znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 212/08-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. júna 2008 v senáte zloženom   z predsedu   Sergeja   Kohuta   a zo   sudcov   Lajosa   Mészárosa   a   Juraja   Horvátha o sťažnosti Mgr. M. Z., B., zastúpenej advokátkou JUDr. M. B., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 293/2005 takto

r o z h o d o l :

1.   Základné   právo   Mgr.   M.   Z.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 293/2005 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Bardejov   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 1 C 293/2005 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Mgr. M. Z. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bardejov p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Mgr.   M.   Z. p r i z n á v a   úhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume   9 662   Sk (slovom deväťtisícšesťstošesťdesiatdva slovenských korún), ktorú je Okresný súd Bardejov p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   jej   advokátky   JUDr.   M.   B.,   B.,   do dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 13. mája 2008 č. k. II. ÚS 212/08-19 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Mgr. M. Z., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou   namietala   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 293/2005.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa návrhom podaným okresnému súdu 12. júla 2005 domáhala vydania platobného rozkazu na zaplatenie sumy 40 000 Sk s príslušenstvom proti Ing. Ľ. M., B. [(pôvodne označený ako Ing. Ľ. M. – A., B.) ďalej len „odporca“].   V   dôsledku   tohto   návrhu   okresný   súd   platobným   rozkazom č. k. 4 Ro 148/2005-14 z 12. septembra 2005 uložil odporcovi zaplatiť sťažovateľke ňou požadovanú sumu vrátane trov konania. Proti tomuto rozhodnutiu podal odporca 7. októbra 2005 odpor, na základe ktorého okresný súd pokračoval v konaní pod sp. zn. 1 C 293/2005. Podľa tvrdenia sťažovateľky je okresný súd v jej veci nečinný, čím dochádza k porušovaniu jej základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

„Desať mesiacov po podaní odporu žalovaným, a po tom, čo (a vďaka tomu, že) sa sťažovateľka opakovane a dlho bezvýsledne snažila telefonicky dožiadať informácie o stave konania a po tom, čo po početných neúspechoch sťažovateľka podala 23. novembra 2006 do rúk predsedu Súdu sťažnosť na prieťahy v konaní..., súd listom z 1. decembra 2006 vyzval sťažovateľku, aby sa vyjadrila k odporu žalovaného.

V reakcii na sťažnosť na prieťahy v konaní dostala sťažovateľka 20. decembra 2006 odpoveď s označením Spr. 1600/06... V odpovedi predseda Súdu sťažovateľke oznámil, že jej sťažnosť je dôvodná, a že Súd naozaj od vydania platobného rozkazu až do podania sťažnosti   nevykonal   v   konaní   žiadne   úkony,   čo   predseda   Súdu   považoval   za   konanie v rozpore   so   základnými   právami   sťažovateľky   na   prejednanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa   čl.   48 ods.   2 Ústavy   Slovenskej republiky...,   ako   aj práv sťažovateľky vyplývajúcich z čl. 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Sťažovateľka bezodkladne a bez akýchkoľvek prieťahov podala vyjadrenie k odporu na Súde 20. decembra 2006.

Súd   od vyjadrenia   sťažovateľky k   odporu   v konaní až dodnes   nekonal,   a   to ani napriek ďalším urgenciám sťažovateľky. Od 12. septembra 2005 (počas obdobia dvoch a štvrť   roka)   urobil   Súd   v   konaní   sťažovateľky   jediný   úkon,   aj   ten   až   po   tom,   čo sťažovateľka na Súde podala sťažnosť na prieťahy v konaní.

Sťažovateľka   je   presvedčená,   že   Súd   svojím   nekonaním   porušuje   ustanovenia viacerých právnych predpisov, a to najmä ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ústavy, ako aj Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd svojím postupom porušil základné práva sťažovateľky, keď jej znemožnil aj tri roky od podania žaloby domôcť sa svojich práv a prinútil sťažovateľku žiť v právnej neistote... Navrhovateľka v dôsledku postupu Súdu už stratila vieru v právo a spravodlivosť a právny štát, keď sa už niekoľko rokov márne snaží domôcť sa súdneho rozhodnutia. Súd svojím postupom   zároveň   znemožňuje   sťažovateľke   nadobudnúť   právnu   istotu   a   v   prípade   pre sťažovateľku nepriaznivého rozhodnutia využiť možnosť podania opravného prostriedku.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol vo veci týmto nálezom:

„1.   Okresný   súd   v   Bardejove   svojím   postupom   porušil   právo   Mgr.   M.   Z.   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu v Bardejove sa prikazuje, aby v konaní č. k. 1 C 293/2005 ďalej konal bez zbytočných prieťahov.

