znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 212/2011-29

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   26.   októbra   2011 v senáte   zloženom   z predsedu   Sergeja   Kohuta   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., právne zastúpenej advokátom JUDr. B. J., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb 54/07 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb 54/07   p o r u š i l základné právo spoločnosti P., s. r. o., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému   súdu   Bratislava   I   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   31   Cb   54/07 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti P., s. r. o., p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 500 €   (slovom   dvetisícpäťsto   eur),   ktoré j e   Okresný   súd   Bratislava I   p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Spoločnosti P., s. r. o., p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 471,27 € (slovom štyristosedemdesiatjeden eur a dvadsaťsedem centov), ktoré j e Okresný súd Bratislava I   p o v i n n ý   vyplatiť na účet jej advokáta JUDr. B. J., B., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 212/2011-9   z 12. mája   2011   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   spoločnosti   P.,   s.   r.   o.   (ďalej   len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   a práva   na prejednanie   veci   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb 54/07 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

1.1 Z obsahu sťažnosti najmä vyplynulo:«(...) V právnej veci navrhovateľa: P., s. r. o.(...) voči odporcovi: T., s. r. o.(...), o zaplatenie =10.068,74 EUR (=303.331,- SKK), vedenej na Okresnom súde Bratislava I (ďalej aj „súd“) sp. zn.: 31 Cb 54/2007(...)

Návrh na vydanie platobného rozkazu bol vypracovaný a podaný na Súd v auguste 2006.   Súd   následne   uznesením   zo   dňa   07.   09.   2006   vyzval   navrhovateľa   na doplnenie/opravu   podaného   návrhu.   Navrhovateľ   svojim   podaním   zo   dňa   18. 12. 2006 doplnil a zmenil návrh na začatie konania.

Dňa   20.   04.   2007   vydal   Súd   platobný   rozkaz,   voči   ktorému   podal   odporca   dňa 07. 05. 2007 odpor.

Prvé pojednávanie Súd vytýčil na deň 05. 03. 2009, a to až na žiadosť právneho zástupcu žalobcu o vytýčenie pojednávania zo dňa 28. 07. 2008 a opätovnú žiadosť zo dňa 03. 12. 2008. Právny zástupca odporcu na pojednávaní vzhľadom ku konaniu vedenom na Okresnom súde Dunajská Streda, sp. zn.: 11 Cb 306/2007, požiadal o prerušenie konania. Súd odročil pojednávanie na neurčito.

Dňa 23. 04. 2009 požiadal navrhovateľ o vytýčenie pojednávania. Zároveň podal vyjadrenie k návrhu odporcu na prerušenie konania a požiadal o jeho zamietnutie z dôvodu nesplnenia podmienok na prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 1 a 2 OSP.

Dňa   15.   07.   2009   vydal   Súd   uznesenie,   ktorým   predmetné   konanie   prerušil   do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Dunajská streda pod sp. zn.: 11   Cb   306/2007,   t.   j.   Súd   rozhodol   v   súlade   s   návrhom   odporcu   predneseným   na pojednávaní dňa 05. 03. 2009.

Navrhovateľ podal voči uzneseniu o prerušení konania v zákonnej lehote odvolanie. Konanie   bolo   vedené   na   Krajskom   súde   v   Bratislave   pod   sp.   zn.:   2   Cob   320/2009. Navrhovateľ   svojim   podaním   zo   dňa   20.   01.   2010   požiadal   Krajský   súd   v   Bratislave o promptné   rozhodnutie   a   urýchlené   zaslanie   spisu   Súdu.   Svoju   žiadosť   odôvodnil skutočnosťou, že v predmetnom konaní nie je potrebné riešiť zložité skutkové a právne otázky, ale iba otázky posúdenia splnenia zákonných podmienok prerušenia konania. Dňa   23.   03.   2010   vydal   Krajský   súd   v   Bratislave   uznesenie,   ktorým   zrušil rozhodnutie Súdu o prerušení konania a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uznesenie bolo doručované cestou Súdu (podacia pečiatka zo dňa 08. 04. 2010) a dostalo sa do dispozície navrhovateľa dňa 20. 04. 2010.

