znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 21/2010-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. januára 2010 prerokoval sťažnosť M. M., t. č. vo väzbe, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Prezídia   Policajného   zboru Slovenskej   republiky,   prezidenta   Policajného   zboru   Slovenskej   republiky,   Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a generálneho prokurátora Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. VII/2 Gv 9/09 z 15. októbra 2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. M. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. decembra 2009 doručená sťažnosť M. M., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   postupom   Prezídia   Policajného   zboru   Slovenskej   republiky,   prezidenta Policajného zboru Slovenskej republiky (ďalej len „orgány Policajného zboru“), Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) v konaní vedenom pod sp. zn. VII/2 Gv 9/09.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že proti sťažovateľovi a ďalším osobám bolo orgánmi Policajného zboru vznesené obvinenie v roku 2007 podľa § 296 Trestného zákona a iných trestných činov. Sťažovateľ je vo väzbe a dozor nad vykonávaním trestného konania vedie Úrad   špeciálnej   prokuratúry   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky.   Sťažovateľ uviedol, že podaním z 25. augusta 2009 vzniesol námietku zaujatosti proti celému vedeniu Policajného   zboru.   Prezident   Policajného   zboru   mu   odpoveďou   z   25.   septembra   2009 oznámil, že nezistil dôvody na svoje vylúčenie z veci a ani celého Policajného zboru. Z toho dôvodu   podal   podnet   generálnej   prokuratúre   na   nesprávny   postup   uvedených   orgánov, žiadal zrušenie príslušných rozhodnutí a nápravu vo veci. Generálny prokurátor v odpovedi z 15. októbra 2009 uviedol, že nezistil dôvody na vyhovenie jeho návrhu s konštatovaním, že postup orgánov Policajného zboru bol v súlade so zákonom.

S týmto vyhodnotením sťažovateľ nesúhlasil, v sťažnosti však výslovne uviedol, „že v   danej   situácii   ďalší   opakovaný   podnet   podľa   zákona   o   prokuratúre   nie   je   účinným opravným prostriedkom“.

Postupom   generálnej   prokuratúry   a   ním   označených   policajných   orgánov   došlo k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, preto navrhol, aby ústavný súd vo veci vydal tento nález:

„1. Prezídium Policajného zboru Slovenskej republiky, Prezident Policajného zboru a Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, generálny prokurátor Slovenskej republiky porušili právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Prezídiu Policajného zboru Slovenskej republiky, Prezidentovi Policajného zboru a   Generálnej   prokuratúre   Slovenskej   republiky,   generálnemu   prokurátorovi   Slovenskej republiky sa zakazuje pokračovať v porušovaní práv sťažovateľa a prikazuje sa im vo veci konať.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi ako primerané finančné zadosťučinenie peňažnú sumu vo výške 5 000 €, ktorú mu je povinný zaplatiť Prezídium Policajného   zboru   Slovenskej   republiky,   Prezident   Policajného   zboru   a   sumu   vo   výške 5 000 €,   ktorú   mu   je   povinná   zaplatiť   Generálna   prokuratúra   Slovenskej   republiky, generálny prokurátor Slovenskej republiky, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohoto nálezu.

4. Prezídium Policajného zboru Slovenskej republiky, Prezident Policajného zboru a Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, generálny prokurátor Slovenskej republiky sú   povinní   spoločne   a   nerozdielne   uhradiť   trovy   konania   Kancelárii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky za ustanoveného advokáta do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ   namietal   postup   generálnej   prokuratúry   sp.   zn.   VII/2   Gv   9/09 z 15. októbra 2009 pri vybavovaní jeho sťažnosti proti postupu orgánov Policajného zboru.O   zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo vôbec   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).

Stanovisko generálnej prokuratúry, s ktorým sťažovateľ nesúhlasí, je plne v súlade s právomocami prokuratúry v danej oblasti. Generálny prokurátor je oprávnený na úkony podľa   procesných   predpisov   v   rámci   svojej   právomoci   a   je   oprávnený   vybavovať   aj opakovaný podnet.

Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach judikoval, že považuje podnet a taktiež aj opakovaný   podnet   podľa   §   34   ods.   1   a   ďalších   ustanovení   zákona   č.   153/2001   Z.   z. o prokuratúre   v znení   neskorších   predpisov   za   účinný   prostriedok   ochrany   namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu v trestnej veci (IV. ÚS 80/03).

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

V danej veci si sťažovateľ bol vedomý toho, že bolo jeho právom podať opakovaný podnet, v sťažnosti však výslovne uviedol, že to nepovažuje za účinný opravný prostriedok, preto opakovaný podnet nepodal, ale podal priamo sťažnosť na ústavnom súde.

Z uvedeného   vyplýva,   že   sťažovateľ   nepostupoval   podľa   príslušných   ustanovení zákona   o prokuratúre,   aj   keď   opakovaný   podnet   zakladá   povinnosť   prokurátora   aj nadriadeného   prokurátora   sa   ním   zaoberať,   vybaviť   ho   a   spôsob   vybavenia   oznámiť podnecovateľovi. Vychádzajúc z uvedeného právneho názoru a skutkového stavu ústavný súd odmietol sťažnosť pre nedostatok svojej právomoci už po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. januára 2010