SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 210/2015-19
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. apríla 2015v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa)a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej advokátkou JUDr. Janou Fridrichovou,Jakubovo námestie 9, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľačl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava IV v konanívedenom pod sp. zn. 15 Er 200/2014 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júla 2014doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietaporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súduBratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Er 200/2014(ďalej aj „napadnuté konanie“).
Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala v januári 2014 návrhna vykonanie exekúcie proti povinnému ⬛⬛⬛⬛, jej bývalému manželovi(ďalej len „povinný“), na vymoženie sumy 54 924,54 € na základe právoplatnéhoa vykonateľného rozsudku okresného súdu sp. zn. 6 C 526/1996 zo 6. decembra 2012v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.5 Co 198-199-200/2013 z 12. novembra 2013. Povinný podal exekútorovi 22. mája 2014návrh na odklad exekúcie s odôvodnením, že proti exekučnému titulu podal dovolanie.Exekútor predložil jeho návrh okresnému súdu 23. mája 2014. Okresný súd do podaniasťažnosti o tomto návrhu nerozhodol. Sťažovateľka argumentuje lehotou 30 dnína rozhodnutie o návrhu na odklad exekúcie podľa § 56 ods. 4 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisova namieta, že okresný súd svojou nečinnosťou porušuje jej základné právo na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov, pričom zdôrazňuje kontext celého súdneho konaniavedeného okresným súdom pod sp. zn. 6 C 526/1996, vo vzťahu ku ktorému ústavný súddvakrát nálezom vyslovil porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov.
Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmtonálezom:
„1. Okresný súd Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn.: 15 Er 200/2014 porušil právo ⬛⬛⬛⬛..., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Okresnému súdu Bratislava IV sa v konaní vedenom pod sp. zn.: 15 Er 200/2014 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľke: ⬛⬛⬛⬛... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 700,- €..., ktoré mu je Okresný súd Bratislava IV povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava IV je povinný uhradiť sťažovateľke... trovy konania...“
Sťažovateľka doplnila sťažnosť podaniami doručenými 11. decembra 2014a 14. januára 2015. V doplnení uviedla, že okresný súd jej doručil 22. júla 2014 uznesenie,ktorým zamietol návrh povinného na odklad exekúcie, čím však nedošlo k odstráneniunamietaného zásahu do jej základného práva, pretože Najvyšší súd Slovenskej republiky(ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn. 8 Cdo 180/2014 z 27. novembra 2014 odložilvykonateľnosť rozsudku krajského súdu z 12. novembra 2013. V tejto súvislosti poukazujena dĺžku konania najvyššieho súdu o návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutéhorozsudku a spochybňuje úspešnosť dovolania povinného. Uvedené nové skutočnostisťažovateľka nepremietla do doplnenia, prípadne zmeny petitu svojej sťažnosti.
II.
Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený konať o sťažnostiach,ktorými fyzické osoby alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich základných právalebo slobôd upravených v ústave, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcichz medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobomustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, naktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonompredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesenímbez ústneho pojednávania.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosťide predovšetkým vtedy, keď namietaným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánuverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označilsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi namietaným postupom aleborozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej mocivznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušovaluvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálnenepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).
Ústavný súd vychádzal aj zo svojej doterajšej judikatúry, podľa ktorej porušeniepráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno vyvodzovaťlen zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nerešpektoval zákonom ustanovené lehoty(napr. I. ÚS 90/05). Pre vec sťažovateľky je relevantná aj judikatúra, podľa ktorej nečinnosťsúdu v dôsledku existencie prekážky jeho postupu vytvorenej zákonom ustanovenýmpostupom ústavný súd neposudzuje ako zbytočné prieťahy v súdnom konaní (II. ÚS 3/00,I. ÚS 78/02, III. ÚS 42/02, II. ÚS 103/06).
Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v súvislostis rozhodovaním o návrhu povinného na odklad exekúcie. Zo sťažnosti vyplýva, že uznesenieokresného súdu, ktorým zamietol návrh povinného podaný 22. mája 2014, bolo sťažovateľkedoručené 22. júla 2014. Doba dvoch mesiacov, ktorá pripadá na konanie okresného súduo návrhu povinného na odklad exekúcie, nesignalizuje možnosť posúdiť postup okresnéhosúdu ako zbytočné prieťahy v konaní. Ani ďalší namietaný postup v exekučnom konanínemožno pripísať na vrub okresnému súdu, ktorý je povinný rešpektovať právoplatnéa vykonateľné uznesenie najvyššieho súdu, ktorým bola odložená vykonateľnosťexekučného titulu až do rozhodnutia o dovolaní. Toto uznesenie je právne záväzné aj preexekútora. Ústavný súd preto nemohol posúdiť namietaný postup okresného súdu inak akonečinnosť z dôvodu existencie zákonnej prekážky postupu v napadnutom konaní.
Vychádzajúc z uvedeného stavu konania, ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. apríla 2015