Navrhovateľ svojim podaním zo dňa 07. 06. 2010 požiadal Súd o vytýčenie termínu pojednávania.

Dňa   02.   11.   2010   podal   navrhovateľ   predsedovi   Okresného   súdu   Bratislava   I sťažnosť na prieťahy v konaní. Navrhovateľ do dnešného dňa, t. j. do 05. 04. 2011 nebol predsedom   Okresného   súdu   Bratislava   I   žiadnym   spôsobom   vyrozumený   o   vybavení sťažnosti   na   prieťahy   v   konaní.   Zároveň   k   tomuto   dňu   Súd   nevytýčil   ani   termín pojednávania, a to napriek opakovanej urgencii zo strany navrhovateľa, ako aj podanej sťažnosti na prieťahy v konaní.

Zároveň je potrebné zdôrazniť, že od podania návrhu (august 2006) nebol vo veci zo strany Súdu okrem jediného pojednávania odročeného na neurčito urobený žiadny efektívny úkon na prejednanie veci samej, čo je od podania návrhu takmer päť rokov. Predseda Okresného   súdu   Bratislava   I   žiadnym   spôsobom   nereagoval   na   navrhovateľom   podanú sťažnosť na prieťahy v konaní a neposkytol tým navrhovateľovi ochranu Ústavou Slovenskej republiky garantovaného práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. (...) Vzhľadom   na   to,   že   v   predmetnej   veci   nebolo   do   dnešného   dňa   vytýčené pojednávanie, navrhovateľ má za to, že postupom Okresného súdu Bratislava I dochádza k zbytočným prieťahom v konaní, ktoré majú za následok právnu neistotu navrhovateľa, nakoľko stále nie je rozhodnuté vo veci samej, pričom žalovaná suma vo výške =10.068,78 EUR a jej príslušenstvo nepredstavujú pre navrhovateľa zanedbateľnú čiastku.

Neustálymi prieťahmi v konaní je teda postupom, resp. nečinnosťou Okresného súdu Bratislava   I   odkladaná   povinnosť   odporcu   (v   prípade   úspechu   navrhovateľa)   zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu, pričom táto skutočnosť umocnená samotnou výškou žalovanej sumy je spôsobilá ohroziť samotnú existenciu navrhovateľa.

Navyše je všeobecne známa skutočnosť, že svetová finančná kríza, ktorá sa naskytla, má likvidačné následky na nejednu obchodnú spoločnosť pôsobiacu v Slovenskej republike, či v Európskej únii. Ako asi každý podnikateľský subjekt, aj navrhovateľ znáša nemalé riziko, že jeho pohľadávky voči dlžníkom sa stanú v dôsledku ich likvidácie, či konkurzu nesplniteľné, a naopak, aj navrhovateľ je povinný plniť si svoje záväzky voči jeho veriteľom. V prípade, že povinnosť dlžníka navrhovateľa (t. j. odporcu) je nekonaním Okresného súdu Bratislava I neustále odkladaná, je teda ohrozená aj schopnosť navrhovateľa plniť si svoje záväzky voči veriteľom, pričom nie je vylúčené, že veritelia žalobcu by si v takom prípade svoje   nároky   uplatnili   v   súdnom   konaní,   čo   by   malo   za   následok   vynaloženie   ďalších nákladov zo strany navrhovateľa.

Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ sa už takmer päť rokov domáha, aby Okresný súd   Bratislava   I   uložil   odporcovi   povinnosť   zaplatiť   navrhovateľovi   sumu   vo   výške =10.068,74 EUR spolu s príslušenstvom (úroky z omeškania predstavujú k dnešnému dňu, t. j.   ku dňu 05.   04.   2011 sumu   vo výške =6.885,37 EUR)   a trovy konania,   pričom   do dnešného dňa bola vec prejednaná len na jednom pojednávaní.

