znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 211/2011-28

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   3.   novembra   2011 v senáte   zloženom   z predsedu   Sergeja   Kohuta   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Lajosa Mészárosa   prerokoval   prijatú   sťažnosť   P.   C.,   Z.,   A.   R.,   Z.,   a D.   B.,   N.,   zastúpených advokátom   JUDr.   J.   V.,   N.,   vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 93/09 (predtým   postupom   Okresného   súdu   Dolný   Kubín   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   NO-5 C 430/98) a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný   súd   Námestovo   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   5 C 93/09 (predtým Okresný   súd   Dolný   Kubín   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   NO-5 C 430/98) p o r u š i l základné právo P. C., A. R. a D. B., aby sa ich vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. P. C., A. R. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume po 1 000 € (slovom tisíc eur) a D. B.   p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Námestovo p o v i n n ý   vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.  

3. P.   C.,   A.   R.   a D.   B.   p r i z n á v a   náhradu   trov   právneho zastúpenia   v sume 628,38 € (slovom šesťstodvadsaťosem eur a tridsaťosem centov), ktorú   j e   Okresný súd Námestovo p o v i n n ý vyplatiť na účet ich advokáta JUDr. J. V., N., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 211/2011-11   z 12. mája   2011   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť P. C. (ďalej len „sťažovateľ 1“), A. R. (ďalej len „sťažovateľ 2“) a D. B. (ďalej len „sťažovateľ 3“, spolu len „sťažovatelia“), ktorou namietajú   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu   Námestovo   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   5 C 93/09 (predtým   postupom   Okresného   súdu   Dolný   Kubín   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   NO-5 C 430/98).

Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že «(...) Podľa článku 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky   podávame   my,   sťažovatelia   v 1.   -   3.   rade   sťažnosť   vo   veci   porušenia   nášho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Dolný Kubín a Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom v súčasnosti na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 5 C 93/2009. Na Okresnom súde Námestovo odo dňa 24. 3. 1997 až do dňa zrušenia tohto súdu prebiehalo pod sp. zn. 5 C 430/98 konanie o návrhu navrhovateľov: 1. Z. K.(...) a spol. proti žalovaným: 1. P. C.(...), 2. A. R.(...), 5. D. B.(...) a spol. o určenie, že spoluvlastnícke podiely patria do dedičstva po neb. R. S. rod. L. Po zrušení Okresného súdu Námestovo sa konanie v tejto veci viedlo na Okresnom súde Dolný Kubín pod č. k. NO-5 C 430/98. Odo dňa 1. 1. 2008 t. j. odo dňa opätovného zriadenia Okresného súdu Námestovo do súčasnosti prebieha konanie v tejto veci na Okresnom súde Námestovo najskôr pod sp. zn. 2 C 5/2008 a neskôr pod sp. zn. 5 C 93/2009. I napriek skutočnosti, že odo dňa začatia tohto konania do dnešného dňa už uplynulo 14 rokov do dnešného dňa nie je toto konanie právoplatne skončené. (...)

1.)   Právna   a   faktická   zložitosť   veci,   o   ktorej   súd   rozhoduje   nezbavuje   súd zodpovednosti za prieťahy v konaní. V konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 5 C 93/2009 nejde o právne zložitú vec. I napriek tomu konanie v tejto veci trvá 14 rokov.

3.) Správanie účastníka konania (sťažovateľov) počas súdneho konania. Z obsahu spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn. 5 C 93/2009 je zrejmé, že žalobcovia v 1. - 12. rade svojím nekonaním vo veci a neúčasťou na pojednávaniach spôsobujú predlžovanie tohto konania.

3.) Spôsob,   akým súd v konaní postupoval. (...) Z obsahu spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn. 5 C 93/2009 je zrejmé, že Okresný súd Námestovo a v minulosti Okresný súd Dolný Kubín v tomto konaní nekonajú rýchlo a bez zbytočných prieťahov, a to i napriek našim   opakovaným   žiadostiam   o   nariadenie   termínov   pojednávaní.   V   konaní   sú neodôvodnené prieťahy, čím je porušované naše ústavné právo podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. (...)

