovaniu   zo   strany   oprávnenej   osoby   −   generálneho prokurátora SR:

• vo vzťahu ku ktorému bola porušená supremacía výkonu právomoci orgánu činného v   trestnom   konaní,   ktorú   mu   udeľuje   Trestný   poriadok   v   dôsledku   právnej   skutočnosti prijatia predmetného trestného oznámenia, nedošlo − opätovne v rozpore so zákonom bolo predmetný podnet, ktorý obsahoval oznámenie trestnej činnosti podriadených prokurátorov v SR listom prokurátora Organizačno-kontrolného oddelenia Generálnej prokuratúry SR − ⬛⬛⬛⬛ zo dňa 11. 08. 2014, č. XV/2 Gn 130/14/100045, (príloha č. 9), ako aj listom prokurátorky Trestného odboru Generálnej prokuratúry SR −

zo dňa 13. 08. 2014, č. IV/3 Gn 690/14/1000-10, (príloha č. 10), odstúpený Krajskej prokuratúre v Bratislave.

Uvedená   sťažnosť   sťažovateľa   (oznamovateľa   a   poškodeného),   resp.   podnet na preskúmanie   zákonnosti   postupu   podriadenej   prokurátorky   Okresnej   prokuratúry Bratislava   V   − ⬛⬛⬛⬛,   ktorý   bol   v   rozpore   so   zákonom   postúpený na Krajskú   prokuratúru   v   Bratislave,   bol   následne   vybavený   neoprávnenou   osobou (príslušný bol generálny prokurátor SR, keďže bola porušená jeho supremacía právomoci orgánu činného v trestnom konaní) − prokurátorkou Krajskej prokuratúry v Bratislave − ⬛⬛⬛⬛, a to listom zo dňa 16. 09. 2014, č. 1 Kn 644/14/1100-5, v rozpore s právnym poriadkom SR, keď konštatovala, že „v postupe prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V, ktorým odstúpil predmetnú časť trestného oznámenia zo dňa 15. 05. 20144 na ďalšie konanie OR PZ v Bratislave V, som žiadny rozpor so zákonom nezistila.“ (príloha č. 16).»

K   vyčerpaniu   dostupných   opravných   prostriedkov   sťažovatelia   uvádzajú,že „... sťažovateľ   (oznamovateľ   a   poškodený)   podal   všetky   opravné   prostriedky,   ktoré mu právny poriadok SR priznáva (proti uzneseniam vyšetrovateľov PZ, vydaným v prvom stupni   predmetného   trestného   konania,   podal   sťažnosti   podľa   §   185   a   nasl.   Trestného poriadku, ktoré sa stali predmetom výkonu právomoci menovaných prokurátorov a boli uzneseniami menovaných prokurátorov v druhom stupni predmetného trestného konania zamietnuté, pričom voči týmto uzneseniam nie je možné už podať opravný prostriedok.“.

K zákonnej podmienke povinného zastúpenia sťažovateľov v zmysle § 20 ods. 2zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   sťažovateľ   v   1.   rade   uvádza   svojuargumentáciu, podľa ktorej „Ústavný súd SR je sťažovateľovi povinný umožniť výkon práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v spojitosti s čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, čl. 26 ods. 1 a ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru v spojitosti s čl. 10 Dohovoru a čl. 13 Dohovoru a poskytnúť sťažovateľovi právo na súdnu ochranu jeho základných práv a slobôd v rámci ich samoobhajoby sťažovateľom v konaní pred Ústavným súdom SR“. V tejto súvislostisťažovatelia   uvádzajú   právnu   analýzu „rozporu   §   20   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.

Petit sťažnosti, t. j. uvedenie toho, akého rozhodnutia sa svojou sťažnosťou domáhajú,sťažovatelia vymedzili takto:

„Vzhľadom   na   uvedené   porušenie   základných   práv   a   slobôd   sťažovateľa (oznamovateľa   a   poškodeného),   ako   aj   maloletého   dieťaťa   sťažovateľa   (poškodeného), ku ktorému došlo v predmetnom trestnom konaní začatom:

• na základe trestného oznámenia sťažovateľa (oznamovateľa a poškodeného) zo dňa 15. 05. 2014, a jeho doplnení zo dňa 14. 09. 2014 a zo dňa 10. 11. 2014 je nevyhnutné, aby sa Ústavný súd SR vysporiadal s nezákonnými a protiústavnými postupmi na základe procesných   úkonov   uvedených   verejných   činiteľov   štátnych   orgánov   (menovaných prokurátorov a policajtov) a ich rozhodnutiami vydaným v prvom, ako aj druhom stupni predmetného   trestného   konania,   ktoré   sa   začali   na   základe   predmetného   trestného oznámenia sťažovateľa (oznamovateľa a poškodeného), a preto z horeuvedených dôvodov Ústavný súd SR podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde zrušuje:

všetky procesné úkony menovaných verejných činiteľov (prokurátorov a policajtov), vydané   na   prvom,   ako   aj   na   druhom   stupni   predmetných   trestných   konaní   začatých na základe predmetného trestného oznámenia sťažovateľa (oznamovateľa a poškodeného), a rovnako zrušuje nasledovné uznesenia vyšetrovateľov PZ vydané na prvom stupni predmetných   trestných   konaní   vo   veci   predmetného   trestného   oznámenia   sťažovateľa (oznamovateľa a poškodeného):

... uznesenie vyšetrovateľa PZ − mjr. ⬛⬛⬛⬛ zo dňa 16. 10. 2014, č. ČVS:SKIS-472/OISZ-V-2014,

... uznesenie vyšetrovateľky PZ − ⬛⬛⬛⬛ zo dňa 15. 12. 2014, č. ČVS:ORP-681/1-VYS-B5-2014,

a   nasledovné   uznesenia   prokurátorov   vydané   na   druhom   stupni   predmetného trestného   konania   vydané   vo   veci   predmetných   sťažností   sťažovateľa   (oznamovateľa a poškodeného) proti uvedeným uzneseniam vyšetrovateľov PZ:

... uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V −

zo dňa 02. 12. 2014, č. k. 1 Pn 902/14/1105-13,

... uznesenie   prokurátorky   Okresnej   prokuratúry   Bratislava   V   −

zo dňa 20. 01. 2015, č. 1 Pn 604/14/1105-16.“

V   doplnení   sťažnosti   –   podaní   z   11.   marca   2015   doručenom   ústavnému   súdu18. marca   2015,   v   petite   sťažovatelia   žiadali   zrušiť   aj „uznesenie   vyšetrovateľa   PZ   – mjr. ⬛⬛⬛⬛ zo dňa 22. 12. 2014, č. ČVS: PPZ-629/NKA-PK-VY-2014“,ako aj „uznesenie   prokurátora   Organizačno–kontrolného   oddelenia   Generálnej prokuratúry   Slovenskej   republiky   – ⬛⬛⬛⬛ zo   dňa   11.   02.   2015, č. XV/2 Gn 130/14/1000-32“.

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokujena neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorýchprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísanézákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavneneopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sanemusí odôvodniť.

Podľa   §   20   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde   je   ústavný   súd   viazaný   návrhomna začatie   konania   okrem   prípadov   výslovne   uvedených   v   tomto   zákone.   Viazanosťústavného   súdu   návrhom   na   začatie   konania   sa   prejavuje   predovšetkým   vo   viazanostipetitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127 ústavy),v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods.1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom zhľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže ústavnýsúd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu ktomu   subjektu,   ktorý   označil   za   porušovateľa   svojich   práv   (m.   m.   IV.   ÚS   415/09,IV. ÚS 355/09, II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).

Sťažovatelia   v   petite   svojej   sťažnosti   žiadajú   zrušiť „všetky   procesné   úkony menovaných   verejných   činiteľov   (prokurátorov   a   policajtov),   vydané   na   prvom, ako aj na druhom   stupni   predmetných   trestných   konaní   začatých   na   základe predmetného trestného   oznámenia...“ a   tiež „uznesenie...   zo   dňa   16.   10.   2014, č. ČVS: SKIS-472/OISZ-V-2014... uznesenie... zo dňa 15. 12. 2014, č. ČVS: ORP-681/1- VYS-B5-2014... uznesenie... zo dňa 02. 12. 2014, č. k. 1 Pn 902/14/1105-13... uznesenie... zo dňa 20. 01. 2015, č. 1 Pn 604/14/1105-16... uznesenie... zo dňa 22. 12. 2014, č. ČVS: PPZ- 629/NKA-PK-VY-2014... uznesenie... zo dňa 11. 02. 2015, č. XV/2 Gn 130/14/1000-32“.