Neprimerané dlhé konanie, ako aj samotná výška žalovanej sumy je dôvodom, že sťažovateľ (navrhovateľ) sa domáha v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky aj uloženia   povinnosti   Okresnému   súdu   Bratislava   I   zaplatiť   sťažovateľovi   finančné zadosťučinenie vo výške =5.000,- EUR (slovom: päť tisíc eur). Uvedená suma podľa názoru sťažovateľa aspoň sčasti nahradí ujmu vzniknutú sťažovateľovi nekonaním Okresného súdu Bratislava   I,   pretože   obchodná   činnosť   sťažovateľa   je   ohrozovaná   práve   z   dôvodu,   že nekonaním   Okresného   súdu   Bratislava   I   je   neustále   odkladané   splnenie   pohľadávky veľkého rozsahu žalobcu (sťažovateľa) voči žalovanému.

K   prieťahom   v   konaní   dochádza   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   už   od samého začiatku konania. Z toho dôvodu namieta sťažovateľ prieťahy v konaní od začiatku súdneho konania (august 2006) až do súčasnosti, a to najmä fázy:

1)   vytýčenie   prvého   pojednávania   po   viac   ako   dva   a   pol   roku   (august   2006   - 05. 03. 2009),

2)   nevykonanie   žiadneho   úkonu   odo   dňa   vrátenia   spisu   Krajským   súdom   v Bratislave, t. j. jeden rok [(08. 04. 2010 - súčasnosť, t. j. 05. 04. 2011)...]

Vzhľadom   na   to,   že   sťažovateľ   vyčerpal   všetky   efektívne   prostriedky   na   ochranu svojho práva (podal dňa 02. 11. 2010 sťažnosť na prieťahy v konaní v zmysle zákona č. 757/2004   Z.   z.),   na   ktorú   Súd   nereagoval,   nemá   inú   efektívnu   možnosť   domáhať   sa ochrany svojich práv. Z toho dôvodu je ex constitutione založená právomoc Ústavného súdu SR konať vo veci. (...)

Podľa   §   26   zákona   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov: „Pri   prerokúvaní návrhov sa Ústavný súd nemusí riadiť poradím, v akom mu došli, ak vec, ktorej sa niektorý návrh týka, považuje za naliehavú.“

Z   citovaného   ustanovenia   vyplýva,   že   Ústavný   súd   SR   nie   je   viazaný   poradím, v ktorom mu došli sťažnosti, ak ide o vec, ktorú kvôli svojej povahe možno považovať za naliehavú.

V predmetnej veci sa sťažovateľ domáha ochrany základného práva. Pokiaľ má mať rozhodnutie Ústavného súdu SR reálny účinok v konaniach, kde sa namieta   porušenie   základného   práva   na   spravodlivý   proces   pred   súdom   v rozpore s ústavnoprávnymi princípmi, môže sa účinný efekt rozhodnutia Ústavného súdu SR prejaviť len promptným prejednaním sťažnosti.

Sťažovateľ oznamuje Ústavnému súdu SR, že netrvá na nariadení verejného ústneho pojednávania na prejednanie veci na Ústavnom súde SR.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   žiada,   aby   Ústavný   súd   Slovenskej republiky vydal tento nález:

Základné právo sťažovateľ a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote podľa čl 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb 54/2007 porušené bolo.

Okresnému   súdu   Bratislava   I   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 31 Cb 54/2007 konal bez zbytočných prieťahov.

Okresný súd Bratislava I je povinný zaplatiť sťažovateľ ovi finančné zadosťučinenie v sume =5.000,- EUR (slovom: päť tisíc eur) do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Okresný súd Bratislava I je povinný zaplatiť sťažovateľovi trovy konania.»

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania:   okresný   súd,   zastúpený   jeho   podpredsedníčkou,   listom   sp.   zn.   Spr   3372/2011 z 1. júna   2011   a právny   zástupca   sťažovateľky   stanoviskom   k uvedenému   vyjadreniu okresného súdu zo 16. júna 2011.

2.1   Podpredsedníčka   okresného   súdu   popísala   chronológiu   úkonov   vykonaných súdom v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:

„(...)   súhlasím   s tým,   aby   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   upustil   od   ústneho pojednávania   o prijatej   sťažnosti,   ak   dospeje   k   názoru,   že   od   ústneho   pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. (...)

