znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 211/2013-35

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   5.   novembra   2013 v senáte   zloženom   z predsedu   Juraja   Horvátha   a zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   a Lajosa Mészárosa   prerokoval   prijatú   sťažnosť   P.   F.,   t.   č.   vo   väzbe,   a M.   F.,   K.,   zastúpených advokátom   JUDr.   P.   G.,   H.,   ktorou   namietajú   porušenie   základných   práv   podľa   čl.   46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a 3, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b), c) a d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie sp. zn. 5 T 213/2012 z 11. februára 2013, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosti P. F. a M. F.   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. marca 2013 doručená sťažnosť P. F., t. č. vo väzbe, a M. F., K. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom   JUDr.   P.   G.,   H.,   ktorou   namietajú   porušenie   základných   práv   podľa   čl.   46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a 3, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b), c) a d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 5 T 213/2012 z 11. februára 2013.

Z obsahu sťažnosti vyplývajú tieto skutočnosti:„Na   sťažovateľov   bola   dňa   03.   12.   2012   Krajskou   prokuratúrou   Košice   podaná obžaloba a to na P. F. pre zločin Zabitia podľa § 147 ods. 1 Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva a prečin Výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm./a Tr. zák. a na M. F. prečin Ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Tr. zák. a prečin Výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm./a Tr. zák. Sudkyňa Okresného súdu Košice – okolie JUDr. M. G. vytýčila vo veci termín hlavného pojednávania na deň 27. 02. 2013 o 09,00 hod. Keďže už pred doručením upovedomenia   o   tomto   hlavnom   pojednávaní   bol   obhajca   obvinených   JUDr.   P.   G. Okresným súdom Humenné predvolaný na hlavné pojednávanie v inej trestnej veci č. k. 1T/49/2011 na deň 27. 02. 2013 o 09,00 hod., kde ako obhajca zastupuje C. F., okamžite zaslal na Okresný súd Košice-okolie žiadosť o odročenie vytýčeného pojednávania z dôvodu kolízie...

V tejto veci chcem poukázať na skutočnosť, že predvolanie Okresného súdu Humenné obdržal   právny   zástupca   sťažovateľov   už   dňa   31.   01.   2013,   teda   cca   3   týždne   pred upovedomením   Okresného   súdu   Košice   -   okolie.   V   trestnej   veci   OS   Humenné, č. k. 1T/49/2011   je   pritom   obžalovaných   spolu   8   ľudí   zo   závažného   trestného   činu Neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 1, ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. formou organizátorstva,   pričom   prípadná   neúčasť   obhajcu   JUDr.   P.   G.   by   mohla   zmariť   celé pojednávanie. Naviac bol obhajca sťažovateľov dňa 27. 02. 2013 o 08,30 hod. predvolaný na   verejné   zasadnutie   Okresného   súdu   Humenné   v   trestnej   veci,   č.   k.   3T/9/2013,   kde zastupuje mal. T. K., stíhaného pre obzvlášť závažný zločin Nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm./c, ods. 2 písm./d Tr. zák., kde bola taktiež jeho účasť na pojednávaní nevyhnutná.

Aj napriek uvedeným skutočnostiam však sudkyňa JUDr. M. G. neakceptovala riadne odôvodnené   a   včasné   ospravedlnenie   neúčasti   obhajcu   sťažovateľov   na   hlavnom pojednávaní a ustanovila sťažovateľom náhradného obhajcu, čo podľa názoru obhajoby svedčí o jej jednostrannej zaujatosti jednak voči samotným obvineným P. a M. F. a taktiež voči   osobe   ich   právneho   zástupcu   JUDr.   P.   G.   Túto   odôvodnenú   obavu   a   podozrenie o zaujatosti sudkyne JUDr. G. naviac potvrdzuje aj jej vyjadrenie pri rozhodovaní o väzbe zo dňa 19. 12. 2012, že v danej trestnej veci nebude akceptovať žiadne ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a bude to brať ako obštrukciu zo strany obhajoby...

Na   základe   týchto   skutočností   zaslal   obhajca   sťažovateľov   dňa   25.   02.   2013   na Okresný súd Košice – okolie elektronicky, so zaručeným elektronickým podpisom námietku zaujatosti voči sudkyni JUDr. M. G. podľa § 31 a nasl. Trestného poriadku, kde uviedol tiež dôvody pre ktoré považuje zákonnú sudkyňu za zaujatú a upozornil ju aby nekonala hlavné pojednávanie   dňa   27.   02.   2013   bez   jeho   účasti   nakoľko   by   tým   boli   obzvlášť   hrubo a závažne porušenie práva sťažovateľov na obhajobu a na spravodlivý súdny proces. Pred začatím hlavného pojednávania sudkyňa upovedomila prítomných so vznesenou námietkou zaujatosti, avšak vyhlásila, že toto podanie nepovažuje za námietku zaujatosti ale len za sťažnosť na postup súdu o vedenie konania, nenechala o nej v zmysle zákona rozhodnúť senát a otvorila hlavné pojednávanie vo veci...

