znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 21/09-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. júna 2009 v senáte zloženom   z predsedu   Lajosa   Mészárosa   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Sergeja   Kohuta o sťažnosti M.   K.,   P.,   a M.   Š.,   B.,   zastúpených   advokátom   JUDr.   R.   K.,   B.,   vo   veci namietaného porušenia základného práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Brezno č. k. 7 Cb 141/2007-73 z 29. apríla 2008 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. K. a M. Š. na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Brezno č. k. 7 Cb 141/2007-73 z 29. apríla 2008 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Uznesenie   Okresného   súdu   Brezno   č.   k.   7   Cb   141/2007-73   z 29.   apríla   2008 z r u š u j e   a vec mu v r a c i a   na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. II. ÚS 21/09-12 z 21. januára 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   na ďalšie konanie sťažnosť   M. K.,   P.,   a M.   Š., B.   (spolu   ďalej len „sťažovateľky“),   ktorou   namietali   porušenie   základného   práva   na   spravodlivé   súdne konanie   zaručeného   v čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“) uznesením   Okresného   súdu   Brezno   (ďalej   len   „okresný   súd“)   č.   k.   7   Cb   141/2007-73 z 29. apríla 2008.

Zo   sťažnosti   a z   jej   príloh   vyplýva,   že   v konaní vedenom   okresným   súdom   pod sp. zn. 7 Cb 141/2007 sa sťažovateľky žalobou z 27. augusta 2007 domáhali voči žalovanej spoločnosti   Š.,   a. s.   (ďalej   len   „žalovaná“),   vyhlásenia   neplatnosti   uznesení   žalovanej prijatých na jej valnom zhromaždení konanom 25. mája 2007. Návrhom z 18. septembra 2007   sa   sťažovateľky   domáhali   rozšírenia   pôvodnej   žaloby   tak,   že   sa   domáhali   aj vyhlásenia   neplatnosti   uznesení   žalovanej   prijatých   na   jej   mimoriadnom   valnom zhromaždení konanom 18. júna 2007. O predmetnom doplňujúcom návrhu sťažovateliek rozhodol okresný súd napadnutým uznesením č. k. 7 Cb 141/2007-73 z 29. apríla 2008 tak, že   rozšírenie   pôvodného   žalobného   návrhu   nepripustil   s odôvodnením,   že   by   výsledky dovtedajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie aj o tomto rozšírenom návrhu.

V súvislosti   s   napadnutým   uznesením   okresného   súdu   sťažovateľky   v sťažnosti uviedli: „Zo súdneho spisu Okresného súdu Brezno číslo 7 Cb/141/2007 je úplne zrejmé, že Okresný súd Brezno do dňa 29. 04. 2008 nevykonal žiadne úkony vo veci samej a ani žiadne dokazovanie, a dokonca ani len nezaslal opis návrhu na začatie konania odporcovi na vyjadrenie. Vzhľadom na to, že neboli splnené žiadne zákonné podmienky stanovené v § 95 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pre nepripustené zmeny návrhu na začatie konania zo strany súdu, považujeme uznesenie Okresného súdu Brezno zo dňa 29. 04. 2008 č. k. 7 Cb/141/2007-73, IČS: 6307204735, za nezákonné.“

Podľa tvrdení sťažovateliek napadnutým uznesením okresného súdu im bolo navyše znemožnené domáhať sa ochrany ich práv súdnou cestou podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, pretože v čase   vydania   rozhodnutia   okresného   súdu   už   uplynula   sťažovateľkám   aj   trojmesačná lehota (od prijatia uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia) stanovená v § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka na podanie nového žalobného návrhu.

Vzhľadom   na   uvedené   sťažovateľky   navrhli,   aby   ústavný   súd   nálezom   takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateliek na súdnu a inú právnu ochranu garantované v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Brezno zo dňa 29. 04. 2008 č. k. 7 Cb/141/2007-73, IČS: 6307204735, porušené bolo.