V zmysle Vašej žiadosti na vyjadrenie sa k sťažnosti sťažovateľa podľa § 29 odsek 3 zákona o ústavnom súde, si Vám dovoľujem oznámiť nasledovné stanovisko ku konaniu vedenému na tunajšom súde pod sp. zn. 31Cb/54/2007. (...)

S poukazom   na predmet   konania a   na dobu   jeho   trvania   musím   konštatovať,   že predmetné konanie je poznačené prieťahmi. Vzhľadom na samotný priebeh konania, to je na jednotlivé procesné úkony uskutočnené v konaní, mám za to, že v tomto prípade ide o objektívne prieťahy v konaní, ku ktorým došlo bez akéhokoľvek subjektívneho zavinenia zákonného sudcu.

Je pravdou, že od výzvy súdu zo dňa 14. 05. 2007, ktorou súd vyzval navrhovateľa na vyjadrenie sa k odporu odporcu, do pojednávania súdu dňa 05. 03. 2009, uplynuli takmer dva roky bez akéhokoľvek úkonu súdu vo veci samej, mám však za to, že uvedená skutočnosť bola spôsobená bez subjektívneho zavinenia zákonného sudcu ako dôsledok zaťaženosti súdneho oddelenia. Nakoľko zaťaženosť súdneho oddelenia, resp. jednotlivých civilných sudcov, nemôže byť dôvodom na porušenie práva účastníka konania garantovaného v čl. 48 ods.   2   Ústavy   SR,   mám   za   to,   že   predmetné   konanie   je   poznačené   prieťahmi,   avšak objektívneho charakteru.

Zo   spisového   materiálu,   ako   aj   z   vyjadrenia   zákonnej   sudkyne   vyplýva,   že   prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo dňa 05. 03. 2009 na žiadosť navrhovateľa zo dňa 08. 12. 2008. Uvedené pojednávanie súdu bolo odročené bez rozhodnutia vo veci samej z dôvodu procesného návrhu odporcu na prerušenie konania, v zmysle ktorého tunajší súd uznesením zo dňa 15. 07. 2009 predmetné konanie prerušil. Voči uzneseniu o prerušení konania sa odvolal navrhovateľ, v dôsledku čoho sa spisový materiál od 09. 10. 2009 do 08. 04. 2010   nachádzal   na   Krajskom   súde   v   Bratislave   ako   odvolacom   súde,   čo   bolo dôvodom, pre ktorý tunajší súd v tomto období vo veci nekonal.

V   zmysle   právneho   názoru   odvolacieho   súdu   vyjadreného   v   jeho   rozhodnutí o odvolaní, ktorým je tunajší súd ako súd prvého stupňa viazaný, bol tunajší súd povinný opätovne posúdiť a rozhodnúť o návrhu odporcu na prerušenie konania, čo bolo dôvodom, pre   ktorý   tunajší   súd   nevytýčil   nové   pojednávanie   vo   veci   ihneď   po   vrátení   veci z odvolacieho súdu na tunajší súd dňa 08. 04. 2010. Tunajší súd niekoľkokrát bezvýsledne dopytoval   Okresný   súd   Dunajská   Streda   o   poskytnutie   súčinnosti   (žiadosť   zo   dňa 22. 07. 2010 a 22. 09. 2010) potrebnej pre pokračovanie tunajšieho súdu v predmetnom konaní   a   rozhodnutie   o   návrhu   odporcu   na   prerušenie   konania,   v   dôsledku   čoho   dňa 23. 02. 2011 podal predsedníčke Okresného súdu Dunajská Streda sťažnosť na nečinnosť Okresného súdu Dunajská Streda. Vzhľadom k uvedenému musím konštatovať, že v období od   dopytovania   Okresného   súdu   Dunajská   Streda   prípisom   zo   dňa   22.   07.   2009   do doručenia   vybavenia   sťažnosti   a   poskytnutia   súčinnosti   tunajšiemu   súdu   predsedníčkou Okresného súdu Dunajská Streda dňa 05. 05. 2011 bola dôvodom vzniknutých prieťahov v predmetnom konaní nečinnosť Okresného súdu Dunajská Streda.

Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že dňa 02. 11. 2010 podal na tunajší súd sťažnosť na   prieťahy   v   konaní,   pričom   o jej   vybavení   nebol   predsedom   tunajšieho   súdu   do 05. 04. 2011 žiadnym spôsobom vyrozumený, čím mu nebola poskytnutá ochrana práva na prejednanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   garantovaná   Ústavou   Slovenskej   republiky, uvádzam, že som obratom vykonala šetrenie lustráciou v registri sťažností, pričom som zistila, že v roku 2010 nebola na tunajší súd podaná žiadna sťažnosť spoločnosti P., s. r.o., právne zastúpená advokátom JUDr. B. J., B., na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 31Cb/54/2007. Zároveň si dovoľujem uviesť, že pri prešetrovaní sťažností postupujem vždy podľa ustanovení zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach a každá sťažnosť podaná na tunajšom súde je vybavená v zákonom ustanovenej lehote podľa ustanovenia § 65 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V   prípade,   že   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   dospeje   k   záveru,   že   právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo porušené, si dovoľujem požiadať Ústavný súd Slovenskej republiky, aby vzal do úvahy, že zákonná sudkyňa svojím postupom nezavinila vznik prieťahov v konaní. S poukazom na vyššie uvedené objektívne dôvody, pre ktoré došlo k prieťahom v predmetnom konaní, si dovoľujem požiadať Ústavný súd Slovenskej republiky, aby uvedené skutočnosti pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia vzal do úvahy a sťažovateľovi nepriznal finančné zadosťučinenie v plnej výške.

Konečné   rozhodnutie   ponechávam   na   zváženie   Ústavnému   súdu   Slovenskej republiky. (...)“

2.2 Právny zástupca sťažovateľky v reakcii na uvedené vyjadrenie podpredsedníčky okresného súdu zaujal takéto stanovisko:

„(...) Ako uvádza vo svojom vyjadrení sám porušovateľ, s poukazom na predmet konania a na dobu jeho trvania objektívne dochádza k prieťahom v konaní. Porušovateľ teda   sám nepopiera,   že by jeho postupom   nedochádzalo   k prieťahom   v   konaní a je si vedomý skutočnosti, že takýto postup je spôsobilý zasiahnuť do práv sťažovateľa.

Prieťahy v konaní porušovateľ odôvodňuje zaťaženosťou súdneho oddelenia, resp. jednotlivých   civilných   sudcov,   čo   však   podľa   jeho   názoru   nemôže   byť   dôvodom   na porušenie práva sťažovateľa. Porušovateľ teda na jednej strane uvádza, že svojim postupom spôsobuje v konaní neodôvodnené prieťahy, na strane druhej, pokiaľ k prieťahom dochádza z dôvodu zaťaženosti súdneho oddelenia, nejedná sa o prieťahy spôsobilé zasiahnuť do Ústavou Slovenskej republiky garantovaného práva sťažovateľa na prejednanie vecí bez zbytočných   prieťahov.   Vychádzajúc   pritom   z   relevantnej   judikatúry   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, otázky množstva vecí, personálne a organizačné problémy súdu nie sú podstatné pre posúdenie toho, či došlo k neodôvodneným prieťahom v konaní (obdobne aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 08. 09. 1999, sp. zn.: III ÚS 14/2000). Námietka   nedostatočného   počtu   sudcov   rovnako   ako   námietka   veľkého   množstva nevybavených   a   nerozhodnutých   vecí   nemá   povahu   okolnosti,   ktoré   by   vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (obdobne aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. 05. 2002, sp.   zn.: III.   ÚS   17/02).   Vzhľadom   na   uvedené,   argumentácia,   ktorou   porušovateľ odôvodňuje svoj postup, nemá charakter okolnosti, pre ktoré by zásah do sťažovateľových práv nebol dôvodný.