Od Ústavného súdu Slovenskej republiky požadujeme priznať voči Okresnému súdu Námestovo primerané finančné zadosťučinenie   v sume 6.000,-   EUR   pre každého   z nás sťažovateľov v 1. - 3. rade. Dôvodom je skutočnosť, že stav našej právnej neistoty trvajúci 14 rokov nám spôsobil nielen materiálnu ujmu z dôvodu nemožnosti riadne užívať naše nehnuteľnosti počas tohto konania, ale aj nemateriálnu ujmu, najmä psychické problémy z dlhotrvajúceho   konania   a   z   verbálnych   útokov   žalobcov   v   1.   -   12.   rade   na   nás, sťažovateľov v 1.-3. rade. (...)».

1.1 Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd o ich sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa P. C., sťažovateľky A. R. rod. C. a sťažovateľa D. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v Článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 93/2009 porušené bolo.

Okresnému súdu Námestovo sa prikazuje, aby v konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 5 C 93/2009 konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi P. C. sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 6.000,- EUR, ktoré je   Okresný   súd   Námestovo   povinný   zaplatiť   sťažovateľovi   P.   C.   do   2   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

Sťažovateľke A. R. rod. C. sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 6.000,- EUR, ktoré je Okresný súd Námestovo povinný zaplatiť sťažovateľke A. R. rod. C. do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Sťažovateľovi D. B. sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 6.000,- EUR, ktoré je   Okresný   súd   Námestovo   povinný   zaplatiť   sťažovateľovi   D.   B.   do   2   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

Sťažovateľom P. C., sťažovateľke A. R. rod. C. a sťažovateľovi D. B. sa priznávajú trovy tohto konania v sume 696,54 EUR, ktoré je Okresný súd Námestovo povinný zaplatiť sťažovateľom P. C., sťažovateľke A. R. rod. C. a sťažovateľovi D. B. na účet ich advokáta JUDr. J. V.(...) do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

2.   Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k veci   písomne   vyjadril   okresný   súd, zastúpený   jeho   predsedníčkou,   listom   sp.   zn.   Spr   4516/11   z 30. mája   2011,   pričom sťažovatelia nevyužili svoje právo zaujať stanovisko k uvedenému vyjadreniu okresného súdu.   Predsedníčka   okresného   súdu   popísala   chronológiu   úkonov   vykonaných   súdom v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:

„(...) Z prehľadu procesných úkonov je zrejmé, že na Okresnom súde v Námestove došlo k čiastočným prieťahom v konaní za obdobie od 3. 7. 2009 do 2. 11. 2010. Dôvodom nekonania   bolo   nedostatočne   personálne   obsadenie   súdu,   prevzatie   veľkého   množstva spisov   od   odovzdávajúceho   súdu,   vysoký   mesačný   nápad   a   následne   nemožnosť   sudcu všetky pridelené spisy v primeranej lehote naštudovať a priebežne vo veciach konať. Okrem vyššie spomenutého obdobia, kedy súd vo veci nekonal priebežne, na dĺžku konania mali najväčší   vplyv   obštrukcie   odporcov   v   1/,   2/ a   5/   rade   -   sťažovateľov   (nepreberanie písomností,   žiadosti   o   odročovanie   pojednávania,   ospravedlňovanie   sa   z   pojednávaní s nesúhlasom vykonať pojednávanie bez ich prítomnosti, námietky proti zákonnému sudcovi a pod.). S obštrukciami účastníkov konania úzko súvisí aj skutková zložitosť sporu, nakoľko vo veci bolo nutné vykonať dôkazy výsluchom veľkého počtu účastníkov konania, vyžiadať listiny týkajúce sa sporných nehnuteľnosti vždy po zmene petitu.

Odporcovia   v   1/,   2/   a   5/   rade   podali   mne   ako   predsedníčke   súdu   sťažnosť   na prieťahy v konaní dňa 7. 2. 2011. Prijatím účinného opatrenia, žiadne prieťahy zo strany konajúce súdu v ďalšom období neboli zistené. Ba naopak správaním odporcu v 1/ rade sa konanie predĺžilo, pretože sa nedostavil na pojednávanie nariadené na deň 01. 03. 2011 a prostredníctvom   právneho   zástupcu   vyslovil   nesúhlas   s   pojednávaním   bez   jeho prítomnosti. (...)