Odôvodnenie sťažnosti sťažovateľov je mimoriadne rozsiahle, má rozsah 165 strán,resp.   v   doplnení   sťažnosti   178   strán,   odkazuje   na   rozhodnutia   rôznych   orgánov   –všeobecných   súdov,   vyšetrovateľov,   prokurátorov.   V   tejto   časti   sťažnosti   sťažovatelianevymedzujú   predmet   svojej   sťažnosti   dostatočne   určito   a   zrozumiteľne.   Ústavný   súdpovažuje petit sťažnosti v časti, v ktorej sťažovatelia žiadajú zrušiť „všetky procesné úkony menovaných verejných činiteľov...“, za neurčitý a nezrozumiteľný.

Ústavný súd dospel k záveru, že sťažovatelia namietajú porušenie označených práva článkov podľa ústavy, charty, dohovoru a Dohovoru o právach dieťaťa

- uznesením ČVS: SKIS-472/OISZ-V-2014 zo 16. októbra 2014,

- uznesením ČVS: ORP-681/1-VYS-B5-2014 z 15. decembra 2014,

- uznesením ČVS: PPZ-629/NKA-PK-VY-2014 z 22. decembra 2014,

- uznesením č. k. 1 Pn 902/14/1105-13 z 2. decembra 2014,

- uznesením č. k. 1 Pn 604/14/1105-16 z 20. januára 2015 a

- uznesením č. k. XV/2 Gn 130/14/1000-32 z 11. februára 2015.

II.1   K   namietanému   porušeniu   označených   práv   a   článkov   ústavy,   charty, dohovoru a Dohovoru o právach dieťaťa napadnutými uzneseniami zo 16. októbra 2014, z 15. decembra 2014 a z 22. decembra 2014

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranujeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľoprávnený podľa osobitných predpisov.

Právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavyje založená   na   princípe   subsidiarity,   ktorého   zmysel   a   účel spočíva   v   tom,   že   ochranaústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu,ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súdpredstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasledujeaž v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochraneústavnosti   podieľajú.   Opačný   záver   by   znamenal   popieranie   princípu   subsidiarityprávomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde(III. ÚS 149/04).

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktoréhoprincíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosťtejto   ochrany   a   predtým,   než   podá   sťažnosť   ústavnému   súdu,   požiadať   o   ochranuten orgán verejnej   moci,   ktorého   kompetencia   predchádza   právomoci   ústavného   súdu(IV. ÚS 128/04).

Napadnutým   uznesením   zo   16. októbra 2014   vyšetrovateľ   Ministerstva   vnútraSlovenskej republiky, sekcie kontroly a inšpekčnej služby úradu inšpekčnej služby podaniesťažovateľa na príslušníka Policajného zboru služobne zaradeného na Obvodnom oddeleníPolicajného   zboru   Petržalka   –   Sever   pre   podozrenie   zo   spáchania   prečinu   zneužívaniaprávomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spáchanýv súbehu s prečinom nadržovania podľa § 339 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa maldopustiť v uznesení špecifikovaným konaním, odmietol, pretože nebol dôvod na začatietrestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 1 písm. a), b) a c) a podľa § 197 ods. 2Trestného poriadku.

Proti   tomuto   uzneseniu   podal   sťažovateľ   sťažnosť,   o   ktorej   rozhodol   prokurátorokresnej   prokuratúry   uznesením   č.   k.   1   Pn   902/14/1105-13   z   2.   decembra   2014   tak,že sťažnosť podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol ako nedôvodnú.

Napadnutým uznesením z 15. decembra 2014 vyšetrovateľka Okresného riaditeľstvaPolicajného zboru Bratislava V vec podozrenia zo spáchania zločinu zneužívania právomociverejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 3 písm. c) Trestného zákonaa prečinu nadržovania podľa § 339 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť vyššiasúdna   úradníčka   Okresného   súdu   Bratislava   V   spôsobom   špecifikovaným   v uznesení,odmietla, keďže nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197ods. 2 Trestného poriadku.