3. Mgr. M. Z. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie za spôsobenú ujmu vo výške 40.000,- Sk..., ktoré je Okresný súd v Bardejove povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd v Bardejove je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia advokátke JUDr.   M.   B.,   B.,   vo   výške   3   958,-   Sk...   na   účet...   vedený   v UniCreditBank   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. Spr. 460/08 z 21. mája 2008 a právna zástupkyňa   sťažovateľky   stanoviskom   k uvedenému   vyjadreniu   okresného   súdu   listom zo 6. júna 2008.

2.1   Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   okrem   prehľadu   procesných úkonov vykonaných vo veci uviedol:

„Vychádzajúc z uvedeného (prehľadu úkonov, pozn.), aj keď je možné akceptovať tvrdenie sťažovateľky, že v konaní k prieťahom došlo, nejde, najmä vzhľadom na ich dĺžku, t. j. dobu medzi jednotlivými úkonmi, o prieťahy zbytočné. Pri hodnotení, či išlo o prieťahy zbytočné nemožno pritom neprihliadať na fakt, že k ním došlo z objektívnych dôvodov, keď pôvodná zákonná sudkyňa Mgr. K. dňa 30. 6. 2006 odišla do dôchodku, čo vyvolalo potrebu vec   na   prejednanie   a   rozhodnutie   prideliť   inej   sudkyni   náhodným   výberom   a   v súlade s ustanovením § 51 zákona č. 757/2004 Z. z. bola vec pridelená sudkyni JUDr. S., ktorá však rozhodnutím Súdnej rady SR bola dňom 1. 1. 2007 preložená na výkon funkcie sudkyne na   vyšší   súd   a   tak   opätovne   bolo   nutné   vec   prideliť   inej   sudkyni   s   tým   však,   že   po znovuobsadení funkčného miesta po predchádzajúcej zákonnej sudkyni bola vec pridelená terajšiemu   zákonnému   sudcovi   v   mesiaci   september   2008,   ktorý   už   vo   veci   koná   bez prieťahov.

Navrhujem preto sťažnosť sťažovateľky ako nedôvodnú zamietnuť... Pre prípad, že ústavný súd dôjde k záveru, podľa ktorého k zbytočným prieťahom v konaní došlo, čím boli porušené sťažovateľkou namietané základné práva, navrhujem sťažovateľke, vzhľadom na dĺžku prieťahov a okolnosti prípadu, nepriznať ňou žiadané finančné zadosťučinenie, lebo aj vzhľadom na terajšie plynulé konanie vo veci, pre účinnú nápravu postačuje v danom prípade samotné vyslovenie porušenia základného práva.

Záverom dodávam, že súhlasím, aby podľa § 30 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. v platnom znení ústavný súd upustil od ústneho prejednávania veci.“

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu uviedla:

„Navrhovateľka   podala   návrh   na   vydanie   platobného   rozkazu   dňa   12. 7. 2005, platobný rozkaz bol doručený jej právnej zástupkyni dňa 23. 9. 2005, avšak odpor proti platobnému rozkazu až v decembri 2006. Prvé súdne pojednávanie bolo vytýčené až na deň 13. 2. 2008, keď spis bol pridelený novej sudkyni Dr. W., ktorá vo veci koná bez prieťahov. To že, spis bol pridelený Dr. K., ktorá odišla do dôchodku, potom Dr. S., ktorá bola preložená na výkon sudkyne na vyšší súd a Dr. S., ktorá vydala uznesenie s poučením, neospravedlňuje vzniknuté prieťahy v tomto konaní na škodu Mgr. Z.

Súd po vydaní platobného rozkazu 12. 9. 2005 navrhovateľke doručil odpor až po podaní   sťažnosti   predsedovi   Okresného   súdu   na   prieťahy   v   konaní   v   decembri   2006 a následne prvý termín pojednávania bol vytýčený až vo februári 2008. Vzhľadom na dĺžku časového rozpätia medzi jednotlivými úkonmi súdu, je nesporné, že došlo zo strany súdu k prieťahom v konaní.

Sťažovateľka bola ukrátená na svojom práve na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov,   preto   nesúhlasí   so   stanoviskom   Okresného   súdu,   aj   s   poukazom   na   jeho stanovisko zo dňa 20. 12. 2006, kde uznal nečinnosť súdu od 12. 9. 2005 a tiež, že došlo k zbytočným zavineným prieťahom v tomto konaní.