Otvorením hlavného pojednávania v trestnej veci sťažovateľov bez prítomnosti ich zvoleného obhajcu a napriek riadne vznesenej námietke zaujatosti zákonnej sudkyne došlo k závažnému   porušeniu   základného   práva   sťažovateľov   na   súdnu   ochranu   a   práva   na spravodlivý proces... Náhradná obhajkyňa JUDr. H. K. si mohla prevziať opatrenie, ktorým bola ustanovená najskôr 18. 02. 2013, t. j. iba 9 dní pred termínom hlavného pojednávania, pričom som presvedčený, že nedostala ani možnosť si preštudovať súdny spis. Pritom obaja sťažovatelia   sú   obvinený   z   viacerých   závažných   trestných   činov   za   ktorý   im   môže   byť uložený   trest   odňatia   slobody   až   na   10   rokov.   Vzhľadom   na   množstvo   vykonaných vyšetrovacích úkonov, znaleckých posudkov a ďalších vo veci zadovážených dôkazov nie je náhradná   obhajkyňa   objektívne   schopná   za   tak   krátky   čas   si   dôsledne   naštudovať   tak skutkovo,   ako   aj   právne   závažný   prípad   a   poskytnúť   tak   kvalifikovanú   právnu   pomoc obžalovaným.   Naviac   v   prípade   právoplatného   odsúdenia   budú   sťažovatelia   zaviazaní zaplatiť   štátu   nemalé   trovy   vzniknuté   pribratím   náhradného   obhajcu,   čo   zbytočne a neodôvodnene predražuje súdne konanie a robí veľké a ničím neopodstatnené náklady sťažovateľov...“

Sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd prijal tento nález:„1. Základné právo sťažovateľa P. F. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2, ods. 3, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1, ods. 3 písm./ b, c, d Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli opatrením Okresného súdu Košice - okolie, sp. zn. 5 T 213/12-915 zo dňa 11. 02. 2013, ktorým mu súd ustanovil náhodného obhajcu porušené.

2. Zrušuje opatrenie Okresného súdu Košice - okolie, sp. zn. 5 T 213/12-915 zo dňa 11. 02. 2013 a vec vracia Okresného súdu Košice - okolie na ďalšie konanie.

3. Základné právo sťažovateľa M. F. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2, ods. 3, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1, ods. 3 písm./ b, c, d Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli opatrením Okresného súdu Košice - okolie, sp. zn. 5 T   213/12-917   zo   dňa   11. 02. 2013,   ktorým   mu   súd   ustanovil   náhradného   obhajcu porušené.

4. Zrušuje opatrenie Okresného súdu Košice - okolie, sp. zn. 5 T 213/12-917 zo dňa 11. 02. 2013 a vec vracia Okresného súdu Košice - okolie na ďalšie konanie.

5. Základné právo sťažovateľov P. F. a M. F. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2, ods. 3, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj ich právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1, ods. 3 písm./ b, c, d Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli rozhodnutím alebo opatrením, resp. iným zásahom Okresného súdu Košice - okolie v trestnej veci č. k. 5 T 213/2012 zo dňa 27. 02. 2013, ktorým posúdil vznesenú námietku zaujatosti sudkyne JUDr. M. G. len ako sťažnosť na   vedenie   a   postup   konania,   nerozhodol   o   jej   vylúčení   a   následne   otvoril   hlavné pojednávanie v uvedenej trestnej veci porušené.

6. Zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, resp. iný zásah Okresného súdu Košice- okolie v trestnej veci č. k. 5 T 213/2012 zo dňa 27. 02. 2013, ktorým posúdil vznesenú námietku zaujatosti sudkyne JUDr. M. G. len ako sťažnosť na vedenie a postup konania, nerozhodol o jej vylúčení a následne otvoril hlavné pojednávanie v uvedenej trestnej veci, a vec vracia Okresného súdu Košice - okolie na ďalšie konanie a ukladá mu o vznesenej námietke zaujatosti predsedkyne senátu JUDr. M. G. rozhodnúť.

7.   Okresný   súd   Košice-okolie   je   povinný   zaplatiť   náhradu   trov   konania   na   účet právneho zástupcu sťažovateľa do pätnástich dní od právoplatnosti nálezu.“

Ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľov   predbežne   prerokoval   a   uznesením   č.   k. II. ÚS 211/2013-15 zo 4. apríla 2013 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie   konanie   ústavný   súd   vyzval   právneho   zástupcu   sťažovateľov   a   predsedníčku okresného   súdu,   aby   sa   vyjadrili,   či   trvajú   na   tom,   aby   sa   vo   veci   konalo   ústne pojednávanie. Predsedníčku okresného súdu ústavný súd zároveň vyzval, aby sa vyjadrila k sťažnosti.