2.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   uznesenie   Okresného   súdu   Brezno   zo   dňa 29. 04. 2008 č. k. 7 Cb/141/2007-73, IČS: 6307204735, zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Brezno na ďalšie konanie.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Brezno obnoviť stav pred   porušením   základného   práva   sťažovateliek   na   súdnu   a   inú   právnu   ochranu garantované   v   článku   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   v   súdnom   konaní   číslo 7 Cb/141/2007   a   pripustiť   zmenu   návrhu   sťažovateliek   podľa   ich   podania   zo   dňa 18. 09. 2007, t. j. pripustiť rozšírenie návrhu na určenie neplatnosti všetkých rozhodnutí mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti Š., a. s. so sídlom (...) B., (...) konaného dňa 18. 06. 2007.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný súd jeho predsedníčka listom sp. zn. Spr. 4002/09 z 18. februára 2009 a právny   zástupca   sťažovateliek   stanoviskom   k uvedenému   vyjadreniu   okresného   súdu listami z 30. apríla 2009 a 1. júna 2009.

2.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem iného uviedla, že: „(...) sa navrhovateľky podaním zo dňa 18. 09. 2007 nedomáhali zmeny pôvodného návrhu vo veci samej, ale podľa obsahu podania podali ďalší návrh vo veci samej, ktorým si uplatňujú nový nárok, ktorý s návrhom vo veci samej zo dňa 27. 08. 2007 nemá žiadnu skutkovú   súvislosť.   Keďže   išlo   o   uplatnenie   nového   nároku,   návrh   zo   dňa   27. 08. 2007 nemohol   byť   podkladom   pre   konanie   o   zmenenom   návrhu,   preto   súd   uznesením   č.   k. 7 Cb/141/2007-73   zo dňa 29. 04. 2008   nepripustil   zmenu návrhu – rozšírenie návrhu v zmysle § 95 ods. 2 O. s. p..

Vzhľadom   na   všetky   horeuvedené   skutočnosti   je   sťažnosť   navrhovateliek   zo   dňa 09. 07. 2008   nedôvodná,   preto   Okresný   súd   Brezno   navrhuje   Ústavnému   súdu   SR,   aby Ústavný súd SR rozhodol, že základné právo sťažovateliek na súdnu a inú právnu ochranu garantované   v   čl.   46   ods.   1   Ústavy   SR   uznesením   Okresného   súdu   Brezno   zo   dňa 29. 04. 2008 č. k. 7 Cb/141/2007-73, porušené nebolo.

V súlade s § 30 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu SR a konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, Okresný súd Brezno súhlasí s upustením od súdneho   pojednávania,   nakoľko   od   tohto   pojednávania   nemožno   očakávať   ďalšie objasnenie veci.“

2.2   Právny   zástupca   sťažovateliek   vo   svojom   stanovisku   z 30.   apríla   2009 k vyjadreniu okresného súdu uviedol:

«Takéto   vyjadrenie Okresného súdu Brezno   č.   Spr.   4002/09   zo   dňa 18. 02. 2009 považujeme za zmätočné a nekvalifikované, odporujúce zneniu § 95 ods. 2 O. s. p., jeho ustálenému výkladu, dôvodovej správe a aj judikatúre (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR   z   28. 09. 1995   č.   k.   1   Co   37/95),   a   preto   s   ním   nesúhlasíme.   Naopak,   sťažnosť sťažovateliek zo dňa 09. 07. 2008 považujeme za dôvodnú a trváme na nej v celom jej rozsahu a na všetkých návrhoch v nej uvedených. (...)

Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 519/1991 Zb., ktorým bol novelizovaný O. s. p.: „Z občianskeho súdneho poriadku bolo potrebné vyradiť tie prvky, ktoré sú nedemokratické a   ktoré   neúmerne   kontrolujú   dispozitívne   úkony   účastníkov.   Preto   bolo   potrebné   túto kontrolu   čo   najviac   obmedziť   na   prospech   slobody   v   dispozícii   s   konaním   a   jeho predmetom.   Preto   súd   nepripustí   zmenu   žaloby   iba   vtedy,   ak   by   zmenou   žaloby   prišli nazmar doterajšie výsledky konania.“

Podľa   uznesenia   Najvyššieho   súdu   SR   z   28. 09. 1995   č.   k.   1   Co   37/95:   „Súd nepripustí zmenu návrhu podľa § 95 ods. 2 O. s. p. iba vtedy, ak v čase zmeny návrhu na začatie   konania   už   bolo   vykonané   dokazovanie,   ktoré   by   nemohlo   byť   podkladom   pre konanie o zmenenom návrhu.“