Sťažovateľ   v   1.   rade   podal   proti   uzneseniu   z   15.   decembra   2014   sťažnosť,o ktorej rozhodla   prokurátorka   okresnej   prokuratúry   napadnutým   uznesenímč. k. 1 Pn 604/14/1105-16 z 20. januára 2015 tak, že sťažnosť podľa § 193 ods. 1 písm. c)Trestného poriadku zamietla ako nedôvodnú.

Napadnutým   uznesením   z   22.   decembra   2014   vyšetrovateľ   Prezídia   Policajnéhozboru Národnej kriminálnej agentúry, národnej protikorupčnej jednotky expozitúry Východpodľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku trestné oznámenie sťažovateľa v 1. radetýkajúce   sa   podozrenia   zo   spáchania   trestného   činu   zneužívania   právomoci   verejnéhočiniteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) a ods. 3 písm. c) Trestného zákona, trestného činuzasahovania do nezávislosti súdu podľa § 342 ods. 1 Trestného zákona, trestného činumarenia   spravodlivosti   podľa   §   344   ods.   1   písm.   d)   Trestného   zákona,   trestného   činunadržovania podľa § 339 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s trestným činom nátlaku podľa§ 192 ods. 1 Trestného zákona a trestného činu poškodzovania cudzích práv podľa § 375ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktoré mali spáchať v uznesení špecifikovaným spôsobomsudcovia   alebo   zamestnanci   Okresného   súdu   Vranov   nad   Topľou,   Okresného   súduBratislava V, Krajského súdu v Prešove, Krajského súdu v Bratislave, Najvyššieho súduSlovenskej republiky a ústavného súdu, odmietol, pretože nebol dôvod na začatie trestnéhostíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.

Proti   tomuto   uzneseniu   podal   sťažovateľ   v   1.   rade   sťažnosť,   o   ktorej   rozhodolprokurátor generálnej prokuratúry uznesením č. k. XV/2 Gn 130/14/1000-32 z 11. februára2015   tak,   že   sťažnosť   podľa   §   193   ods.   1   písm.   c)   Trestného   poriadku   zamietolako nedôvodnú.

Uplatnenie   právomoci   okresnej   prokuratúry   a   generálnej   prokuratúry   na   základesťažnosti sťažovateľa v 1. rade podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku vylučujeprávomoc   ústavného   súdu   preskúmať   napadnuté   uznesenia   zo   16.   októbra   2014,z 15. decembra   2014   a   z   22.   decembra   2014,   preto   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľovpri predbežnom prerokovaní odmietol v tejto časti podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

II.2   K   namietanému   porušeniu   označených   práv   a   článkov   ústavy, charty, dohovoru   a   Dohovoru   o   právach   dieťaťa   napadnutými   uzneseniami z 2. decembra 2014, z 20. januára 2015 a z 11. februára 2015

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)zástupca.

Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musípripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom   alebo   komerčnýmprávnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť,že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Ústavný   súd   poukazuje   na   to,   že   popri   uvedení   petitu   je   ďalšou   povinnosťousťažovateľa, aby svoju sťažnosť náležite odôvodnil, t. j. aby čo najpresnejšie opísal skutkovýstav, z ktorého vyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným súdom.Okrem opísania skutkových okolností musí odôvodnenie sťažnosti obsahovať najmä právneargumenty   a   právne   posúdenie   predloženého   sporu.   Nedostatok   odôvodnenia   sťažnostivyvoláva významné procesné dôsledky (m. m. IV. ÚS 359/08, IV. ÚS 198/2012, IV. ÚS54/2014).

Z rozsiahleho odôvodnenia sťažnosti sťažovateľov možno dospieť k záveru, že sa týkakonania   matky   sťažovateľa   v   2.   rade,   ktoré   sťažovateľ   v   1.   rade   označuje   ako „únos maloletého dieťaťa“, a následne všetkých právnych prostriedkov, ktoré sťažovateľ uplatnilv súvislosti s uvedeným konaním matky sťažovateľa v 2. rade s cieľom dosiahnuť nápravuuvedeného stavu. Sťažovateľ v sťažnosti tiež vyslovuje nespokojnosť a nesúhlas s tým, akojednotlivé orgány právne posúdili jeho podania, prípadne ako o nich rozhodli. Sťažovateľv 1.   rade   uvádza   všetky   právne   prostriedky,   ktoré   uplatnil   voči   konkrétnym   štátnymorgánom, prípadne konkrétnym osobám, ktoré vykonávali právomoc uvedených štátnychorgánov   z   dôvodu   ním   tvrdenej   nezákonnosti,   protiústavnosti,   prípadne   rozporu   scitovanými medzinárodnými dohovormi.

