znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 209/2025-8

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho a sudcov Petra Molnára a Petra Straku (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky Eko Wen s.r.o., Robotnícka 3A, Senec, IČO 36 776 483, zastúpenej Advokátska kancelária Prachová & Pobijak, s. r. o., proti postupu Mestského súdu Bratislava III v konaní pod sp. zn. 73Cb/19/2024 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 29. januára 2025 domáha vyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom mestského súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia. Sťažovateľka požaduje priznanie finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania.

2. Návrhom z 5. októbra 2023 sa sťažovateľka domáhala v upomínacom konaní od žalovaného zaplatenia 4 321 eur s príslušenstvom. Dňa 6. novembra 2023 bol Okresným súdom Banská Bystrica vydaný vo veci platobný rozkaz, ktorý sa ale nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk. Dňa 12. februára 2024 bola preto vec postúpená mestskému súdu.

3. Uznesením z 19. februára 2024 mestský súd uložil žalovanému povinnosť, aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia vyjadril k podanej žalobe. Od 8. novembra 2024 do 23. novembra 2024 bolo oznámenie o podanej žalobe zverejnené na úradnej tabuli súdu, pretože žalovaný nebol zastihnuteľný.

4. Sťažovateľka namieta, že konanie nebolo do dnešného dňa ukončené. Podľa jej názoru konal mestský súd vo veci neefektívne, a to napriek tomu, že nejde o skutkovo ani právne zložitú vec. Jediný problém spočíva v konaní žalovaného, ktorému opakovane nie je možné doručiť podklady súvisiace so súdnym konaním, čo má za následok prieťahy v súdnom konaní a nemožnosť sťažovateľa dosiahnuť spravodlivé a včasné rozhodnutie vo veci.

II.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

5. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a zisťoval, či ústavná sťažnosť obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde), osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

6. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. K odstráneniu tohto stavu dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04). Namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa skúma s ohľadom na okolnosti prípadu z pohľadu (i) právnej a faktickej zložitosti veci, (ii) správania sporovej strany a (iii) postupu súdu (I. ÚS 41/02). Ústavný súd [obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)] prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (rozsudok ESĽP z 30. 3. 2023 vo veci Roth Neveďalová proti Slovenskej republike, sťažnosť č. 50525/21, bod 11, obdobne IV. ÚS 465/2022).

7. Ústavný súd konštatuje, že celková dĺžka súdneho konania predstavuje v súčasnosti celkom rok a pol od doručenia návrhu v upomínacom konaní, pričom z tohto obdobia sa v rámci upomínacieho konania rozhodovalo takmer štyri mesiace. Dĺžka samotného súdneho konania je v tomto prípade ústavne akceptovateľná stále je v limitoch ústavných požiadaviek kladených na rozhodovanie na jednom stupni. V tomto smere treba poukázať na rozhodovaciu prax a judikatúru ESĽP v obdobných veciach, podľa ktorej v civilných veciach dĺžka súdneho konania na jednom stupni v trvaní dvoch až troch rokov v závislosti od povahy veci nie je v rozpore s právom na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

8. Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že napadnutý postup mestského súdu nevykazuje také ústavne relevantné nedostatky, ktoré by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie mohli reálne viesť k vysloveniu porušenia označených práv sťažovateľky, a preto ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

9. Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších návrhoch v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

10. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že ak by mestský súd v ďalšom priebehu napadnutého konania pokračoval v spôsobovaní prieťahov (resp. ak by celková dĺžka napadnutého súdneho konania dosiahla neprípustnú úroveň vo vzťahu k predmetu konania), toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej podľa § 55 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni sťažovateľke, aby po splnení všetkých zákonných podmienok adresovala ústavnému súdu novú ústavnú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. apríla 2025

Ľuboš Szigeti

predseda senátu