znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 213/08-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. mája 2008 predbežne prerokoval sťažnosť J. D., B., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na slobodu pohybu zaručeného v čl. 23 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na priaznivé životné prostredie zaručeného v čl. 44 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Obvodného lesného úradu P. a jeho nariadením č. j. 2007/940/185 z 10. apríla 2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. D. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. decembra 2007   faxom   a   4.   decembra   2007   poštou   doručená   sťažnosť J.   D.,   B.   (ďalej   len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na slobodu pohybu zaručeného v čl. 23 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na priaznivé   životné   prostredie   zaručeného   v   čl.   44   ods.   1   ústavy   postupom   Obvodného lesného úradu P. (ďalej len „obvodný úrad“) a jeho nariadením č. j. 2007/940/185 z 10. príla 2007.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že 20. apríla 2007 „bol svojimi priateľmi informovaný   o tom,   že   v NPR   T.,   napriek   tomu,   že   Slovenskou   inšpekciou   životného prostredia K. bolo vydané opatrenie na zachovanie existujúceho stavu až do prešetrenia podnetu podaného Lesoochranárskym zoskupením VLK na porušovanie ustanovení Zákona o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z. z. dochádza k odvozu drevnej hmoty“.

Vzhľadom na to, že sťažovateľovi záleží na životnom prostredí a na tom, aby všetky právnické   a fyzické   osoby,   aj   štátne   orgány   postupovali   vo   veciach   ochrany   prírody a krajiny v súlade so zákonom a s prihliadnutím na to, že činnosť, o ktorej bol informovaný, bola porušením citovaného opatrenia vydaného inšpekciou, a mal podozrenie, že dochádza k páchaniu hospodárskej trestnej činnosti, rozhodol sa podľa svojich možností a schopností prispieť k zabráneniu porušovania právnych predpisov. V neskorých večerných hodinách z 26.   na   27.   apríla   2007   sťažovateľ   prišiel   do   T.   a   počas   cesty   v súlade   so   získanými informáciami o tom, že dochádza k porušovaniu právnych predpisov, informoval Obvodné oddelenie Policajného zboru V. (ďalej len „obvodné oddelenie PZ“).

Dňa   24.   júla   2007   bola   sťažovateľovi   obvodným   úradom   doručená   žiadosť obvodného   úradu   o súčinnosť   –   ústne   prerokovanie   priestupku   na   úseku   lesného hospodárstva   z   8.   júna   2007   č. 2007/1650/420,   kde   je   uvedené,   že   bol   podozrivý z priestupku podľa § 31 ods. 1 písm. f) zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o lesoch“).

Dňa 4. októbra 2007 pri nahliadnutí do priestupkového spisu v predmetnej veci mal sťažovateľ   zistiť,   že   10.   apríla   2007   obvodný   úrad zakázal   užívanie   lesov   verejnosťou v období od 11. apríla 2007 do 31. júla 2007.

Ako   vyplýva   zo   správy   a objasňovania   priestupku   obvodného   oddelenia   PZ sp. zn. ČP: ORP-P-356/PP-2-2007 zo 7. mája 2007, sťažovateľ je podozrivý z priestupku na úseku lesného hospodárstva v zmysle § 63 ods. 1 písm. d) zákona o lesoch a priestupku proti   poriadku   v správe   v zmysle   §   46   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Podľa sťažovateľa postupom obvodného úradu boli porušené jeho základné práva na slobodu pohybu podľa čl. 23 ods. 1 ústavy a na priaznivé životné prostredie podľa čl. 44 ods. 1 ústavy.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vydal tento nález:„Právo sťažovateľa

- a slobodu pohybu zakotvené v článku 23 ods. 1 Ústavy SR

- na priaznivé životné prostredie zakotvené v článku 44 ods. 1 Ústavy SR bolo   postupom   Obvodného   lesného   úradu   v P.   a zákazom   využívania   lesov   verejnosťou vydaným   Obvodným   lesným   úradom   v P.   dňa   10.   4.   2007   pod   sp.   zn.   2007/940/185 porušené.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   zakazuje   Obvodnému   lesnému   úradu   v P. pokračovať v porušovaní namietaných práv sťažovateľa.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene,   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti   je   namietané   porušenie   základných   práv   sťažovateľa   na slobodu pohybu podľa čl. 23 ods. 1 ústavy a na priaznivé životné prostredie podľa čl. 44 ods. 1 ústavy

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený   právny prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd   (I. ÚS   33/02,   II.   ÚS   29/02, III. ÚS 108/02, IV. ÚS 158/04).

Ústavný   súd   z   predloženej   dokumentácie   (záznam   o   podaní   vysvetlenia ČP: ORP-P-356/PP-2-2007   z   27.   apríla   2007),   ktorá   tvorila   prílohu   sťažnosti,   zistil,   že sťažovateľ o zákaze vstupu do T. bol informovaný a vedel o ňom z oznámení na tabuliach pred   vstupom   do   dolín,   ako   aj   od   pracovníkov   SBS.   Túto   skutočnosť   potvrdzuje   aj predvolanie   sťažovateľa   Obvodným   lesným   úradom   v B.   z   27.   júna   2007   vo   veci prerokovania jeho priestupku [porušenie § 31 ods. 1 písm. f) zákona o lesoch], prevzaté sťažovateľom   16.   júla   2007,   obsah   jeho   námietky   zaujatosti   adresovaný   Obvodnému lesnému   úradu   v B.   z   24.   júla   2007,   ale   aj   obsah   predvolania   obvodného   úradu z 21. septembra   2007,   prevzaté   sťažovateľom   26.   septembra   2007,   na   ktoré   reagoval sťažovateľ námietkou zaujatosti zo 4. októbra 2007. Sťažnosť bola doručená ústavnému súdu 3. decembra 2007.

Z uvedeného vyplýva, že od 27. apríla 2007, keď sa sťažovateľ dozvedel o zákaze vstupu do T., najneskôr však od 26. septembra 2007, keď sťažovateľ prevzal predvolanie obvodného úradu, do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu, t. j. 3. decembra 2007, bez akýchkoľvek pochybností uplynula sťažovateľovi lehota na podanie sťažnosti skôr, než ju podal ústavnému súdu (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

Ústavný   súd   so   zreteľom   na   uvedené   skutočnosti   dospel   k   záveru,   že   lehota stanovená pre tento druh konania pred ústavným súdom nebola zachovaná, a preto sťažnosť sťažovateľa odmietol ako oneskorene podanú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd nad rámec poznamenáva, že sťažnosť mohla byť odmietnutá aj ako zjavne neopodstatnená.

O zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

Sťažovateľom napadnuté nariadenie obvodného úradu z 10. apríla 2007 zakazovalo a obmedzovalo využívanie lesov verejnosťou v období od 11. apríla 2007 do 31. júla 2007. V čase podania sťažnosti ústavnému súdu (3. december 2007) postupom obvodného úradu už vôbec nemohlo dochádzať k porušovaniu označených základných práv sťažovateľa.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. mája 2008