Súhlasím, aby súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti, nakoľko nieje možné od ústneho pojednávania očakávať ďalšie objasnenie veci.“

3. Ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho   pojednávania,   pretože   dospel   k   názoru,   že   od   tohto   pojednávania   nemožno očakávať ďalšie objasnenie namietaného porušenia   základného   práva   na súdnu   ochranu a práva na spravodlivý proces.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 93/09 (predtým v konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. NO-5 C 430/98):

Dňa 24. marca 1997 bol proti sťažovateľom ako odporcom doručený žalobný návrh „ o určenie, že spoluvlastnícke podiely patria do dedičstva po neb. R. S. rod. L.“ okresnému súdu a vec bola vedená pod sp. zn. 3 C 396/1997. Po rozhodnutí Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) bol na konanie určený príslušný okresný súd. Konanie je vedené pod sp. zn. 5 C 430/1998.

Dňa 27. júna 1997 okresný súd nariadil termín pojednávania na 10. júl 1997.Dňa 8. júla 1997 sťažovateľ 1 a 2 ospravedlnili prostredníctvom svojho právneho zástupcu neúčasť na nariadenom pojednávaní z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti. Dňa 10. júla 1997 okresný súd odročil pojednávanie z dôvodu vyžiadania súvisiaceho dedičského spisu a posúdenia otázky miestnej príslušnosti.

Dňa 5. septembra 1997 okresný súd nariadil termín pojednávania na 23. september 1997.Dňa 21. septembra 1997 sťažovateľ 1 a 2, ako aj ich právny zástupca ospravedlnili neúčasť na nariadenom pojednávaní z dôvodu neprevzatia predvolania a kolízie termínov právneho zástupcu.

Dňa 23. septembra 1997 okresný súd odročil pojednávanie z dôvodu postúpenia veci Okresnému súdu Dolný Kubín.

Dňa 22. októbra 1997 Okresný súd Dolný Kubín vyjadril nesúhlas s postúpením veci a predložil vec na rozhodnutie krajskému súdu.

Dňa 20. februára 1998 krajský súd určil, že nesúhlas Okresného súdu Dolný Kubín s postúpením veci je dôvodný.

Dňa 27. marca 1998 bola vec vrátená okresnému súdu.Dňa 10. mája 1999 okresný súd vyzval právneho zástupcu žalobcov na doplnenie návrhu na začatie konania.

Dňa 11. novembra 1999 okresný súd určil termín pojednávania na 25. november 1999.Dňa 25. novembra 1999 okresný súd odročil pojednávanie na neurčito pre účely opätovného predvolania účastníkov konania. Neprítomní boli sťažovateľ 1 a 2, u ktorých nebolo vykázané doručenie predvolania.

Dňa 10. marca 2000 okresný súd určil termín pojednávania na 4. apríl 2000, zároveň bolo   požiadané   Obvodné   oddelenie   Policajného   zboru   N.   o doručenie   predvolaní sťažovateľovi 1 a 2.

Dňa 4. apríla 2000 okresný súd odročil pojednávanie na 28. apríl 2000 pre účely predvolania   účastníkov   konania.   Sťažovateľovi   1   nebolo možné doručiť   predvolanie   na pojednávanie a sťažovateľ 2 ospravedlnil svoju neúčasť prostredníctvom právneho zástupcu predloženou práceneschopnosťou.

Dňa 20. apríla 2000 právny zástupca sťažovateľa 1 oznámil, že jeho klient odvolal splnomocnenie dané v tomto súdnom konaní.

Dňa 28. apríla 2000 okresný súd odročil pojednávanie na 26. máj 2000 pre účely predvolania   účastníkov   konania.   Sťažovateľ   1   a 2   neboli   prítomní.   Opakovane   bolo požiadané   Obvodné   oddelenie   Policajného   zboru   N.   o doručenie   predvolania sťažovateľovi 1.

