znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 214/03-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2004 v senáte zloženom z predsedu Alexandra Bröstla, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána Klučku prerokoval sťažnosť J. T., bytom S. J., zastúpeného advokátkou JUDr. G. Z., B., vo veci   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 55/00 a takto

r o z h o d o l :

Základné právo J. T. podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného   súdu   Pezinok   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   5   C   55/00 p o r u š e n é n e b o l o.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 15. októbra 2003 doručené podanie J. T. (ďalej len „sťažovateľ“), bytom S. J., zastúpeného advokátkou JUDr. G. Z., B., označené ako „Sťažnosť proti porušovaniu základných práv podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR“. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ namieta zbytočné prieťahy v konaní   o určenie   vlastníckeho   práva   vedenom   na   Okresnom   súde   Pezinok   (ďalej   len „okresný súd“) pod sp. zn. 5 C 55/00.

Sťažovateľ podal žalobu 7. februára 2000, pričom sa vo svojej sťažnosti vyjadril ku skutkovému stavu, ktorý predchádzal podaniu sťažnosti:

„Pani S. T., matka sťažovateľa nadobudla v celosti predmetné, sporné nehnuteľnosti, špecifikované vo viacerých podaniach na súdy SR a bývalej ČSSR, darovaním ½-ice od svojho   otca   a druhú   ½-icu   dohodu   dedičov   po   smrti   otca   podľa   jeho   vôle   a spôsobu rozdelenia rodinného majetku medzi deti.

Napriek týmto skutočnostiam si pani F. O., sestra pani F. T. (pozn. správne S. T.) nárokovala   po   úmrtí   matky   rozdelenie   „tretej   polovice“   predmetných   nehnuteľností a vykonávala zásahy do nehnuteľností.

Krajský   súd   v Bratislave   nerešpektujúc   právny   názor   Najvyššieho   súdu   SR   č.   k. 1 Cz 214/81 v otázke nadobudnutia vlastníckych práv pani S. T., rozhodol v roku 1984, č. k. 12 Co 222/85-240 o zrušení tzv. podielového spoluvlastníctva a o rozdelení predmetných nehnuteľností   a prikázaní   časti   predmetných   nehnuteľností   (zodpovedajúcich   polovici „tretej polovice“) pani F. O., s čím sa pani S. T. nikdy nezmierila....

Pani   S.   T.   sa   domáhala   stále   svojho   vlastníckeho   práva   k predmetným nehnuteľnostiam ako celku, žiaľ neúčinne. Po jej smrti vstúpil do jej zákonných práv syn, J. T., sťažovateľ. V snahe poukázať na nedôslednosť a nevykonateľnosť rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 12 Co 222/85-240, podal žalobu o vydanie nehnuteľnosti podľa tohto rozsudku na Okresnom súde v Pezinku sp. zn. 5 C 55/00.

Po vykonaní znaleckého dokazovania súdom určeným znalcom a na základe jeho zistení,   rozšíril   sťažovateľ   J.   T.   žalobný   petit   o určenie   vlastníckeho   práva   a upresnil žalobný petit o ochranu vlastníckeho práva.

Spory o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam sa vedú od roku 1976. Po smrti matky vyvíja sťažovateľ maximálne úsilie, aby sa rozpory v rodine skončili a preto sa dožaduje plynulého pokračovania a riešenia tohto sporu.

