znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 210/2010-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júla 2010 v senáte zloženom   z predsedu   Juraja Horvátha a zo   sudcov   Sergeja   Kohuta a Lajosa   Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť Ing. F. K. a A. K., obaja bytom Z., zastúpených advokátom JUDr. M. K., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Skalica v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 126/08 (predtým postupom Okresného súdu Senica v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 14/06) a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný   súd   Skalica   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   2 C 126/08 p o r u š i l základné právo Ing. F. K. a A. K., aby sa ich vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému súdu Skalica v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 126/08 p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. F. K. a A. K. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie každému v sume po 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré   j e   Okresný súd Skalica p o v i n n ý   zaplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Ing.   F.   K. a A.   K. p r i z n á v a   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume 591,23 € (slovom päťstodeväťdesiatjeden eur a dvadsaťtri centov), ktoré   j e Okresný súd Skalica p o v i n n ý   vyplatiť na účet ich advokáta JUDr. M. K., B., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 210/2010-13   z 29.   apríla   2010   prijal   podľa   § 25   ods. 3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. F. K. a A. K. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou   namietajú   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Skalica (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 126/08 (predtým postupom Okresného súdu Senica v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 14/06).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 126/08, ktoré sa začalo na okresnom súde návrhom podaným 27. januára 2006, sa sťažovatelia domáhajú náhrady škody spôsobenej prevádzkovou činnosťou pri geologickom prieskume v blízkosti ich rodinného domu.

Predmetné konanie dosiaľ nie je právoplatne ukončené, preto sťažovatelia považujú obdobie od podania žaloby do   súčasnosti „za obdobie prieťahov v konaní a súvisiacej nezákonnej   právnej   neistoty   ohľadom   nárokov   uplatnených   v žalobe“. Z tohto   dôvodu podali   predsedovi   okresného   súdu   sťažnosť   podľa   zákona   č.   757/2004   Z.   z.   o súdoch a o zmene   a   doplnení   niektorých   zákonov   v znení   neskorších   predpisov,   ktorá   bola vyhodnotená ako nedôvodná.

Podľa názoru sťažovateľov: „Okresný súd(...) v súdnom konaní sp. zn. 2C/126/2008 neorganizuje procesný postup tak, aby sa stav právnej neistoty čo najskôr odstránil, čím porušuje právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. (...)

Vec nemožno považovať za natoľko právne a skutkovo zložitú, aby ju nebolo možné rozhodnúť   ani   po   viac   ako   štyroch   rokoch.   Predmetom   žaloby   je   náhrada   škody   na rodinnom dome sťažovateľov spôsobená prevádzkovou činnosťou odporcov pri geologickom prieskume okolia rodinného domu sťažovateľov. Sťažovatelia majú za to, že spory týkajúce sa náhrady škody predstavujú súčasť štandardnej rozhodovacej agendy všeobecných súdov, v rámci ktorej existuje rozvinutá judikatúra. Podľa názoru sťažovateľov je vzniknutú škodu možné   preukázať   v   súčinnosti   so   súdnym   znalcom   relatívne   nenáročným   spôsobom. Sťažovatelia   takto   súdu   poskytli   už   niekoľko   vyjadrení   znalcov,   ktoré   však   súd   zrejme nepovažoval za dostatočné. Povaha veci pritom vyžaduje osobitnú rýchlosť konania, keďže sťažovatelia   naďalej   poškodenú   nehnuteľnosť   užívajú   a   vzhľadom   na   prebiehajúce dokazovanie nie je vhodné, aby vzniknuté škody opravili. (...)

Sťažovatelia   sa   počas   súdneho   konania   správajú   aktívne   a   poskytujú   potrebnú súčinnosť   na   to,   aby   súd   spoľahlivo   zistil   skutkový   stav   veci   a   mohol   rozhodnúť. Sťažovatelia svojim správaním v súdnom konaní nezapríčinili jeho neúmerné predĺženie.(...) Zodpovednosť za prieťahy v konaní je podľa názoru sťažovateľov možné pripísať Okresnému súdu(...) Podľa § 6 O. s. p. má súd v konaní postupovať v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Podľa názoru sťažovateľov súd v konaní nepostupuje v súlade s citovaným ustanovením. Okresný súd(...) ustanovil súdneho znalca na zistenie skutočného rozsahu vzniknutej škody až dňa 22. 1. 2009, teda takmer   tri   roky   po   začatí   konania   a   pôvodne   4   mesačnú   lehotu   znalcovi   predĺžil   na neúmerne dlhých 12 mesiacov. Sťažovatelia ďalej uvádzajú že počas štyroch rokov konania sa vo veci konalo len jedno pojednávanie.