Právny   zástupca   sťažovateľov   a   predsedníčka   okresného   súdu   ústavnému   súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Vyjadrenie predsedníčky   okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 6. mája 2013. Vo vyjadrení sa okrem iného uvádza:

„... Dňa 8. 2. 2013 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť obhajcu obvinených P. F., M. F., JUDr. P. G. na odročenie hlavného pojednávania z dôvodu, že už dňa 30. 1. 2013 prevzal predvolanie na hlavné pojednávanie na Okresnom súde v Humennom na deň 27. 2. 2013 o 9.00 hod. v trestnej veci sp. zn. 1T 49/2011. Na základe uvedeného predsedníčka senátu opatrením sp. zn. 5T 213/12 zo dňa 11. 2. 2013 ustanovila obvineným P. F. a M. F. podľa § 42 ods. 1 Tr. por. náhradného obhajcu JUDr. H. K., advokátku so sídlom v K. Z úradného záznamu zo dňa 25. 2. 2013 vyplýva, že ustanovená obhajkyňa JUDr. H. K. bola spis preštudovať a vyhotovila si aj fotokópie zo spisu.

Mailovým   podaním   advokátskej   kancelárie   JUDr.   P.   G.,   bola   dňa   25. 2. 2013 predložená   do   spisu   námietka   zaujatosti   voči   sudkyni   JUDr.   M.   G.   z   dôvodu,   že neakceptovala   odôvodnené   a   včasné   ospravedlnenie   neúčasti   na   hlavnom   pojednávaní a ustanovila   obvineným   P.   a M.   F.   náhradného   obhajcu,   čo   svedčí   o jej   zaujatosti. Vzhľadom   na   obzvlášť   hrubé   a   závažné   porušenie   ústavou   garantovaného   práva   na obhajobu bude iniciovať konanie na ochranu práv svojich mandantov na Ústavnom súde SR... Z   vyjadrenia   zákonnej   sudkyne   k   sťažnosti   vyplýva,   že   využila   zákonný   inštitút náhradného obhajcu (§ 42 ods. 1 Tr. por.) v predmetnej trestnej veci z dôvodu, že ide o väzobnú vec štyroch páchateľov, u ktorých vzhľadom na doterajší postoj k žalovaným skutkom nebol predpoklad postupu v zmysle § 257 Tr. por., t. j. že učinia vyhlásenie, že sú vinní, ale vo veci bude potrebné vykonať rozsiahle dokazovanie, ktoré vzhľadom na počet svedkov vypočutých v prípravnom konaní, znalecké posudky a ďalšie listinné dôkazy, ktoré sú obsiahnuté v III. zväzkoch spisového materiálu bude časovo náročné. Ďalší dôvod, ktorý ju viedol k využitiu inštitútu náhradného obhajcu bola skutočnosť, že obhajca JUDr. P. G. pôsobí ako advokát v mimo košickom kraji a z jeho podaní je zrejmé, že ako advokát je vyťažený v mieste svojho pôsobiska, čo vyplýva z jeho vyjadrenia, že na deň 27. 2. 2013 mal na Okresnom súde v Humennom okrem predvolania na trestnú veci sp. zn. 1T 49/2011, kde je   osem   obžalovaných   zo   závažného   zločinu   neodvedenia   dane   podľa   §   148   ods.   1,   4 Tr. zák. č. 140/61 aj ďalšie pojednávanie vo veci sp. zn. 3T 9/13, kde mal zastupovať ml. T. K., stíhaného pre obzvlášť závažný zločin. Taktiež zo zápisnice o výsluchu zo dňa 19. 12. 2012, kde rozhodoval súd o ďalšom trvaní väzby v zmysle § 238 ods. 3 Tr. por. vyplýva, že obhajca JUDr. P. G. nebol prítomný. Vo väzobných veciach má súd v zmysle základných zásad   trestného   konania   postupovať   prednostne   a   urýchlene.   V záujme   dodržania uvedeného postupu, naznačené skutočnosti odôvodňovali obavu, že by mohlo byť zmarené hlavné pojednávanie aj s prihliadnutím na možnú kolíziu u ostatných obhajcov, v neskorších štádiách   hlavného   pojednávania.   Uvedeným   postupom   sa   snažila   predísť   možným prieťahom   v   konaní,   kde   sú   traja   obžalovaní   v   väzbe.   Využitím   inštitútu   náhradného obhajcu mala v úmysle zabezpečiť plynulosť a rýchlosť konania, čo však nie je na úkor práv obvinených na ich obhajobu, ale práve naopak v záujme zabezpečiť u všetkých štyroch obžalovaných právo na spravodlivý proces, bez zbytočných prieťahov. V tejto súvislosti je potrebné   poukázať   na   sťažnosť   E.   B.,   ktorú   podal   na   Krajský   súd   v Košiciach prostredníctvom svojho obhajcu, okrem iného aj z dôvodu, že súd je nečinný a vo veci nekoná plynulo.

