znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 210/2015-19

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   1.   apríla   2015v senáte zloženom   z predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   (sudkyňa   spravodajkyňa)a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpenej   advokátkou   JUDr.   Janou   Fridrichovou,Jakubovo námestie 9, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľačl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava IV v konanívedenom pod sp. zn. 15 Er 200/2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júla 2014doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namietaporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súduBratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Er 200/2014(ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala v januári 2014 návrhna   vykonanie   exekúcie proti povinnému ⬛⬛⬛⬛, jej bývalému manželovi(ďalej   len   „povinný“),   na   vymoženie   sumy   54 924,54   €   na   základe   právoplatnéhoa vykonateľného   rozsudku   okresného   súdu   sp.   zn.   6   C   526/1996   zo 6. decembra   2012v spojení   s rozsudkom   Krajského   súdu   v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   sp.   zn.5 Co 198-199-200/2013 z 12. novembra 2013. Povinný podal exekútorovi 22. mája 2014návrh   na odklad   exekúcie   s odôvodnením,   že   proti   exekučnému   titulu   podal dovolanie.Exekútor predložil jeho návrh okresnému súdu 23. mája 2014. Okresný súd do podaniasťažnosti   o tomto   návrhu   nerozhodol.   Sťažovateľka   argumentuje   lehotou   30 dnína rozhodnutie   o návrhu   na   odklad   exekúcie   podľa   §   56   ods.   4   zákona   Národnej   radySlovenskej   republiky   č. 233/1995   Z. z.   o súdnych   exekútoroch   a   exekučnej   činnosti(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisova namieta, že okresný súd svojou nečinnosťou porušuje jej základné právo na prerokovanieveci   bez   zbytočných   prieťahov,   pričom   zdôrazňuje   kontext   celého   súdneho   konaniavedeného okresným súdom pod sp. zn. 6 C 526/1996, vo vzťahu ku ktorému ústavný súddvakrát   nálezom   vyslovil   porušenie   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bezzbytočných prieťahov.

Na   základe   uvedeného   sťažovateľka   navrhuje,   aby   ústavný   súd   rozhodol   týmtonálezom:

„1. Okresný súd Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn.: 15 Er 200/2014 porušil právo ⬛⬛⬛⬛..., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému súdu Bratislava IV sa v konaní vedenom pod sp. zn.: 15 Er 200/2014 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľke: ⬛⬛⬛⬛... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 700,- €..., ktoré mu je Okresný súd Bratislava IV povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava IV je povinný uhradiť sťažovateľke... trovy konania...“

Sťažovateľka   doplnila   sťažnosť   podaniami   doručenými   11. decembra 2014a 14. januára 2015. V doplnení uviedla, že okresný súd jej doručil 22. júla 2014 uznesenie,ktorým zamietol návrh povinného na odklad exekúcie,   čím však nedošlo k odstráneniunamietaného zásahu do jej základného práva, pretože Najvyšší súd Slovenskej republiky(ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn. 8 Cdo 180/2014 z 27. novembra 2014 odložilvykonateľnosť rozsudku krajského súdu z 12. novembra 2013. V tejto súvislosti poukazujena   dĺžku   konania   najvyššieho   súdu   o návrhu   na   odklad   vykonateľnosti   napadnutéhorozsudku   a spochybňuje   úspešnosť   dovolania   povinného.   Uvedené   nové   skutočnostisťažovateľka nepremietla do doplnenia, prípadne zmeny petitu svojej sťažnosti.

II.

Ústavný   súd   je   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   oprávnený   konať   o sťažnostiach,ktorými fyzické osoby alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich základných právalebo slobôd upravených v ústave, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcichz medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobomustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, naktorých   prerokovanie   ústavný   súd   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonompredpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavneneoprávneným   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesenímbez ústneho pojednávania.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosťide predovšetkým vtedy, keď namietaným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánuverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označilsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi namietaným postupom aleborozhodnutím   príslušného   orgánu   verejnej   moci   a   základným   právom   alebo   slobodou,porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej mocivznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušovaluvedené   základné   právo,   pretože   uvedená   situácia   alebo   stav   takúto   možnosť   reálnenepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

Ústavný súd vychádzal aj zo svojej doterajšej judikatúry, podľa ktorej porušeniepráva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   nemožno   vyvodzovaťlen zo skutočnosti,   že   štátny   orgán   dôsledne   nerešpektoval   zákonom   ustanovené   lehoty(napr. I. ÚS 90/05). Pre vec sťažovateľky je relevantná aj judikatúra, podľa ktorej nečinnosťsúdu   v dôsledku   existencie   prekážky   jeho   postupu   vytvorenej   zákonom   ustanovenýmpostupom ústavný súd neposudzuje ako zbytočné prieťahy v súdnom konaní (II. ÚS 3/00,I. ÚS 78/02, III. ÚS 42/02, II. ÚS 103/06).

Sťažovateľka   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v súvislostis rozhodovaním o návrhu povinného na odklad exekúcie. Zo sťažnosti vyplýva, že uznesenieokresného súdu, ktorým zamietol návrh povinného podaný 22. mája 2014, bolo sťažovateľkedoručené 22. júla 2014. Doba dvoch mesiacov, ktorá pripadá na konanie okresného súduo návrhu povinného na odklad exekúcie, nesignalizuje možnosť posúdiť postup okresnéhosúdu ako zbytočné prieťahy v konaní. Ani ďalší namietaný postup v exekučnom konanínemožno   pripísať   na   vrub   okresnému   súdu,   ktorý   je   povinný   rešpektovať   právoplatnéa vykonateľné   uznesenie   najvyššieho   súdu,   ktorým   bola   odložená   vykonateľnosťexekučného titulu až do rozhodnutia o dovolaní. Toto uznesenie je právne záväzné aj preexekútora. Ústavný súd preto nemohol posúdiť namietaný postup okresného súdu inak akonečinnosť z dôvodu existencie zákonnej prekážky postupu v napadnutom konaní.

Vychádzajúc z uvedeného stavu konania, ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. apríla 2015