znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 21/08-80

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. februára 2008 predbežne prerokoval sťažnosť M. D., K., t. č. vo výkone trestu L., vo veci namietaného porušenia základného práva na obhajobu, práva na spravodlivý proces, práva na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o jeho osobe, porušenia slobody prejavu a porušenia prezumpcie neviny zaručených Ústavou Slovenskej   republiky   a   porušenia   čl.   5   ods.   4   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 To 112/06 zo 7. marca 2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. D. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. apríla 2007 doručená sťažnosť (doplnená 2. mája 2007, 7. mája 2007, 9. júla 2007, 27. augusta 2007 a 29. októbra 2007) M. D., K., t. č. vo výkone trestu L. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na obhajobu, práva na spravodlivý proces, práva na ochranu   pred   neoprávneným   zhromažďovaním,   zverejňovaním   alebo   iným   zneužívaním údajov   o   svojej   osobe, porušenie   slobody   prejavu   a porušenie   prezumpcie   neviny zaručených Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a porušenie čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 To 112/06 zo 7. marca 2007.

Zo sťažnosti, z jej príloh, ako aj z podaní, ktorými sťažovateľ sťažnosť doplňoval, vyplynulo,   že sťažovateľ   bol   rozsudkom   Krajského   súdu   v   Banskej   Bystrici   (ďalej   len „krajský   súd“)   sp.   zn.   2   T   6/04   z   30.   augusta   2006   uznaný   za   vinného   zo   spáchania trestného   činu   týrania   blízkej   a   zverenej   osoby   podľa   §   215   ods.   1   písm.   a)   zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov účinného do 31. decembra 2005 (ďalej len „Trestný zákon“) ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený výnimočný trest odňatia slobody na 25 rokov so zaradením   do   tretej   nápravnovýchovnej   skupiny   a   ústavné   ochranné   protialkoholické liečenie.   Proti   tomuto   rozsudku   podal   tak   sťažovateľ,   ako   aj   jeho   obhajca   odvolanie, o ktorom najvyšší súd rozhodol uznesením sp. zn. 1 To 112/06 zo 7. marca 2007 tak, že rozsudok krajského súdu potvrdil. Podľa názoru sťažovateľa uznesením najvyššieho súdu, ktorým rozhodol o jeho odvolaní, a konaním, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzalo, došlo k porušeniu jeho označených základných práv a slobôd.

Vzhľadom na skutočnosť, že sťažnosť sťažovateľa nespĺňala náležitosti podľa § 20 a § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ústavný súd listom z 25. septembra 2007 vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov jeho podania. Na výzvu ústavného súdu sťažovateľ reagoval podaním z 8. októbra 2007 označeným ako „Odstránenie nedostatkov podania (...)“ doručeným ústavnému súdu 15. októbra 2007, v ktorom požiadal ústavný súd o ustanovenie   právneho   zástupcu   na   zastupovanie   jeho   osoby   v konaní   pred   ústavným súdom, čo odôvodnil nedostatkom finančných prostriedkov na úhradu trov jeho zastúpenia.Podľa § 31 zákona o ústavnom súde v spojení s § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku   môže   ústavný   súd   ustanoviť   fyzickej   osobe   alebo   právnickej   osobe   právneho zástupcu,   advokáta,   ak   taká   osoba   o to   požiada,   ak   to   odôvodňujú   jej   pomery   a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Tieto tri predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom musia byť splnené súčasne. Ak hoci len jeden z týchto predpokladov nie je splnený, nemožno žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu vyhovieť.

Ústavný   súd   o žiadosti   sťažovateľa   o ustanovenie   právneho   zástupcu   rozhodol uznesením   č.   k.   II.   ÚS   21/08-60   zo 16.   januára   2008   tak,   že   tejto   žiadosti   nevyhovel z dôvodu,   že ide   o zrejme bezúspešné   uplatnenie ochrany základných   práv   sťažovateľa. Súčasne ho vyzval, aby do 20 dní od doručenia tohto rozhodnutia predložil splnomocnenie pre advokáta na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom. V uznesení súčasne uviedol,   že   ak tak   sťažovateľ   neurobí,   ústavný   súd   môže   jeho   sťažnosť   odmietnuť pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľ na uznesenie ústavného súdu č. k. II. ÚS 21/08-60 zo 16. januára 2008, ktoré mu bolo doručené 4. februára 2008, reagoval podaním doručeným ústavnému súdu 26. februára 2008, ktorým doplnil pôvodnú sťažnosť, avšak splnomocnenie pre advokáta na zastupovanie jeho osoby v konaní pred ústavným súdom nepredložil.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podmienka právneho zastupovania vyplývajúca z § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde,   ktorá   je   súčasne   náležitosťou   sťažnosti   podanej   ústavnému   súdu,   znamená,   že sťažovateľ   musí   byť   zastúpený   advokátom,   teda   musí   splnomocniť   advokáta   na   svoje zastupovanie   v konaní   pred   ústavným   súdom.   Splnenie   tejto   podmienky   nemožno   ani odpustiť, ani pripustiť výnimku z jej splnenia.

Pretože sťažovateľ na uznesenie ústavného súdu síce reagoval podaním doručeným ústavnému súdu 26. februára 2006, avšak splnomocnenie pre advokáta na zastupovanie jeho osoby   v konaní   pred   ústavným   súdom   nepredložil,   sťažnosť   v predloženej   podobe neobsahuje náležitosti podľa § 20 zákona o ústavnom súde. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľa na jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. februára 2008