Pokiaľ sa porušovateľ odvoláva na postup Okresného súdu Dunajská Streda, ktorý v konaní vedenom pod sp. zn.: 11 Cb 306/2007 spôsobil prieťahy tým, že neodpovedal na dopyty porušovateľa. Túto skutočnosť nemožno hodnotiť ako objektívny dôvod pre zásah do sťažovateľových práv, a to jednak z dôvodu, že predmetné konanie vedené na Okresnom súde Dunajská Streda nemá súvis s vecou prejednávanou porušovateľom, pretože v tomto konaní sa nerieši otázka významná pre rozhodnutie v predmetnej veci, ako aj z dôvodu, že na   ťarchu   sťažovateľových   práv   nemôže   byť   také   konanie   porušovateľa,   ktoré   on   sám ovplyvniť nemôže.

V   napadnutom   konaní   ide   pritom   o   skutkovo   aj   právne   jednoduchú   vec.   Ide o pohľadávku z obchodného vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom, pričom vo veci bol vydaný platobný rozkaz. V odpore voči platobnému rozkazu ani odporca nespochybňoval pohľadávku, čo do právneho dôvodu a výšky, len všeobecne uvádza skutočnosti, ktoré sú predmetom úplne iného konania na OS Dunajská Streda.

Sťažovateľ preukázateľne podal porušovateľovi dňa 02. 11. 2010 prostredníctvom poštovej prepravy sťažnosť na prieťahy v konaní. Sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorá bola zároveň   prílohou   jeho   ústavnej   sťažnosti,   bola   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky predložená.   Pre   odstránenie   pochybností,   sťažovateľ   opätovne   zasiela   Ústavnému   súdu Slovenskej   republiky   v   prílohe   tohto   stanoviska   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní   zo   dňa 26. 10. 2010, doručenie ktorej preukazuje kópiou doručenky s pečiatkou porušovateľa, na ktorej je vyznačený dátum 02. 11. 2010. V prípade, pokiaľ by pre rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky v tejto veci nebolo postačujúce predloženie kópie sťažnosti na prieťahy v konaní zo dňa 26. 10. 2010, resp. kópie doručenky, sťažovateľ je pripravený predložiť Ústavnému súdu Slovenskej k nahliadnutiu originály týchto dokumentov. Na základe uvedených skutkových a právnych tvrdení sťažovateľ žiada Ústavný súd Slovenskej republiky, aby rozhodol tak, ako je to uvedené v sťažnosti sťažovateľa zo dňa 05. 04. 2011.

Sťažovateľ   si   zároveň   dovoľuje   v   súlade   s   §   11   ods.   3   vyhlášky   Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov,   vyčísliť   trovy   konania spočívajúce v trovách právneho zastupovania vo výške =471,28 EUR, za tri úkony právnej služby: 1) prevzatie a príprava zastúpenia pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, 2) sťažnosť   zo   dňa   05.   04.   2011.   3)   stanovisko   k   vyjadreniu   porušovateľa,   jeden   úkon =123,50 EUR + 7,41 EUR (režijný paušál) =130,91 EUR, t.j. za tri úkony =392,73 EUR + 20 % DPH (78,55 EUR) =471,28 EUR.

Na záver si sťažovateľ dovoľuje uviesť, že v zmysle § 30 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov súhlasí, aby Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania o prijatom návrhu, ak dospeje k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 31 Cb 54/07:

Dňa 8. augusta 2006 podala sťažovateľka na okresnom súde návrh na začatie konania proti   spoločnosti   T.,   s.   r.   o.   (ďalej   len   „odporkyňa“),   o zaplatenie   sumy   10   068,74   € (303 331   Sk)   s   príslušenstvom.   Vec   bola   na   okresnom   súde   pôvodne   zaevidovaná   pod sp. zn. 1 Rob 889/06.

Dňa 7. septembra 2006 súd vyzval sťažovateľku na doplnenie a opravu návrhu podľa § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Dňa 12. septembra 2006 súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za návrh.Dňa 21. decembra 2006 sťažovateľka zaplatila súdny poplatok za návrh.Dňa 15. januára 2007   bol   okresnému súdu   doručený   doplnený a opravený   návrh v zmysle výzvy súdu.

