znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 214/2013-56

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. októbra 2013 v senáte zloženom   z predsedu   Juraja   Horvátha   a zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   a Lajosa   Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť Mgr. O. F., B., zastúpeného advokátom JUDr. R. B., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 199/98 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 199/98 p o r u š i l základné právo Mgr. O. F., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému   súdu   Bratislava   II   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   18   C   199/98 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. Mgr.   O.   F.   p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume   5   500   €   (slovom päťtisícpäťsto eur), ktoré   j e   Okresný súd Bratislava II   p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Mgr. O. F.   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 410,73 € (slovom štyristodesať eur a sedemdesiattri centov), ktorú j e   Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokáta JUDr. R. B., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 214/2013-26   zo   4.   apríla   2013 prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Mgr. O. F. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“   alebo   „súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   18   C   199/98   (ďalej   aj   „napadnuté konanie“).

1.1 Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo najmä, že«(...) Sťažovateľ je fyzická osoba a občan SR. Porušovateľ je všeobecným súdom Slovenskej republiky. V predmetnej právnej veci je porušovateľ súdom prvostupňovým a to v konaní, v ktorom je sťažovateľ účastníkom na strane žalobcu. Sťažovateľ poukazuje na to, že   postupom   porušovateľa   v   predmetnom   konaní   došlo   k   porušeniu   jeho   základného práva(...). Porušeniu základných práv sťažovateľa predchádzalo nasledovné konanie: Dňa 02. apríla 1992 V. F., otec sťažovateľa, uplatnil ex lege nárok na prevod bytu č. 21 v B. do osobného vlastníctva podľa špeciálneho zákona č. 42/1992 Zb. o vysporiadaní majetkových vzťahov v družstvách voči S. B. (...)

Uvedené družstvo, ktoré malo ex lege povinnosť mu vydať byt, na ktorý si uplatnil nárok,   jeho   žiadosť   obišlo   a   do   jeho   smrti   v   roku   1996   mu   predmetný   byt   nevydalo: v rozpore   s   citovaným   zákonom   si   uvedený   byt   v   roku   2005   previedlo   do   vlastníctva žiadosťou č. R-396/05 LV č. 4355, napriek právam dedičov alebo vydržaniu vlastníckeho práva sťažovateľom. (...)

V   zmysle   ustanovenia   §   22   ods.   2   citovaného   zákona,   pokiaľ   uvedené   družstvo nevykonalo prispôsobenie svojich právnych pomerov Obchodnému zákonníku najneskôr do 12 mesiacov od účinnosti tohto zákona, t. j. do 21. decembra 1992, a nepretransformovalo sa na družstvo vlastníkov bytov, vstúpilo priamo zo zákona do likvidácie.

Družstvo ale nevydalo ani iné byty a do likvidácie nevstúpilo. Z   dôvodu,   že   družstvo   so   sťažovateľom,   ktorý   byt   užíval   po   smrti   jeho   otca, neuzavrelo ani nájomnú zmluvu, ku ktorej bolo družstvo povinné zo zákona podľa § 24 a 25 citovaného zákona súčasne s vydaním bytu do osobného vlastníctva, sťažovateľ v roku 1998 podal žalobu na Okresnom súde Bratislava II o určenie vlastníctva k bytu vydržaním sp. zn. 18C 199/98.

Napriek tomu, že od podania žaloby uplynulo spolu 14 rokov, a od žiadosti o prevod bytu   do   osobného   vlastníctva   spolu   20   rokov,   porušovateľ   vo   veci   sp.   zn.   18C   199/98 doteraz nekonal.

Sťažovateľ   preto   žiadal   13.   03.   2012   sťažnosťou   predsedu   Okresného   súdu Bratislava II o vyjadrenie k prieťahom konania a o ich odstránenie. (...)

Dňa   19.   03.   2012   predsedníčka   Okresného   súdu   Bratislava   II   sťažovateľovi oznámila, že konanie nemôže zabezpečiť z organizačných dôvodov, ktoré nie sú prieťahmi konania. (...)

Sťažovateľ preto 18. 04. 2012 podal sťažnosť na prieťahy konania Okresného súdu Bratislava II vo veci sp. zn. 18C 199/98 predsedovi Krajského súdu v Bratislave. (...) Dňa   23.   04.   2012   Okresný   súd   Bratislava   II   dodatočne   adresoval   sťažovateľovi ospravedlnenie za prieťahy konania vo veci sp. zn. 18C 199/98. (...)

