SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 214/2015-176
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. apríla 2015 v senátezloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa)a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného otcom ⬛⬛⬛⬛, ktorounamietajú porušenie
- základných práv podľa čl. 15 ods. 1 a 2, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2, čl. 40, čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s porušením čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 14a čl. 41 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
- základných práv podľa čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1, čl. 7, čl. 24 ods. 1 a 2 a čl. 47Charty základných práv Európskej únie v spojení s porušením čl. 33 ods. 1 a čl. 54 Chartyzákladných práv Európskej únie,
- porušenie práv podľa čl. 2 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1 a čl. 13 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s porušením čl. 1, čl. 14 a čl. 17Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
- porušenie práv podľa čl. 6 ods. 1 a 2, čl. 7 ods. 1, čl. 16 ods. 1 a 2 a čl. 24 ods. 1Dohovoru o právach dieťaťa v spojení s porušením čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 4, čl. 5, čl. 18 ods. 1,čl. 24 ods. 3 a čl. 35 Dohovoru o právach dieťaťa
- uznesením vyšetrovateľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sekcie kontrolya inšpekčnej služby ČVS: SKIS-472/OISZ-V-2014 zo 16. októbra 2014,
- uznesením vyšetrovateľky Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava VČVS: ORP-681/1-VYS-B5-2014 z 15. decembra 2014,
- uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru Národnej kriminálnejagentúry, národnej protikorupčnej jednotky expozitúry Východ ČVS: PPZ-629/NKA-PK-VY-2014 z 22. decembra 2014,
- uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava V č. k. 1 Pn 902/14/1105-13z 2. decembra 2014,
- uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava V č. k. 1 Pn 604/14/1105-16z 20. januára 2015,
- uznesením Generálnej prokuratúry Slovenskej republikyč. k. XV/2 Gn 130/14/1000-32 z 11. februára 2015, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. februára2015 a 18. marca 2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,
(ďalej aj „sťažovateľ v 1. rade“), a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpeného otcom ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ v 2. rade“,spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie
- základných práv podľa čl. 15 ods. 1 a 2, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2, čl. 40, čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s porušením čl. 1 ods. 1, čl. 12ods. 1, 2 a 4, čl. 14 a čl. 41 ods. 1 ústavy,
- základných práv podľa čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1, čl. 7, čl. 24 ods. 1 a 2 a čl. 47Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) v spojení s porušením čl. 33ods. 1 a čl. 54 charty,
- porušenie práv podľa čl. 2 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1 a čl. 13 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s porušenímčl. 1, čl. 14 a čl. 17 dohovoru,
- porušenie práv podľa čl. 6 ods. 1 a 2, čl. 7 ods. 1, čl. 16 ods. 1 a 2 a čl. 24 ods. 1Dohovoru o právach dieťaťa v spojení s porušením čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 4, čl. 5, čl. 18 ods. 1,čl. 24 ods. 3 a čl. 35 Dohovoru o právach dieťaťa
- uznesením vyšetrovateľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sekciekontroly a inšpekčnej služby ČVS: SKIS-472/OISZ-V-2014 zo 16. októbra 2014 (ďalejaj „napadnuté uznesenie zo 16. októbra 2014“),
- uznesením vyšetrovateľky Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava VČVS: ORP-681/1-VYS-B5-2014 z 15. decembra 2014 (ďalej aj „napadnuté uzneseniez 15. decembra 2014“),
- uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru Národnej kriminálnejagentúry, národnej protikorupčnej jednotky expozitúry Východ ČVS: PPZ-629/NKA-PK-VY-2014 z 22. decembra 2014 (ďalej aj „napadnuté uznesenie z 22. decembra 2014“),
- uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava V (ďalej len „okresná prokuratúra“)č. k. 1 Pn 902/14/1105-13 z 2. decembra 2014 (ďalej aj „napadnuté uzneseniez 2. decembra 2014“),
- uznesením okresnej prokuratúry č. k. 1 Pn 604/14/1105-16 z 20. januára 2015(ďalej aj „napadnuté uznesenie z 20. januára 2015“),
- uznesením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálnaprokuratúra“) č. k. XV/2 Gn 130/14/1000-32 z 11. februára 2015 (ďalej aj „napadnutéuznesenie z 11. februára 2015“).