Časová postupnosť úkonov súdu a účastníkov v označenej veci:

-dňa 7. 2. 2000 podaná žaloba

-dňa 7. 6. 2000 žiadosť o určenie termínu vo veci

-dňa 14. 7. 2000 výzva súdu ku špecifikácii, či nejde o vecné bremeno

-dňa 17. 8. 2000 list zo súdu ohľadne upresnenia žalobného petitu

-dňa 22. 2. 2001 výzva súdu na doplatenie poplatku

-dňa 7. 6. 2001 súd vyexpedoval termín na 10. 7. 2001

-Dňa 10. 7. 2001 bolo pojednávanie odročené na 18. 10. 2001 bez konania v merite veci

-Dňa 18. 10. 2001 bolo pojednávanie vo veci samej – po roku a pol od podania žaloby

-Dňa 26. 10. 2001 sa uskutočnila ohliadka na mieste samom

-Dňa   23.   11.   2001   výzva   súdu   na   upresnenie   skutkového   stavu   oproti   rozsudku 12 Co 322/85-340

-Dňa 25. 6. 2002 prvá sťažnosť na prieťahy v konaní

-Dňa 1. 7. 2002 odpoveď na sťažnosť, kde Okresný súd v Pezinku kvalifikoval sťažnosť ako čiastočne dôvodnú a to za prieťah od februára 2002 (?)

-Dňa 5. 9. 2002 uznesenie súdu o ustanovení znalca

-Dňa 9. 10. 2002 spis zaslaný znalcovi

-Dňa 17. 1. 2003 doručený opravený a skompletizovaný znalecký posudok

-Dňa 22. 1. 2003 súd zaslal znalecké posudky JUDr. Mikulcovi, právnemu zástupcovi odporcov

-Dňa   17.   2.   2003   rozšírenie   okruhu   účastníkov   na   strane   sťažovateľa,   rozšírenie a upresnenie žalobného petitu upravili žalobný petit ako aj okruh účastníkov

-Dňa 9. 4. 2003 doručené uznesenie o znalečnom

-Dňa 14. 5. 2003 žiadosť sťažovateľa o konanie vo veci

-Dňa 14. 8. 2003 druhá sťažnosť na prieťahy v konaní

-Dňa 16. 9. 2003 odpoveď na sťažnosť, kde Okresný súd v Pezinku odôvodňuje vzniknuté prieťahy objektívnymi okolnosťami a ospravedlňuje sa

Po zhrnutí postupu Okresného súdu v Pezinku sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že v tomto spore dochádza opakovane k prieťahom v konaní, a to

-od 7. 2. 2000 do 14. 7. 2000,

-od 17. 8. 2000 do 22. 2. 2001

-od 8. 3. 2001 do 18. 10. 2001

-od 22. 1. 2002 do 5. 9. 2002

-od 17. 2. 2003 doteraz.

Je zrejmé, že ide o sústavné prieťahy, ktoré vníma sťažovateľ, vzhľadom na svoj vek a zdravotný   stav   veľmi   rušivo   a ovplyvňuje   dôveru   v slovenské   súdnictvo.   Ako   uviedol sťažovateľ vo svojej sťažnosti na prieťahy v konaní, opakovaná nečinnosť súdu v tejto veci je v príkrom rozpore s postupom súdov, keď účastníkovi sa tretí deň úložnej doby pokladá za   doručenie   zásielky   a hrozia   mu   rôzne   reštrikčné   opatrenia   bez   ohľadu   na   zákonný význam fikcie doručenia, pretože pre jej použitie by mali byť predsa preukázané kogentné skutočnosti na strane adresáta. Sťažovateľa prekvapuje, že súd si nepovažuje aspoň za morálnu povinnosť reagovať na zdvorilú žiadosť staršieho občana o pokračovanie v konaní....Súdne orgány si osobujú oprávnenie nekonať aj niekoľko mesiacov, pričom za úkon sa im má považovať každá čiarka, čo v spise vykonajú.

Z doteraz uvedeného je tiež zrejmé, že sťažovateľ sa sústavne zaujíma o priebeh tohto konania a poveril advokátku JUDr. G. Z. k právnemu zastúpeniu v tomto konaní, aby jeho priebeh bol plynulý a zrozumiteľný. Sťažovateľ sa nedopustil žiadnych skutkov, ktoré by marili alebo zdržovali priebeh konania.

