znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 21/2011-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. januára 2011 predbežne prerokoval sťažnosť S. K., Ž., zastúpeného advokátom JUDr. Mgr. Š. B., Ž., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa   čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej   republiky a práva   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 15 P 378/08 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť S. K.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. septembra 2010   doručená   sťažnosť   S.   K.,   Ž.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 P 378/08 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z odôvodnenia sťažnosti vyplýva, že «(...) Dňa 24. 11. 2008 podala matka dieťaťa J. Ž. na Okresný súd v Žiline návrh „Úprava práv a povinnosti k maloletému dieťaťu“, ktorý   súd   vedie   pod   sp.   zn.   15P/378/2008.   Predmetom   uvedeného   návrhu   je   zverenie maloletého J. Ž. do osobnej starostlivosti matky, zaviazať otca - sťažovateľa platiť výživné a úprava styku s maloletým. (...)

Okresný   súd   Žilina   i   napriek   tomu,   že   podanie   bolo   podané   dňa   24.   11.   2008 doposiaľ vo veci samej nerozhodol. Skutočnosť je taká, že za 21 mesiacov boli iba dve pojednávania. Prvé bolo skoro po roku dňa 27. 10. 2009 a druhé dňa 8. 6. 2010 a to i napriek tomu, že som okresný súd tri krát žiadal o vytýčenie pojednávania. (...)

Z dôvodu prieťahov v konaní podal sťažovateľ dňa 21. 9. 2009 na Okresnom súde Žilina   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní.   Na   uvedenú   sťažnosť   odpovedal   podpredseda okresného   súdu   JUDr.   R.   B.   listom   „Vyjadrenie   k sťažnosti“   zo   dňa   8. 10. 2009,   ktorý sťažovateľovi odpovedal, že nedošlo k prieťahom v konaní.

Na druhú sťažnosť sťažovateľa zo dňa 8. 4. 2010 odpovedal podpredseda okresného súdu JUDr. V. K., ktorý mu listom „Vyjadrenie k sťažnosti“ zo dňa 16. 4. 2010 oznámil, že jeho sťažnosť je plne dôvodná a v konaní došlo zo strany súdu k prieťahom v konaní, začo sa mu ospravedlnil.

Sťažovateľ podal aj tretiu sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní dňa 17. 6. 2010. Na ňu odpovedal listom „Vyjadrenie k sťažnosti“ zo dňa 14. 7. 2010 predseda Okresného súdu Žilina JUDr. D. B., ktorý uviedol, že sťažnosť je čiastočne dôvodná len vo vzťahu k celkovej dĺžke konania, ktorá je vzhľadom na charakter veci neprimeraná.

S poukázaním na uvedené možno povedať, že vzhľadom na charakter veci je lehota súdneho konania neprimerane dlhá, pretože došlo k prieťahom v konaní, ktoré spôsobil okresný súd. (...)

Postupom súdu, ako aj jeho nečinnosťou, vznikla sťažovateľovi značná škoda, ktorá spočíva predovšetkým v tom, že sťažovateľ sa nemôže stretávať so svojím synom, alebo ak sa s ním chce stretnúť musí dva krát za víkend cestovať za synom a nemôže sa s ním stretávať podľa jeho predstáv, pretože mu to matka jeho syna nedovoľuje.

Z uvedeného stručného prehľadu je zrejmé, že súdne konanie, ktorého lehota začala plynúť dňom 24. 11. 2008, t. j. podaním „Úprava práv a povinnosti k maloletému dieťaťu“ zo dňa 21. 11. 2008 na Okresný súd v Žiline, nie je do dnešného dňa právoplatne skončené, naopak vo veci nebol okresným súdom vydaný rozsudok. Ku dňu 24. 08. 2010 tak celé súdne konanie   trvá   viac   ako   21   mesiacov,   čo   spôsobuje   vznik   právnej   neistoty   na   strane sťažovateľa, ktorý sa týka aj úpravy styku s maloletým dieťaťom, čím dochádza k porušeniu jeho práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. (...)

Z   vyššie   uvedených   dôvodov   sťažovateľ   namieta   porušenie   práv   na   súdnu   a   inú právnu ochranu, konkrétne čl. 48. ods. 2 Ústavy SR(...)

Rovnako namieta porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách(...)

Právomoc Ústavného súdu SR rozhodovať o tejto sťažnosti je daná na základe čl. 127 ods. 1 Ústavy SR(...)