Sťažovatelia svoju sťažnosť označujú ako „sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky“ s tým, že „Účastník konania, proti ktorému smeruje sťažnosť“,je „... Generálna prokuratúra SR... Krajská prokuratúra v Bratislave... Okresná prokuratúra Bratislava V... Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky... Sekcia kontroly a inšpekčnej služby, Úrad inšpekčnej služby... Národná kriminálna agentúra, Národná protikorupčná jednotka, expozitúra západ – ⬛⬛⬛⬛, ako aj expozitúra východ – ⬛⬛⬛⬛... Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave V...“.
Z odôvodnenia sťažnosti vyplýva, že sa týka trestného oznámenia sťažovateľav 1. rade «... zo dňa 15. 05. 2014, ktoré prijal generálny prokurátor SR dňa 20. 05. 2014, ktoré bolo doplnené doplnením zo dňa 14. 09. 2014 a druhým doplnením zo dňa 10. 11. 2014... Predmetné trestné oznámenie sťažovateľa (oznamovateľa a poškodeného) zo dňa 15. 05. 2014 bolo doručené do vlastných rúk generálnemu prokurátorovi SR dňa 20. 05. 2014 z dôvodu trestnej činnosti únosu maloletého dieťaťa ⬛⬛⬛⬛, ktorý uskutočnila matka dieťaťa − ⬛⬛⬛⬛, a následného zneužívania právomoci verejných činiteľov (menovaných policajtov Obvodného oddelenia PZ Bratislava ⬛⬛⬛⬛, sudkyne Okresného súdu Vranov nad Topľou − a ďalších sudcov Okresného súdu Bratislava V, Krajského súdu v Prešove, Najvyššieho súdu SR, ako aj neznámeho páchateľa, resp. sudkyne Okresného súdu Vranov nad Topľou v súčinnosti s vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Bratislava V −
) v súbehu s ďalšími trestnými činmi...
Predmetné trestné oznámenie bolo sťažovateľom (oznamovateľom a poškodeným) doplnené doplnením zo dňa 14. 09. 2014 o právne skutočnosti a príslušné dôkazy (príloha č. 14) a doplnením zo dňa 10. 11. 2014 o nové právne skutočnosti a dôkazy (príloha č. 18). Uvedené doplnenia boli doručené rovnako generálnemu prokurátorovi SR.
Po podaní predmetného trestného oznámenia sťažovateľa (oznamovateľa a poškodeného) zo dňa 15. 05. 2014, ktoré prijal generálny prokurátor SR, prokurátorka netrestného odboru Generálnej prokuratúry SR − oznámila sťažovateľovi (oznamovateľovi a poškodenému) listom zo dňa 30. 05. 2014, č. VI/3 Gc 196/14/1000-4, postúpenie predmetného trestného oznámenia oznamovateľa zo dňa 15. 05. 2014 trestnému odboru Generálnej prokuratúry SR...
Následne prokurátor Organizačno-kontrolného oddelenia Generálnej prokuratúry SR − ⬛⬛⬛⬛ listom zo dňa 25. 06. 2014, č. XV/2 Gn 130/14/1000-7, oznámil sťažovateľovi (oznamovateľovi a poškodenému) odstúpenie predmetného trestného oznámenia oznamovateľa zo dňa 15. 05. 2014... smerujúceho proti sudcom Okresného súdu Bratislava V, Okresného súdu Vranov nad Topľou, Krajského súdu v Prešove a Najvyššieho súdu SR na ďalšie konanie Prezídiu Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúre Bratislava...
Následne prokurátorka trestného odboru Generálnej prokuratúry SR −
listom zo dňa 01. 07. 2014, č. IV/3 Gn 690/14/1000-7, oznámila sťažovateľovi (oznamovateľovi a poškodenému), „že podanie zo dňa 15. 05. 2014 bolo v časti, v ktorej poukazujete na podozrenie zo spáchania trestného činu únosu matkou dieťaťa
a na nezákonný postup ⬛⬛⬛⬛, vyššej súdnej úradníčky Okresného súdu Bratislava V odstúpené na ďalšie konanie Okresnej prokuratúre Bratislava V.“...