Sťažovateľ sa domáhal pokračovania v konaní zdvorilou formou a podal aj v dňoch 25. 6. 2002 a 14. 8. 2003 sťažnosti predsedovi Okresného súdu...v Pezinku podľa ust. § 17 ods. 1 v spojení s § 23 zák. č. 80/1992 Zb. (zákon o štátnej správe súdov v znení neskorších predpisov)   na   prieťahy   v konaní,   obe   sťažnosti   boli   uznané   za   dôvodné,   napriek   tomu prieťahy ignorujúco pokračujú.“

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   žiadal,   aby   ústavný   súd   po predbežnom   prerokovaní   jeho   sťažnosť   prijal   na   ďalšie   konanie „a po   vykonanom dokazovaní podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy SR sťažnosti vyhovel a takto rozhodol:

Okresný   súd   v   Pezinku   v konaní   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   5   C   55/00   porušil základné právo sťažovateľa, aby sa vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.  

Okresnému súdu Bratislava III (Pezinok) prikazuje aby vo veci sp. zn. 5 C 55/00 konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 75.000,- Sk pre pretrvávajúci stav právnej neistoty a prieťahov v konaní.

Porušovateľ základného práva je povinný sťažovateľke zaplatiť náhradu trov tohto konania“.

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa na neverejnom zasadnutí senátu   podľa   §   25 ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a pretože nezistil dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona, rozhodol o jej prijatí na ďalšie konanie.

Predseda okresného súdu vo svojom stanovisku k sťažnosti uviedol:   „Hodnotenie   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov ponechávam na rozhodnutie ústavného súdu.

Svoje   vyjadrenie   ohľadne   prieťahov   v konaní   na   sťažnosti   J.   T.   som   uviedol   vo svojich   odpovediach   zo   dňa   01.   07.   2002   Spr.   2055/2002   a zo   dňa   16.   09.   2003 Spr. 2043/03.

...V   danej   veci   poukazujem   najmä   na   zložitosť   veci,   ktorá   je   dokumentovaná predchádzajúcimi   súdnymi   konaniami,   ktoré   s vecou   súvisia   a ktoré   sú   pripojené   ku konaniu.

V danom prípade bolo potrebné naštudovať všetky tieto spisy vrátane znaleckých posudkov. Zložitosť veci vyplýva i z nariadeného znaleckého dokazovania.

Poukazujem zároveň i na konanie navrhovateľov, keď podali neúplný návrh a boli opätovne   vyzývaní   na   odstránenie   jeho   vád   a tieto   prakticky   od   podania   návrhu neodstránili, ale až dňa 17. 02. 2003 zmenili návrh, o čom súd rozhodol uznesením z 02. 09. 2003.“

Z priloženého   stanoviska   zákonnej   sudkyne   z 25.   novembra   2003   vyplynuli   tieto skutočnosti:

„V   právnej   veci   sťažovateľa   bol   podaný   návrh   na   začatie   konania   o vydanie a vypratanie   nehnuteľnosti   (ochranu   vlastníckeho   práva)   účastníkov   J.   T.,   zastúpeného JUDr. G. Z., advokátkou, proti 1/ Ing. V. O., 2/ M. O., 3/ M. O. dňa 07. 02. 2000, vedený pod sp. zn. 5 C 55/00.

Zákonným sudcom v predmetnej veci som sa stala:

-dňom 01. 07. 2000 rozhodnutím KS v Bratislave Spr. 119/2000- pers. zo dňa 16. 06. 2000 o dočasnom pridelení na výkon sudcovskej činnosti na OS Pezinok,

-nadväzne   dňom   01.   01.   2001   preložením   s mojím   súhlasom   podľa   §   40   ods.   2   zák. č. 335/1991 Zb. v znení neskorších predpisov rozhodnutím ministra spravodlivosti SR, čo mi bolo oznámené listom zo dňa 13. 12. 2000 pod číslom 7798/2000-410.

