znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 21/94

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   18.   októbra   1994   v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miloša Seemanna a členov senátu JUDr. Júliusa Černáka a JUDr. Tibora Šafárika o návrhu generálneho prokurátora Slovenskej republiky na začatie konania podľa čl. 125 písm. c/ Ústavy Slovenskej republiky o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce Ihľany z 19. septembra 1993 č. 3/93 o ochrane obecného majetku a majetku občanov,   ktorý   sa   nachádza   vo   Vojenskom   výcvikovom   priestore   Javorina,   s   Ústavou Slovenskej republiky a so zákonmi uvedenými v návrhu takto

r o z h o d o l :

Všeobecne záväzné nariadenie obce Ihľany z 19. septembra 1993 č. 3/93 o ochrane obecného   majetku   a   majetku   občanov,   ktorý   sa   nachádza   vo   Vojenskom   výcvikovom priestore Javorina n i e j e v súlade s čl. 65 ods. 1, s čl. 67 a s čl. 68 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj s § 6 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, s § 4 zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, s § 13 zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, s § 25 až 30 zákona Slovenskej národnej rady č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva a poľovníctva v znení neskorších predpisov a s § 7 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a taktiež s vyhláškou č. 35/1984 Zb. na vykonanie tohto zákona.

O d ô v o d n e n i e

Generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor") podal na   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   návrh   na   začatie   konania   o   súlade   všeobecne záväzného nariadenia obce Ihľany z 19. septembra 1993 č. 3/93 s článkami 65 ods. 1, 67 a 68 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb., so zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, so zákonom č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, so zákonom č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, so zákonom č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, jeho vykonávacou vyhláškou č. 35/1984 Zb. a so zákonom č. 100/1977 Zb. o hospodárení   v   lesoch   a   štátnej   správe   lesného   hospodárstva   a   poľovníctva   v   znení neskorších predpisov. Žiada preto rozhodnúť nálezom, že všeobecne záväzné nariadenie obce   Ihľany   č.   3/93   svojím   obsahom   prekračuje   právomoc   obce   na   úseku   územnej samosprávy ako ju vymedzuje Ústava Slovenskej republiky a zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom   zriadení v znení neskorších   predpisov   a   preto   nie   je v súlade   aj s viacerými právnymi predpismi uvedenými v návrhu.

V predmetnom všeobecne záväznom nariadení obce Ihľany sa deklaruje vlastníctvo obce,   urbarialistov   a   fyzických   osôb   k   lesom   v   katastroch   bývalých   obcí   Stotiniec   a Majerky, dnešné Ihľany a na tomto základe sa v tomto nariadení prijal záver, že obec v prípade ďalšieho porušovania ich vlastníckeho práva pracovníkmi VLM Kežmarok pristúpi k uzavretiu vývozu drevnej hmoty z obecných lesov a urbariátu v katastri obce Ihľany na cestných komunikáciách.

Proti tomuto nariadeniu podal okresný prokurátor v Poprade protest, ktorému nebolo vyhovené (č. Pd 574/93 z 9. novembra 1993).

Ústavný súd podľa § 39 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov si vyžiadal vyjadrenie obce Ihľany k návrhu generálneho prokurátora. Obecný úrad Ihľany vo svojom písomnom vyjadrení z 26. 4. 1994 uvádza, že obec nikdy svoj lesný majetok nikomu nepredala, lesná pôda bola obci a taktiež občanom obce bezplatne odňatá a doteraz nebola vrátená. Preto obec prijala spomínané všeobecne záväzné nariadenie. Pokiaľ ide o cestné komunikácie - ako z tohto vyjadrenia vyplýva - tie podľa cestného zákona patrili správe bývalého miestneho národného výboru a dňom 1. 5. 1991 prešli do vlastníctva obce. Občania obce Ihľany neporušili zákon (§ 4 zákona č. 138/1991 Zb.), neblokovali obecné   komunikácie,   ale   len   kontrolovali   dodržiavanie   odvozu   drevnej   hmoty   z   ich majetku.

Skôr,   ako   ústavný   súd   určil   vo   veci   pojednávanie,   písomne   vyzval   účastníkov konania, aby mu v   zmysle § 30 ods.   2 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993 Z. z. oznámili, či trvajú, aby sa uskutočnilo ústne pojednávanie alebo či súhlasia s upustením   od   neho.   Obaja   účastníci   konania   písomne   vyjadrili   súhlas   s   upustením   od ústneho   pojednávania   (list   Obecného   úradu   Ihľany   zo   6.   júla   1994   a   list   generálneho prokurátora č. GÚS 7/94 z 18. júla 1994).