Dňa 26. mája 2000 okresný súd odročil pojednávanie na 30. jún 2000 pre účely predvolania   účastníkov   konania.   Sťažovateľom   1   a 2   nebolo   vykázané   doručenie predvolania, taktiež nebol prítomný ich právny zástupca – bez ospravedlnenia.

Dňa   30.   júna   2000   okresný   súd   odročil   pojednávanie   na   28.   júl   2000   na   účely predvolania   účastníkov   konania. Sťažovateľom   1 a 2   a ich   právnemu zástupcovi   nebolo vykázané doručenie predvolania.

Podľa úradného záznamu z 25. júla 2000 sťažovateľ 1 uviedol, že sa nemôže dostaviť na nariadené pojednávanie, „nakoľko sa nemôže spojiť so svojím právnym zástupcom. Dňa 25. 7. 2000 musím nutne odísť na služobnú cestu“.

Dňa   28.   júla   2000   okresný   súd   uskutočnil   pojednávanie   v neprítomnosti sťažovateľa 1.   Citácia   zo   zápisnice: „Právny   zástupca   žalovanej   v 2/rade   namieta,   že nakoľko   je   žalovaný   v 1/rade   PN,   ktorá   nastala   po   tom,   čo   sa   písomne   ospravedlnil z neúčasti na pojednávanie, súd by mal pojednávanie v tejto veci odročiť, nakoľko je to vážny dôvod, z ktoré sa nemôže žalovaný zúčastniť.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná v 2/rade odmietla viackrát prevziať písomnosť na   pošte,   resp.   uloženú   písomnosť   si   nevyzdvihla,   na   otázku   súdu,   koho   si   určí   ako preberateľa na písomnosti do budúcna uvádza, písomnosti do budúcna žiada prevziať sama osobne.“

Okresný súd pojednávanie odročil na neurčito z dôvodu rozhodovania o pristúpení účastníkov konania na strane žalobcov.

Dňa 23. januára 2001 okresný súd uznesením pripustil účastníkov konania na strane žalobcov a zároveň na strane odporcov. Uznesením tiež pripustil zmenu návrhu a súčasne bol stanovený termín pojednávania na 15. február 2001.

Dňa 14. februára 2001 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní právny zástupca sťažovateľov z dôvodu kolízie pojednávaní, sťažovateľ 1 z dôvodu pracovnej cesty, súčasne obnovil   plnú   moc   svojho   právneho   zástupcu,   sťažovateľ   2   z dôvodu   nedoručenia predvolania a súčasne požiadali o odročenie pojednávania na neurčito.

Zároveň   14.   februára   2001 doručil   právny   zástupca   sťažovateľov odvolanie   proti uzneseniu   o pripustení   zmeny návrhu   na začatie   konania, ako   aj uzneseniu   o pristúpení ďalších účastníkov konania.

Dňa   15.   februára   2001   okresný   súd   odročil   pojednávanie   na   neurčito   pre   účely predvolania účastníkov konania.

Dňa 28. marca 2001 bola vec s odvolaním sťažovateľov predložená krajskému súdu.Dňa   23.   mája   2001   krajský   súd   vec   vrátil   ako   predčasne   predloženú   (č.   l.   148) s pokynmi odstrániť nedostatky.

Dňa   18.   júla   2001   bola   vec   s odvolaním   sťažovateľov   opätovne   predložená krajskému súdu.

Dňa 27. novembra 2001 krajský súd rozhodol tak, že odvolanie sťažovateľov proti zmene   návrhu   odmietol   a ďalším   uznesením   odvolanie   sťažovateľov   proti   pristúpeniu ďalších účastníkov do konania potvrdil uznesenie okresného súdu.

Dňa 12. februára 2002 bol spis vrátený okresnému súdu, pričom okresný súd v ten deň určil termín pojednávania na 15. marec 2002.

Dňa 15. marca 2002 bolo pojednávanie opätovne odročené z dôvodu nevykázania doručenia   sťažovateľovi   1,   v prípade   sťažovateľa   2   právny   zástupca   predložil   doklad o vyšetrení lekára priamo na pojednávaní. Žalovaní 3 a 4 neboli prítomní na pojednávaní bez ospravedlnenia – bola im uložená poriadková pokuta 2 000 Sk.