S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti v namietanom konaní doposiaľ nedošlo k právoplatnému rozhodnutiu vo veci samej. Sťažovatelia sa tak už viac ako štyri roky po podaní   žaloby   nachádzajú   v   stave   právnej   neistoty,   čo   je   porušením   ich   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR.“

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Základné právo Ing. F. K. a A. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy(...) postupom Okresného súdu Skalica v konaní vedenom pod sp. zn. 2C 126/2008 porušené bolo

Okresnému   súdu   Skalica   sa   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 2C 126/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

Ing. F. K. a A. K. spoločne sa priznáva finančné zadosťučinenie EUR 5.000 (slovom päťtisíc   eur),   ktoré   im   je Okresný súd Skalica   povinný   zaplatiť   do dvoch mesiacov   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Okresný súd Skalica je povinný uhradiť Ing. F. K. a A. K. spoločne trovy konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky na účet ich právneho zástupcu JUDr. M. K. vo výške, ktorú právny zástupca oznámi Ústavnému súdu Slovenskej republiky na jeho výzvu, a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania: okresný   súd,   zastúpený   jeho predsedom,   listom   sp.   zn.   Spr. 1515/2010 z 24. mája 2010 a právny zástupca sťažovateľov stanoviskom k uvedenému vyjadreniu z 15. júna 2010.

2.1 Predseda okresného súdu vo svojom prípise opísal chronológiu úkonov, ktoré okresný súd vo veci vykonal, a uviedol, že vo veci je vykonávané znalecké dokazovanie, pričom okresný súd predĺžil znaleckému ústavu poverenému na vypracovanie znaleckého posudku lehotu na jeho vypracovanie z dôvodu, že predmetom konania je rozsiahla náhrada škody,   ktorá   mala   vzniknúť   poškodením   rodinného   domu   sťažovateľov   v súvislosti s činnosťou   odporcu   v konaní,   ktorá   spočívala   vo   vykonávaní   geologických   prác realizovaných   metódou   vibroseizmiky,   a to   využitím   špeciálnych   mobilných   vibračných mechanizmov   pohybujúcich   sa   kolmo   na   meracie   profily,   a s tým   súvisiace   posúdenie odborne   zložitých   a náročných   otázok   na   preukázanie   splnenia   zákonom   ustanovených predpokladov zodpovednosti za škodu.

Rozhodnutie súdu je závislé na znaleckom posudku a okresný súd súhlasil v prípade potreby s prizvaním konzultanta.

Podľa názoru predsedu okresného súdu v danom prípade nejde o prieťahy v konaní.

2.2 Právny zástupca sťažovateľov vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu predsedu okresného súdu uviedol, že nesúhlasí s jeho vyjadrením, keďže z hľadiska právnej a faktickej zložitosti veci „spory týkajúce sa náhrady škody predstavujú súčasť štandardnej rozhodovacej   agendy   všeobecných   súdov,   v rámci   ktorej   existuje   rozvinutá   judikatúra“ a sťažovatelia   svojím   správaním   nezapríčinili   neúmerné   predlžovanie   sporu.   Naopak, okresný   súd   svojím   postupom   zodpovedá   za   prieťahy   v konaní,   pretože   na   zistenie skutočného rozsahu vzniknutej škody určil súdneho znalca takmer tri roky po začatí konania a „pôvodne 4 mesačnú lehotu znalcovi predĺžil na neúmerne dlhých 12 mesiacov“.

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 2 C 126/08 (predtým na Okresnom súdu Senica pod sp. zn. 13 C 14/06):

Dňa 30. januára 2006 sťažovatelia doručili Okresnému súdu Senica (ďalej aj „súd“) žalobný návrh na náhradu škody proti žalovanému N., a. s. (ďalej len „žalovaný v I. rade“). Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 13 C 14/06.

Dňa 13. marca 2006 súd uznesením vyzval sťažovateľov na doplnenie návrhu na začatie konania.

Dňa 5. apríla 2006 sťažovatelia opravili a doplnili svoje podanie.Dňa 20. apríla 2006 súd vyzval sťažovateľov na zaplatenie súdneho poplatku.Dňa 7. júna 2006 súd vydal uznesenie s poučením účastníkov podľa § 114 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a zároveň nariadil termín pojednávania na 7. september 2006.Dňa   16.   augusta   2006   bol   súdu   doručený   návrh   sťažovateľov   na   pristúpenie obchodnej spoločnosti S., spol. s r. o., ako účastníka konania na strane žalovaného (ďalej len „žalovaný v II. rade“).

Dňa 23. augusta 2006 súd zrušil termín pojednávania z dôvodu rozhodnutia o návrhu sťažovateľov.

Dňa 24. augusta 2006 sťažovatelia doplnili svoj návrh o listinné dôkazy.Dňa 9. októbra 2006 súd uznesením rozhodol o pripustení účastníkov konania na strane žalovaného.