Z obsahu odôvodnenia sťažnosti možno dospieť k záveru, že sa v relevantnej častitýka spôsobu, ako príslušné orgány činné v trestnom konaní rozhodli o trestnom oznámenísťažovateľa   v   1.   rade   proti   vyššej   súdnej   úradníčke   Okresného   súdu   Bratislava V,proti konkrétnemu   príslušníkovi   Policajného   zboru   a   proti   sudcom   a   zamestnancomcitovaných   súdov.   Napadnuté   uznesenia   zo   16.   októbra   2014,   z   15.   decembra   2014a z 22. decembra   2014   preskúmala   na   základe   sťažností   sťažovateľa   v   1.   rade   okresnáprokuratúra,   resp. generálna   prokuratúra.   O   týchto   sťažnostiach   rozhodli   prokurátoriokresnej   prokuratúry   napadnutými   uzneseniami   2.   decembra   2014   a   20.   januára   2015a prokurátor generálnej prokuratúry z 11. februára 2015.

Z   odôvodnenia   sťažnosti   sťažovateľov   nemožno   určiť   skutkovú   a   právnuargumentáciu, ktorá konkrétne smeruje proti napadnutým uzneseniam okresnej prokuratúryz   2.   decembra   2014   a   z   20.   januára   2014   a   proti   uzneseniu   generálnej   prokuratúryz 11. februára   2015   a ktorou   by   uviedli   ústavne   relevantné   výhrady   týkajúce   sa   týchtouznesení. V odôvodnení sťažnosti nemožno identifikovať takú argumentáciu, ktorá by bližšiekonkretizovala možnú príčinnú súvislosť medzi namietaným porušením označených práv ačlánkov ústavy, charty, dohovoru a Dohovoru o právach dieťaťa a napadnutými uzneseniamiz 2. decembra 2014 a 20. januára 2015.

Uvedené výhrady platia, aj pokiaľ ide o znenie petitu sťažnosti. Za závažný obsahovýnedostatok   petitu   brániaci   meritórnemu   preskúmaniu   sťažnosti   ústavný   súd   považujenedostatočné označenie práv, ktoré mali byť napadnutými uzneseniami porušené. Aby bolaformulácia návrhu na rozhodnutie úplná a zrozumiteľná, petit sťažnosti, ktorým je ústavnýsúd pri svojom rozhodovaní viazaný, by mal obsahovať presné a riadne označenie práva(resp. základného práva), ktoré malo byť porušené, pričom nestačí len uvedenie ustanoveniaústavy, dohovoru, charty či Dohovoru o právach dieťaťa bez slovného vymedzenia práva,ktoré   malo   byť   postupom   či   rozhodnutím   porušené.   Mnohé   ustanovenia   ústavy,   chartyči obidvoch   dohovorov   totiž   obsahujú   viacero   rôznych   práv,   pričom   zo   znenia   petitusťažnosti v zásade nie je zrejmé, ktoré konkrétne právo malo byť podľa názoru sťažovateľovporušené. Uvedené je nevyhnutné pre vymedzenie hraníc, v ktorých navrhovateľ   žiadarealizovať   ústavný   prieskum   dodržiavania   základných   práv   a slobôd v konaniachrealizovaných súdmi (m. m. III. ÚS 343/2013, IV. ÚS 73/2014, IV. ÚS 74/2014).

Sťažovatelia   k   sťažnosti   nepriložili   splnomocnenie   udelené   advokátovi   na   ichzastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

Ústavný   súd   poukazuje   na   svoju   konštantnú   judikatúru,   v   ktorej   je   jednoznačneformulované, že povinnosť zastúpenia sťažovateľa advokátom v konaní o sťažnosti podľa čl.127 ods. 1 ústavy je ustanovená bez možnosti akýchkoľvek výnimiek, a zároveň zdôrazňuje,že, pokiaľ ide o inštitút povinného právneho zastúpenia, na opodstatnenosť jeho zákonnejúpravy vo svojej judikatúre opakovane upozorňuje a bezvýnimočne na ňom trvá (napr. I.ÚS 57/2013, IV. ÚS 221/2013, III. ÚS 343/2013).