Pokiaľ ide o sťažnosť obhajcu, že súd nerozhodoval o námietke zaujatosti, v zmysle ustanovenia § 32 ods. 6 Tr. por., o námietke zaujatosti strany, ktorá je založená na tých istých dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesená   bezodkladne   podľa   §   31   ods.   4   Tr.   por.   alebo   ak   je   dôvodom   námietky   len procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súd v konaní, sa nekoná.“

Dňa 14. mája 2013 bolo ústavnému súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu sťažovateľov k stanovisku okresného súdu, v ktorom sa uvádza:

«Prekvapilo   ma   tvrdenie   súdu,   že   zákonná   sudkyňa   využila   inštitút   náhradného obhajcu z dôvodu, že „ide o väzobnú vec štyroch páchateľov, u ktorých vzhľadom na ich doterajší postoj k žalovaným skutkom nebol predpoklad, že učinia vyhlásenie, že sú vinní (!), ale vo veci bude potrebné vykonať rozsiahle dokazovanie“. Takýto postoj súdu popiera základné zásady spravodlivého súdneho procesu, ako aj právo obvineného na obhajobu. Samotná   skutočnosť,   že ja ako obhajca   nie   som z Košíc   tak   isto nemôže odôvodňovať konanie   sudkyne,   ktorá   na   základe   jedinej,   včasnej   a   riadne   odôvodnenej   žiadosti o odročenie pojednávania ustanovila dvom obvineným náhradnú obhajkyňu. Súd na jednej strane   poukazuje   na   rozsiahle   dokazovanie   ktoré   je   potrebné   vykonať,   pričom   spis   sa celkovo nachádza v troch zväzkoch a pritom tvrdí, že náhradná obhajkyňa si bola spis študovať dva dni pred pojednávaním a dokonca si dala vyhotoviť fotokópie zo spisu! Mám veľké pochybnosti, či si náhradná obhajkyňa za necelé dva dni dokázala naštudovať tak rozsiahly   spisový   materiál,   pričom   neverím,   že   jej   boli   poskytnuté   za   tak   krátky   čas fotokópie spisu. Som presvedčený, že náhradný obhajca vzhľadom na krátkosť času na prípravu obhajoby nemohol objektívne poskytnúť kvalifikovanú právnu pomoc obvineným v tak skutkovo ako aj právne náročnom prípade.

Tvrdenie súdu, že nerozhodoval o námietke zaujatosti, nakoľko jej dôvodom bol len procesný   postup   orgánov   činných   v   trestnom   konaní   neobstojí,   nakoľko   námietka   bola podaná   súdu   elektronicky   so   zaručeným   elektronickým   podpisom,   pričom   bolo   riadne odôvodnené, prečo považujem sudkyňu JUDr. G. za zaujatú a to tak voči mojej osobe, ako aj voči mojim klientom.»

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 47 ods. 2 ústavy každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými   štátnymi   orgánmi   alebo   orgánmi   verejnej   správy   od   začiatku   konania,   a   to   za podmienok ustanovených zákonom.

Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme   mravnosti,   verejného   poriadku   alebo   národnej   bezpečnosti   v   demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov   alebo,   v   rozsahu   považovanom   súdom   za   úplne   nevyhnutný,   pokiaľ   by, vzhľadom   na   osobitné   okolnosti,   verejnosť   konania   mohla   byť   na   ujmu   záujmom spoločnosti.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 32 ods. 6 Trestného poriadku o námietke zaujatosti strany, ktorá je založená na tých istých dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesená bezodkladne podľa § 31 ods. 4 alebo ak je dôvodom námietky len procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu v konaní, sa nekoná; to platí aj o námietke, ktorá je založená na iných dôvodoch ako dôvodoch podľa § 31.

III.

Podstata sťažnosti sťažovateľov smerovala k tomu, že nimi namietané porušenie ich práv   malo   nastať   tým,   že   sudkyňa   okresného   súdu   na   základe   riadne   odôvodneného ospravedlnenia namiesto „preročenia“, resp. „odročenia“ termínu pojednávania ustanovila obvineným náhradného obhajcu, ktorý podľa názoru sťažovateľov nemal dostatočný časový priestor na prípravu kvalifikovanej a efektívnej obhajoby, a následne, keď bola z uvedených dôvodov   vznesená   riadne   odôvodnená   námietka   zaujatosti   proti   sudkyni,   túto   ona nepovažovala   za   námietku   zaujatosti,   ale   len   za   námietku   proti   procesnému   postupu orgánov činných v trestnom konaní, a vysporiadala sa s ňou procesným postupom, ktorý zákon ustanovuje pre námietky tohto druhu.

Po preskúmaní sťažnosti sťažovateľov, k sťažnosti priložených listín a následných vyjadrení dospel ústavný súd k týmto záverom:

1.   K námietke   sťažovateľov   týkajúcej   sa   skutočnosti,   že   po   vznesení   riadne odôvodnenej   námietky   zaujatosti   proti   sudkyni   túto   ona   nepovažovala   za   námietku zaujatosti,   ale len za námietku   proti procesnému postupu súdu,   a vysporiadala sa   s ňou procesným   postupom,   ktorý   zákon   ustanovuje   pre   námietky   tohto   druhu,   ústavný   súd uvádza, že procesný postup v prípade vylúčenia orgánov činných v trestnom konaní, súdu a iných osôb je upravený v § 31 a § 32 Trestného poriadku.