Nasledoval list prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava V −
zo dňa 25. 07. 2014, č. 1 Pn 604/14/1105-3, ktorým oznámila sťažovateľovi (oznamovateľovi a poškodenému), „že vaše trestné oznámenie zo dňa 15. 05. 2014, ktoré bolo tunajšej prokuratúre odstúpené z GP SR dňa 17. 07. 2014, v časti týkajúcej sa podozrenia zo spáchania trestného činu únosu, som dnešného dňa odovzdala v zmysle § 198 ods. 1 Tr. Por. Na vybavenie Odboru kriminálnej polície OR PZ Bratislava V.“... Proti uvedenému protizákonnému postupu prokurátorov podriadených generálnemu prokurátorovi SR podal sťažovateľ (oznamovateľ a poškodený) podnet zo dňa 05. 08. 2014 na preskúmanie zákonnosti tohto postupu, ktorý bol doručený generálnemu prokurátorovi SR dňa 07. 08. 2014 (príloha č. 8), ktorým namietol sťažovateľ (oznamovateľ a poškodený) protizákonný a protiústavný postup menovaných prokurátorov vo veci predmetného trestného oznámenia sťažovateľa...
K uvedenému preverovaniu zo strany oprávnenej osoby − generálneho prokurátora SR:
• vo vzťahu ku ktorému bola porušená supremacía výkonu právomoci orgánu činného v trestnom konaní, ktorú mu udeľuje Trestný poriadok v dôsledku právnej skutočnosti prijatia predmetného trestného oznámenia, nedošlo − opätovne v rozpore so zákonom bolo predmetný podnet, ktorý obsahoval oznámenie trestnej činnosti podriadených prokurátorov v SR listom prokurátora Organizačno-kontrolného oddelenia Generálnej prokuratúry SR − ⬛⬛⬛⬛ zo dňa 11. 08. 2014, č. XV/2 Gn 130/14/100045, (príloha č. 9), ako aj listom prokurátorky Trestného odboru Generálnej prokuratúry SR −
zo dňa 13. 08. 2014, č. IV/3 Gn 690/14/1000-10, (príloha č. 10), odstúpený Krajskej prokuratúre v Bratislave.
Uvedená sťažnosť sťažovateľa (oznamovateľa a poškodeného), resp. podnet na preskúmanie zákonnosti postupu podriadenej prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava V − ⬛⬛⬛⬛, ktorý bol v rozpore so zákonom postúpený na Krajskú prokuratúru v Bratislave, bol následne vybavený neoprávnenou osobou (príslušný bol generálny prokurátor SR, keďže bola porušená jeho supremacía právomoci orgánu činného v trestnom konaní) − prokurátorkou Krajskej prokuratúry v Bratislave − ⬛⬛⬛⬛, a to listom zo dňa 16. 09. 2014, č. 1 Kn 644/14/1100-5, v rozpore s právnym poriadkom SR, keď konštatovala, že „v postupe prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V, ktorým odstúpil predmetnú časť trestného oznámenia zo dňa 15. 05. 20144 na ďalšie konanie OR PZ v Bratislave V, som žiadny rozpor so zákonom nezistila.“ (príloha č. 16).»
K vyčerpaniu dostupných opravných prostriedkov sťažovatelia uvádzajú,že „... sťažovateľ (oznamovateľ a poškodený) podal všetky opravné prostriedky, ktoré mu právny poriadok SR priznáva (proti uzneseniam vyšetrovateľov PZ, vydaným v prvom stupni predmetného trestného konania, podal sťažnosti podľa § 185 a nasl. Trestného poriadku, ktoré sa stali predmetom výkonu právomoci menovaných prokurátorov a boli uzneseniami menovaných prokurátorov v druhom stupni predmetného trestného konania zamietnuté, pričom voči týmto uzneseniam nie je možné už podať opravný prostriedok.“.