Po nástupe na výkon sudcovskej činnosti na OS Pezinok mi bola pridelená agenda časti oddelenia 5 C dodatkom č. 3 rozvrhu práce OS Pezinok pre rok 2000.

Po   oboznámení   sa   s obsahom   spisu   som   konštatovala,   že   návrh   na   ochranu vlastníckeho práva sťažovateľa obsahuje ako vindikačnú žalobu (žalobu na vydanie časti domu postaveného na parcele číslo 124/4, zastavaná plocha o výmere 180 m2, na LV číslo neuvedené, katastrálne územie Štefanová, na vypratanie „všetkého“, čo sa na parcele číslo 124/6 – zastavaná plocha, spoločný dvor, vedenej na LV číslo 521, katastrálne územie Štefanová,   nachádza   a bráni   žalobcovi   vo   vstupe   peši   a motorovými   vozidlami   cez   túto parcelu na jeho výlučné vlastníctvo susediacu parcelu číslo 124/3 – zastavaná plocha, dvor o výmere 81 m2 zapísanej na LV číslo 186 katastrálne územie Štefanová a to odstránením konkrétne v písomnom návrhu uvedených hnuteľných vecí, vodovodného príslušenstva...), tak aj žalobu negatórnu (o uloženie povinnosti zdržať sa zásahov do výkonu vlastníckeho práva, resp. o uloženie povinnosti umožniť žalobcovi vstup cez železnú bránu od ulice na podielové spoluvlastníctvo účastníkov parcelu číslo 124/6 – zastavaná plocha, spoločný dvor vedenú na LV číslo 521 katastrálne územie Štefanová, o uloženie povinnosti odovzdať žalobcovi   kľúče   od   tejto   brány,   o uloženie   povinnosti   dať   do   pôvodného   stavu   priečku v obytnej miestnosti č.   3..., a o uloženie povinnosti umožniť   žalobcovi vstup na povalu domu súpisné číslo 51 na parcele číslo 124/4, zapísaného na LV číslo 186, katastrálne územie Štefanová.

...   V predmetnej   veci   som   realizovala   nasledovné   úkony,   ktoré   mali   smerovať k príprave veci na jej prejednanie a rozhodnutie:

-14. 07. 2000:

-pokyn na pripojenie spisu bývalého OS Bratislava – vidiek 8 C 186/92

-pokyn   na   výzvu   sťažovateľovi   na   oznámenie   ceny   predmetu   sporu,   za   účelom spoplatnenia   návrhu   v celom   rozsahu,   na   upresnenie   neúplného   a neurčitého   petitu návrhu čo do konkrétnej časti domu, ktorej vydania sa domáha, ako aj vo zvyšku návrhu.

-28. 07. 2000:

-sťažovateľ   súdu   oznámil,   že   nejde   o určovaciu   žalobu,   nakoľko   vo   veci   určenia vlastníckych   práv   účastníkov,   resp.   ich   právnych   predchodcov   už   Krajský   súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 27. 10. 1986 pod č. k.: 12 Co 222/85-340 rozhodol a teda nie je potrebné oznamovať cenu nehnuteľností, s tým, že rešpektuje existujúce podielové spoluvlastníctvo účastníkov.

-17. 08. 2000:

-pokyn k opätovnej výzve vo vzťahu k petitu návrhu a oznamovacej povinnosti podľa § 7   ods.   3,   zák.   č.   71/1992   Zb.   v znení   neskorších   predpisov   a položky   č.   1   písm.   a) sadzobníka súdnych poplatkov,

-22. 09. 2000:

-pokyn na reklamáciu doručenia zásielky súdu zo dňa 17. 08. 2000 sťažovateľovi.

-28. 09. 2000:

-opätovné doručenie nevyzdvihnutej zásielky zo dňa 17. 08. 2000.

-08. 11. 2000:

-pokyn na lehotu 20 dní, nakoľko sťažovateľ na výzvu súdu, ktorú prevzal 03. 10. 2000 nereagoval.