Oznamujem, že súhlasíme s tým, aby podľa § 30 ods. 2 zákona NR SR č. 38/1993 Z. z. Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania o prijatom návrhu.“

Právna   zástupkyňa   sťažovateľky   zároveň   upravila   požadovanú   náhradu   trov právneho zastúpenia na sumu 9 662 Sk.

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom   súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania, pretože po   oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie   veci   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená   povahou   tohto   základného   práva   –   ústavný   súd   nepovažuje   ani   za   vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne rozhodnutie   vo   veci,   t. j.   rozhodnutie   o tom,   či   označeným   postupom   súdu   bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Zo   sťažnosti,   z   jej   príloh,   z vyjadrení   účastníkov   konania   a z obsahu   na   vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 1 C 293/2005:

- 12. júl 2005 – sťažovateľka podala okresnému súdu návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie istiny v sume 40 000 Sk s príslušenstvom proti odporcovi,

- 20. júl 2005 – okresný súd vyzval sťažovateľku na doplnenie, resp. úpravu návrhu,

- 31. august 2005 – sťažovateľka upravila označenie odporcu,

- 12. september 2005 – okresný súd vydal platobný rozkaz č. k. 4 Ro 148/2005-14, ktorým uložil odporcovi zaplatiť sťažovateľke ňou požadovanú sumu spolu s príslušenstvom,

- 7.   október   2005   –   odporca   podal   proti   platobnému   rozkazu   odpor   a zároveň   požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov,

- 13.   október   2005   –   spis   bol   prevedený   do   registra   „C“   a bola   mu   pridelená   sp.   zn. 1 C 293/2005,

- 23. marec 2006 – okresný súd vyzval odporcu na odstránenie nedostatkov podania, ktorým žiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov,

- 1. december 2006 – okresný súd doručoval sťažovateľke odpor odporcu na vyjadrenie,

- 21. december 2006 – sťažovateľka sa vyjadrila k odporu odporcu,

- 3. január 2007 – okresný súd opätovne zaslal výzvu odporcovi na odstránenie nedostatkov podania, ktorým žiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov,

- 28.   február   2007   –   okresný   súd   uznesením   č.   k.   1   C   293/2005-27,   ktoré   nadobudlo právoplatnosť 27. marca 2007, nepriznal odporcovi oslobodenie od súdnych poplatkov,

- 2. apríl 2007 – okresný súd uznesením poučil sťažovateľku a odporcu o ich procesných právach a povinnostiach, zároveň uznesením uložil odporcovi zaplatiť súdny poplatok za podanie odporu v sume 2 000 Sk,

- 19.   január 2008 – okresný súd nariadil pojednávanie na 13. február 2008,   ktoré bolo následne odročené na 21. február 2008,

- 21. február 2008 – na pojednávanie sa nedostavila sťažovateľka, po vyjadrení sa odporcu k veci právna zástupkyňa sťažovateľky oznámila, že predloží prehľad platieb odporcu za nájomné   a   prehľad   omeškania   s   platbami,   zároveň   uviedla,   že   oznámi   čas,   kedy   sa sťažovateľka bude zdržiavať na území Slovenskej republiky za účelom jej predvolania na pojednávanie, následne bolo pojednávanie odročené na neurčito,

- 27. marec 2008 – právna zástupkyňa sťažovateľky oznámila obdobie, v ktorom sa bude sťažovateľka zdržiavať na území Slovenskej republiky,

- 28. marec 2008 – okresný súd nariadil pojednávanie na 23. apríl 2008,

- 23. apríl 2008 – na pojednávanie sa nedostavil odporca, po vyjadrení sa sťažovateľky k veci jej právna zástupkyňa navrhla vypočuť svedka Mgr. T. Z., na základe čoho bolo pojednávanie odročené na neurčito,

- 12. máj 2008 – okresný súd vykonal výsluch svedka.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej   lehote,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 182/06).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne sa právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstráni.   K odstráneniu   stavu právnej   neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť   súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 293/2005 o návrhu sťažovateľky na zaplatenie sumy 40 000 Sk s príslušenstvom došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods.   2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods.   2   ústavy   a právo   zaručené v čl.   6   ods.   1   dohovoru,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou   ESĽP   ústavný   súd   prihliada   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci) v posudzovanom   konaní   a   jeho   význam   pre   sťažovateľa   (I.   ÚS   19/00,   I.   ÚS   54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosti   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   z právneho hľadiska   vec nie   je zložitá   a   ide o   štandardnú   a   stabilnú súčasť   rozhodovacej   činnosti prvostupňových súdov. Rovnako ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by svedčila o skutkovej (faktickej) zložitosti prerokúvanej veci.

