SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 211/2015-13
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. apríla 2015 v senátezloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcovLajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, vo veci namietaného porušenia jeho základného právapodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Námestovov konaní vedenom pod sp. zn. 2 D 192/2011 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. októbra2014 prostredníctvom telefaxu doručená a 22. októbra 2014 doručením originálu doplnenásťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, advokáta so sídlom
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietaporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súduNámestovo (ďalej len „okresný súd“) v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn.2 D 192/2011 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa domáha ochranysvojho základného práva v dedičskej veci po poručiteľovi neb. ⬛⬛⬛⬛,, zomr. naposledy bytom ⬛⬛⬛⬛. Namieta, že odzačatia konania uplynuli viac ako tri roky a dosiaľ nebolo vydané meritórne rozhodnutiea konanie nebolo právoplatne skončené. Uvádza, že on ako účastník konania neprispelk prieťahom v konaní, jeho predĺženie „zavinil súdny komisár a súdna komisárka ⬛⬛⬛⬛ tým, že vo veci riadne nekonali /a stále nekonajú/ a Okresný súd Námestovo, ktorý ich nekonanie v tejto veci toleroval“.
Sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy predsedníčke okresného súdu, ktorá v odpovedisp. zn. Spr. 4528/14 z 23. mája 2014 uviedla, že súdny komisár nekonal o veci priebežnea v období od 21. júna 2012 do vybavenia sťažnosti nebol vykonaný žiadny úkon smerujúcik jej vybaveniu. Vzhľadom na zistené prieťahy v konaní nariadila vo veci dohľadv pravidelných trojmesačných intervaloch.
Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jehosťažnosti nálezom takto rozhodol:
„Základné právo sťažovateľa... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 2 D 192/2011 porušené bolo.
Okresnému súdu Námestovo sa prikazuje, aby v konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 2 D 192/2011 konal bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľovi... sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 4 000,- EUR, ktoré je Okresný súd Námestovo povinný zaplatiť sťažovateľovi... do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohtoustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súdna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súdmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľ sa v sťažnosti jednoznačne nevyjadril k otázke svojho procesnéhopostavenia v napadnutom konaní, uviedol len, že jeho správanie ako účastníka konanianeprispelo k prieťahom. Predsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 4528/14z 23. mája 2014 uviedla: „Sťažnosť podávate ako veriteľ...“
Podľa § 175b Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) účastníkmi konaniasú tí, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú poručiteľovými dedičmi, a ak takýchosôb niet, štát. Poručiteľov veriteľ je účastníkom konania v prípade § 175p, v prípade,keď sa vyporiadava jeho pohľadávka, a pri likvidácii dedičstva. V konaní podľa § 175hods. 2 je účastníkom konania iba ten, kto sa postaral o pohreb.
Podľa § 175p ods. 1 OSP účastníci sa môžu dohodnúť o tom, že predlžené dedičstvosa prenechá veriteľom na úhradu dlhov. Táto dohoda podlieha schváleniu súdu,ktorý dohodu schváli, ak neodporuje zákonu; ak dohodu neschváli, pokračuje v konanípo právoplatnosti rozhodnutia.
Podľa § 175p ods. 2 OSP ak sa po právoplatnom skončení konania objaví ďalšímajetok, postupuje sa podľa odseku 1. Ak zostane majetkový prebytok, prejedná ho súdako dedičstvo.
Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy a z osvedčenia o dedičstve sp. zn.2 D 192/2001, Dnot 94/2014 z 29. septembra 2014 vydaného notárkou
ako súdnou komisárkou poverenou okresným súdom, ktoré si ústavný súdzabezpečil v rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti, ústavný súd konštatuje,že v čase podania sťažnosti sťažovateľ nespĺňal podmienky ani jedného prípadu, kedyje veriteľ účastníkom dedičského konania podľa § 175b OSP.
Článok 48 ods. 2 ústavy v spojení s čl. 127 ods. 1 ústavy poskytujú ochranupred porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konanípred súdom v zásade len jeho účastníkovi, pretože len vo vzťahu k nemu sa plní účel tohtozákladného práva, ktorým je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osobadomáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (II. ÚS 10/01, I. ÚS 55/02). Z doterajšejrozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že domáhať sa ochrany základných právna ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba len v záujme ochrany svojichzákladných práv alebo slobôd (napr. II. ÚS 32/06, II. ÚS 80/06). Sťažovateľ musí tedanamietať porušenie svojich základných práv alebo slobôd, pričom ak ide o vec, ktoráje spojená s konaním pred všeobecným súdom, to prichádza do úvahy v zásade len vtedy,ak je účastníkom súdneho konania, v ktorom namieta porušenie svojich základných právalebo slobôd (m. m. II. ÚS 3/05, IV. ÚS 271/2014). Z uvedených dôvodov ústavný súdsťažnosť odmietol ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.
Okrem uvedeného je však potrebné doplniť, že aj v prípade, ak by sťažovateľoprávnene namietal porušovanie svojho základného práva, a teda v čase podania sťažnostibol účastníkom napadnutého konania, sťažnosť by musela byť odmietnutá ako zjavneneopodstatnená vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie bolo právoplatne skončenéosvedčením o dedičstve z 29. septembra 2014, ktoré v ten deň aj nadobudlo právoplatnosť.Podľa osvedčenia dedičstvo nadobudla jediná dedička, dcéra poručiteľa, ktorá sa vzdalapráva na podanie žiadosti o pokračovanie v konaní o dedičstve, a teda osvedčenienadobudlo účinky právoplatného uznesenia o dedičstve.
Súčasťou judikatúry ústavného súdu je aj právny názor (napr. II. ÚS 12/01,IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 205/03, I. ÚS 16/04, IV. ÚS 102/05), že ochrana základnému právupodľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v časeuplatnenia tejto ochrany porušovanie základného práva označenými orgánmi verejnej moci(v tomto prípade všeobecným súdom) ešte trvalo. Ak v čase, keď bola sťažnosť ústavnémusúdu doručená, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného základného práva,ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde).
Napadnuté konanie bolo právoplatne skončené pred podaním sťažnosti ústavnémusúdu, a teda sťažnosť by aj v prípade jej podania účastníkom konania bola zjavneneopodstatnená.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 1. apríla 2015