Dňa   12.   októbra   2006   bol   súdu   doručený   návrh   sťažovateľov   na   vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 27. októbra 2006 súd uznesením vyzval sťažovateľov na opravu a doplnenie návrhu   na   vydanie   predbežného   opatrenia,   zároveň   ich   vyzval   na   zaplatenie   súdneho poplatku za podaný návrh na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa   10.   novembra   2006   sťažovatelia   opravili   a doplnili   návrh   na   vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 24. novembra 2006 súd vykonal ďalšie šetrenie pre účely rozhodnutia o návrhu na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 8. decembra 2006 súd uznesením nariadil predbežné opatrenie.Dňa   5.   januára   2007   bolo   doručené   odvolanie   žalovaného   proti   nariadenému predbežnému opatreniu.

Dňa   26.   januára   2007   bol   spis   predložený   Krajskému   súdu   v Trnave   (ďalej   len „krajský   súd“)   na   rozhodnutie   o odvolaní   žalovaného   v I.   rade   proti   nariadenému predbežnému opatreniu.

Dňa 29. januára 2007 krajský súd vyzval žalovaného v I. rade na zaplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie.

Dňa   7.   marca   2007   krajský   súd   uznesením   zrušil   uznesenie   súdu   o nariadení predbežného opatrenia a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 5. apríla 2007 bol spis vrátený na Okresný súd Senica.

Dňa   24.   mája   2007   súd   vyzval   sťažovateľov   na   doplnenie   návrhu   na   vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 31. mája 2007 bola výzva súdu adresovaná žalovaným v I. a II. rade.Dňa 13. júna 2007 sťažovatelia opravili a doplnili návrh na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa   4.   júla   2007   súd   uznesením   zamietol   návrh   sťažovateľov   na   vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 12. septembra 2007 súd nariadil termín pojednávania na 15. november 2007.Dňa 26. októbra 2007 bola súdu doručená žiadosť žalovaného v I. rade o odročenie pojednávania   z dôvodu   zmeny   vo   funkcii   zamestnanca   a potrebou   oboznámenia   sa s dokumentáciou.

Dňa 31. októbra 2007 bol daný pokyn kancelárii na zrušenie termínu pojednávania nariadeného na 15. november 2007.

Dňa   14.   januára   2008   bola   vec   postúpená   Okresnému   súdu   Skalica   a bola zaregistrovaná pod sp. zn. 2 C 126/2008.

Dňa 17. marca 2008 bol určený termín pojednávania na 24. apríl 2008 a bola zaslaná výzva žalovaným na účely doplnenia dokazovania.

Dňa 1. apríla 2008 sa žalovaný v II. rade ospravedlnil za neúčasť na nariadenom pojednávaní, zároveň žiadal o pokračovanie v konaní aj v neprítomnosti.

Dňa 8. apríla 2008 bola doručená žiadosť právneho zástupcu žalovaného v II. rade o odročenie termínu pojednávania z dôvodu kolízie termínov pojednávaní.

Dňa 14. apríla 2008 bol daný kancelárii pokyn na zrušenie termínu pojednávania určeného   na   24.   apríl   2008   z dôvodu   ospravedlnenia   právneho   zástupcu   žalovaného v II. rade a bol určený nový termín pojednávania na 13. máj 2008.

Dňa 23. apríla 2008 žiadosť právnych zástupcov sťažovateľov, ako aj žalovaného v II. rade o odročenie termínu pojednávania.

Dňa 13. mája 2008 bolo pojednávanie odročené na 24. jún 2008. Dňa 24.   júna 2008   bolo   pojednávanie odročené   pre   účely   vykonania znaleckého dokazovania.

Dňa 22. januára 2009 bolo okresným súdom vydané uznesenie o ustanovení znalca a uložená úloha vypracovať znalecký posudok do 4 mesiacov od doručenia uznesenia.Dňa 4. februára 2009 bolo okresným súdom vydané uznesenie o uložení povinnosti účastníkom konania zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania.

Dňa 2. marca 2009 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľov proti uzneseniu   o ustanovení   znalca   a vymedzení   úlohy   znalca   a proti   povinnosti   zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania.

Dňa   20.   marca   2009   bola   okresnému   súdu   doručená   žiadosť   znaleckého   ústavu o predĺženie   lehoty   na   vypracovanie   znaleckého   posudku   na   12   mesiacov   z dôvodu náročnosti.

Dňa 23. marca 2009 bola vec predložená krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní.Dňa 30. septembra 2009 krajský súd uznesením odmietol odvolanie sťažovateľov proti   uzneseniu   o ustanovení   znalca   a uznesením   potvrdil   uznesenie   okresného   súdu o povinnosti zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania.

