znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 209/2012-26

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   25.   októbra   2012 v senáte   zloženom   z predsedu   Lajosa   Mészárosa   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť JUDr. P. P., Ž., zastúpeného advokátkou JUDr. K. P., Ž., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej   republiky a práva   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Krajského   súdu   v   Bratislave   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 15 Co 406/2010 a takto

r o z h o d o l :

1. Krajský   súd   v   Bratislave   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   15   Co   406/2010 p o r u š i l   základné právo JUDr. P. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na prejednanie   záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných slobôd.

2. Krajskému   súdu   v Bratislave   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   15   Co   406/2010 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. JUDr.   P.   P.   p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume   2   000   €   (slovom dvetisíc eur), ktoré   j e   Krajský súd v Bratislave   p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. JUDr. P. P.   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 269,58 € (slovom   dvestošesťdesiatdeväť   eur   a   päťdesiatosem   centov),   ktoré   j e   Krajský   súd v Bratislave   p o v i n n ý   vyplatiť na účet jeho advokátky JUDr. K. P., Ž., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 209/2012-9 z 3. júla 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť JUDr. P. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Krajského   súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Co 406/2010 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z   obsahu   sťažnosti   a jej   príloh   vyplýva   najmä,   že «(...)   Na   Krajskom   súde v Bratislave   je   vedená   v   odvolacom   konaní   pod   sp.   zn.   zberného   spisu   15Co/406/2010 občianskoprávna vec sťažovateľa o ochranu osobnosti.

Podľa   zistení   sťažovateľa   v   informačnej   kancelárií   odporcu   spis   sa   nachádza na odvolacom súde od 21. 10. 2010 a ku dňu podania sťažnosti sa vo veci nekoná. Sťažovateľ dňa 21. 10. 2011 odovzdal na poštovú prepravu sťažnosť na prieťahy v konaní   podľa   §   62   ods.   1   zákona   č.   757/2004   Z.   z.   v   znení   neskorších   predpisov adresovanú predsedníčke súdu. Ku dňu podania sťažnosti predsedníčka súdu na sťažnosť neodpovedala.

Podľa   výsledku   reklamačného   konania   S.   p.   dňa   15.   12.   2011   potvrdila,   že reklamovaná zásielka bola vydaná adresátovi dňa 25. 10. 2011. (...)

Je   nesporné,   že   aj   po   podaní   sťažnosti   nečinnosť   odporcu   pokračuje   a   náprava po podaní   sťažnosti   nenastala.   Je   vôbec   otázne   či   sťažnosť   bola   v   súlade   s   právnymi normami prešetrená, keď predsedníčka súdu prípadne iná poverená osoba na sťažnosť štyri mesiace neodpovedala. (...)

Sťažovateľ je toho názoru, že postup Krajského súdu v Bratislave vo veci vedenej pod sp. zn. 15Co/406/2010 porušuje jeho základné právo priznané čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne   prerokovala   bez   zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. Sťažovateľ je toho názoru, že postup Krajského súdu v Bratislave vo veci vedenej pod sp. zn. 15Co/406/2010 porušuje jeho základné právo priznané v čl. 6 ods. 1 Dohovoru. (...) K   základným   kritériám,   ktoré   Ústavný   súd   SR   v   súlade   so   svojou   judikatúrou (II. ÚS 74/97, II. ÚS 70/98) zohľadňuje pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, sťažovateľ uvádza:

1) Predmetom konania pred odvolacím súdom je ochrana osobnosti sťažovateľa. Z povahy veci nevyplýva skutková a právna náročnosť veci. Nepochybne ide o štandardnú občianskoprávnu vec patriacu do rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva.

2) Správanie sťažovateľa žiadnym spôsobom nevytvorilo dlhodobo situáciu, ktorá by odôvodňovala zbytočné prieťahy v postupe konajúceho súdu.

3) Sťažovateľ zastáva názor, že zbytočné prieťahy v označenej veci sú spôsobené pretrvávajúcou nečinnosťou odvolacieho súdu.

Sťažovateľ už nemá inú možnosť domôcť sa svojho práva na konanie bez prieťahov ako podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy SR. (...)

V súlade s čl. 127 ods. 1 Ústavy SR sa sťažovateľ domáha, aby Ústavný súd SR vyslovil, že jeho právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru(...) postupom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 15Co/406/2010 porušené bolo.

V súlade s ust. čl. 127 ods. 2 druhá a tretia veta Ústavy SR sťažovateľ sa domáha výroku ústavného súdu, aby prikázal odporcovi konať bez zbytočných prieťahov.

V   súlade   s   ust.   čl.   127   ods.   3   Ústavy   SR   sťažovateľ   sa   domáha   primeraného finančného zadosťučinenia.

V súlade s ust. § 50 ods. 3 zák. č. 38/1993 Z. z. v znení noviel sťažovateľ primerané finančné   zadosťučinenie   odôvodňuje   pretrvávajúcim   pocitom   neistoty,   pocitmi   márnosti a nespravodlivosti,   ktoré   vyplývajú   z   nečinnosti   odporcu.   Nemožno   opomenúť,   že   celé konanie na dvoch stupňoch trvá od 21. 03. 2003, kedy sťažovateľ podal žalobu.

