SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 21/2016-12
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. januára 2016 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu LajosaMészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného Mgr. Tomášom Gureckým, Advokátska kancelária,Kukučínova 20, Čadca, vo veci namietaného porušenia čl. 4 ods. 1 a 4, čl. 8 ods. 1 a 2a čl. 36 Listiny základných práv slobôd, ako aj čl. 5 ods. 1 a čl. 6 ods. 1 a 3 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn.2 To 68/2015 zo 14. októbra 2015 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súduSlovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. decembra2015 faxom a 14. decembra 2015 poštou doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia čl. 4ods. 1 a 4, čl. 8 ods. 1 a 2 a čl. 36 Listiny základných práv slobôd (ďalej len „listina“), akoaj čl. 5 ods. 1 a čl. 6 ods. 1 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd(ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.2 To 68/2015 zo 14. októbra 2015. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu11. decembra 2015.
Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že rozsudkom Okresnéhosúdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 2 T 79/2014 z 18. marca 2015 bol sťažovateľuznaný vinným z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 a 2 Trestného zákona, pričom boloupustené od uloženia súhrnného trestu s odkazom na odsúdenie rozsudkom Okresného súduKežmarok sp. zn. 6 T 107/2013 z 3. februára 2014 za zločin poškodzovania cudzej vecipodľa § 245 ods. 1 a 3 písm. b) Trestného zákona a za zločin krádeže podľa § 212 ods. 2písm. a) a ods. 4 písm. c) Trestného zákona pri uložení trestu odňatia slobody vo výmere 3rokov.
Na základe odvolania prokurátora v súvislosti s výrokom o treste rozsudkomkrajského súdu sp. zn. 2 To 68/2015 zo 14. októbra 2015 bol zrušený rozsudok okresnéhosúdu vo výroku o treste a sťažovateľovi bol uložený súhrnný trest odňatia slobodyvo výmere 5 rokov a 4 mesiace, ako aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlávšetkého druhu na dobu 12 mesiacov. Zároveň bol zrušený rozsudok Okresného súduGalanta sp. zn. 3 T 57/2013 zo 7. augusta 2013 vo výroku o treste, ako aj rozsudokOkresného súdu Kežmarok sp. zn. 6 T 107/2013 z 3. februára 2014 vo výroku o treste spoluso všetkými ďalšími rozhodnutiami na tieto výroky obsahovo nadväzujúcimi, ktorézrušením stratili podklad.
Podľa názoru sťažovateľa došlo k porušeniu jeho označených práv podľa listinya dohovoru.
Sťažovateľ poukazuje predovšetkým na to, že u neho neprevažujú priťažujúceokolnosti nad okolnosťami poľahčujúcimi. Pritom vzhľadom na ustanovenie § 38 ods. 2Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť nielenna pomer medzi priťažujúci a poľahčujúcimi okolnosťami, ale tiež na mieru závažnostipoľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ktoré sťažovateľ v ďalšom podrobne analyzujea hodnotí. Z analýzy vyvodzuje záver, že v jeho prípade neboli dané dôvody na aplikáciuustanovenia § 38 ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorého ak prevažuje pomer priťažujúcichokolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu,keďže neprevažovali priťažujúce okolnosti nad poľahčujúcimi. Takéto zvýšenie trestnejsadzby je neprimerane prísne, lebo za prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 a 2 Trestnéhozákona bolo možné uložiť trest odňatia slobody až na 2 roky. Nie je tiež možné, i keď došlok uloženiu súhrnného trestu, vychádzať z právnej kvalifikácie a z trestnej sadzby za trestnéčiny, za ktoré bol odsúdený skoršími rozhodnutiami netvoriacimi predmet tohto trestnéhokonania, resp. trestné sadzby za trestné činy netvoriace predmet tohto trestného konaniazvyšovať v zmysle ustanovenia § 38 ods. 4 Trestného zákona, keď tak neurobili súdyrozhodujúce právoplatne o predchádzajúcej trestnej činnosti sťažovateľa.
Okrem toho rozhodnutie odvolacieho súdu by podľa sťažovateľa nemalo byť preúčastníkov prekvapivé. Znamená to, že pokiaľ odvolací súd dospel k záveru o potrebeposudzovať trestnú sadzbu podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona, mal strany o svojom názoreinformovať v rámci zásady predvídateľnosti rozhodnutí. Ani z odôvodnenia rozsudkuokresného súdu, ale ani z odvolania prokurátora nevyplýva záver o splnení podmienky preúpravu trestnej sadzby podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona. Za prekvapivé(nepredvídateľné) je považované tiež také rozhodnutie, ktoré z pohľadu predchádzajúcehokonania novým spôsobom posudzuje rozhodovanú vec a účastník konania je zbavenýmožnosti skutkovo a právne argumentovať. Odvolací súd môže zmeniť prvostupňovýrozsudok aj z iných dôvodov, než pre ktoré sa podalo odvolanie, avšak takéto rozhodnutieby nemalo byť prekvapivé a malo by byť predvídateľné. Podľa sťažovateľa krajský súd malúčastníkov oboznámiť so svojím právnym názorom a dať im priestor na vyjadrenie, príp. nanavrhnutie nových dôkazov.