Porušovateľ tým potvrdil, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie žaloby na Okresnom súde Bratislava II vo veci sp. zn. 18C 199/98 bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy(...) a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru(...), porušené boli.

Za Krajský súd v Bratislave namiesto predsedu súdu v rozpore s § 49 písm. d) a § 63 ods. 1 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch rozhodol však o prieťahoch konania podpredseda Krajského súdu v Bratislave, ktorý vyrubil sťažovateľovi poplatok za sťažnosť, a neplatne z dôvodu nedostatku právomoci, čím sťažnosť nebola na druhom stupni vybavená v súlade so   zákonom.   Treba   spomenúť,   že   Ministerstvo   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   už precedentným   spôsobom   rozhodlo,   že   ak   o   sťažnosti   na   prieťahy   konania   rozhodne podpredseda   Krajského   súdu   v   Bratislave,   také   rozhodnutie   nebude   považovať   za preskúmateľné. (...)

Okresný   súd   Bratislava   II,   ktorý   vôbec   nerešpektuje   právo   sťažovateľa, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pretože prieťahy v tomto súdnom konaní nie sú spôsobené konaním, resp. nekonaním účastníkov predmetného súdneho konania, ani právnou   zložitosťou   veci(...),   ale   sú   spôsobené   subjektívnou   nečinnosťou   súdu, neodbornosťou a vôbec neochotou, sa sťažovateľovi ospravedlnil za to, čo je v konaní prieťahmi konania, majúc stále povahu v organizačnej nepripravenosti.

Preto je objektívnym dôvodom ústavnej sťažnosti procesná disciplína porušovateľa v rozsahu   celého   konania,   na   právnom   základe,   aby   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky svojím   nálezom   zastavil   neúmernú   dĺžku   trvania   predmetného   konania.   Podľa   názoru sťažovateľa, porušovateľ svojím konaním nevie dospieť k takej povinnosti súdu. Porušovateľ sám od sťažnosti na prieťahy konania z 13. 03. 2012 neodstránil nedostatky konania, čím je ústavný nález nevyhnutný.

Skutkový stav v súdenej veci nie je komplikovaný, a pri porovnaní rozhodujúcich listinných dôkazov s príslušnými právnymi normami, je možné dospieť vo veľmi krátkom čase   k   relevantnému   výsledku   zo   strany   súdu   a   v   danom   prípade   taktiež   nie   je ospravedlniteľným dôvodom neúmernej dĺžky trvania súdneho konania, pretože „zložitosť veci zbavuje súd zodpovednosti za pretrvávanie právnej neistoty účastníka vtedy, ak súd priebežne robí úkony prispievajúce k odstráneniu príčin zložitosti veci“ (II. ÚS 41/1997). Súd preto nemôže ospravedlniť neplnenie jeho zákonom uloženej povinnosti vo veci konať: prieťahy v predmetnom súdnom konaní sú zbytočné a trvajú naďalej.

Vzhľadom na prieťahy konania zo strany Okresného súdu Bratislava II v konaní sp. zn. 18C 199/98 podal sťažovateľ v zmysle § 62 zák. č. 757/2004 sťažnosť na prieťahy konania   s   odozvou   ospravedlnenia,   čo   nebráni   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky v rozhodnutí   prikazujúcim   nálezom,   aby   Okresný   súd   Bratislava   II   v   konaní   sp.   zn. 18C 199/98 teda bez zbytočných prieťahov konal a tým zastavil prieťahy konania.

Do dňa podania tejto sťažnosti teda porušovateľ nevytýčil pojednávanie, čím podľa sťažovateľa v konaní porušovateľ nerozhodol vo veci prieťahov konania.