Podľa   názoru   ústavného súdu   je potrebné rozlišovať,   či   bola námietka   zaujatosti podaná len z dôvodu procesného rozhodnutia súdu v konaní, alebo bola námietka zaujatosti podaná z dôvodu, že možno mať pochybnosť o nezaujatosti sudcu alebo prísediaceho sudcu, prokurátora,   policajta,   probačného   a   mediačného   úradníka,   vyššieho   súdneho   úradníka, súdneho tajomníka, asistenta prokurátora a zapisovateľa pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní, avšak táto pochybnosť vyvstala v súvislosti s úkonom, resp. rozhodnutím vo veci. Inými slovami, aj to, či predchádzajúci úkon, resp. rozhodnutie vo veci vykonané je teoreticky spôsobilé vyvolať už špecifikovanú pochybnosť, resp. či sa podávateľ takejto námietky aspoň domnieva, že úkon,   resp.   rozhodnutie   vo   veci   vykonané   je   spôsobilé   vyvolať   už   špecifikovanú pochybnosť. V prípade, že takáto pochybnosť môže byť vyvolaná, nie je možné zameniť riadnu námietku zaujatosti založenú na dôvodoch špecifikovaných v § 31 ods. 1 Trestného poriadku za námietku podanú z dôvodu procesného rozhodnutia súdu v konaní a konajúci orgán sa s ňou musí zákonom ustanoveným spôsobom zaoberať.

Pre   posúdenie   textu   podanej   námietky   si   ústavný   súd   vyžiadal   jej   opis   jednak od okresného   súdu   a jednak   od   právneho   zástupcu   sťažovateľov,   pričom   tieto   boli ústavnému súdu doručené 12. júna 2013, resp. 14. júna 2013 a sú zhodné. Z textu podanej námietky vyplýva:

„... Skutočnosť, že sudkyňa JUDr. M. G. neakceptovala moje riadne odôvodnené a včasné   ospravedlnenie   neúčasti   na   hlavnom   pojednávaní a ustanovila   mojim   klientom náhradného obhajcu svedčí o jej zaujatosti jednak voči obvineným P. a M. F. a tiež voči mojej osobe, ako ich právnemu zástupcovi. Toto moje podozrenie potvrdzuje aj vyjadrenie sudkyne JUDr. G., že nebude akceptovať žiadne ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a bude to brať ako obštrukciu zo strany obhajoby.

Na   základe   horeuvedených   skutočností   preto   dôrazne   upozorňujem   pani   sudkyňu JUDr. G., že v prípade konania hlavného pojednávania dňa 27. 02. 2013 bez mojej účasti, budem   toto   jej   konanie   považovať   za   obzvlášť   hrubé   a závažné   porušenie   ústavou garantovaného   práva   na obhajobu   a budem   iniciovať   konanie na   ochranu práv mojich mandantov na Ústavnom súde Slovenskej republiky. Poukazujem pri tom na skutočnosť, že svojich klientov zastupujem už od počiatku trestného stíhania, pričom náhradná obhajkyňa si prebrala ustanovenie osem dní pred konaním hlavného pojednávania a nie je objektívne schopná za tak krátky čas dôsledne naštudovať tak skutkovo, ako aj právne závažný prípad a poskytnúť tak kvalifikovanú právnu pomoc obvineným.“

Vyhodnotenie   obsahu   podania   označeného   sťažovateľmi   ako   námietka   zaujatosti spočívajúcej   v neakceptovaní   ospravedlnenia   obhajcu   sťažovateľov   a ustanovení náhradného obhajcu ako podania namietajúceho procesný postup súdu považuje ústavný súd z ústavného hľadiska za relevantnú interpretáciu zákona.

Interpretácia,   ktorú   okresný   súd   v danom   prípade   zvolil,   nepopiera   znenie   a účel právnych noriem aplikovateľných v danej veci (§ 31 a § 32 Trestného poriadku), rešpektuje charakter a účel inštitútu vylúčenia sudcu z vykonávania úkonov trestného konania a pre nedostatok   priamej   príčinnej   súvislosti   nemohla   mať   za   následok   zásah   do   práva sťažovateľov na obhajobu a spravodlivý súdny proces, ktoré mali byť podľa ich názoru porušené nesprávnym procesným postupom súdu, pretože na ochranu týchto práv, ktorých porušenie   sťažovatelia   namietali,   slúžia   iné   opravné   prostriedky   ustanovené   v Trestnom poriadku.

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane zdôraznil, že trestné konanie   od   svojho   začiatku   až   po   jeho   koniec   je   procesom,   v ktorom   sa   v rámci vykonávania   jednotlivých   úkonov   a realizácie   garancií   pre   ochranu   práv   a slobôd   môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní a taktiež aj zo strany súdov naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia (mutatis mutandis napr. III. ÚS 75/05, IV. ÚS 76/05).Záver okresného súdu spočívajúci vo vyhodnotení podanej námietky zaujatosti ako námietky procesného postupu súdu nemožno s prihliadnutím na jej obsah kvalifikovať ako zjavne   neodôvodnený   alebo   arbitrárny   alebo   spôsobilý   porušiť   sťažovateľmi   označené základné práva.