K zákonnej podmienke povinného zastúpenia sťažovateľov v zmysle § 20 ods. 2zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažovateľ v 1. rade uvádza svojuargumentáciu, podľa ktorej „Ústavný súd SR je sťažovateľovi povinný umožniť výkon práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v spojitosti s čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, čl. 26 ods. 1 a ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru v spojitosti s čl. 10 Dohovoru a čl. 13 Dohovoru a poskytnúť sťažovateľovi právo na súdnu ochranu jeho základných práv a slobôd v rámci ich samoobhajoby sťažovateľom v konaní pred Ústavným súdom SR“. V tejto súvislostisťažovatelia uvádzajú právnu analýzu „rozporu § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.
Petit sťažnosti, t. j. uvedenie toho, akého rozhodnutia sa svojou sťažnosťou domáhajú,sťažovatelia vymedzili takto:
„Vzhľadom na uvedené porušenie základných práv a slobôd sťažovateľa (oznamovateľa a poškodeného), ako aj maloletého dieťaťa sťažovateľa (poškodeného), ku ktorému došlo v predmetnom trestnom konaní začatom:
• na základe trestného oznámenia sťažovateľa (oznamovateľa a poškodeného) zo dňa 15. 05. 2014, a jeho doplnení zo dňa 14. 09. 2014 a zo dňa 10. 11. 2014 je nevyhnutné, aby sa Ústavný súd SR vysporiadal s nezákonnými a protiústavnými postupmi na základe procesných úkonov uvedených verejných činiteľov štátnych orgánov (menovaných prokurátorov a policajtov) a ich rozhodnutiami vydaným v prvom, ako aj druhom stupni predmetného trestného konania, ktoré sa začali na základe predmetného trestného oznámenia sťažovateľa (oznamovateľa a poškodeného), a preto z horeuvedených dôvodov Ústavný súd SR podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde zrušuje:
všetky procesné úkony menovaných verejných činiteľov (prokurátorov a policajtov), vydané na prvom, ako aj na druhom stupni predmetných trestných konaní začatých na základe predmetného trestného oznámenia sťažovateľa (oznamovateľa a poškodeného), a rovnako zrušuje nasledovné uznesenia vyšetrovateľov PZ vydané na prvom stupni predmetných trestných konaní vo veci predmetného trestného oznámenia sťažovateľa (oznamovateľa a poškodeného):
... uznesenie vyšetrovateľa PZ − mjr. ⬛⬛⬛⬛ zo dňa 16. 10. 2014, č. ČVS:SKIS-472/OISZ-V-2014,
... uznesenie vyšetrovateľky PZ − ⬛⬛⬛⬛ zo dňa 15. 12. 2014, č. ČVS:ORP-681/1-VYS-B5-2014,
a nasledovné uznesenia prokurátorov vydané na druhom stupni predmetného trestného konania vydané vo veci predmetných sťažností sťažovateľa (oznamovateľa a poškodeného) proti uvedeným uzneseniam vyšetrovateľov PZ:
... uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V −
zo dňa 02. 12. 2014, č. k. 1 Pn 902/14/1105-13,
... uznesenie prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava V −
zo dňa 20. 01. 2015, č. 1 Pn 604/14/1105-16.“
V doplnení sťažnosti – podaní z 11. marca 2015 doručenom ústavnému súdu18. marca 2015, v petite sťažovatelia žiadali zrušiť aj „uznesenie vyšetrovateľa PZ – mjr. ⬛⬛⬛⬛ zo dňa 22. 12. 2014, č. ČVS: PPZ-629/NKA-PK-VY-2014“,ako aj „uznesenie prokurátora Organizačno–kontrolného oddelenia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky – ⬛⬛⬛⬛ zo dňa 11. 02. 2015, č. XV/2 Gn 130/14/1000-32“.
II.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokujena neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorýchprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísanézákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavneneopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sanemusí odôvodniť.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhomna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosťústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanostipetitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127 ústavy),v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods.1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom zhľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže ústavnýsúd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu ktomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (m. m. IV. ÚS 415/09,IV. ÚS 355/09, II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).