(...) Pokiaľ ide o konanie, napriek tomu, že zákon neustanovuje lehotu, ktorá by dĺžku konania striktne ohraničovala, sťažovateľ má za to, že obdobie od 1998, kedy sťažovateľ podal   žalobný   návrh,   a   po   ňom   následná   nečinnosť,   ktorú   uznal   aj   Okresný   súd Bratislava II za prieťahy konania, je tak podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj Ústavného súdu SR de facto de iure prieťahmi konania a zakladá nárok sťažovateľa:   odloženie   sťažnosti   na   prieťahy   konania   vyrubením   súdneho   poplatku podpredsedom krajského súdu za sťažnosť, bolo tak ako prieťahy konania podľa čl. 46 až 48 ods. 2 Ústavy(...) a tiež čl. 6 ods. 1 Dohovoru(...), tiež porušením práva sťažovateľa na súdnu ochranu a nebránia nároku sťažovateľa na podanie ústavnej sťažnosti na prieťahy konania, najmä ak si prieťahy konania priznal aj sám porušovateľ!

Sťažovateľ zároveň poukazuje na to, že v dôsledku pretrvávajúcich prieťahov vo veci samej, dochádza k tomu, že ak je sťažovateľovi dlhodobo odopierané poskytnutie právnej ochrany   jeho   zákonného   nároku,   dôsledkom   toho   je,   že   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie bez zbytočných prieťahov už nie je možné napraviť. V priamej súvislosti s odopieraním poskytnutia spravodlivosti sťažovateľovi vzniká tiež nemajetková ujma spočívajúca najmä v pocitoch neistoty a bezmocnosti za stavu, keď príslušný súd na konanie vo veci za obdobie od roku 1998 nerozhodol, čo sťažovateľa okrem iného núti ohľadom   svojho   práva   a   tiež   reálneho   termínu   konečného   rozhodnutia   vo   veci   sp.   zn. 18 C 199/98 zotrvávať v stave právnej neistoty.

Preto je navrhovateľ toho názoru, že deklarovanie porušenia zo strany Okresného súdu Bratislava II a imperatívny príkaz konať ďalej bez zbytočných prieťahov vo veci už nemožno   v   tomto   prípade   považovať   za   dostatočné.   Sťažovateľ   za   účinné   opatrenie na zabezpečenie riadneho konania považuje možnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky priznať primerané finančné zadosťučinenia za prieťahy konania v zmysle ust. čl. 127 ods. 3 Ústavy(...) a § 56 ods. 4 a ods. 5 zák. č. 38/1992 Z. z. v znení neskorších predpisov, a tým aktivovať porušovateľa v danom smere. (...)

Nakoľko   príčinná   súvislosť   medzi   porušením   základného   práva   sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a vznikom nemajetkovej ujmy na strane sťažovateľa   je   naďalej   bez   pochýb   daná,   sťažovateľ   požaduje   priznanie   primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 10.000,- EUR. (...)»

1.2   Na   základe   uvedených   skutočností   a po   doplnení   sťažnosti   sťažovateľ prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu   navrhol,   aby   ústavný   súd   o jeho   sťažnosti nálezom takto rozhodol:

1.   Základné   právo   sťažovateľa   Mgr.   O.   F.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl.   48 ods.   2 Ústavy(...), ako aj právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru(...)   postupom   Okresnému   súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 18C 199/98 porušené boli.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Bratislava II, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 18C 199/98 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva Mgr. O. F. finančné zadosťučinenie v sume 10.000,- EUR, ktoré mu je Okresný súd Bratislava II povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania:   okresný   súd,   zastúpený   jeho   predsedníčkou,   listom   sp.   zn. Spr.   2059/2013 z 25. júna   2013 a   právny   zástupca   sťažovateľa   stanoviskom   k uvedenému   vyjadreniu okresného súdu z 2. júla 2013.

2.1 Predsedníčka okresného súdu popísala chronológiu úkonov vykonaných súdom v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:

„(...) Odo dňa doručenia návrhu na súd do 01. 10. 2003 súd vo veci vykonával procesné úkony smerujúce najskôr k odstráneniu vád návrhu a určenia okruhu účastníkov. V ďalšom sa súd musel zaoberať návrhom navrhovateľa na postúpenie veci inému súdu, návrhu na oslobodenie navrhovateľa od súdnych poplatkov, návrhom a odstraňovaním vád návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

O   návrhu   na   nariadenie   predbežného   opatrenia   tunajší   súd   rozhodol   uznesením zo dňa 24. 10. 2002, ktoré Krajský súd v Bratislave dňa 31. 03. 2003 potvrdil.

Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 17. 09. 2003 bola vznesená námietka zaujatosti voči konajúcemu sudcovi bola vec dňa 01. 10. 2003 opatrením predsedu súdu prikázaná na vybavenie a rozhodnutie inému sudcovi.

Musím konštatovať, že v období od roku 2003 do roku 2008 a v období od roku 2008 do roku 2013 bol súd nečinný a v tejto časti sťažnosť sťažovateľa, ktorou namietal prieťahy v konaní považujem za opodstatnenú.

Zároveň uvádzam, že dňa 20. 06. 2013 bolo o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodnuté.

S   poukazom   na   zistené   prieťahy   bola   vec   zaradená   do   režimu   vecí   sledovaných predsedom súdu. (...)

Uvádzam, že súhlasím s upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.(...)“

2.2   Právny   zástupca   sťažovateľa   v reakcii   na   uvedené   vyjadrenie   predsedníčky okresného súdu zaujal toto stanovisko:

„(...) Sťažovateľ zastúpený svojím právnym zástupcom týmto v prvom rade oznamuje ústavnému   súdu,   že   súhlasí   s   tým,   aby   ústavný   súd   upustil   od   ústneho   pojednávania o prijatom návrhu.

Vo   vzťahu   k   vyjadreniu   okresného   súdu   sťažovateľ   zastúpený   svojím   právnym zástupcom uvádza, že zotrváva v plnom rozsahu na okolnostiach a dôvodoch porušenia jeho základných   práv,   pričom   nepovažuje   za   potrebné   zaujímať   stanovisko   k   vyjadreniu porušovateľa nakoľko tento po takmer šestnástich rokoch od začatia konania sám priznáva bezdôvodné prieťahy v namietanom konaní.

Právny zástupca sťažovateľa po podaní stanoviska ako posledného úkonu právnej služby   si   dovoľuje   ústavnému   súdu   predložiť   vyčíslenie   trov   právneho   zastúpenia sťažovateľa podľa ustanovení Vyhlášky Ministerstva Spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení   neskorších   právnych   predpisov(...).   Spolu   trovy   právneho   zastúpenia:   413,91 Eur(...)“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 18 C 199/98:

Dňa   7.   júla   1998   podal   sťažovateľ   okresnému   súdu   návrh   na   určenie   o   prevod vlastníctva k bytu a vydanie predbežného opatrenia proti S. B. a O. ú. B.

Dňa 9. júla 1998 súd vyzval sťažovateľa na doplnenie návrhu na začatie konania a na odstránenie jeho nedostatkov.

Dňa 4. augusta 1998 sťažovateľ doplnil návrh na začatie konania. Dňa 5. augusta 1998 súd zastavil konanie o návrhu na určenie spoluvlastníctva bytu a o návrhu na vydanie predbežného opatrenia pre nedostatky podania.

Dňa   3.   septembra   1998   sťažovateľ   podal   odvolanie   proti   uzneseniu   o   zastavení konania.

Dňa 24. septembra 1998 súd predložil spis s opravným prostriedkom odvolaciemu súdu. Dňa 29. decembra 1998 odvolací súd uznesením zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 9. marca 1999 súd vyzval sťažovateľa na doplnenie návrhu na začatie konania a predloženie listinných dôkazov.

Dňa   14.   júna   1999   sťažovateľ   požiadal   súd   o   predĺženie   lehoty   na   predloženie požadovaných listín.

Dňa 22. júna 1999 súd predĺžil lehotu na predloženie dôkazov na základe žiadosti sťažovateľa.

Dňa 15. júla 1999 sťažovateľ doplnil svoj návrh na začatie konania. Dňa 1. októbra 1999 súd vyzval príslušný notársky úrad na oznámenie dedičov. Dňa   14.   októbra   1999   notársky   úrad   oznámil   súdu   dedičov   a   stav   súvisiaceho dedičského konania.

Dňa 23. februára 2000 sťažovateľ opätovne požiadal súd o vydanie predbežného opatrenia, rozšíril žalobný návrh a zároveň požiadal o postúpenie veci súdu v Rakúsku. Dňa 9. marca 2000 súd uznesením pripustil vstup J. F., B., ako nového účastníka do konania na strane odporcu.