Z obsahu všeobecne záväzného nariadenia obce Ihľany č. 3/93 dá sa jednoznačne zistiť   zámer,   sledovaný   obcou,   t.   j.   ochranu   lesného   majetku   obce   a   občanov nachádzajúceho   sa   vo   Vojenskom   výcvikovom   priestore   Javorina,   a   to   v   súvislosti   s uplatnením vlastníckeho práva k tomuto majetku. Na tomto základe nariadenie obsahuje aj zákaz vývozu drevnej hmoty z lesov.

Ústavný   súd   sa   preto   zameral   na   skúmanie   opodstatnenosti   vydania   všeobecne záväzného nariadenia obce Ihľany č. 3/93 z 19. septembra 1993 a na dôsledky spojené s jeho aplikáciou.

Vojenský   výcvikový   priestor   bol   vytvorený   z   majetku   viacerých   vlastníckych subjektov, nielen z majetku obce. Ústava Slovenskej republiky v čl. 65 splnomocňuje obec, ako právnickú osobu, samostatne hospodáriť s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami, a to za podmienok určených zákonom (§ 1 ods. 1 zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení). Všeobecne záväzné nariadenie obce Ihľany sa však týka takých nehnuteľností, ktoré ku dňu prijatia tohto nariadenia nemožno podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 138/1991 Zb. považovať za jej vlastníctvo, resp. vlastnícke právo k nim nebolo zatiaľ určené zákonným spôsobom (súdom alebo príslušným orgánom štátnej správy).   Podľa   názoru   ústavného   súdu,   prijatím   spomínaného   nariadenia   obec   Ihľany prekročila rámec oprávnenia obce daný čl. 65 ústavy.

Podľa čl. 67 ústavy obec vo veciach územnej samosprávy rozhoduje samostatne, pričom povinnosti a obmedzenia jej možno ukladať len zákonom.

Na   základe   čl.   68   ústavy   môže   obec   vydávať   vo   veciach   územnej   samosprávy všeobecne   záväzné   nariadenia   smerujúce   k   plneniu   úloh   samosprávy.   Podrobnejšie vymedzenie   všeobecne   záväzných   nariadení   obcí   obsahuje   §   6   ods.   1   zákona   SNR   č. 369/1990   Zb.,   podľa   ktorého   takýto   primárny   normatívny   predpis,   vydaný   za   účelom plnenia úloh samosprávy obce, nesmie odporovať ústave ani zákonom. Nariadenie obce Ihľany,   prijaté   v   rozpore   s   obsahovým   vymedzením   jej   oprávnení,   prekročilo   zákonný rámec v tom, že upravuje záležitosti, ktoré nepatria do sféry územnej samosprávy.Podľa § 4 ods. 1 zákona SNR č. 369/199O Zb. obce samostatne rozhodujú o správe obce a jej majetku a uskutočňujú všetky úkony s tým súvisiace, ak osobitný zákon takéto úkony   nezveruje   štátu   alebo   inej   právnickej,   resp.   fyzickej   osobe.   Z   článku   65   ústavy vychádza ustanovenie § 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Podľa § 6 tohto zákona na plnenie úloh samosprávy obce, alebo ak to ustanovuje zákon, obec vydáva pre svoje územie všeobecne záväzné nariadenia. Vo veciach, v ktorých plní úlohy štátnej správy, môže ho vydať len na základe splnomocnenia zákona a v jeho medziach. Popísaný obsah všeobecne záväzného nariadenia sa týka vecí, ktorých riešenie nepatrí   do   sféry   oprávnení   a   právomocí   obce.   Obec   prijatím   predmetného   nariadenia prekročila svoje oprávnenia nielen v rozpore s uvedenými ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky a zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, ale aj s inými právnymi predpismi.