Podľa   ustáleného   výkladu   §   95   O. s. p.   publikovaného   vo   IV.   vydaní   komentára Občianskeho súdneho poriadku od vydavateľstva E. spol. s r. o., ktorého autorom je JUDr. J. K. a kolektív: „Ustanovenie § 95 upravuje dispozitívny úkon účastníka, spočívajúci v zmene návrhu na začatie konania. Zmena môže spočívať v rozšírení návrhu (ak žiada viac alebo aj iné plnenia ako sa pôvodne domáhal). Dispozícia účastníka konania, ktorou chce meniť návrh, je obmedzená iba súhlasom súdu. Vecne príslušný súd pri úvahe o tom, či bude súhlasiť so zmenou návrhu, môže zvažovať iba to, či výsledky doterajšieho konania (ako celku) môžu byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Ak tomu tak je, musí so zmenou návrhu súhlasiť. O pripustení alebo nepripustení zmeny súd rozhoduje uznesením, proti ktorému nieje prípustné odvolanie.“ (...)

Okresný súd Brezno na jednej strane nepovažuje uplatnenie nového nároku zo strany sťažovateliek/navrhovateliek v už začatom súdnom konaní za zmenu pôvodného návrhu na začatie konania, aj keď ho uplatnili v už začatom súdnom konaní a domáhali sa ho popri svojom pôvodnom návrhu a svoje podanie v už začatom súdnom konaní nazvali „rozšírenie návrhu“, ale ho považuje za ďalší návrh vo veci samej, a na druhej strane ten istý Okresný súd   Brezno   vyjadruje   súhlasné   stanovisko   s   uznesením   č.   k.   7 Cb/141/2007-73   zo   dňa 29. 04. 2008, ktorým tento súd nepripustil zmenu návrhu - rozšírenie návrhu (t.j. rozhodol o nepripustení zmeny návrhu napriek tomu, že podanie sťažovateliek zo dňa 18. 09. 2007 nepovažuje za zmenu návrhu); ide o vnútorný rozpor a protirečenie v samotnom vyjadrení Okresného súdu Brezno (...).

(...) nie je vôbec pravdou tvrdenie Okresného súdu Brezno, že návrh sťažovateliek na začatie   konania   a   následné   rozšírenie   tohto   návrhu   nemá   žiadnu   skutkovú   súvislosť, nakoľko ju má, pretože sťažovateľky sa v obidvoch svojich podaniach domáhajú určenia neplatnosti síce viacerých rozhodnutí valného zhromaždenia tej istej spoločnosti Š. a. s., ktoré však boli prijaté v rozpore s rovnakými stanovami tejto spoločnosti a skutkovo spolu súvisia (...).

Sme toho názoru, že pokiaľ by sťažovateľky v predmetnej veci podali dva samostatné návrhy na začatie konania, boli by splnené podmienky na ich spojenie do jedného konania v zmysle § 112 ods. 1 O. s. p., a preto postup sťažovateliek bol v súlade so záujmom a zásadou hospodárnosti konania (...).

V   tejto   súvislosti   uvádzame,   že   „výsledky   doterajšieho   konania“   do   podania rozšírenia   návrhu   zo   dňa   18. 09. 2007   neboli   žiadne,   nakoľko   Okresný   súd   Brezno   po podaní pôvodného návrhu zo dňa 27. 08. 2007 (ktorý sa aj so všetkými jeho prílohami nachádza na listoch č. 1 až 49 súdneho spisu) vykonal len úpravu na liste č. 50 súdneho spisu a výzvu na zaplatenie súdneho poplatku na liste č. 51 súdneho spisu. Na liste č. 52 súdneho spisu je už samotné rozšírenie návrhu zo dňa 18. 09. 2007. Listy č. 50, 51 a 52 súdneho spisu 7 Cb/141/2007 Okresného súdu Brezno sú prílohou č. 1 tohto stanoviska. V tejto súvislosti ďalej uvádzame aj to, že do dnešného dňa sa v konaní 7 Cb/141/2007 na Okresnom   súde   Brezno   nevykonalo   žiadne   dokazovanie   a   neuskutočnilo   sa   žiadne pojednávanie, takže stále nie sú dané žiadne podmienky pre nepripustenie zmeny návrhu na začatie konania uvedené v § 95 ods. 2 O. s. p.. Súčasne si však dovoľujeme uviesť, že Okresný súd Brezno konanie 7 Cb/141/2007 do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky   o   tejto   sťažnosti   neprerušil,   hoci   to   sťažovateľka   2/   navrhla,   a   nariadil pojednávanie vo veci samej na deň 18. 06. 2009 (...).»