-22. 12. 2000:

-po   preštudovaní   spisu   13.   11.   2000   sťažovateľ   písomne   zopakoval   tvrdenie,   že vlastníctvo navrhovateľa je dané rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z roku 1986, ako je uvedené vyššie, pričom svojím návrhom sa domáha ochrany svojho vlastníckeho práva,   ktoré   mu   bolo   odňaté   konaním   odporcov   v 1/   -3/   rade   zásahom   do   jednej miestnosti obytnej číslo 3, ktorú užíva a v tomto smere uviedol, že upresnenie žalobného petitu by mohlo nastať až vykonaním obhliadky na mieste samom za účasti súdneho znalca.

-22. 02. 2001:

-pokyn na dovyrúbenie súdneho poplatku.

-01. 03. 2001:

-realizácia úpravy spisovou kanceláriou.

-08. 03. 2001:

-úhrada doplatku súdneho poplatku.

-03. 05. 2001:

-nariadenie pojednávania na termín 10. 07. 2001 s pokynom predvolať účastníkov, odporcom doručiť návrh na vyjadrenie.

-10. 07. 2001:

-pojednávanie na OS Pezinok, ktoré bolo na návrh právnej zástupkyne sťažovateľa z dôvodu časového posunu otvorenia pojednávania a osobnej neúčasti odporcov, pričom všetci mali doručenie predvolania vykázané podľa § 47 ods. 1 a § 47 ods. 2 odročené na termín 18. 10. 2001.

-18. 10. 2001:

-pojednávanie na OS Pezinok vo veci samej. V rámci prednesu návrhu časť petitu návrhu   nešpecifikovaná   s návrhom   sťažovateľa   po   obhliadke   nehnuteľnosti   nariadiť znalecké dokazovanie z odboru geodézie na zameranie nehnuteľnosti v rozsahu reálnych vlastníckych podielov účastníkov, s tým, že následne bude vada petitu návrhu odstránená.

-26. 10. 2001:

-obhliadka dotknutých nehnuteľností v obci Štefanová,

-pokyn vyhotoviť prepis zápisnice z obhliadky a jej opisy zaslať právnym zástupcom účastníkov,

-pokyn po vyhotovení fotodokumentácie z obhliadky spis predložiť,

-pokyn na pripojenie spisu bývalého OS Bratislava – vidiek 8 C 141/76.

-23. 11. 2001:

-pokyn na žurnalizáciu fotodokumentácie z obhliadky dotknutých nehnuteľností

-pokyn   opisy   vyjadrení   odporcov   došlé   na   OS   Pezinok   12.   11.   2001   doručiť sťažovateľovi

-pokyn,   vzhľadom   na   spochybnenie   právoplatného   rozsudku   Krajského   súdu v Bratislave   z roku   1986   na   pojednávaní   dňa   18.   10.   2001,   na   výzvu   sťažovateľovi konkrétnym   a z hľadiska   vykonateľnosti   určitým   a nezameniteľným   spôsobom špecifikovať petit návrhu, čo do jednotlivých uplatnených nárokov a uvedenie v akom rozsahu   a v čom   konkrétne   sa   právoplatné   rozhodnutie   KS   v Bratislave   realizovalo v praxi, či bolo vedené konanie o výkon tohto rozhodnutia a pod akou sp. zn., v čom konkrétne nebolo realizované a aké zmeny nastali od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

-10. 12. 2001:

-bola výzva súdu z 23. 11. 2001 doručená sťažovateľovi cestou právnej zástupkyne

-27. 12. 2001:

-sťažovateľ cestou právnej zástupkyne požiadal o predĺženie poskytnutej lehoty do 20.

01. 2002.

-04. 02. 2002:

-pokyn na zopakovanie výzvy súdu zo dňa 23. 11. 2001 s upozornením, aby túto výzvu považoval   za   poslednú   pred   zastavením   konania   o neúplnom   návrhu   v doposiaľ nešpecifikovanej časti petitu návrhu.