Na   základe   vyššie   uvedených   skutočností   sťažovateľ   požaduje   v   dôsledku neukončeného   viac   ako   21   mesiacov   trvajúceho   súdneho   konania   a   na   základe pretrvávajúcich neodôvodnených prieťahov v predmetnom konaní v súlade s čl. 127 ods. 3 Ústavy SR a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde, priznanie finančného zadosťučinenia vo výške   3320   EUR,   ako   náhradu   nemajetkovej   ujmy   vyjadrenej   v   peniazoch.   Túto   sumu sťažovateľ požaduje tiež z toho dôvodu, že počas súdneho konania sa nemohol stretávať so svojím synom, čím mu vznikla nemajetková ujma a keďže do dnešného dňa nebol vynesený právoplatný rozsudok, pretrváva na strane sťažovateľa stav právnej neistoty. Ako vyplýva z doteraz prijatej judikatúry ÚS SR, ústavné právo neprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa zásadne naplní, až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (II. ÚS 26/1995). Ďalej si sťažovateľ uplatňuje náhradu trov právneho zastúpenia v súlade s § 11 ods. 2 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov, za poskytovanie právnych   služieb   do   dnešného   dňa,   pozostávajúcu   z   dvoch   právnych   úkonov,   a   to   z prevzatia   a   prípravy   zastúpenia   a   z   písomného   podania   na   Ústavný   súd   SR   a   režijné paušály za ne.

Vzhľadom na skutočnosti uvedené v tejto sťažnosti, sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd SR po predbežnom prerokovaní sťažnosti vyniesol toto rozhodnutie:

Ústavný súd SR začína konanie o porušení práva sťažovateľa S. K., zast. advokátom JUDr. Mgr. Š. B., na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, zakotveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a v čl. VI. ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V konaní vo veci samej sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd SR vyniesol tento nález:

1.   Základné   právo   sťažovateľa   S.   K.   na   prerokovanie   a   rozhodnutie   veci   bez zbytočných prieťahov upravenej v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručenej v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd bolo   porušené   postupom   Okresného   súdu   v   Žiline   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 15P/378/2008.

2. Okresnému súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 15P/378/2008 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3.   Sťažovateľovi   S.   K.,   priznáva   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   3320   EUR, (slovom: tritisíctristodvadsať EUR), ktoré je Okresný súd v Žiline povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. S. K. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré je Okresný súd Žilina povinný   vyplatiť   na   účet   JUDr.   Mgr.   Š.   B.(...),   a   to   do   3   dní   od   právoplatnosti rozhodnutia.».

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal(...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť   po   jeho   prijatí   na   ďalšie   konanie   (I.   ÚS   66/98,   I.   ÚS   27/04,   I.   ÚS   25/05, I. ÚS 74/05, I. ÚS 158/05, I. ÚS 213/05).

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom okresného súdu v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   15   P   378/08   dochádza   k porušovaniu   jeho   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov(...)

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom(...)

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Ústavný   súd   vo   svojej   rozhodovacej   činnosti   konštantne   vychádza   z názoru,   že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu (mutatis mutandis II. ÚS 26/95).