Dňa 9. marca 2000 súd uznesením zamietol návrh na vydanie predbežného opatrenia a návrh na postúpenie veci príslušnému súdu v Rakúskej republike.

Dňa   21.   marca   2000   súd   vyzval   sťažovateľa   na   zaplatenie   súdneho   poplatku   za podanie návrhu na začatie konania.

Dňa   14.   apríla   2000   sťažovateľ   podal   odvolanie   proti   uzneseniu   o   zamietnutí predbežného   opatrenia   a   proti   uzneseniu   o   zamietnutí   návrhu   na   postúpenie   veci príslušnému súdu v Rakúskej republike.

Dňa   19.   apríla   2000   súd   zaslal   odvolanie   na   vyjadrenie   ostatným   účastníkom konania.

Dňa 6. októbra 2000 súd predložil spis s opravným prostriedkom odvolaciemu súdu. Dňa 30. októbra 2000 odvolací súd uznesením potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa.

Dňa 15. januára 2001 bol spis vrátený okresnému súdu. Dňa   8.   marca   2001   súd   opätovne   požiadal   sťažovateľa   o   oznámenie,   či   žiada o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 9. marca 2001 sťažovateľ podal dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu z 30. októbra 2000 a uzneseniu súdu prvého stupňa z 9. marca 2000.

Dňa 14. marca 2001 sťažovateľ doplnil svoje dovolanie. Dňa 19. marca 2001 sťažovateľ požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov. Dňa 10. júla 2001 sťažovateľ predložil diplom o právnickom vzdelaní na základe žiadosti súdu.

Dňa 27. augusta 2001 bol spis predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie o dovolaní.

Dňa 28. januára 2002 najvyšší súd uznesením odmietol dovolanie sťažovateľa. Dňa 11. marca 2002 bol spis vrátený okresnému súdu. Dňa   11.   apríla   2002   súd   požiadal   notársky   úrad   o   oznámenie   stavu   dedičského konania.

Dňa 10. mája 2002 notársky úrad oznámil súdu stav dedičského konania. Dňa 31. mája 2002 súd vyzval sťažovateľa na oznámenie, či došlo k zmene jeho zárobkových pomerov.

Dňa 17. júna 2002 sťažovateľ oznámil súdu, že k zmene jeho zárobkových pomerov nedošlo, a požiadal o nariadenie ústneho pojednávania.

Dňa 20. júna 2002 súd vyzval katastrálny úrad a dopravný inšpektorát na oznámenie skutočností na účely prešetrenia majetkových pomerov sťažovateľa.

Dňa 13. augusta 2002 súd uznesením rozhodol o úplnom oslobodení sťažovateľa od súdnych poplatkov.

Dňa 6. septembra 2002 sťažovateľ podal návrh na vydanie predbežného opatrenia. Dňa 17. októbra 2002 sťažovateľ doplnil návrh na vydanie predbežného opatrenia. Dňa   6.   septembra   2002   sťažovateľ   podal   podnet   na   protest   prokurátora   proti uzneseniu   súdu   prvého   stupňa   z   9.   marca   2000,   ktorým   zamietol   návrh   na   vydanie predbežného opatrenia.

Dňa   24.   októbra   2002   súd   uznesením   zamietol   návrh   sťažovateľa   na   vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 15. novembra 2002 sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu, ktorým súd zamietol návrh na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 14. januára 2003 súd predložil spis s opravným prostriedkom odvolaciemu súdu. Dňa 31.   marca   2003 odvolací   súd   uznesením   potvrdil   napadnuté   uznesenie   súdu prvého stupňa.

Dňa   17.   septembra   2003   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   uznesením odročené   na   neurčito   z   dôvodu   vznesenia   námietky   zaujatosti   sťažovateľom   proti zákonnému sudcovi.

Dňa 22. septembra 2003 sťažovateľ špecifikoval námietku zaujatosti.

Dňa 1. októbra 2003 súd prikázal vec na ďalšie konanie inému zákonnému sudcovi. Dňa 2. júna 2005 sťažovateľ podal návrh na vydanie predbežného opatrenia. Dňa 26. februára 2008 súd vyzval sťažovateľa na doplnenie a opravu neúplného podania o vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 8. apríla 2008 sťažovateľ doplnil návrh na vydanie predbežného opatrenia. Dňa 18. apríla 2012 súd prikázal vec na ďalšie konanie inému zákonnému sudcovi. Dňa 28. mája 2012 súd vrátil vec na ďalšie konanie pôvodnému zákonnému sudcovi z dôvodu ukončenia jeho práceneschopnosti.

