znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 210/07-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. októbra 2007 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základných práv podľa čl. 12 ods. 1 a 4, čl. 14, čl. 46 ods. 2 a podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6, čl. 13, čl. 14 a podľa čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 13/2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. februára 2007   doručená   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   v ktorej   namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 1 a 4, čl. 14, čl. 46 ods. 2 a podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6, čl. 13, čl. 14 a podľa   čl.   17   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 13/2005.

Sťažovateľ uviedol, že 9. decembra 2004 podal okresnému súdu žalobu, o ktorej bolo vedené konanie pôvodne pod sp. zn. 8 Ro 166/2004, v súčasnosti pod sp. zn. 8 C 13/2005. Okresný súd 20. septembra 2005 vydal uznesenie o prerušení konania do právoplatného skončenia konania o spôsobilosti sťažovateľa na právne úkony, ktoré je vedené Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. Ps 12/04. Proti uzneseniu o prerušení konania sa sťažovateľ 28. septembra 2005 odvolal.

Sťažnosťou z 23. decembra 2006 podanou predsedovi okresného súdu a predsedovi Krajského   súdu   v Žiline   (ďalej   len   „krajský   súd“)   sa   sťažovateľ   domáhal   odstránenia zbytočných   prieťahov   v konaní.   Predseda   krajského   súdu   oznámil   sťažovateľovi   listom z 15. januára 2007, že spis okresného súdu sp. zn. 8 C 13/2005 krajskému súdu nebol postúpený.

Sťažovateľ namieta, že „Od podania žaloby dňa 09. 12. 2004 ku dňu 07. 02. 2007 bolo   vydané   iba   jedno   plevelné   uznesenie,   inak   bez   akýchkoľvek   úkonov.   Vydaním plevelného uznesenia nebola odstránená právna neistota“.

V konaní pred ústavným súdom sťažovateľ žiada o ustanovenie právneho zástupcu a vo veci samej žiada vydať tento nález:

„II.   A.   Okresný   súd   v Žiline   porušuje   základné   práva   sťažovateľa   garantované Ústavou Slovenskej republiky podľa čl. 12 ods. 1, 4; čl. 14, čl. 46 ods. 2; čl. 48 ods. 2 a podľa čl. 6, 13, 14 a 17 medzinárodného dohovoru.

II. B. Okresný súd v Žiline je povinný zaplatiť satisfakciu MUDr. D. B. vo výške 500.000,- Sk do 15 dní od doručenia Nálezu Ústavného súdu, v prípade omeškania má sťažovateľ právo aj na úroky z omeškania vo výške 17,6 % od dňa povinnosti zaplatiť do zaplatenia.

II. C. Okresný súd v Žiline je povinný vo veci 8 C/13/2005 bezodkladne konať, vec ukončiť v lehote 3 mesiace. V prípade omeškania je Okresný súd v Žiline povinný zaplatiť ďalších 500.000,- Sk ako satisfakciu za nesplnenie Nálezu Ústavného súdu.

II. D. Okresný súd je povinný zaplatiť trovy sťažovateľovi, advokátovi a Ústavnému súdu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej   zjavnú   neopodstatnenosť   absencia   priamej   súvislosti   medzi   označeným   základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (II. ÚS 79/06).

Podstatou sťažnosti je námietka sťažovateľa, že prerušením konania a nečinnosťou okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 8 C 13/2005 došlo k zbytočným prieťahom v konaní.

Ústavný   súd   vo   svojej   judikatúre   stabilne   zdôrazňuje   princíp   subsidiarity   svojej právomoci, ktorého podstatou je, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci   predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý   nastupuje až v   prípade   zlyhania všetkých   ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci (IV. ÚS 74/05).