-11. 02. 2002:

-sťažovateľ   doručil   súdu   rozsiahle   stanovisko   k vyjadreniam   odporcov,   z ktorého nebolo možné vyvodiť zrozumiteľný petit návrhu.

-22. 01. 2002:

-podanie sťažovateľa reagujúceho na výzvu súdu zo dňa 23. 11. 2001, ktoré bolo spisovou kanceláriou zažurnalizované do spisu dodatočne po dôjdení stanoviska dňa 11.

02.   2002.   V tomto   podaní   sťažovateľ   zotrval   na   návrhu   na   nariadenie   znaleckého dokazovania, požiadavku súdu označil za predčasnú a neuskutočniteľnú, z dôvodu, že výrok Krajského súdu v Bratislave č. k.: 12 Co 222/85-340 je podľa jeho presvedčenia práve tým neurčitým výrokom čo do reálnej deľby stavby domu súp. č. 51 a je teda nevykonateľným.

V dobe od   26.   06.   2002 do   04.   07.   2002 bol   spis   v tejto právnej   veci pripojený k sťažnosti sťažovateľa, vedenej na OS Pezinok pod číslom Spr. 2055/02.

V dobe od 8. do 23. 7., od 26. do 31. 8. a od 17. 12. do 31. 12. 2002 som čerpala riadnu dovolenku.

-05. 09. 2002:

-nariadenie   znaleckého   dokazovania   z odboru   geodézie   a kartografie,   odvetvia geodézie.

-08. 10. 2002:

-pokyn expedovať spisový materiál ustanovenému znalcovi.

-25. 11. 2002 a 12. 12. 2002:

-pokyny na reklamácie doručenia spisu znalcovi na príslušnej pošte, pričom spisová kancelária medzičasom dodatočne založila výsledok reklamácie

-17. 12. 2002:

-sa vrátil spisový materiál na OS Pezinok vrátane znaleckého posudku č. 05/2002 od ustanoveného znalca, nekompletný a neúplný aj čo do zadanej úlohy (ot. č. 2 a 3)

-8. 1. 2003:

-pokyn   vrátiť   znalcovi   vypracovaný   znalecký   posudok   na   bezodkladnú   opravu (chýbajúce strany, duplicitné strany všetkých výtlačkov)

-17. 1. 2003:

-bol súdu doručený po formálnej stránke opravený avšak naďalej neúplný znalecký posudok s upozornením znalca na potrebu vysokých finančných nákladov ak by bolo trvané aj na zodpovedaní otázok 2 a 3 vyžadujúcich náročné kartografické merania v teréne

-22. 1. 2003:

-pokyn   na   expedíciu   znaleckých   posudkov   každému   z účastníkov  ...   a s výzvou sťažovateľovi či trvá na vykonaní zložitých meračských prác vyžadujúcich vysoké náklady s poučením, že v prípade nečinnosti bude nasledovať výzva v zmysle § 43 OSP v znení účinnom do 1. 9. 2003

-10. 2. 2003:

-žiadosť sťažovateľa o predĺženie lehoty o 14 dní,

-17. 2. 2003:

-písomné podanie sťažovateľa obsahujúce procesný návrh na zmenu žalobného petitu na žalobu určovaciu a o vypratanie nehnuteľnosti a procesný návrh na pripustenie pristúpenia ďalšieho účastníka na strane sťažovateľa - navrhovateľa

-10. 3. 2003

-písomné   oznámenie   sťažovateľa   o úmrtí   navrhovanej   na   pristúpenie   ďalšej účastníčky do konania a nahlásenie jej dedičov

-2. 4. 2003

-vypracovanie uznesenia o priznaní znaleckej odmeny ustanovenému znalcovi potom, čo odpadla potreba dopracovať znalecký posudok.