Dňa   10.   apríla   2002   podal   žalovaný   3   odvolanie   proti   uzneseniu   o uložení poriadkovej pokuty.

Dňa 15. apríla 2002 okresný súd určil termín pojednávania na 24. máj 2002.Dňa 22. mája 2002 sa telefonicky ospravedlnil žalovaný 3 pre práceneschopnosť.Dňa   24.   mája 2002   bolo odročené   pojednávanie na   neurčito   z dôvodu   vznesenia námietky zaujatosti žalovanou 4 a v jej mene aj žalovaným 3.

Dňa   24.   júna   2002   okresný   súd   vyzval   žalovaného   3   na   vyjadrenie   k námietke zaujatosti.

Dňa 19. júla 2002 okresný súd predložil vec s námietkou zaujatosti krajskému súdu.Dňa 31. júla 2002 krajský súd uznesením rozhodol o námietke zaujatosti (sudca nie je vylúčený).

Dňa 5. septembra 2002 bola vec vrátená okresnému súdu.Dňa 9. októbra 2002 okresný súd určil termín pojednávania na 25. október 2002.Dňa 15. októbra 2002 právny zástupca žalovaných ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu kolízie termínov pojednávania.

Dňa 25. októbra 2002 okresný súd odročil pojednávanie na 29. november 2002.Dňa   29.   novembra   2002   okresný   súd   odročil   pojednávanie   na   účely   vyžiadania súvisiacich spisov.

V období   od   18.   decembra   2002   do   30.   januára   2003   boli   vykonávané   úkony v súvislosti   s dožiadaním   o výsluch   žalovaného   3,   ktorý   bol   vo   výkone   trestu   odňatia slobody.

Dňa 4. februára 2003 okresný súd nariadil termín pojednávania na 27. február 2003.Dňa 27. februára 2003 okresný súd rozhodol rozsudkom.Dňa 16. apríla 2003 sťažovateľ 1 a 2 podali odvolanie proti rozsudku.Dňa 21. mája 2003 bola vec predložená krajskému súdu.Dňa 31. októbra 2003 krajský súd uznesením zrušil rozsudok okresného súdu a vec vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 6. februára 2004 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 29. marca 2004 okresný súd určil termín pojednávania na 23. apríl 2004.Dňa   23.   apríla   2004   bolo   pojednávanie   odročené   na   28.   máj   2004   z dôvodu opätovného predvolania účastníkov konania.

Dňa   28.   mája   2004   bolo   pojednávanie   odročené   na   29.   jún   2004   z dôvodu opätovného predvolania účastníkov.

Dňa   29.   júna   2004   bolo   pojednávanie   odročené   na   neurčito   na   účely   vypočutia žalovaného 3 prostredníctvom dožiadaného súdu.

Dňa 13. augusta 2004 okresný súd určil termín pojednávania na 14. september 2004, ktoré   bolo   odročené   z dôvodu   rozhodovania   o návrhu   žalobcov   na   pristúpenie   ďalších účastníkov.

Dňa   24.   septembra   2004   okresný   súd   uznesením   pripustil   do   konania   ďalšieho účastníka konania na strane žalovaných – sťažovateľ 3. Zároveň ďalším uznesením pripustil zmenu návrhu.

Dňa 20. októbra 2004 okresný súd nariadil termín pojednávania na 19. november 2004.Dňa 19. novembra 2004 bolo pojednávanie odročené na 17. december 2004 s tým, že právny   zástupca   žalovaných   bol   upozornený   na   zabezpečenie   prítomnosti   jeho   klientov sťažovateľov 1 a 2.

Dňa 17. decembra 2004 okresný súd odročil pojednávanie na 27. január 2005, ktoré bolo   opätovne   odročené   na   18.   marec   2005.   Uznesením   z 27.   januára   2005   uložil sťažovateľovi 3 poriadkovú pokutu – neúčasť na pojednávaní bez ospravedlnenia.Dňa   18.   marca   2005   bolo   pojednávanie   odročené   na   22.   marec   2005   na   účely vyhlásenia rozsudku.