2. Inštitút náhradného obhajcu je upravený v § 42 Trestného poriadku. V zmysle tohto paragrafu:

(1) Ak je dôvodná obava, že by mohol byť zmarený v prípravnom konaní výsluch obvineného,   ktorý   trvá   na   prítomnosti   obhajcu,   hlavné   pojednávanie   alebo   verejné zasadnutie pre neprítomnosť zvoleného obhajcu alebo ustanoveného obhajcu, môže byť obvinenému popri zvolenom obhajcovi alebo ustanovenom obhajcovi ustanovený náhradný obhajca.

(2) Náhradný obhajca má rovnaké práva a povinnosti ako zvolený obhajca alebo ustanovený   obhajca;   na   hlavnom   pojednávaní   a   verejnom   zasadnutí   ich   však   môže vykonávať iba v prípade neúčasti zvoleného obhajcu alebo ustanoveného obhajcu.(3) Ustanovenia § 40 a § 41 sa na náhradného obhajcu vzťahujú primerane.Inštitút   náhradného   obhajcu   bol   do   právneho   poriadku   Slovenskej   republiky zavedený zákonom č. 366/2000 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom   konaní   súdnom   (Trestný   poriadok)   v znení   neskorších   predpisov   (novelou predchádzajúceho   Trestného   poriadku)   z dôvodu   zamedzenia   uskutočňovania   obštrukcií zo strany   niektorých   obvinených,   prípadne   obhajcov,   ktoré   sa   v   praxi   často   využívali. Ustanovenie náhradného obhajcu je odôvodnené najmä v trestných veciach, v ktorých je predpoklad   dlhšieho   trvania   súdneho   konania.   Náhradný   obhajca   sa   ustanovuje   popri ustanovenom   obhajcovi   alebo   zvolenom   obhajcovi   opatrením   (§   10   ods.   19),   a   to   len na úsek trestného konania. Náhradný obhajca má rovnaké práva a povinnosti ako zvolený obhajca alebo ustanovený obhajca. To znamená, že náhradný obhajca musí byť pripravený na hlavné pojednávanie a verejné zasadnutie,   na ktorom   sa   aj zúčastňuje. Na   hlavnom pojednávaní   a   verejnom   zasadnutí   však   aktívne   vystupuje   len   vtedy,   keď   sa   na   ňom nezúčastní zvolený obhajca alebo ustanovený obhajca. Neúčasťou obhajcu treba rozumieť aj prípad,   ak   na   hlavnom   pojednávaní,   resp.   verejnom   zasadnutí   dôjde   k   oslobodeniu od povinnosti obhajovania.

Ústavný   súd   už   v   rozhodnutí   sp.   zn.   II.   ÚS   215/06   vyslovil,   že ustanovením náhradného   obhajcu na   základe   opatrenia   v   trestnom   konaní   v   medziach upraveného   zákonného   sudcovského   uváženia   všeobecný   súd   nemôže   porušiť   základné právo sťažovateľa na právnu pomoc v konaní pred súdom podľa čl. 47 ods. 2 ústavy, resp. práv   podľa   čl.   6   ods.   3   písm.   c)   dohovoru.   Tento   záver   rovnako   platí   vo   vzťahu k základnému   právu   na   obhajobu   podľa   čl.   50   ods.   3   ústavy,   ktoré   ako   lex   specialis nadväzuje na čl. 47 ods. 2 ústavy.