Podľa § 1 zákona SNR č. 472/1990 Zb. o organizácii miestnej štátnej správy v znení neskorších   predpisov,   miestnu   štátnu   správu,   patriacu   podľa   osobitných   predpisov   do pôsobnosti Slovenskej republiky, vykonávajú okresné a obvodné úrady. Táto správa môže byť zverená iným orgánom   len na základe splnomocnenia   osobitným zákonom. Žiaden všeobecne záväzný právny predpis však nesplnomocnil obec na vykonávanie tejto správy.Zákon SNR č. 138/1991 Zb. taxatívne určil hnuteľné i nehnuteľné veci, ktoré k 1. máju 1991 prešli na základe zákona z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obcí. Ku dňu   účinnosti   novely   tohto   zákona   (zákon   SNR   č.   306/1992   Zb.)   poľnohospodárska   a nepoľnohospodárska   pôda,   nachádzajúca   sa   vo   vojenskom   obvode   Javorina   nebola   vo vlastníctve   Slovenskej   republiky.   Ústavný   zákon   č.   143/1968   Zb.   o   Československej federácii v znení neskorších predpisov pozitívne vymedzil vlastníctvo ČSFR, vrátane toho, ktorý bol určený a slúžil na zabezpečenie úloh zverených do pôsobnosti federácie, medzi ktoré patrila aj obrana štátu. Z uvedeného vyplýva, že príslušné ustanovenie zákona SNR č. 138/1991 Zb., ako aj jeho novely č. 306/1992 Zb., nemožno aplikovať na majetok patriaci do vojenského obvodu Javorina.

Podľa § 13 zákona č. 138/1991 Zb. spory, ktoré vzniknú pri prechode vlastníckeho práva, majetkových práv a záväzkov štátu na obec, rozhodujú súdy. V rozpore s týmto ustanovením, všeobecne záväzné nariadenie obce Ihľany sa vzťahuje aj na také právne vzťahy, ktoré by mali byť predmetom konania príslušného všeobecného súdu.

Uzavretie   miestnych   komunikácií   je   v   rozpore   so   zákonom   č.   135/1961   Zb.   o pozemných komunikáciách (Cestný zákon) v znení neskorších predpisov a vyhláškou č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách. Všeobecne záväzné nariadenie   vzhľadom   na   to,   že   o   uzávierke   a   obchádzke   na   miestnych   komunukáciách rozhoduje   príslušný   cestný   správny   orgán   po   dohode   s   dopravným   inšpektorátom   (§   7 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov), nemá oporu   v   zákone.   Zo   znenia   §   10   vyhl.   č.   35/1984   Zb.,   ktorou   sa   vykonáva   zákon   o pozemných komunikáciách - Cestný zákon - ako aj zo znenia zákona Slovenskej národnej rady č. 472/1990 Zb. o organizácii miestnej štátnej správy v znení neskorších predpisov, vyplýva jednoznačne, že rozhodovanie o uzávierke alebo obchádzke na cestách a miestnych komunikáciách patrí orgánom štátu a nie orgánom obce.

Ústavný súd na tomto skutkovom základe dospel k presvedčeniu, že obec vyhlásením sa za vlastníka majetku, ku ktorému je sporné vlastníctvo, a rozhodnutím o vlastníckom práve fyzických osôb obce porušila ustanovenie § 4 zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, ako aj ustanovenie § 13 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov. Podľa týchto právnych predpisov obec a taktiež fyzické osoby sa mohli domáhať svojich vlastníckych práv a nárokov výlučne v konaní pred všeobecnými súdmi.

Rovnaký názor ústavný súd vyslovuje aj pokiaľ ide o ďalšiu časť nariadenia obce, ktorá upravuje hospodárenie v lesoch. I v tomto prípade išlo zo strany obce o zásah do právomoci iných orgánov. Zákon č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva a poľovníctva v znení zákona č. 510/1991 Zb., zveruje úlohy na tomto úseku špecializovaným orgánom štátnej správy, konkrétne lesným úradom a ministerstvu, ako ústrednému orgánu štátnej správy lesného hospodárstva a poľovníctva (§ 25 až 30 zákona č. 510/1991 Zb.). Predmetné všeobecne záväzné nariadenie obce je preto v rozpore aj s týmito zákonmi.

Podľa článku 132 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stráca všeobecne záväzné nariadenie obce Ihľany z 19.   septembra   1993   č.   3/93   o   ochrane   obecného   majetku   a   majetku   občanov,   ktorý   sa nachádza vo Vojenskom výcvikovom priestore Javorina, účinnosť v celom svojom rozsahu. Pokiaľ obecné zastupiteľstvo obce Ihľany neuvedie toto všeobecne záväzné nariadenie do súladu s Ústavou Slovenskej republiky a príslušnými ustanoveniami citovaných zákonov, stráca po šiestich mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu platnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. októbra 1994