Sťažovateľ na základe uvedeného dospel k záveru, že jednak zásadným spôsobombolo porušené jeho právo na obhajobu, keďže o posúdení trestnej sadzby podľa § 38 ods. 4Trestného zákona sa dozvedel až z odôvodnenia rozsudku krajského súdu, ďalejrozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,keďže nebol daný ucelený reťazec dôkazov o jeho vine, potom došlo k uloženiu trestu mimozákonom ustanovenej trestnej sadzby, resp. bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon zaprerokúvaný trestný čin nepripúšťa, keďže neboli splnené podmienky na posúdenie trestnejsadzby podľa ustanovenia § 38 ods. 4 Trestného zákona a uložený trest ide nad rámectrestnej sadzby, a napokon rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdenízisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, keďženeboli splnené podmienky na aplikáciu ustanovenia § 38 ods. 4 Trestného zákona.
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:„I. Práva specifikovaná v čl. 6 ods. 1, odst. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobod, podle čl. 36 Listiny základních práv a svobod, čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobod, čl. 8 odst. 1, 2 Listiny základních práv a svobod, čl.4 odst. 1, 4 Listiny základních práv a svobod byly rozsudkem Krajského soudu v Žiline vydaného dne 14.10.2015 pod sp. zn. 2 To 68/2015 porušené.
II. Rozsudek Krajského soudu v Žiline vydaný dne 14.10.2015 pod sp. zn. 2 To 68/2015 se zrušuje a vrací věc k dalšímu řízení Krajskému soudu v Žiline.“
Sťažovateľ napokon požaduje, aby ústavný súd odložil výkon uloženého trestuodňatia slobody vyplývajúci z rozsudku krajského súdu.
Z rozsudku krajského súdu č. k. 2 To 68/2015-388 zo 14. októbra 2015 vyplýva, žením bol zrušený rozsudok okresného súdu sp. zn. 2 T 79/2014 z 18. marca 2015 vo výrokuo treste a na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku bol sťažovateľ odsúdený podľa § 212ods. 4 Trestného zákona s použitím § 36 ods. 1 a § 37 písm. h) a m) Trestného zákona, § 38ods. 2 a 4 Trestného zákona a § 42 ods. 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatiaslobody vo výmere 5 rokov a 4 mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestus minimálnym stupňom stráženia. Bol mu uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorovévozidlá akéhokoľvek druhu na 12 mesiacov. Zároveň bol zrušený rozsudok Okresného súduGalanta sp. zn. 3 T 57/2013 zo 7. augusta 2013 vo výroku o uložení trestu odňatia slobody 6mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 18 mesiacov a zákazu činnostiviesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 12 mesiacov, ako aj rozsudok Okresnéhosúdu Kežmarok sp. zn. 6 T 107/2013 z 3. februára 2014 vo výroku o uložení súhrnnéhotrestu odňatia slobody vo výmere 3 rokov so súčasným zrušením výroku o treste rozsudkuOkresného súdu Galanta sp. zn. 3 T 57/2013 zo 7. augusta 2013. Podľa názoru krajskéhosúdu okresný súd postupoval v rozpore s ustanovením § 34 a § 44 Trestného zákona.V osobe sťažovateľa ide o mimoriadne skúseného, a to aj špeciálneho recidivistu, ktorý satrestnej činnosti dopúšťa sústavne a opakovane od roku 1984. Preto je neakceptovateľnýpostup podľa § 44 Trestného zákona, teda upustenie od uloženia súhrnného trestu. Krajskýsúd prihliadal na jednu poľahčujúcu okolnosť (priznanie sťažovateľa) a na dve priťažujúceokolnosti (spáchanie viacerých trestných činov a minulé odsúdenie za trestný čin). Priprevahe priťažujúcich okolností bolo potrebné v súlade s ustanovením § 38 ods. 4 Trestnéhozákona upraviť rozpätie trestnej sadzby ustanovenia § 212 ods. 4 Trestného zákona a zvýšiťdolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Krajský súd mal tedamožnosť uložiť sťažovateľovi trest odňatia slobody v rozpätí od 5 rokov a 4 mesiacov až do10 rokov. Návrh sťažovateľa na zohľadnenie poľahčujúcej okolnosti spočívajúcejv napomáhaní pri objasňovaní trestnej činnosti nebol akceptovaný, pretože vo veciexistovala taká sila dôkazov, ktorá ho usvedčovala z trestnej činnosti do tej miery, že jehonapomáhanie bolo bezvýznamné.
Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ nepodal dovolanie proti rozsudkukrajského súdu č. k. 2 To 68/2015-388 zo 14. októbra 2015.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súdrozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušeniesvojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôdvyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bolavyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujeiný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvodyuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhyzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesenímbez ústneho pojednávania.
Na rozhodnutie o sťažnosti nie je daná právomoc ústavného súdu.Ako to vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súduposkytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.
Zo sťažnostných tvrdení vyplýva, že v danej veci prichádza do úvahy prípustnosťdovolania proti rozsudku krajského súdu, keďže podľa explicitných tvrdení sťažovateľazásadným spôsobom bolo porušené jeho právo na obhajobu, rozhodnutie je založené nadôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, bol uložený trest mimozákonom ustanovenej trestnej sadzby, resp. bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon zaprerokúvaný trestný čin nepripúšťa, a napokon rozhodnutie je založené na nesprávnomprávnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávnehoustanovenia. Sťažovateľ teda argumentuje dôvodmi v zmysle § 371 ods. 1 písm. c), g), h)a i) Trestného poriadku.
Za uvedeného stavu sťažovateľ mohol a ešte aj teraz môže podať dovolanie, ktorépodľa zistenia ústavného súdu dosiaľ nepodal. Vzhľadom na to stále je daná právomocNajvyššieho súdu Slovenskej republiky poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľapodľa listiny a dohovoru. Tým je zároveň v danom štádiu konania vylúčená právomocústavného súdu.
Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. januára 2016