Za účinný prostriedok nápravy (§ 53 ods.   1 zákona o ústavnom súde),   ktorý   má sťažovateľ   k dispozícii   na   ochranu   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov pred tým, ako podá sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ústavný súd považuje sťažnosť na prieťahy podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Účelom   práva   účastníka   konania   pred   všeobecným   súdom   podať   sťažnosť   na prieťahy v konaní podľa zákona o súdoch nie je potvrdenie stavu, ktorý nie je v súlade s právom zaručeným čl. 48 ods. 2 ústavy, ale poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou (m. m. II. ÚS 64/97, I. ÚS 20/05).

Namietané konanie trvalo ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu dva roky a dva mesiace. Sťažovateľ sa v ňom žalobou proti prednostovi Krajského stavebného úradu v Ž. domáha zaplatenia nemajetkovej ujmy 500 000 Sk ako „satisfakciu za zosmiešňovanie, zníženie dôstojnosti a vážnosti pred vysokým štátnym úradníkom“. Podľa predmetu konania nejde   o statusovú   vec,   pracovnoprávny   spor,   vec   týkajúcu   sa   sociálneho   zabezpečenia, náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia alebo obdobného charakteru, ktoré si vyžadujú prednostné prerokovanie a osobitnú rýchlosť konania. Z vyjadrenia okresného súdu vyplýva, že síce nepredložil krajskému súdu odvolanie sťažovateľa proti uzneseniu o prerušení konania, sledoval však priebežne postup konania o spôsobilosti sťažovateľa na právne úkony a vzhľadom na jeho predpokladaný výsledok   zrušil uznesenie o prerušení namietaného konania ešte pred právoplatným skončením konania, pre ktoré bolo konanie vedené pod sp. zn. 8 C 13/2005 prerušené.

Sťažovateľ podal   sťažnosť na prieťahy predsedovi   okresného   súdu   27.   decembra 2006 (podľa dátumu prezenčnej pečiatky na podaní). Okresný súd 16. januára 2007 vyzval sťažovateľa   na   preukázanie   osobných,   zárobkových   a majetkových   pomerov   za   účelom rozhodnutia o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov a uznesením z 27. marca 2007 nepriznal   sťažovateľovi   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov.   Proti   tomuto   uzneseniu   sa sťažovateľ 17. apríla 2007 odvolal a jeho odvolanie bolo predložené krajskému súdu.

Vychádzajúc z obsahu sťažnosti, ktorej podstatou je namietanie nečinnosti okresného súdu   v súvislosti   s prerušením   konania,   ústavný   súd   konštatuje,   že   využitie   právneho prostriedku nápravy (sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní pred okresným súdom) sa v okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu ako účinný prostriedok nápravy. Po podaní predmetnej sťažnosti okresný súd začal konať vo   veci,   rozhodol   o žiadosti   sťažovateľa   o oslobodenie   od   súdnych   poplatkov a autoremedúrou zrušil uznesenie o prerušení konania. Z tohto postupu možno vyvodiť, že okresný súd prijal v primeranej lehote opatrenia na odstránenie protiprávneho stavu, ktorý namietal sťažovateľ, čo s ohľadom na charakter veci, ktorá je predmetom konania, a na jeho doterajšiu dĺžku, podľa názoru ústavného súdu znamená, že sťažnosť nie je z tohto dôvodu opodstatnená.

Sťažovateľ   v sťažnosti   osobitne   neodôvodnil,   v čom   vidí   porušenie   svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 1 a 4, čl. 14, čl. 46 ods. 2 a práv podľa čl. 13, čl. 14 a podľa čl. 17 dohovoru, a podľa obsahu sťažnosti ich porušenie spája s prerušením konania a nečinnosťou   okresného súdu   v jeho veci,   čo vyplýva aj z formulácie petitu sťažnosti. Pretože ústavný súd sťažnosť v časti namietaného porušenia základného práva sťažovateľa na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   nečinnosťou okresného súdu odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť, nepovažoval za potrebné osobitne sa zaoberať namietaným porušením ďalších práv sťažovateľa a aj túto časť sťažnosti odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. októbra 2007