Sťažovatelia v petite svojej sťažnosti žiadajú zrušiť „všetky procesné úkony menovaných verejných činiteľov (prokurátorov a policajtov), vydané na prvom, ako aj na druhom stupni predmetných trestných konaní začatých na základe predmetného trestného oznámenia...“ a tiež „uznesenie... zo dňa 16. 10. 2014, č. ČVS: SKIS-472/OISZ-V-2014... uznesenie... zo dňa 15. 12. 2014, č. ČVS: ORP-681/1- VYS-B5-2014... uznesenie... zo dňa 02. 12. 2014, č. k. 1 Pn 902/14/1105-13... uznesenie... zo dňa 20. 01. 2015, č. 1 Pn 604/14/1105-16... uznesenie... zo dňa 22. 12. 2014, č. ČVS: PPZ- 629/NKA-PK-VY-2014... uznesenie... zo dňa 11. 02. 2015, č. XV/2 Gn 130/14/1000-32“.
Odôvodnenie sťažnosti sťažovateľov je mimoriadne rozsiahle, má rozsah 165 strán,resp. v doplnení sťažnosti 178 strán, odkazuje na rozhodnutia rôznych orgánov –všeobecných súdov, vyšetrovateľov, prokurátorov. V tejto časti sťažnosti sťažovatelianevymedzujú predmet svojej sťažnosti dostatočne určito a zrozumiteľne. Ústavný súdpovažuje petit sťažnosti v časti, v ktorej sťažovatelia žiadajú zrušiť „všetky procesné úkony menovaných verejných činiteľov...“, za neurčitý a nezrozumiteľný.
Ústavný súd dospel k záveru, že sťažovatelia namietajú porušenie označených práva článkov podľa ústavy, charty, dohovoru a Dohovoru o právach dieťaťa
- uznesením ČVS: SKIS-472/OISZ-V-2014 zo 16. októbra 2014,
- uznesením ČVS: ORP-681/1-VYS-B5-2014 z 15. decembra 2014,
- uznesením ČVS: PPZ-629/NKA-PK-VY-2014 z 22. decembra 2014,
- uznesením č. k. 1 Pn 902/14/1105-13 z 2. decembra 2014,
- uznesením č. k. 1 Pn 604/14/1105-16 z 20. januára 2015 a
- uznesením č. k. XV/2 Gn 130/14/1000-32 z 11. februára 2015.
II.1 K namietanému porušeniu označených práv a článkov ústavy, charty, dohovoru a Dohovoru o právach dieťaťa napadnutými uzneseniami zo 16. októbra 2014, z 15. decembra 2014 a z 22. decembra 2014
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranujeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľoprávnený podľa osobitných predpisov.
Právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavyje založená na princípe subsidiarity, ktorého zmysel a účel spočíva v tom, že ochranaústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu,ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súdpredstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasledujeaž v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochraneústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarityprávomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde(III. ÚS 149/04).
Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktoréhoprincíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosťtejto ochrany a predtým, než podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranuten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu(IV. ÚS 128/04).
Napadnutým uznesením zo 16. októbra 2014 vyšetrovateľ Ministerstva vnútraSlovenskej republiky, sekcie kontroly a inšpekčnej služby úradu inšpekčnej služby podaniesťažovateľa na príslušníka Policajného zboru služobne zaradeného na Obvodnom oddeleníPolicajného zboru Petržalka – Sever pre podozrenie zo spáchania prečinu zneužívaniaprávomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spáchanýv súbehu s prečinom nadržovania podľa § 339 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa maldopustiť v uznesení špecifikovaným konaním, odmietol, pretože nebol dôvod na začatietrestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 1 písm. a), b) a c) a podľa § 197 ods. 2Trestného poriadku.
Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej rozhodol prokurátorokresnej prokuratúry uznesením č. k. 1 Pn 902/14/1105-13 z 2. decembra 2014 tak,že sťažnosť podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol ako nedôvodnú.