Dňa 20. júna 2013 súd uznesením zamietol návrh na vydanie predbežného opatrenia.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 199/98 dochádza k porušovaniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov(...)

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   dĺžka   tohto občianskoprávneho konania, podľa názoru ústavného súdu nebola závislá od zložitosti veci. Napokon, skutočnosť, že by napadnutá vec bola fakticky alebo právne zložitá, netvrdila ani predsedníčka okresného súdu.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej veci,   treba poukázať predovšetkým   na to,   že   ako to   z chronológie   úkonov   vykonaných v napadnutom   konaní   vyplýva   (pozri   II.   bod   tohto   nálezu),   k predĺženiu   napadnutého konania prispel aj samotný sťažovateľ najmä tým, že podal nekvalifikovaný návrh, preto musel doplňovať a spresňovať predmet žalobného návrhu. V týchto súvislostiach už ústavný súd konštatoval, že požiadavka na konanie bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a rovnako aj podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže mať svoju plnú relevanciu len pri takom   návrhu   na   začatie   konania,   ktorý   spĺňa   všetky   zákonom   predpísané   obsahové a formálne náležitosti (napr. II. ÚS 10/01, I. ÚS 41/02). Na uvedené správanie sťažovateľa nemohol   teda   ústavný   súd   neprihliadnuť   pri   úvahe   o priznaní   primeraného   finančného zadosťučinenia.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   a   konštatuje,   že okresný   súd   bol   v   predmetnej   veci   bez   akýchkoľvek   zákonných   alebo   iných   dôvodov nečinný od 1. októbra 2003 do 26. februára 2008 (viac ako štyri roky) a od 8. apríla 2008 do 20.   júna   2013   (viac   ako   päť   rokov).   Okresný   súd   teda   viac   ako   deväť   rokov   vo   veci nevykonal žiadne úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako žalobca počas napadnutého súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného   v citovaných   článkoch   ústavy   a dohovoru   (pozri   napr.   I.   ÚS   41/02). K prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov konania, ale výlučne v dôsledku postupu súdu. Ústava v čl. 48 ods. 2 pritom zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 €, s odôvodnením,   že „odopieraním   poskytnutia   spravodlivosti   sťažovateľovi   vzniká   tiež nemajetková   ujma   spočívajúca   najmä   v   pocitoch   neistoty   a   bezmocnosti   za   stavu,   keď príslušný súd na konanie vo veci za obdobie od roku 1998 nerozhodol,   čo sťažovateľa okrem iného núti ohľadom svojho práva a tiež reálneho termínu konečného rozhodnutia vo veci sp. zn. 18 C 199/98 zotrvávať v stave právnej neistoty“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného   ustanovenia zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti,   s   prihliadnutím   na   všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa a vzhľadom aj na povahu veci a správanie sťažovateľa považuje za primerané vo výške 5 500 €.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri účelne vykonané úkony právnej služby [prevzatie a príprava zastúpenia 5. decembra 2012, doplnenie   (spresnenie)   sťažnosti   z 11. januára   2013   a písomné   stanovisko   k vyjadreniu okresného súdu z 2. júla 2013]. Za jeden úkon vykonaný v roku 2012 prislúcha odmena v sume 127,16 € a režijný paušál 7,63 €, za dva úkony vykonané v roku 2013 patrí odmena v sume dvakrát po 130,16 € a režijný paušál dvakrát po 7,81 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods.   2   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č. 655/2004   Z.   z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov),   preto   trovy   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   predstavujú   celkovú   sumu 410,73 €.

Ústavný súd v okolnostiach danej veci neuznal za účelne vykonané úkony právnej služby náhradu   za   použitie motorového vozidla   v súvislosti   s cestou   advokáta Košice   –Bratislava, ako aj náhradu za stratu času v súvislosti s touto cestou 18. decembra 2012, pretože advokát nekonkretizoval a vôbec neodôvodnil, prečo muselo vôbec k tejto ceste dôjsť.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o trovách konania sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. októbra 2013