Z vyjadrenia sťažovateľov zo 14. mája 2013 vyplýva, že v danej trestnej veci ide o rozsiahly spisový materiál nachádzajúci sa v troch zväzkoch. Z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu vyplýva, že zákonná sudkyňa využila inštitút náhradného obhajcu z dôvodu, že   ide   o   väzobnú   vec   štyroch   páchateľov,   u   ktorých   vzhľadom   na   doterajší   postoj k žalovaným skutkom nebol predpoklad postupu v zmysle § 257 Trestného poriadku, ale že vo veci bude potrebné vykonať rozsiahle dokazovanie, ktoré vzhľadom na počet svedkov vypočutých v prípravnom konaní, znalecké posudky a ďalšie listinné dôkazy bude časovo náročné.   Vzhľadom   na   už   uvedené   ústavný   súd   opätovne   zdôrazňuje,   že   ustanovenie náhradného obhajcu je odôvodnené najmä v trestných veciach, v ktorých je predpoklad dlhšieho trvania súdneho konania. Z toho vyplýva, že pre použitie inštitútu náhradného obhajcu   vyplýva   pre   konajúceho   sudcu   najmä   povinnosť   starostlivo   zvážiť   predložený spisový materiál z prípravného konania. Ustanovenie náhradného obhajcu popri zvolenom obhajcovi nie je možné chápať ako porušenie základných práv, keďže aktívne vystupuje len v prípade neúčasti zvoleného obhajcu na hlavnom pojednávaní, resp. verejnom zasadnutí. To znamená, že aj napriek ustanoveniu náhradného obhajcu tento ešte nevyhnutne nemusí vykonať   úkon   právnej   služby   ako   obhajca   v   danej   trestnej   veci   v   prípade,   že   zvolený obhajca bude riadne prítomný na každom hlavnom pojednávaní, resp. verejnom zasadnutí, resp. úkone v prípravnom konaní. Tento filozoficko-logický prístup vyjadril zákonodarca koncipovaním   iba   možnosti   súdu   použiť   tento   inštitút,   ktorý   však   podmienil   dôvodnou obavou zmarenia vykonania úkonu, hlavného pojednávania, resp. verejného zasadnutia. Zo znenia ustanovení Trestného poriadku je zrejmé, že sťažovateľom bol náhradný obhajca ustanovený zo zákonom   predpokladaného dôvodu   – hrozby zmarenia hlavného pojednávania   v dôsledku   neprítomnosti   zvoleného   obhajcu,   pričom   potreba   ustanovenia náhradného obhajcu bola v tomto prípade zvýraznená aj skutočnosťou, že ide o väzobnú vec.Na tomto mieste však ústavný súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že miesto výkonu   advokácie   nemôže   byť   jediným   objektívnym   kritériom   použitia   inštitútu náhradného   obhajcu.   Z   toho   dôvodu   nie   je   možné   akceptovať   vyjadrenie   predsedníčky okresného súdu, v ktorom uvádza, že ďalším dôvodom, ktorý viedol zákonnú sudkyňu k využitiu náhradného obhajcu, bola skutočnosť, že obhajca JUDr. P. G. pôsobí ako advokát mimo Košického kraja a z jeho podaní je zrejmé, že ako advokát je vyťažený v mieste svojho pôsobiska. Na základe ad hoc prípadu nie je možné vyvodzovať závery celkovej zaneprázdnenosti advokáta a úlohou súdu nie je ani dospieť k takýmto záverom. V zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov advokátske povolanie je slobodné povolanie, ktoré možno vykonávať len podľa tohto zákona.

A   v   zmysle   §   1   ods.   3   toho   istého   zákona   právne   služby   na   území   Slovenskej republiky   poskytujú   advokáti,   ako   aj   ďalšie   fyzické   osoby   a   právnické   osoby   uvedené v ustanoveniach § 30 písm. b), c), d), e) a i) za podmienok a spôsobom ustanoveným týmto zákonom. Advokáti poskytujú iné služby v súlade s osobitnými predpismi.

Vzhľadom na už konštatované dospel ústavný súd k záveru, že advokát – riadne zapísaný v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory – je oprávnený vo vzťahu k územiu   Slovenskej   republiky   poskytovať   právne   služby   na   celom   území   Slovenskej republiky, a nie je prípustné, aby bol mu výkon advokácie kdekoľvek na území Slovenskej republiky znemožnený. Taktiež však nie je možné domnievať sa, že pokiaľ advokát nemá sídlo kancelárie, resp. pracovisko v obvode toho-ktorého súdu, nebude môcť pro futuro v dostatočnej   miere   kvalifikovane   poskytovať   právne   služby   a   zúčastňovať   sa na pojednávaniach v obvode tohto súdu.

V tejto   súvislosti   považuje   ústavný   súd   za   vhodné   pripomenúť,   že   podstatou a zmyslom   základného   práva   na   obhajobu   je   zaručiť   obvinenému,   resp.   obžalovanému primeranú a dostatočnú možnosť ochrany jeho práv a právom chránených záujmov v rámci konania v jeho trestnej veci v súlade s požiadavkami spravodlivého procesu. Súd musí tieto požiadavky rešpektovať, no konečný spôsob a rozsah uplatnenia práv zahrnutých v práve na obhajobu v konkrétnych prípadoch nezávisí iba na jeho postupe. Je objektívne podmienený aj postupom a správaním obžalovaného a jeho obhajcu. Povinnosťou súdu je rešpektovať práva   obžalovaného   v intenciách   princípov   spravodlivého   súdneho   konania,   nie   však bezvýhradne   prispôsobiť   procesný   postup   programu   alebo   požiadavkám   obžalovaného alebo jeho obhajcu.

Ústavný súd už len fakticky poznamenáva, že napriek prezentovanému nesúhlasu sťažovateľov   s namietaným   opatrením   sa   ustanovením   náhradného   obhajcu   právo   na obhajobu skôr rozširuje ako obmedzuje.

