znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 211/2015-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. apríla 2015 v senátezloženom   z predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   (sudkyňa   spravodajkyňa)   a zo   sudcovLajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   vo veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   právapodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Námestovov konaní vedenom pod sp. zn. 2 D 192/2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. októbra2014 prostredníctvom telefaxu doručená a 22. októbra 2014 doručením originálu doplnenásťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   advokáta   so   sídlom

(ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietaporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súduNámestovo   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v dedičskom   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.2 D 192/2011 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z   obsahu   sťažnosti   a   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   sa   domáha   ochranysvojho základného práva v dedičskej veci po poručiteľovi neb. ⬛⬛⬛⬛,, zomr. naposledy bytom ⬛⬛⬛⬛. Namieta, že odzačatia konania uplynuli viac ako tri roky a dosiaľ nebolo vydané meritórne rozhodnutiea konanie   nebolo právoplatne   skončené.   Uvádza,   že   on ako   účastník konania neprispelk prieťahom   v konaní,   jeho   predĺženie „zavinil   súdny   komisár a súdna   komisárka ⬛⬛⬛⬛ tým,   že   vo   veci   riadne   nekonali   /a stále nekonajú/ a Okresný súd Námestovo, ktorý ich nekonanie v tejto veci toleroval“.

Sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy predsedníčke okresného súdu, ktorá v odpovedisp. zn. Spr. 4528/14 z 23. mája 2014 uviedla, že súdny komisár nekonal o veci priebežnea v období od 21. júna 2012 do vybavenia sťažnosti nebol vykonaný žiadny úkon smerujúcik jej   vybaveniu.   Vzhľadom   na   zistené   prieťahy   v konaní   nariadila   vo veci   dohľadv pravidelných trojmesačných intervaloch.

Na   základe   uvedenej   argumentácie   sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd   o   jehosťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 2 D 192/2011 porušené bolo.

Okresnému súdu Námestovo sa prikazuje, aby v konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 2 D 192/2011 konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi...   sa   priznáva   finančné   zadosťučinenie   v   sume   4 000,-   EUR,   ktoré je Okresný súd Námestovo povinný zaplatiť sťažovateľovi... do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohtoustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súdna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súdmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ   sa   v sťažnosti   jednoznačne   nevyjadril   k otázke   svojho   procesnéhopostavenia v napadnutom konaní, uviedol len, že jeho správanie ako účastníka konanianeprispelo   k prieťahom.   Predsedníčka   okresného   súdu   v prípise   sp.   zn.   Spr   4528/14z 23. mája 2014 uviedla: „Sťažnosť podávate ako veriteľ...“

Podľa § 175b Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) účastníkmi konaniasú tí, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú poručiteľovými dedičmi, a ak takýchosôb niet, štát. Poručiteľov veriteľ je účastníkom konania v prípade § 175p, v prípade,keď sa vyporiadava jeho pohľadávka, a pri likvidácii dedičstva. V konaní podľa § 175hods. 2 je účastníkom konania iba ten, kto sa postaral o pohreb.

Podľa § 175p ods. 1 OSP účastníci sa môžu dohodnúť o tom, že predlžené dedičstvosa   prenechá   veriteľom   na   úhradu   dlhov.   Táto   dohoda   podlieha   schváleniu   súdu,ktorý dohodu schváli, ak neodporuje zákonu; ak dohodu neschváli, pokračuje v konanípo právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa § 175p ods. 2 OSP ak sa po právoplatnom skončení konania objaví ďalšímajetok, postupuje sa podľa odseku 1. Ak zostane majetkový prebytok, prejedná ho súdako dedičstvo.

Vychádzajúc   z citovanej   právnej   úpravy   a z   osvedčenia   o dedičstve   sp. zn.2 D 192/2001, Dnot 94/2014 z 29. septembra 2014 vydaného notárkou

ako   súdnou   komisárkou   poverenou   okresným   súdom,   ktoré   si   ústavný   súdzabezpečil v rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti, ústavný súd konštatuje,že v čase   podania   sťažnosti   sťažovateľ   nespĺňal   podmienky   ani   jedného   prípadu,   kedyje veriteľ účastníkom dedičského konania podľa § 175b OSP.

Článok   48   ods. 2   ústavy   v   spojení   s   čl. 127   ods. 1   ústavy   poskytujú   ochranupred porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konanípred súdom v zásade len jeho účastníkovi, pretože len vo vzťahu k nemu sa plní účel tohtozákladného práva, ktorým je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osobadomáhajúca   sa   rozhodnutia   štátneho   orgánu   (II. ÚS 10/01,   I. ÚS 55/02).   Z   doterajšejrozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že domáhať sa ochrany základných právna ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba len v záujme ochrany svojichzákladných práv alebo slobôd (napr. II. ÚS 32/06, II. ÚS 80/06). Sťažovateľ musí tedanamietať   porušenie   svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   pričom   ak   ide   o vec,   ktoráje spojená s konaním pred všeobecným súdom, to prichádza do úvahy v zásade len vtedy,ak je účastníkom súdneho konania, v ktorom namieta porušenie svojich základných právalebo slobôd (m. m. II. ÚS 3/05, IV. ÚS 271/2014). Z uvedených dôvodov ústavný súdsťažnosť odmietol ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

Okrem   uvedeného   je   však   potrebné   doplniť,   že   aj   v prípade,   ak   by   sťažovateľoprávnene namietal porušovanie svojho základného práva, a teda v čase podania sťažnostibol   účastníkom   napadnutého   konania,   sťažnosť   by   musela   byť   odmietnutá   ako   zjavneneopodstatnená vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie bolo právoplatne skončenéosvedčením o dedičstve z 29. septembra 2014, ktoré v ten deň aj nadobudlo právoplatnosť.Podľa osvedčenia dedičstvo nadobudla jediná dedička, dcéra poručiteľa, ktorá sa vzdalapráva   na   podanie   žiadosti   o pokračovanie   v konaní   o dedičstve,   a teda   osvedčenienadobudlo účinky právoplatného uznesenia o dedičstve.

Súčasťou   judikatúry   ústavného   súdu   je   aj   právny   názor   (napr. II. ÚS 12/01,IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 205/03, I. ÚS 16/04, IV. ÚS 102/05), že ochrana základnému právupodľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v časeuplatnenia tejto ochrany porušovanie základného práva označenými orgánmi verejnej moci(v tomto prípade všeobecným súdom) ešte trvalo. Ak v čase, keď bola sťažnosť ústavnémusúdu doručená, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného základného práva,ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde).

Napadnuté konanie bolo právoplatne skončené pred podaním sťažnosti ústavnémusúdu,   a teda   sťažnosť   by   aj   v prípade   jej   podania   účastníkom   konania   bola   zjavneneopodstatnená.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 1. apríla 2015