V dobe od 6. 5. 2003 do 10. 6. 2003 som bola práceneschopná. V dobe od 28. do 31. 7. a od 18. do 31. 8. 2003 som čerpala riadnu dovolenku.

-2. 9. 2003

-po   preštudovaní   spisového   materiálu   5   C   55/00   znaleckého   posudku   č.   05/2002 v počte   strán   382,   pripojeného   spisu   bývalého   OS   Bratislava   -   vidiek   sp.   zn. 8 C 141/76, obsahujúceho 11 meritórnych rozhodnutí súdov všetkých stupňov a 5 znaleckých   posudkov...   a po   preverení   okruhu   po   navrhovanej   na   pristúpenie účastníčky konania do úvahy prichádzajúcich dedičov bolo vypracované uznesenie o pripustení zmeny návrhu a o pripustení pristúpenia ďalších účastníkov do konania. Táto úprava bola spisovou kanceláriou OS Pezinok zrealizovaná až dňa 19. 11. 2003   v súvislosti   s vyžiadaním   spisu   orgánu   štátnej   správy   OS   Pezinok   vo   vzťahu k doručenej ústavnej sťažnosti navrhovateľa tunajšiemu súdu na vyjadrenie. (...)“  

Sťažovateľ   v odpovedi   na   výzvu   doručenú   ústavnému   súdu   12.   novembra   2003 uviedol,   že   netrvá   na   ústnom   pojednávaní   a súhlasí   s upustením   od   neho,   pretože „považujeme za dostatočné popísanie skutkového stavu v sťažnosti samej“.

II.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...)“.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy zohľadňuje svoju stabilnú judikatúru, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (II. ÚS 61/98), pričom tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným   súdnym   rozhodnutím.   Nepostačuje,   že   štátny   orgán   vo   veci   koná“ (II. ÚS 26/95).   „K vytvoreniu   stavu   právnej   istoty   preto   dochádza   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (I. ÚS 10/98).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu   práva   upraveného   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   ústavný   súd   v súlade   so   svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria súd považuje aj povahu prejednávanej veci.

S použitím uvedených kritérií ústavný súd preskúmal konanie pred Okresným súdom Pezinok vo veci sp. zn. 5 C 55/ 00 a dospel k týmto záverom:

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, predmetom konania pred okresným súdom je žaloba o vydanie časti nehnuteľnosti a žaloba o uloženie povinnosti zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva (petit žaloby zmenený 17. februára 2003 na žalobu určovaciu a žalobu o vypratanie nehnuteľnosti). Žaloby tohto typu tvoria stabilnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, a preto ich nemožno považovať z právneho hľadiska za zložité. Z hľadiska potreby zisťovania faktického stavu sa konanie vedené pod sp. zn. 5 C 55/00 stalo   zložitým   a časovo   náročným   v súvislosti   so   znaleckým   dokazovaním a s predchádzajúcimi súdnymi konaniami v predmetnej veci. Na zložitosť veci poukázal aj okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti sťažovateľa. Ústavný súd uzavrel, že faktická zložitosť veci mala vplyv na doterajší priebeh konania okresného súdu.

2.   Pokiaľ   ide   o správanie   účastníka   konania   okresného   súdu   vo   veci sp. zn. 5 C 55/00, ústavný súd z predloženého súdneho spisu zistil, že postup sťažovateľa charakterizuje   stále   upresňovanie   predmetu   konania   počas   celej   doby   konania (nerešpektoval lehoty v prvej fáze konania, upresňoval petit do novembra 2000, na výzvu okresného súdu na upresnenie petitu žaloby z novembra 2000 odpovedal, že to bude možné až po vykonaní ohliadky za účasti súdneho znalca, požiadal o predĺženie lehoty v období november 2001 - február 2002, podal návrh na pristúpenie ďalšieho účastníka konania, zmenil žalobný petit na žalobu určovaciu a žalobu o vypratanie nehnuteľnosti 17. februára 2003).