K   nedostatku   dostatočného   časového   priestoru   na   prípravu   kvalifikovanej a efektívnej obhajoby náhradným obhajcom ústavný súd uvádza, že v zmysle § 44 ods. 1 Trestného poriadku je obhajca povinný poskytovať obvinenému potrebnú právnu pomoc, na obhajovanie jeho záujmov účelne využívať prostriedky   a spôsoby   obhajoby uvedené v zákone, najmä starať sa o to, aby boli v konaní náležite a včas objasnené skutočnosti, ktoré obvineného zbavujú viny alebo jeho vinu zmierňujú.

Je   nepochybné,   že   zákonná   povinnosť   poskytovať   obvinenému   potrebnú   právnu pomoc   sa   vzťahuje   tak   na   ustanoveného,   zvoleného,   ako   aj   na   náhradného   obhajcu. Je celkom prirodzené, že takáto právna pomoc musí byť efektívna a kvalifikovaná v zmysle naplnenia základnej požiadavky zákonnej obhajoby obvineného v trestnom konaní, a síce, aby   mu   nebolo   pričítané   viac   než   to,   čo   si   svojím   protiprávnym   konaním   zaslúžil. Sťažovatelia vo svojom vyjadrení zo 14. mája 2013 uvádzajú, že „súd na jednej strane poukazuje na rozsiahle dokazovanie, ktoré je potrebné vykonať, pričom spis sa celkovo nachádza v troch zväzkoch a pritom tvrdí, že náhradná obhajkyňa si bola spis študovať dva dni   pred   pojednávaním   a   dokonca   si   dala   vyhotoviť   fotokópie   zo   spisu!   Mám   veľké pochybnosti, či si náhradná obhajkyňa za necelé dva dni dokázala naštudovať tak rozsiahly spisový materiál, pričom neverím, že jej boli poskytnuté za tak krátky čas fotokópie spisu. Som presvedčený, že náhradný obhajca vzhľadom na krátkosť času na prípravu obhajoby nemohol objektívne poskytnúť kvalifikovanú právnu pomoc obvineným tak v skutkovo ako aj právne náročnom prípade.“.

Zo spisového materiálu vyplýva, že opatrenie sp. zn. 5 T 213/2012, ktorým bola v danej   trestnej   veci   ustanovená   náhradná   obhajkyňa,   bolo   vydané   11.   februára   2013. Z úradného záznamu vyplýva, že ustanovená (v tomto prípade náhradná) obhajkyňa si bola spis študovať a vyhotovila si fotokópie zo spisu 25. februára 2013. Príprava kvalifikovanej obhajoby v akejkoľvek trestnej kauze si nepochybne vyžaduje istý časový priestor, ktorý sa môže ad hoc líšiť. Ústavný súd však nie je spôsobilý posudzovať dĺžku a adekvátnosť doby prípravy   obhajoby   v   akomkoľvek   prípade.   Pre   posudzovanie   adekvátnosti   dĺžky   doby prípravy   obhajoby   náhradným   obhajcom   je   subjektívny   pocit   zvoleného   obhajcu sťažovateľov právne irelevantný.

Nad rámec konštatovaného však ústavný súd uvádza, že obhajca má nepochybne možnosť žiadať o odročene pojednávania z dôvodu, že mu nebol poskytnutý dostatočný časový priestor na prípravu obhajoby. Zákonodarca vymedzil dostatočný časový priestor na prípravu   obhajoby   právnou   fikciou   upravenou   v   §   247   ods.   1   Trestného   poriadku, v zmysle ktorého termín hlavného pojednávania určí predseda senátu tak, aby obžalovaný od doručenia predvolania, prokurátor a obhajca od upovedomenia mali lehotu aspoň päť pracovných dní. Túto lehotu možno skrátiť len s ich súhlasom a tiež vtedy, ak obžalovaný odmietol účasť na hlavnom pojednávaní alebo požiadal, aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti. U ostatných osôb, ktoré sa na hlavné pojednávanie predvolávajú alebo o ňom upovedomujú, treba spravidla zachovať aspoň trojdňovú lehotu. Ak sa pri skrátenom vyšetrovaní postupovalo podľa § 204, lehoty uvedené v tomto ustanovení sa nepoužijú.Ako vyplýva z už citovaného, rozhodnou skutočnosťou pre počítanie času je podľa § 247 ods. 1 Trestného poriadku doručenie predvolania, resp. upovedomenia. Z dôvodu, že náhradná   obhajkyňa   nežiadala   o   odročenie   uvedeného   pojednávania,   možno   dospieť k záveru, že ona sama subjektívne považovala svoju prípravu na pojednávanie za dostatočnú na to, aby poskytovala obvineným kvalifikovanú právnu pomoc.

Vo vzťahu k uvedenému ústavný súd nevidí ani možnosť vyslovenia zásahu do práv sťažovateľov podľa čl. 6 ods. 1 a 3 dohovoru. Sťažovatelia porušenie čl. 6 ods. 1 a 3 dohovoru vo svojej sťažnosti namietali iba v súvislosti s tvrdeným porušením ich práva na obhajobu a žiadne iné skutočnosti nasvedčujúce jeho porušeniu neuviedli a nevyplývajú ani z obsahu odôvodnenia sťažnosti.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. novembra 2013