Dňa 22. marca 2005 okresný súd vyhlásil rozsudok.Dňa 27. mája 2005 sťažovatelia podali odvolanie proti rozsudku okresného súdu.Dňa 13. júla 2005 bola vec s odvolaním predložená krajskému súdu.Dňa 4. januára 2007 krajský súd uznesením zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 16. apríla 2007 bola vec vrátená okresnému súdu.V období do 7. apríla 2008 sťažovatelia viacnásobne požiadali okresný súd o konanie vo veci: 29. mája 2007, 6. júla 2007, 20. septembra 2007, 3. decembra 2007, 28. decembra 2007, 3. marca 2008.

Dňa   7.   apríla   2008   bola   sťažovateľmi   vznesená   námietka   miestnej   príslušnosti okresného súdu.

Dňa 9. apríla 2008 bola vec postúpená Okresnému súdu Dolný Kubín.Dňa 24. apríla 2008 Okresný súd Dolný Kubín vyslovil nesúhlas s postúpením veci. Vec bola 16. mája 2008 predložená krajskému súdu.

Dňa   17.   júna   2008   krajský   súd   uznesením   rozhodol,   že   vo   veci   je   príslušný   na konanie okresný súd.

Dňa 14. augusta 2008 bola vec vrátená Okresnému súdu Dolný Kubín.

Od 14. augusta 2008 do 3. júla 2009 Okresný súd Dolný Kubín doručoval uznesenie krajského súdu účastníkom konania – nemožnosť doručenia M., družke R.

Dňa 3. júla 2009 bol spis zaslaný okresnému súdu.Dňa 2. novembra 2010 okresný súd vyzval Správu katastra Námestovo o zaslanie podkladov.

Dňa 7. januára 2011 okresný súd nariadil termín pojednávania na 7. február 2011 (č. l. 629).

Dňa 7. februára 2011 okresný súd odročil pojednávanie na 1. marec 2011 z dôvodu vykonania ďalšieho dokazovania.

Dňa 1. marca 2011 okresný súd odročil pojednávanie na 30. marec 2011 z dôvodu predvolania účastníkov konania. Zároveň sa pre práceneschopnosť nedostavil sťažovateľ 1.Dňa 30. marca 2011 okresný súd odročil pojednávanie na 20. apríl 2011 na účely vyhlásenia rozsudku.

Dňa 20. apríla 2011 okresný súd vyhlásil rozsudok.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 93/09 (predtým postupom Okresného súdu Dolný Kubín   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   NO-5   C   430/98) dochádzalo   k porušovaniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov(...)