Dňa 20. apríla 2007 okresný súd vydal vo veci platobný rozkaz č. k. 1 Rob 889/06-26. Dňa 7. mája 2007 odporkyňa podala odpor proti uvedenému platobnému rozkazu.Dňa 14. mája 2007 súd vyzval sťažovateľku, aby sa vyjadrila k podanému odporu, a toho istého dňa vyzval odporkyňu na zaplatenie súdneho poplatku za podaný odpor.Dňa 30. júla 2007 sťažovateľka prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu požiadala súd o nariadenie pojednávania vo veci.

Dňa 8. augusta 2007 bola vec prevedená do oddelenia „Cb“ a bola zaevidovaná pod sp. zn. 31 Cb 54/07.

Dňa   8.   decembra   2007   sťažovateľka   opätovne požiadala   súd   o   nariadenie pojednávania vo veci.

Dňa 5. februára 2009 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 5. marec 2009.Dňa 5. marca 2009 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito z dôvodu zistenia stavu konania vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 11 Cb 306/07 a z dôvodu posúdenia návrhu odporkyne na prerušenie predmetného konania.

Dňa 24. marca 2009 odporkyňa predložila súdu listinné doklady týkajúce sa konania vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 11 Cb 306/07.

Dňa 23. apríla 2009 sťažovateľka požiadala súd o nariadenie termínu pojednávania a podala vyjadrenie k návrhu odporkyne na prerušenie konania.

Dňa 30. apríla 2009 okresný súd požiadal Okresný súd Dunajská Streda o oznámenie, v   akom   štádiu   sa   nachádza   konanie vedené   na tomto   súde   pod   sp.   zn.   11   Cb   306/07, a o doručenie kópie návrhu na začatie tohto konania.

Dňa 4. júna 2009 Okresný súd Dunajská Streda reagoval na žiadosť okresného súdu.Dňa 15. júla 2009 okresný súd uznesením č. k. 31 Cb 54/07-98 prerušil napadnuté konanie až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 11 Cb 306/07.

Dňa 12. augusta 2009 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľky proti uzneseniu o prerušení konania.

Dňa 9. októbra 2009 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), aby rozhodol o odvolaní sťažovateľky.

Dňa 23. marca 2010   krajský   súd   uznesením   č.   k.   2   Cob   320/09-105   rozhodnutie okresného súdu o prerušení konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že okresný súd má opätovne posúdiť a rozhodnúť o návrhu odporcu na prerušenie konania, pretože „je   uznesenie   prvostupňového   súdu   nepreskúmateľné   a nesprávne,   čím   bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom“.

Dňa 8. apríla 2010 bol spis vrátený okresnému súdu. Dňa   9.   júna   2010   sťažovateľka   opätovne   požiadala   súd „o   vytýčenie   termínu pojednávania“.

Dňa 22. júla 2010 okresný súd požiadal Okresný súd Dunajská Streda o oznámenie, v akom štádiu sa nachádza konanie u nich vedené pod sp. zn. 11 Cb 306/07, a o oznámenie, či je predmetné konanie právoplatne skončené.

Dňa 22. septembra 2010 okresný súd opakovane požiadal Okresný súd Dunajská Streda   o oznámenie,   v   akom   štádiu   sa   nachádza   konanie   u   nich   vedené   pod   sp.   zn. 11 Cb 306/07, a o oznámenie, či je predmetné konanie právoplatne skončené.

Dňa 23. februára 2011 podala zákonná sudkyňa na Okresný súd Dunajská Streda sťažnosť   na   jeho   nečinnosť   z   dôvodu,   že   Okresný   súd   Dunajská   Streda   nereagoval   na žiadosti okresného súdu, v dôsledku čoho spôsobil prekážku postupu súdu v napadnutom konaní.

Dňa 5. mája 2011 bolo okresnému súdu doručené vybavenie sťažnosti predsedníčkou Okresného súdu Dunajská Streda, súčasťou ktorého bolo aj vybavenie predošlých žiadostí okresného súdu.

Dňa 25. mája 2011 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 27. jún 2011.Dňa 27. júna 2011 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 10. októbra 2011 s tým, že účastníci konania oznámia súdu, či uzavreli mimosúdnu dohodu, resp. podajú návrhy na vykonanie ďalšieho dokazovania.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb 54/07 došlo k porušovaniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov(...)