Právny zástupca sťažovateliek vo svojom stanovisku z 1. júna 2009 uviedol: „Týmto   si   dovoľujeme   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   oznámiť,   že sťažovateľky súhlasia s upustením od ústneho pojednávania o ich sťažnosti vedenej pod spis zn. II. ÚS 21/09.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy.

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podstata námietok sťažovateliek v súvislosti s namietaným porušením základného práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy uznesením okresného súdu sp. zn. 7 Cb 141/07 z 29. apríla 2008 je založená na ich tvrdení o jeho nezákonnosti, pretože podľa nich sa nezakladá na pravde v ňom uvedené konštatovanie okresného súdu, že dokazovanie vykonané v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Cb 141/07 do doby, keď okresný súd rozhodoval o pripustení rozšírenia žalobného návrhu, by nemohlo byť podkladom aj na konanie o tomto rozšírenom návrhu, pretože podľa sťažovateliek od podania pôvodného žalobného   návrhu   okresný   súd   vo   veci   žiadne   dokazovanie   ani   nevykonal.   Súčasne sťažovateľky poukázali na zákonný predpoklad, keď súd zmenu návrhu nepripustí, pričom podľa § 95 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) je to len v prípade „ak by   výsledky   doterajšieho   konania   nemohli   byť   podkladom   pre   konanie   o zmenenom návrhu“. Napokon sťažovateľky uviedli, že v dôsledku napadnutého uznesenia okresného súdu im bolo znemožnené opätovne sa domáhať ochrany ich práv súdnou cestou, pokiaľ ide o   predmet,   ktorého   sa   týkal   rozšírený   žalobný   návrh   (preskúmanie   rozhodnutí mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného z 18. júna 2007), pretože už zmeškali lehotu na podanie tohto návrhu (3 mesiace od prijatia rozhodnutia valným zhromaždením) stanovenú v § 131 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v účinnom znení. Ústavný súd je v súlade so svojou všeobecnou právomocou vyjadrenou v čl. 124 ústavy súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Táto právomoc spolu s právomocou   podľa čl. 127   ods.   1   ústavy   mu   umožňuje   preskúmať   aj   napadnuté   rozhodnutia   všeobecných súdov, avšak iba z hľadiska, či je, alebo nie je v súlade s ústavno-procesnými zásadami upravenými v ústave.

Skutkové   a právne   závery   všeobecného   súdu   môžu   byť   predmetom   kontroly   zo strany ústavného súdu iba vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené, a tak z ústavného   hľadiska   neospravedlniteľné   a neudržateľné,   a zároveň   by   mali za   následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, I. ÚS 117/05).

Podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy každý   má   právo   domáhať sa   zákonom   ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces, ktorý je chránený v čl. 46 ods. 1 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru, je okrem práva domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom   súde   (prístup   k súdu)   aj   právo   na   určitú   kvalitu   súdneho   konania,   ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Právo na riadne   odôvodnenie   súdneho   rozhodnutia   síce   neznamená,   že   súd   musí   dať   podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania, avšak z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia.

Okresný súd svoje rozhodnutie sp. zn. 7 Cb 141/07 z 29. apríla 2008 odôvodnil takto: „Žalobkyne   sa   svojím   návrhom,   doručeným   Okresnému   súdu   v   Brezne   dňa 27. 08. 2007,   domáhali   voči   žalovanému   určenia   neplatnosti   rozhodnutí   valného zhromaždenia žalovaného, ktoré sa konalo dňa 25. 05. 2007.

V priebehu konania žalobkyne podaním, doručeným Okresnému súdu v Brezne dňa 18. 09. 2007,   žiadali,   aby   súd   pripustil   rozšírenie   návrhu   aj   o   vyslovenie   neplatnosti všetkých   rozhodnutí   mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti   Š.,   a. s.,   ktoré sa konalo dňa 18. 06. 2007.