Z   prehľadu   procesných   úkonov,   ktoré   vyplývajú   zo   súvisiaceho   spisu   sp.   zn. 15 P 378/08, ktorý si ústavný súd zadovážil, je zrejmé, že okresný súd prakticky od začiatku napadnutého konania konal vo veci v podstate priebežne, pričom postupne musel posúdiť aspoň tri druhy návrhov. Dňa 24. novembra 2008 S. Ž. (ďalej aj „matka dieťaťa“ alebo „navrhovateľka“) doručila okresnému súdu návrh na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu   J.   Ž.   (ďalej   len   „maloletý“)   proti   sťažovateľovi   ako   odporcovi.   Okresný   súd 19. decembra   2008   uznesením   ustanovil   maloletému   kolízneho   opatrovníka,   vyzval sťažovateľa na vyjadrenie k návrhu (výzvu sa podarilo sťažovateľovi doručiť až 2. februára 2009)   a zároveň   vyzval   známych   zamestnávateľov   sťažovateľa   na   oznámenie   výšky priemerného zárobku. Dňa 25. februára 2009 sa sťažovateľ vyjadril k návrhu. Dňa 6. apríla 2009 sťažovateľ požiadal o vydanie predbežného opatrenia na úpravu styku evidovaného pod sp. zn. 21 P 112/09 a prideleného do veci sp. zn. 15 P 378/09. Dňa 7. apríla 2009 okresný súd doručoval uvedený návrh na vydanie predbežného opatrenia matke a kolíznemu opatrovníkovi. Dňa 24. apríla 2009 sťažovateľ doručil návrh na zmenu priezviska dieťaťa (evidovaný pod sp. zn. 15 P 139/09 a pridelený do napadnutého konania). Dňa 28. apríla 2009 okresný súd zamietol sťažovateľov návrh na vydanie predbežného opatrenia (doručené sťažovateľovi 6. mája 2009). Dňa 5. mája 2009 okresný súd sťažovateľovi oznámil, že zmena priezviska maloletého, tak ako o ňu požiadal sťažovateľ, nie je v zmysle platných predpisov   možná.   Dňa   10.   júla   2009   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa   na   oznámenie skutočností dôležitých pre konanie (výzva doručená 15. júla 2009 – sťažovateľ reagoval 17. júla 2009). Zároveň boli požiadaní o súčinnosť aj známi zamestnávatelia sťažovateľa. Dňa   1.   októbra   2009   okresný   súd   nariadil   v   predmetnej   veci   termín   pojednávania   na 27. október 2009. Dňa 14. októbra 2009 sťažovateľ doručil návrh na predvolanie svedkov. Dňa 27. októbra 2009 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo z dôvodu zmeny pomerov na strane sťažovateľa, ako aj z dôvodu poskytnutia lehoty jedného mesiaca na dosiahnutie dohody o úprave styku k maloletému. Dňa 4. decembra 2009 sťažovateľ doručil súdu „Oznámenie   o dohode   s matkou   o styku   s dieťaťom“. Dňa 27. januára 2010   matka dieťaťa doručila súdu dohodu o úprave styku, ktorú sťažovateľ odmietol podpísať s tým, aby takúto dohodu v tomto znení súd schválil. Dňa 24. marca 2010 okresný súd vyzval úrad práce,   sociálnych   vecí   a   rodiny   na   prešetrenie   pomerov   v rodine   a zároveň   vyzval zamestnávateľa sťažovateľa na oznámenie priemernej výšky zárobku. Zároveň toho istého dňa nariadil termín pojednávania na 8. jún 2010. Dňa 21. mája 2010 matka dieťaťa doručila okresnému súdu dohodu o úprave styku podpísanú oboma rodičmi maloletého. Dňa 8. júna 2010   súd   uskutočnil   pojednávanie,   ktoré   bolo   z dôvodu   zmeny   pomerov   na   strane sťažovateľa   odročené   s tým,   že   bude   urobený   dopyt   na   súčasného   zamestnávateľa sťažovateľa.   Dňa   6. júla   2010   sťažovateľ   podal   žiadosť   o úpravu   styku   k maloletému evidovanú pod sp. zn. 30 P 337/2010 zaradenú k napadnutému konaniu. Dňa 14. júla 2010 okresný súd vyzval matku maloletého na vyjadrenie sa k návrhu otca zo 6. júla 2010. Dňa 19. augusta 2010 matka maloletého doručila súdu stanovisko k návrhu otca na úpravu styku. Dňa 3. novembra   2010 okresný   súd   nariadil   termín   pojednávania na 9. december   2010. Pojednávanie   konané   9.   decembra   2010   bolo   odročené   na   16. december   2010.   Dňa 16. decembra 2010 okresný súd vyhlásil rozsudok vo veci.

Ústavný   súd   vychádzajúc   z   uvedeného   chronologického   prehľadu   podstatných úkonov okresného súdu sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú vzhľadom na to, že podľa jeho názoru, aj keď doterajší priebeh konania pred okresným súdom nebol celkom bez   prieťahov,   v   zásade   smeroval   k   odstráneniu   stavu   právnej   neistoty   sťažovateľa a nesignalizuje reálnu možnosť zbytočných prieťahov v konaní v takom rozsahu a intenzite, ktoré by si vyžadovali prijatie sťažnosti na ďalšie konanie.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   (II.   ÚS   57/01,   I.   ÚS   46/01, I. ÚS 66/02).   Pojem   „zbytočné   prieťahy“   obsiahnutý   v čl.   48   ods.   2   ústavy   je   pojem autonómny, ktorý   možno vykladať a aplikovať predovšetkým   materiálne. S ohľadom   na konkrétne   okolnosti   veci   sa   totiž   postup   dotknutého   súdu   nemusí   vyznačovať   takými významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať   ako   „zbytočné   prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00).

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou preto v danom štádiu napadnutého konania neprichádza do úvahy, aby ústavný súd   mohol   postup   okresného   súdu   v napadnutom   konaní   po   prípadnom   prijatí   návrhu (sťažnosti)   na   ďalšie   konanie   kvalifikovať ako   porušenie   základného   práva   sťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Z   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   po   jej   predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. januára 2011