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu   (povahu   veci)   v posudzovanom   konaní   a jeho   význam   pre   sťažovateľa   (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   dĺžka posudzovaného konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci. Napokon ani podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázala na skutkovú alebo právnu zložitosť predmetnej veci.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená   na   jej   ťarchu   pri   posudzovaní   otázky,   či   a z akých   dôvodov   došlo v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   a   konštatuje,   že okresný   súd   bol   v   predmetnej   veci   bez   akýchkoľvek   dôvodov   nečinný   v období   od 8. augusta 2007 do 5. februára 2009 (osemnásť mesiacov) a na vrub okresnému súdu treba pripísať aj neospravedlniteľnú procesnú činnosť v období od 15. júla 2009 do 22. júla 2010 (dvanásť   mesiacov),   v ktorom   bolo   prerušené   napadnuté   konanie   v dôsledku   uznesenia okresného   súdu   č.   k.   31   Cb   54/07-98.   Toto   rozhodnutie   zbytočne   vyvolalo   oddialenie odstránenia   právnej   neistoty   účastníkov   konania,   pretože   podľa   krajského   súdu   je   toto rozhodnutie „nepreskúmateľné a nesprávne“. Okresný súd teda počas dva a pol roka vo veci nevykonal prakticky žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako navrhovateľka v danej veci nachádzala, čo je základným účelom práva zaručeného   v citovaných   článkoch   ústavy   a dohovoru   (pozri   napr.   I.   ÚS   41/02). K prieťahom   pritom   nedošlo   v dôsledku   zložitosti   veci   ani   správania   účastníkov,   ale výlučne v dôsledku postupu súdu. Obranu okresného súdu, podľa ktorého „v tomto prípade ide   o objektívne   prieťahy   v   konaní,   ku   ktorým   došlo   bez   akéhokoľvek   subjektívneho zavinenia   zákonného   sudcu(...)   ako   dôsledok   zaťaženosti   súdneho   oddelenia“, nemožno akceptovať. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že ústavný súd pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno   prihliadnuť   na   skutočnosti   označované   ako   objektívne   vo   vyjadrení podpredsedníčky   okresného   súdu.   V tejto   súvislosti   ústavný   súd   už   opakovane   uviedol (pozri   napr.   I.   ÚS   19/00,   I. ÚS 28/01,   I.   ÚS   50/01,   I.   ÚS   108/02,   I.   ÚS   38/03),   že nedostatočné   personálne obsadenie   súdu   a   nadmerné   množstvo   vecí,   v ktorých   sa   musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu nevyplýva prijatie účinných opatrení.   Skutočnosť,   že   okresný   súd   mal   personálne problémy,   ktoré   nedokázal riešiť, nemôže byť pripočítaná na ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri napr. I. ÚS 156/02).  

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľky   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka požadovala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, „pretože aj navrhovateľ znáša nemalé riziko, že jeho pohľadávky voči dlžníkom sa stanú v dôsledku ich likvidácie, či konkurzu nesplniteľné, a naopak, aj navrhovateľ je povinný plniť si svoje záväzky voči jeho veriteľom“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   ústavy   a podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   nie   je   dostatočným   zadosťučinením   pre sťažovateľku.   Ústavný   súd   preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   jej   aj   finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, považuje za primerané vo výške 2 500 €.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri účelne vykonané úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie sťažnosti a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu). Za tri úkony vykonané v roku 2011 patrí odmena v sume trikrát po 123,50 €, teda 370,50 €, a trikrát režijný paušál v sume 7,41 €, teda 22,23 €, preto trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 392,73 €, ku ktorej bolo   treba   pripočítať   20   %   DPH,   teda   sumu   78,54 €,   t. j.   trovy   právneho   zastúpenia sťažovateľky   v zmysle   §   1   ods.   3   a   §   11   ods.   2   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov predstavujú celkove sumu 471,27 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľky rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. októbra 2011