Ústavný   súd   v   súlade   so   svojím   ustáleným   postupom   v   obdobných   veciachpovažuje argumentáciu   sťažovateľov   týkajúcu   sa   dôvodov   nepredloženia   splnomocneniana ich zastupovanie v konaní pred ústavným súdom za irelevantnú.

Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že taký rozsah nedostatkov v zákonompredpísaných   náležitostiach,   aký   vyplýva   z   podania   sťažovateľov,   nie   je   povinnýodstraňovať   z   úradnej   povinnosti.   Na   taký   postup   slúži   inštitút   povinného   právnehozastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačnevyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaníúčastníkov konania (IV. ÚS 409/04, II. ÚS 117/05, IV. ÚS 267/08, IV. ÚS 213/2010).

Ústavný súd napokon dodáva, že ako orgán verejnej moci (nezávislý súdny orgánochrany   ústavnosti)   môže   podľa   čl.   2   ods.   2   ústavy   konať   iba   na   základe   ústavy,v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ústavný súd sa preto musídôsledne riadiť vymedzením svojich právomocí vyplývajúcich z čl. 125 a nasledujúcichústavy a ďalej konkretizovaných v zákone o ústavnom súde a pri predbežnom prerokovanípodľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde môže prijať na ďalšie konanie iba také podanie,návrh, ktorý spĺňa všetky náležitosti kvalifikovaného návrhu ustanovené týmto zákonom.

Uvedené nedostatky zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti sťažovateľov bolidôvodom na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Napriek tomu, že sťažovatelia neboli zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom,ústavný súd nepovažoval za potrebné vyzvať ich na odstránenie nedostatkov sťažnosti. Predpodaním predmetnej sťažnosti podali sťažovatelia, prípadne sťažovateľ v 1. rade ústavnémusúdu spolu 24 podaní. Ústavný súd prípismi sp. zn. Rvp 12882/2012 zo 7. februára 2013,sp. zn. Rvp 13942/2013 z 25. apríla 2013 a sp. zn. Rvp 16871/2013 zo 14. januára 2014odložil   podania   sťažovateľov   s   tým,   že   ich   poučil   o   náležitostiach   sťažnosti   podľačl. 127 ods.   1   ústavy.   Prípismi   sp.   zn.   Rvp   14328/2012   z   11.   februára   2013   a   sp.   zn.Rvp 15028/2013 z 20. mája 2013 ústavný súd odložil podania sťažovateľov s tým, že ichosobitne poučil o povinnosti byť zastúpený advokátom v konaní pred ústavným súdompodľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde. O povinnom právnom zastúpení advokátom bolisťažovatelia   poučení   aj   vo   výzvach   sp. zn. Rvp   15228/2013   z   29.   mája   2013,   sp. zn.Rvp 16459/2013   z   13.   júna   2013,   sp. zn.   Rvp   16481/2013   z   2.   júla   2013   a   sp. zn.Rvp 16787/2013 zo 16. januára 2014, ktorými ústavný súd vyzval sťažovateľa v 1. rade,aby predložil   splnomocnenie   pre   advokáta   na ich   zastupovanie   v konaní   pred   ústavnýmsúdom. Uzneseniami sp. zn. III.   ÚS 343/2013 z 18. júla 2013, sp. zn. IV.   ÚS 73/2014z 18. februára 2014 a sp. zn. IV. ÚS 74/2014 z 18. februára 2014 ústavný súd odmietolsťažnosti sťažovateľov pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí. V odôvodneniachtýchto uznesení ústavný súd uviedol svoje stanovisko k povinnému právnemu zastúpeniuadvokátom podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde, reagoval na námietky sťažovateľav 1.   rade   týkajúce   sa   tejto   zákonnej   podmienky   a tiež uviedol   aj   formálne   náležitostisťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Vzhľadom na to, že ústavný súd opakovane poučilsťažovateľa   v   1.   rade   o   náležitostiach   sťažnosti,   ako   aj   o povinnosti   byť   zastúpenýadvokátom   v   konaní   pred   ústavným   súdom,   v tomto   prípade   nepovažoval   za   potrebnésťažovateľov vyzvať na odstránenie nedostatkov ich sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. apríla 2015