2.   Správanie   sťažovateľky   ako   účastníčky   konania   je   druhým   kritériom   pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd pri preskúmaní spisu okresného súdu nezistil žiadnu okolnosť,   ktorou   by   sťažovateľka   podstatnou   mierou   prispela   k zbytočným   prieťahom v konaní. Odročenie pojednávania konaného 21. februára 2008 v dôsledku jej neprítomnosti pri vzniku potreby jej vypočutia k veci nepredstavuje takú skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik zbytočných prieťahov v postupe okresného súdu, resp. ktorá by podstatnou mierou prispela k doterajšej celkovej dĺžke trvania konania. Za takú skutočnosť nemožno považovať ani navrhovanie vypočutia svedkov v konaní.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a v tejto súvislosti konštatuje, že okresný súd v predmetnej veci nevykazoval relevantnú procesnú aktivitu od 13. októbra 2005 (spis bol prevedený do registra „C“) do 23. marca 2006 (okresný súd vyzval   odporcu   na   odstránenie   nedostatkov   podania),   t. j.   viac   ako   päť   mesiacov,   od 24. marca 2006 do 1. decembra 2006 (okresný súd doručoval odpor odporcu sťažovateľke), t. j. viac ako osem mesiacov, a napokon od 2. apríla 2007 (okresný súd uznesením poučoval účastníkov konania) do 19. januára 2008 (okresný súd nariadil pojednávanie), t. j. viac ako deväť mesiacov. Celkovo bol teda okresný súd nečinný po dobu viac ako 22 mesiacov. Tieto obdobia ústavný súd posúdil ako zbytočné prieťahy v konaní spôsobené okresným súdom.

V súvislosti   s obranným   tvrdením   predsedu   okresného   súdu   o príčinách   vzniku prieťahov v konaní, t. j. že boli spôsobené „z objektívnych dôvodov“, keď vyvstala potreba opakovanej   zmeny   osoby   zákonného   sudcu,   ústavný   súd   poznamenáva,   že   problémy s personálnym obsadením všeobecného súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa za tým účelom prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej   lehote.   Z vyjadrenia   predsedu   okresného   súdu   nevyplýva   prijatie   účinných opatrení.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd hodnotí postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 293/2005 ako porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4.   V   nadväznosti   na   tento   výrok   a   v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 40 000   Sk   ako   nemajetkovej   ujmy,   ktorá   jej   vznikla   neodôvodnenými   a zbytočnými prieťahmi   v konaní   pred   okresným   súdom.   Túto   požiadavku   odôvodnila   dlhotrvajúcou nemožnosťou domôcť sa svojich práv a s tým súvisiacim pretrvávaním jej právnej neistoty, ako aj vznikom pochybností o „možnosti“ vymoženia svojej pohľadávky voči odporcovi. Podľa   slov   sťažovateľky,   v dôsledku   postupu   okresného   súdu   stratila   vieru   v právo a spravodlivosť a právny štát.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľku dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   sťažovateľke   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, najmä s prihliadnutím na neodôvodnenú nečinnosť okresného súdu považuje za primerané priznať v sume 30 000 Sk, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil (v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si uplatnila nárok na ich náhradu za tri úkony právnej služby v sume 9 662 Sk.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľky   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2007 je 2 970 Sk a hodnota režijného paušálu je 178   Sk. Základná sadzba   odmeny za   úkon   právnej   služby uskutočnený   v roku   2008 je 3 176 Sk a hodnota režijného paušálu je 191 Sk.

S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľke nárok na úhradu trov konania za dva   úkony právnej   služby   uskutočnené v roku   2007 (prevzatie   a príprava   zastúpenia a podanie ústavnému súdu) v sume 6 296 Sk vrátane režijného paušálu a za jeden úkon uskutočnený v roku 2008 (vyjadrenie zo 6. júna 2008) v sume 3 367 Sk vrátane režijného paušálu. Sťažovateľke tak vznikol nárok na úhradu trov konania v celkovej sume 9 663 Sk.

Ústavný   súd   vzhľadom   na   právnou   zástupkyňou   sťažovateľky   uplatnenú   sumu 9 662 Sk priznal úhradu trov právneho zastúpenia v ňou požadovanej sume tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. júna 2008