Podľa § 95 ods. 1 O. s. p., navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene. Podľa § 95 ods. 2 O. s. p., súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by na konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd. V takom prípade pokračuje súd v konaní o pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia. Súd   má   za zo,   že   by   výsledky   doterajšieho   konania   nemohli   byť   podkladom   pre konanie   o   zmenenom   návrhu   a   preto   rozhodol   tak,   ako   je   uvedené   vo   výroku   tohto uznesenia, a zmenu návrhu nepripustil.“

Podľa názoru ústavného súdu okresný súd napadnuté uznesenie zdôvodnil iba citáciou zákonných   ustanovení   bez   tohto,   aby   svoje   rozhodnutie   o ich   aplikácii   na   daný   prípad zdôvodnil   aj   ústavne   konformnými   dôvodmi   zodpovedajúcimi   špecifikám   dotknutého konania.   Inými   slovami   povedané,   z   uznesenia   okresného   súdu   sp.   zn.   7   Cb   141/07 z 29. apríla 2008 nie sú zrejmé dôvody, na základe ktorých okresný súd dospel k názoru, že by dovtedajšie dokazovanie nemohlo byť podkladom aj pre konanie o rozšírenom žalobnom návrhu.

Okrem   tohto   aj   ústavný   súd   z vyžiadaného   súdneho   spisu   vedeného   pod   sp.   zn. 7 Cb 141/07 zistil, že od podania pôvodnej žaloby sťažovateľkami (27. augusta 2007) do podania rozšíreného žalobného návrhu (19. september 2007) sa procesná aktivita okresného súdu   obmedzila   iba   na   vyzvanie   sťažovateliek   zaplatiť   súdny   poplatok   za   žalobu (11. septembra   2007)   avšak   iné   úkony   vo   veci   vykonané   neboli,   takže   podľa   názoru ústavného súdu nebola splnená ani základná zákonná požiadavka na nepripustenie zmeny žalobného návrhu, tak ako to vyžaduje § 95 ods. 2 OSP.

Ústavný súd sa stotožňuje s argumentáciou sťažovateliek, podľa ktorej okresný súd vo svojom   obrannom   stanovisku   na   jednej   strane   síce   konštatuje,   že   v prípade   podania doručeného okresnému súdu 19. septembra 2007 nešlo o rozšírenie pôvodného žalobného návrhu sťažovateliek, ale o nový návrh, avšak v rozpore s týmto konštatovaním okresný súd nepridelil   tomuto   podaniu   novú   spisovú   značku   so   zachovaním   účinkov   ku   dňu   jeho podania,   ale   napriek   tomu   okresný   súd   rozhodoval   o tomto   podaní   ako   o návrhu   na rozšírenie žaloby podľa § 95 ods. 2 OSP.

V prípade, že sa okresný súd domnieval, že v danom prípade ide o nový návrh, mal tomuto podaniu prideliť novú spisovú značku, pričom by sa zachovali účinky podania tohto návrhu ku dňu, keď bol návrh doručený okresnému súdu. V dôsledku tohto, že okresný súd tak nepostupoval a bez náležitého zdôvodnenia, ktoré by bolo v súlade s § 95 ods. 2 OSP, ani nepripustil rozšírenie pôvodnej žaloby o tento nový návrh, sťažovateľky zmeškali lehotu (§ 113 ods. 1 Obchodného zákonníka), aby mohli predmetný návrh účinne opätovne podať okresnému súdu, čím bolo porušené základné právo sťažovateliek na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že uznesením okresného súdu sp.   zn.   7   Cb   141/07   z 29.   apríla   2008   bolo   porušené   základné   právo   sťažovateliek   na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

Sťažovateľky   žiadali,   aby   ústavný   súd   zrušil   uznesenie   okresného   súdu   sp.   zn. 7 Cb 141/07 z 29. apríla 2008 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Ústavný   súd   v súvislosti   s týmto   návrhom   sťažovateliek   dospel   k záveru,   že   pre dosiahnutie nápravy vo veci je nevyhnutné, aby využil aj svoju právomoc podľa čl. 127 ods. 2 ústavy, a preto vyhovel návrhu sťažovateliek a zrušil označené uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, tak ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

Okresný súd bude v ďalšom konaní vo veci podľa § 56 ods. 6 a 7 zákona o ústavnom súde viazaný právnymi názormi ústavného súdu vyjadrenými v tomto náleze.

Vzhľadom   na   to,   že   sťažovateľky   si   neuplatnili   nárok   na   priznanie   primeraného finančného zadosťučinenia ani na úhradu trov právneho zastúpenia, ústavný súd o týchto nárokoch ani nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2009