Napadnutým uznesením z 15. decembra 2014 vyšetrovateľka Okresného riaditeľstvaPolicajného zboru Bratislava V vec podozrenia zo spáchania zločinu zneužívania právomociverejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 3 písm. c) Trestného zákonaa prečinu nadržovania podľa § 339 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť vyššiasúdna úradníčka Okresného súdu Bratislava V spôsobom špecifikovaným v uznesení,odmietla, keďže nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197ods. 2 Trestného poriadku.
Sťažovateľ v 1. rade podal proti uzneseniu z 15. decembra 2014 sťažnosť,o ktorej rozhodla prokurátorka okresnej prokuratúry napadnutým uznesenímč. k. 1 Pn 604/14/1105-16 z 20. januára 2015 tak, že sťažnosť podľa § 193 ods. 1 písm. c)Trestného poriadku zamietla ako nedôvodnú.
Napadnutým uznesením z 22. decembra 2014 vyšetrovateľ Prezídia Policajnéhozboru Národnej kriminálnej agentúry, národnej protikorupčnej jednotky expozitúry Východpodľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku trestné oznámenie sťažovateľa v 1. radetýkajúce sa podozrenia zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejnéhočiniteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) a ods. 3 písm. c) Trestného zákona, trestného činuzasahovania do nezávislosti súdu podľa § 342 ods. 1 Trestného zákona, trestného činumarenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, trestného činunadržovania podľa § 339 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s trestným činom nátlaku podľa§ 192 ods. 1 Trestného zákona a trestného činu poškodzovania cudzích práv podľa § 375ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktoré mali spáchať v uznesení špecifikovaným spôsobomsudcovia alebo zamestnanci Okresného súdu Vranov nad Topľou, Okresného súduBratislava V, Krajského súdu v Prešove, Krajského súdu v Bratislave, Najvyššieho súduSlovenskej republiky a ústavného súdu, odmietol, pretože nebol dôvod na začatie trestnéhostíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.
Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ v 1. rade sťažnosť, o ktorej rozhodolprokurátor generálnej prokuratúry uznesením č. k. XV/2 Gn 130/14/1000-32 z 11. februára2015 tak, že sťažnosť podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietolako nedôvodnú.
Uplatnenie právomoci okresnej prokuratúry a generálnej prokuratúry na základesťažnosti sťažovateľa v 1. rade podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku vylučujeprávomoc ústavného súdu preskúmať napadnuté uznesenia zo 16. októbra 2014,z 15. decembra 2014 a z 22. decembra 2014, preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľovpri predbežnom prerokovaní odmietol v tejto časti podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.
II.2 K namietanému porušeniu označených práv a článkov ústavy, charty, dohovoru a Dohovoru o právach dieťaťa napadnutými uzneseniami z 2. decembra 2014, z 20. januára 2015 a z 11. februára 2015
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)zástupca.
Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musípripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčnýmprávnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť,že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.
Ústavný súd poukazuje na to, že popri uvedení petitu je ďalšou povinnosťousťažovateľa, aby svoju sťažnosť náležite odôvodnil, t. j. aby čo najpresnejšie opísal skutkovýstav, z ktorého vyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným súdom.Okrem opísania skutkových okolností musí odôvodnenie sťažnosti obsahovať najmä právneargumenty a právne posúdenie predloženého sporu. Nedostatok odôvodnenia sťažnostivyvoláva významné procesné dôsledky (m. m. IV. ÚS 359/08, IV. ÚS 198/2012, IV. ÚS54/2014).
Z rozsiahleho odôvodnenia sťažnosti sťažovateľov možno dospieť k záveru, že sa týkakonania matky sťažovateľa v 2. rade, ktoré sťažovateľ v 1. rade označuje ako „únos maloletého dieťaťa“, a následne všetkých právnych prostriedkov, ktoré sťažovateľ uplatnilv súvislosti s uvedeným konaním matky sťažovateľa v 2. rade s cieľom dosiahnuť nápravuuvedeného stavu. Sťažovateľ v sťažnosti tiež vyslovuje nespokojnosť a nesúhlas s tým, akojednotlivé orgány právne posúdili jeho podania, prípadne ako o nich rozhodli. Sťažovateľv 1. rade uvádza všetky právne prostriedky, ktoré uplatnil voči konkrétnym štátnymorgánom, prípadne konkrétnym osobám, ktoré vykonávali právomoc uvedených štátnychorgánov z dôvodu ním tvrdenej nezákonnosti, protiústavnosti, prípadne rozporu scitovanými medzinárodnými dohovormi.