Dňa   9.   decembra   2009   okresný   súd   vyhovel   žiadosti   znaleckej   organizácie zo 17. marca   2009   o predĺženie   lehoty   na   vypracovanie   znaleckého   posudku   na   12 mesiacov.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom Okresného súdu Skalica v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 126/08 (predtým postupom Okresného súdu Senica v konaní vedenom   pod sp.   zn. 13 C 14/06) dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov(...)

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie v napadnutom konaní, v ktorom sa rozhoduje o náhrade škody, môže predstavovať určitý stupeň   zložitosti   súvisiaci   s určovaním   jej   výšky   znaleckým   dokazovaním.   Doterajší zdĺhavý   priebeh   napadnutého   konania   však   ústavný   súd   nemôže   pripísať   iba   na   vrub faktickej náročnosti prerokovávanej veci.  

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľov v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená   na   ich   ťarchu   pri   posudzovaní   otázky,   či   a z akých   dôvodov   došlo v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom. Sťažovatelia neprispeli svojím správaním k prieťahom   v konaní,   aktívne   sa   dožadovali   pokračovania   v konaní   a taktiež   podali kvalifikovanú   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní.   Čo   sa   týka   opakovaného   dopĺňania a upresňovania návrhu, s ktorým sa musel okresný súd náležite vysporiadať, a podávania návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ústavný súd to nekvalifikuje ako skutočnosť, ktorá   spôsobila   zbytočné   prieťahy   v konaní.   Podľa   právneho   názoru   ústavného   súdu využitie možností daných sťažovateľom procesnými predpismi (napr. Občianskym súdnym poriadkom) na uplatňovanie a presadzovanie ich práva v súdnom konaní môže síce spôsobiť predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (napr. I. ÚS 31/01).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a v tejto súvislosti konštatuje, že okresný súd v predmetnej veci nevykazoval relevantnú procesnú   aktivitu predovšetkým pri nariaďovaní znaleckého dokazovania, kde od odročenia pojednávania za účelom   znaleckého   dokazovania   (od   24.   júna   2008)   do   vydania   uznesenia   o nariadení znaleckého   dokazovania (22. januára 2009)   uplynula doba   sedem   mesiacov.   Zároveň   aj dobu takmer deviatich mesiacov spočívajúcu v rozhodovaní o návrhu znaleckého ústavu z 20.   marca   2009   na   predĺženie   lehoty   na   vypracovanie   znaleckého   posudku,   ktorému okresný súd vyhovel 9. decembra 2009, t. j. dávno po uplynutí pôvodne stanovenej lehoty štyroch mesiacov na jeho vypracovanie, nemohol ústavný súd vyhodnotiť inak ako zbytočné prieťahy   v konaní.   Uvedená   neefektívna   činnosť   okresného   súdu   nie   je   ničím ospravedlniteľná, pretože počas viac ako jedného roka súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia v predmetnej veci   počas   súdneho   konania   nachádzali,   čo   je   základným   účelom   práva   zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). Vzhľadom na uvedenú skutočnosť ústavný súd konštatuje, že v napadnutom konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli spôsobené zložitosťou veci ani správaním účastníkov konania, ale v dôsledku postupu súdu.

Vzhľadom   na   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľov   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľom ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia požadovali priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, z dôvodu,   že „by   zodpovedalo   ich   ujme   v pocitoch   nadobudnutej   nedôvery   v rýchlosť rozhodovania súdov, nespravodlivosti a márnosti ako sprievodných znakov porušenia ich ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať im aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti zisteného   porušenia   práv   sťažovateľov,   najmä   vzhľadom   na   celkovo   dlhé   trvanie napadnutého konania a na povahu veci považuje za primerané každému zo sťažovateľov v sume po 1 500 €.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľom vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri účelne vykonané úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia – splnomocnenie z 18. decembra 2009, spísanie sťažnosti z 15. februára 2010, vyjadrenie z 15. júna 2010). Za jeden úkon právnej pomoci vykonaný v roku 2009 patrí odmena v sume jedenkrát po 115,90 €, za dva úkony právnej pomoci vykonané v roku 2010 patri odmena v sume dvakrát po 120,23 €, preto trovy právneho zastúpenia pre jedného sťažovateľa predstavujú sumu 356,15 €. Základná sadzba tarifnej odmeny bola znížená o 20 %, pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“, t. j. na sumu 284,93 € v prípade jedného sťažovateľa. Spolu s režijným paušálom ku každému úkonu (1 x 6,95 € v roku 2009, 2 x 7,21 € v roku 2010) v prípade dvoch sťažovateľov tvorí náhrada trov právnej služby advokátom celkovú sumu 591,23 € v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľov rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júla 2010