znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 211/05-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. septembra 2005 predbežne prerokoval sťažnosť E., spol. s r. o., so sídlom N., zastúpenej advokátkou JUDr. V. K., N., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 20 Cb 147/99 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť EMINENT - S, spol. s r. o., o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 18. júla 2005 doručené   podanie   E., spol.   s r.   o.,   so   sídlom   N.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej advokátkou JUDr. V. K., N., ktoré bolo označené ako „Sťažnosť na prieťahy v konaní na Okresnom súde v Nitre pod č. k. 20 Cb 147/99“.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla:

„Na OS v Nitre sa pod č. k. 20 Cb 147/99 vedie konanie vo veci navrhovateľa G. s. r. o., so sídlom B. proti odporcovi: E. spol. s r. o., so sídlom N. o zaplatenie 34.503, - Sk s prísl. Navrhovateľ podal na OS v Nitre predmetný návrh dňa 3. 9. 1999. Súd vo veci vydal platobný   rozkaz   sp.   zn.   2   Rob   1121/99-12   dňa   21.   9.   1999.   Dňa   12.   10.   1999   sme prostredníctvom našej právnej zástupkyne podali proti platobnému rozkazu odpor. Podaním odporu došlo k zrušeniu platobného rozkazu v plnom rozsahu. Napriek tejto skutočnosti sa na OS v Nitre konalo prvé pojednávanie dňa 20. 1. 2003. Sme presvedčení, že súd vo veci riadne nekonal, čím došlo k prieťahom v konaní v trvaní približne troch rokov. OS v Nitre vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 12. 3. 2003. Napriek tejto skutočnosti bol rozsudok doručený našej právnej zástupkyni až dňa 14. 1. 2005. Sme presvedčení, že ani v tomto prípade OS v Nitre riadne nekonal, čím došlo k prieťahom v konaní v trvaní približne dvoch rokov. Vzhľadom na nečinnosť súdu sme dňa 13. 4. 2005 podali na OS v Nitre sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 80/1992 Zb. o štátnej správe súdov. Dňa 13. 7. 2005 nám bola doručená odpoveď na sťažnosť, v ktorej boli konštatované prieťahy v konaní...

Máme za to, že OS v Nitre vo veci riadne nekonal, čím došlo k prieťahom v konaní. Poukazujeme na tú skutočnosť, že na OS v Nitre sa konalo prvé pojednávanie až dňa 20. 1. 2003,   čo   je   1197   dní   po   tom,   čo   sme   vo   veci   podali   odpor   dňa   12.   10.   1999.   Ďalej poukazujeme na skutočnosť, že OS v Nitre nám doručil rozsudok vo veci dňa 14. 1. 2005, čo je 675 dní po tom, čo súd vo veci rozhodol dňa 12. 3. 2003. Podľa nášho názoru súd vo veci spôsobil prieťahy v konaní v celkovom trvaní 1872 dní.

Rozsudkom   OS   v Nitre   sp.   zn.   20   Cb   147/99-60   nás   súd   zaviazal   k zaplateniu 34.503,- Sk spolu s 0,05 % úrokom z omeškania denne od 27. 3. 1999 až do zaplatenia. Proti   predmetnému   rozsudku   sme   dňa   27.   1.   2005   podali   odvolanie.   KS   v Nitre   na pojednávaní dňa 15. 6. 2005 napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. Do dnešného dňa nám rozsudok KS v Nitre nebol doručený. Je zrejmé, že musíme spolu s istinou zaplatiť navrhovateľovi aj úroky z omeškania, a to aj za obdobie, kedy OS v Nitre riadne nekonal. Za obdobie, kedy OS v Nitre riadne nekonal, predstavujú úroky z omeškania sumu 32.295,- Sk...

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti máme za to, že súd porušil naše ústavné právo   garantované   v čl.   48   Ústavy   Slovenskej   republiky.   Nekonaním   súdu   došlo k prieťahom v konaní v trvaní 1 872 dní.“

Sťažovateľka na základe uvedených skutočností navrhla, aby ústavný súd vydal tento nález: „Okresný   súd   v Nitre   v konaní   vedenom   pod   č.   k.   20   Cb   147/99   porušil   právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 32.295,-   Sk,   ktoré   je   Okresný   súd   v Nitre   povinný   zaplatiť   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet sťažovateľa.“

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) od 1. januára 2002 oprávnený konať o sťažnostiach, ktorými fyzické osoby alebo právnické osoby   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv   alebo slobôd   upravených   v ústave, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa, ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti ústavný   súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa   tohto ustanovenia sťažnosti   vo veciach, na ktorých   prerokovanie nemá   ústavný   súd   právomoc,   sťažnosti,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   sťažnosti   alebo   sťažnosti   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj sťažnosti   podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   podľa   ustálenej judikatúry   ústavného   súdu možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   orgánu   štátu   a základným právom   alebo slobodou,   porušenie ktorých   sa   namietalo, prípadne   z iných   dôvodov.   Za zjavne   neopodstatnenú   je   preto   možné   považovať   takú   sťažnosť,   pri   predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, II. ÚS 70/00, I. ÚS 56/03, IV. ÚS 59/03).

Ústavný   súd   sa   osobitne   zameral   na   preskúmanie   opodstatnenosti   sťažnosti sťažovateľky,   keďže   pri   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného   práva   podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k porušeniu namietaného práva došlo alebo porušenie v tom čase ešte trvalo (I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00).

Okresný súd Nitra vo veci vedenej pod sp. zn. 20 Cb 147/99 rozhodol rozsudkom 20. januára   2003   doručeným   právnej   zástupkyni   sťažovateľky   14.   januára   2005.   Proti rozsudku podala sťažovateľka 27. januára 2005 odvolanie. Krajský súd v Nitre rozhodol 15. júna   2005   tak,   že   napadnutý   rozsudok   potvrdil   ako   vecne   správny.   Sťažovateľka namieta, že rozsudok jej do podania sťažnosti ústavnému súdu nebol doručený. Uvádza tiež, že sťažnosť na prieťahy v konaní (na nečinnosť) okresného súdu podala 13. apríla 2005 (t. j. v čase, keď už podala 27. januára 2005 odvolanie proti doručenému rozsudku okresného súdu).

Z uvedených   skutočností   vyplýva,   že   okresný   súd   v   čase   podania   sťažnosti sťažovateľky ústavnému súdu, t. j. 18. júla 2005, už nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania, prípadne prieťahy v ňom. Tento stav viedol ústavný súd k záveru, že sťažnosť podaná proti okresnému súdu je zjavne neopodstatnená, preto ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. septembra 2005