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie   účastníka   konania   a postup   súdu   (napr.   I. ÚS   41/02).   V súlade   s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie v napadnutom   konaní môže   predstavovať   určitý   stupeň   zložitosti   súvisiaci   s viacerými účastníkmi   konania,   avšak   zdĺhavý   priebeh   napadnutého   konania   ústavný   súd   nemôže pripísať iba na vrub faktickej náročnosti prerokovávanej veci.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľov v preskúmavanom   konaní,   ústavný   súd   zistil   významné   okolnosti,   ktoré   by   mali   byť osobitne zohľadnené na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom. Sťažovatelia, ako aj ich právny zástupca rozhodne prispeli svojím správaním k zbytočným prieťahom v konaní, pretože opakovane nepreberali písomnosti, nezúčastňovali sa pojednávaní (napr. 8. júla 1997, 21. septembra 1997,   28.   apríla   2000,   26.   mája   2000,   25.   júla   2000),   hoci   v uvedených   prípadoch predvolanie   na   pojednávanie   mali   vykázané   a spravidla   sa   v týchto   prípadoch   aj ospravedlnili.   Sťažovatelia   však   museli   vedieť,   že   za   takýchto   okolností   dochádza k oddialeniu rozhodnutia vo veci, teda k odstráneniu ich právnej neistoty. Sťažovateľovi 3 bola dokonca uložená aj poriadková pokuta (15. marca 2002) za neospravedlnenú neúčasť na pojednávaní. Na uvedené správanie sťažovateľov nemohol ústavný súd neprihliadnuť pri úvahe o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci a predovšetkým poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania už viac ako 14 rokov (začaté bolo 24. marca 1997) je už samo osebe celkom jednoznačne neprimerané (aj keď vec   bola   celkove   cca   dva   roky   na   krajskom   súde,   za   postup   ktorého   okresný   súd nezodpovedá).   Ústavný   súd   tiež   konštatuje,   že   okresný   súd   bol   v   danej   veci   nečinný minimálne od 10. mája 1999 do 11. novembra 1999 (šesť mesiacov) a od 16. apríla 2007 do 9.   apríla   2008   (dvanásť   mesiacov).   Okrem   uvedeného   na   vrub   okresnému   súdu   treba pričítať aj obdobie od 28. marca 2001 do 18. júla 2001 (štyri mesiace), keď krajskému súdu bol   predčasne   predložený   spis   na   rozhodovanie   o opravnom   prostriedku,   a rovnako   aj obdobie od 14. augusta 2008 do 3. júla 2009 (najmenej šesť mesiacov), pretože v tomto období okrem doručovania uznesenia krajského súdu účastníkom konania nevykonal žiadny efektívny úkon. Uvedený postup okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľný, pretože počas   najmenej   dvadsaťosem   mesiacov   súd   nevykonával   vo   veci   úkony,   ktoré   mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzali, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (pozri napr. I. ÚS 41/02). Vzhľadom na uvedenú skutočnosť ústavný súd konštatuje, že v napadnutom konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli spôsobené zložitosťou veci ani správaním účastníkov konania, ale v   dôsledku   postupu   súdu.   Skutočnosť,   že „dôvodom nekonania   bolo   nedostatočne personálne obsadenie súdu, prevzatie veľkého množstva spisov od odovzdávajúceho súdu, vysoký mesačný nápad a následne nemožnosť sudcu všetky pridelené spisy v primeranej lehote naštudovať a priebežne vo veciach konať“ ako objektívne okolnosti, nebolo možné akceptovať. V tejto súvislosti ústavný súd opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo   porušené   právo   sťažovateľov   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. V tejto súvislosti ústavný súd už   uviedol,   že   ústava   v čl.   48   ods.   2   zaväzuje   predovšetkým   súdy   ako   garantov spravodlivosti,   aby   prijali   príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   veci,   a   teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na objektívne možnosti príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03).

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľov   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   Vzhľadom   na   to,   že   medzičasom   bola   predmetná   vec   na   okresnom   súde rozhodnutá rozsudkom 20. apríla 2011, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia   navrhli   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie „v   sume   6.000,- EUR pre každého z nás sťažovateľov v 1. - 3. rade. Dôvodom je skutočnosť, že stav našej právnej   neistoty   trvajúci   14   rokov   nám   spôsobil   nielen   materiálnu   ujmu   z   dôvodu nemožnosti   riadne   užívať   naše   nehnuteľnosti   počas   tohto   konania,   ale   aj   nemateriálnu ujmu, najmä psychické problémy z dlhotrvajúceho konania a z verbálnych útokov žalobcov v 1. - 12. rade na nás, sťažovateľov v 1.-3. rade.“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať im aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľov, najmä vzhľadom na celkovo neobvykle dlhé trvanie napadnutého   konania,   ale   aj   na   to,   že   aj   sťažovatelia   prispeli   k zbytočným   prieťahom, považuje za primerané sťažovateľovi 1 a 2 v sume po 1 000 € a sťažovateľovi 3, pretože sa účastníkom konania stal 24. septembra 2004, v sume 500 €.  

Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľom do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľom vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za dva   účelne   vykonané   úkony   právnej   služby   (prevzatie   a príprava   zastúpenia   a   spísanie sťažnosti). Za dva úkony vykonané v roku 2011 patrí odmena v sume dvakrát po 123,50 €, teda 247 € a dvakrát režijný paušál v sume 7,41 €, teda 14,82 €, preto trovy právneho zastúpenia pre jedného sťažovateľa predstavujú sumu 261,82 €. Základná sadzba tarifnej odmeny bola znížená o 20 %, pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“, t. j. na sumu 209,46 € v prípade jedného sťažovateľa. V prípade troch sťažovateľov tvorí náhrada trov právnej služby advokátom celkovú sumu 628,38 € v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľov rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. novembra 2011