Z obsahu odôvodnenia sťažnosti možno dospieť k záveru, že sa v relevantnej častitýka spôsobu, ako príslušné orgány činné v trestnom konaní rozhodli o trestnom oznámenísťažovateľa v 1. rade proti vyššej súdnej úradníčke Okresného súdu Bratislava V,proti konkrétnemu príslušníkovi Policajného zboru a proti sudcom a zamestnancomcitovaných súdov. Napadnuté uznesenia zo 16. októbra 2014, z 15. decembra 2014a z 22. decembra 2014 preskúmala na základe sťažností sťažovateľa v 1. rade okresnáprokuratúra, resp. generálna prokuratúra. O týchto sťažnostiach rozhodli prokurátoriokresnej prokuratúry napadnutými uzneseniami 2. decembra 2014 a 20. januára 2015a prokurátor generálnej prokuratúry z 11. februára 2015.
Z odôvodnenia sťažnosti sťažovateľov nemožno určiť skutkovú a právnuargumentáciu, ktorá konkrétne smeruje proti napadnutým uzneseniam okresnej prokuratúryz 2. decembra 2014 a z 20. januára 2014 a proti uzneseniu generálnej prokuratúryz 11. februára 2015 a ktorou by uviedli ústavne relevantné výhrady týkajúce sa týchtouznesení. V odôvodnení sťažnosti nemožno identifikovať takú argumentáciu, ktorá by bližšiekonkretizovala možnú príčinnú súvislosť medzi namietaným porušením označených práv ačlánkov ústavy, charty, dohovoru a Dohovoru o právach dieťaťa a napadnutými uzneseniamiz 2. decembra 2014 a 20. januára 2015.
Uvedené výhrady platia, aj pokiaľ ide o znenie petitu sťažnosti. Za závažný obsahovýnedostatok petitu brániaci meritórnemu preskúmaniu sťažnosti ústavný súd považujenedostatočné označenie práv, ktoré mali byť napadnutými uzneseniami porušené. Aby bolaformulácia návrhu na rozhodnutie úplná a zrozumiteľná, petit sťažnosti, ktorým je ústavnýsúd pri svojom rozhodovaní viazaný, by mal obsahovať presné a riadne označenie práva(resp. základného práva), ktoré malo byť porušené, pričom nestačí len uvedenie ustanoveniaústavy, dohovoru, charty či Dohovoru o právach dieťaťa bez slovného vymedzenia práva,ktoré malo byť postupom či rozhodnutím porušené. Mnohé ustanovenia ústavy, chartyči obidvoch dohovorov totiž obsahujú viacero rôznych práv, pričom zo znenia petitusťažnosti v zásade nie je zrejmé, ktoré konkrétne právo malo byť podľa názoru sťažovateľovporušené. Uvedené je nevyhnutné pre vymedzenie hraníc, v ktorých navrhovateľ žiadarealizovať ústavný prieskum dodržiavania základných práv a slobôd v konaniachrealizovaných súdmi (m. m. III. ÚS 343/2013, IV. ÚS 73/2014, IV. ÚS 74/2014).
Sťažovatelia k sťažnosti nepriložili splnomocnenie udelené advokátovi na ichzastupovanie v konaní pred ústavným súdom.
Ústavný súd poukazuje na svoju konštantnú judikatúru, v ktorej je jednoznačneformulované, že povinnosť zastúpenia sťažovateľa advokátom v konaní o sťažnosti podľa čl.127 ods. 1 ústavy je ustanovená bez možnosti akýchkoľvek výnimiek, a zároveň zdôrazňuje,že, pokiaľ ide o inštitút povinného právneho zastúpenia, na opodstatnenosť jeho zákonnejúpravy vo svojej judikatúre opakovane upozorňuje a bezvýnimočne na ňom trvá (napr. I.ÚS 57/2013, IV. ÚS 221/2013, III. ÚS 343/2013).