Hoci ústavný súd pri hodnotení postupu sťažovateľa zobral do úvahy, že ako účastník súdneho   konania   nesporne   má   právo   na   tie   procesné   úkony,   ktoré   v jeho   doterajšom priebehu urobil, vzhľadom na ich povahu, intenzitu a dobu uplatňovania konštatoval ich významný   dopad   na   samotný   priebeh   konania,   a tým   aj   na   dobu   doterajšieho   priebehu konania,   v dôsledku   čoho   jeho   dĺžku   možno   v rozhodujúcej   miere   pričítať   aj   na   vrub sťažovateľa   (II. ÚS 157/02).   Je   takisto   zjavné,   že   viaceré   zmeny   predmetu   konania uskutočnené   na   návrh   sťažovateľa   bránili   sústredenému   a účinnému   postupu   okresného súdu pri rozhodovaní vo veci samej.

3.   Použitím   tretieho   kritéria   ústavný   súd   zisťoval,   či   nedošlo   k namietaným zbytočným prieťahom v konaní vo veci sp. zn. 5 C 55/00 postupom samotného okresného súdu. Ústavný súd zistil, že vec bola doručená okresnému súdu 7. februára 2000. Okresný súd doručil 20. júla 2000 sťažovateľovi výzvu na doplnenie a upresnenie podania.  

Prvé pojednávanie vo veci po viacnásobnom upresňovaní petitu žaloby okresný súd nariadil   na   10.   júl   2001.   Keďže   sa   na   pojednávanie   nedostavili   žalovaní,   okresný   súd pojednávanie odročil na 18. október 2001 s tým, že na účasť odporcov v 1., 2. a 3. rade využije   prostriedky   Občianskeho   súdneho   poriadku   (predvolanie   políciou,   hrozba poriadkovej pokuty). Na tomto pojednávaní boli prednesené zásadné stanoviská účastníkov a pojednávanie bolo odročené za účelom vykonania ohliadky nehnuteľnosti (26. októbra 2001).   Okresný   súd   po   ohliadke   a prípravných   úkonoch   ustanovil   znalca   uznesením z 5. septembra 2002. Znalec doručil okresnému súdu znalecký posudok (po jeho opravení) 17. januára 2003.

Sťažovateľ   ďalej   doručil   17.   februára   2003   okresnému   súdu   podanie,   v ktorom rozšíril okruh účastníkov o žalobkyňu v 2. rade, rozšíril žalobný petit o určenie vlastníckeho práva (okresný súd uznesením z 2. septembra 2003 pripustil zmenu návrhu).

Ústavný   súd   zistil,   že   okresný   súd   v označenom   konaní   v zásade   konal   plynulo napriek tomu, že v obdobiach od 11. februára 2002 do 5. septembra 2002 a od 2. apríla 2003 do 2. septembra 2003 (spolu viac ako 10 mesiacov) sa v jeho konaní vyskytli obdobia ojedinelej   nečinnosti.   Túto   skutočnosť   čiastočne   uznal   aj   predseda   okresného   súdu   vo svojich   odpovediach   na   sťažnosti   sťažovateľa   z   25.   júna   2002   a zo   14. augusta   2003. Ústavný súd už v podobných prípadoch konštatoval, že ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 35/01).

Vychádzajúc z uvedených skutočností a so zreteľom na konkrétne okolnosti daného prípadu, z ktorých je rozhodujúci značný podiel sťažovateľa na doterajšej dobe konania v jeho   veci,   ako   aj   na   viaceré   zmeny   žaloby,   ktoré   bránili   meritórnemu   rozhodnutiu okresného súdu v rozumnej dobe, ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa upravené v čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 5 C 55/00 porušené nebolo.  

Vzhľadom na predchádzajúci výrok nemalo už právny význam zaoberať sa žiadosťou sťažovateľa o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a vzhľadom na výsledok konania ústavný súd nepriznal sťažovateľovi náhradu trov konania pred ústavným súdom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2004