Ústavný súd v súlade so svojím ustáleným postupom v obdobných veciachpovažuje argumentáciu sťažovateľov týkajúcu sa dôvodov nepredloženia splnomocneniana ich zastupovanie v konaní pred ústavným súdom za irelevantnú.
Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že taký rozsah nedostatkov v zákonompredpísaných náležitostiach, aký vyplýva z podania sťažovateľov, nie je povinnýodstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právnehozastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačnevyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaníúčastníkov konania (IV. ÚS 409/04, II. ÚS 117/05, IV. ÚS 267/08, IV. ÚS 213/2010).
Ústavný súd napokon dodáva, že ako orgán verejnej moci (nezávislý súdny orgánochrany ústavnosti) môže podľa čl. 2 ods. 2 ústavy konať iba na základe ústavy,v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ústavný súd sa preto musídôsledne riadiť vymedzením svojich právomocí vyplývajúcich z čl. 125 a nasledujúcichústavy a ďalej konkretizovaných v zákone o ústavnom súde a pri predbežnom prerokovanípodľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde môže prijať na ďalšie konanie iba také podanie,návrh, ktorý spĺňa všetky náležitosti kvalifikovaného návrhu ustanovené týmto zákonom.
Uvedené nedostatky zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti sťažovateľov bolidôvodom na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Napriek tomu, že sťažovatelia neboli zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom,ústavný súd nepovažoval za potrebné vyzvať ich na odstránenie nedostatkov sťažnosti. Predpodaním predmetnej sťažnosti podali sťažovatelia, prípadne sťažovateľ v 1. rade ústavnémusúdu spolu 24 podaní. Ústavný súd prípismi sp. zn. Rvp 12882/2012 zo 7. februára 2013,sp. zn. Rvp 13942/2013 z 25. apríla 2013 a sp. zn. Rvp 16871/2013 zo 14. januára 2014odložil podania sťažovateľov s tým, že ich poučil o náležitostiach sťažnosti podľačl. 127 ods. 1 ústavy. Prípismi sp. zn. Rvp 14328/2012 z 11. februára 2013 a sp. zn.Rvp 15028/2013 z 20. mája 2013 ústavný súd odložil podania sťažovateľov s tým, že ichosobitne poučil o povinnosti byť zastúpený advokátom v konaní pred ústavným súdompodľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde. O povinnom právnom zastúpení advokátom bolisťažovatelia poučení aj vo výzvach sp. zn. Rvp 15228/2013 z 29. mája 2013, sp. zn.Rvp 16459/2013 z 13. júna 2013, sp. zn. Rvp 16481/2013 z 2. júla 2013 a sp. zn.Rvp 16787/2013 zo 16. januára 2014, ktorými ústavný súd vyzval sťažovateľa v 1. rade,aby predložil splnomocnenie pre advokáta na ich zastupovanie v konaní pred ústavnýmsúdom. Uzneseniami sp. zn. III. ÚS 343/2013 z 18. júla 2013, sp. zn. IV. ÚS 73/2014z 18. februára 2014 a sp. zn. IV. ÚS 74/2014 z 18. februára 2014 ústavný súd odmietolsťažnosti sťažovateľov pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí. V odôvodneniachtýchto uznesení ústavný súd uviedol svoje stanovisko k povinnému právnemu zastúpeniuadvokátom podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde, reagoval na námietky sťažovateľav 1. rade týkajúce sa tejto zákonnej podmienky a tiež uviedol aj formálne náležitostisťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Vzhľadom na to, že ústavný súd opakovane poučilsťažovateľa v 1. rade o náležitostiach sťažnosti, ako aj o povinnosti byť zastúpenýadvokátom v konaní pred ústavným súdom, v tomto prípade nepovažoval za potrebnésťažovateľov vyzvať na odstránenie nedostatkov ich sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. apríla 2015