Sťažovateľ   je   toho   názoru,   že   navrhovaná   suma   primeraného   finančného zadosťučinenia je primeraná na zmiernenie nemajetkovej ujmy, ktorá vznikla zbytočnými prieťahmi konajúceho súdu.

Sťažovateľ zdôrazňuje, že právo, aby vec bola prejednaná v primeranej lehote je integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru(...) Neskoré rozhodnutie môže pre účastníka konania vôbec stratiť zmysel, teda doslova platí „neskorá spravodlivosť nie je žiadna spravodlivosť“ (justice deleyed is justice denied). Podľa názoru sťažovateľa príliš pomalá spravodlivosť stráca kredibilitu v očiach verejnosti a účastník konania je príliš dlho vystavený neistote o výsledku procesu, úzkosti a stresu s tým spojený. (...)   Podľa   názoru   sťažovateľa   sťažnosť   neobsahuje   dôvody   na   jej   odmietnutie v zmysle § 25 ods. 2 zák. č. 38/1993 Z. z. v znení noviel a preto navrhuje, aby ju Ústavný súd SR prijal na ďalšie konanie.

Sťažovateľ   s   poukazom   na   bohatú   a   ustálenú   judikatúru   Ústavného   súdu   SR vo veciach súvisiacich s porušovaním základného práva priznaného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a   čl.   6   ods.   1   Dohovoru(...)   navrhuje,   aby   Ústavný   súd   SR   po   vykonanom   dokazovaní rozhodol o sťažnosti sťažovateľa nálezom a takto rozhodol

1) Základné právo JUDr. P. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy(...) a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru(...)   postupom   Krajského   súdu   v   Bratislave   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn. 15Co/406/2010 porušené bolo.

2) Krajskému súdu v Bratislave prikazuje vo veci vedenej pod sp. zn. 15Co/406/2010 konať bez zbytočných prieťahov.

3) JUDr. P. P. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 3.000,- EUR(...), ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4)   Krajský   súd   v   Bratislave   je povinný uhradiť   JUDr.   P.   P.   trovy   právneho zastúpenia   na   účet   jeho   právnej   zástupkyne   JUDr.   K.   P.   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.»

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania:   krajský   súd,   zastúpený   jeho   podpredsedom,   listom   sp.   zn.   Spr.   3466/12 zo 14. augusta 2012 a doplnením tohto vyjadrenia z 22. augusta 2012 a právna zástupkyňa sťažovateľa oznámením z 10. septembra 2012.

2.1   Podpredseda   krajského   súdu   vo   svojom   vyjadrení   uviedol   tieto   relevantné skutočnosti:

«(...) Prípisom zo dňa 06. 08. 2012, som požiadal JUDr. M. M. predsedu senátu 15 Co   o   vyjadrenie   k   obsahu   sťažnosti   sťažovateľa   zo   dňa   24.   02.   2012;   predmetné vyjadrenie mi bolo predložené dňa 10. 08. 2012.

V tomto vyjadrení menovaný predseda senátu uviedol, že vec sp. zn. 15 Co 406/2010, bola   do   senátu   6   Co   prevedená   na   základe   protokolu   o   prevedení   spisov   zo   dňa 23. 01. 2012.   Preto   má za to,   že senát 6 Co nemôže zodpovedať za prípadné zbytočné prieťahy v tomto konaní, ku ktorým došlo do 22. 01. 2012.

Súčasne   predseda   senátu   uviedol,   že   nie   je   možné   stotožniť   sa   s   tvrdením sťažovateľa,   že predmetná   vec nie je   skutkovo   a právne   náročná.   Predmetom   sporu je ochrana osobnosti, pričom súdny spis sp. zn. 15 Ct 55/2003 (sp. zn. 15 Co 406/2010), má ku dňu 10. 08. 2012, celkom 493 strán.

(...) oznamujem, že Krajský súd v Bratislave podľa ustanovenia § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii ÚS SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, netrvá na ústnom prerokovaní veci pred ÚS SR.“

„(...) K doplneniu tohto vyjadrenia zo dňa 14. 08. 2012 uvádzam nasledovné: Prípisom zo dňa 14. 08. 2012, som požiadal JUDr. D. K., predsedníčku senátu 15Co, o vyjadrenie k obsahu sťažnosti sťažovateľa zo dňa 24. 02. 2012; predmetné vyjadrenie mi bolo predložené dňa 12. 08. 2012.

V tomto vyjadrení menovaná predsedníčka senátu uviedla, že po predložení zberného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 15Co 406/2010, ako aj pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 15Ct 55/2003 zistila, že účastníkmi konania na strane žalobcu je JUDr. P.   P.,   na   strane   žalovaného   je   Ministerstvo   vnútra   Slovenskej   republiky(...) a predmetom žaloby je ochrana osobnosti.

Z uvedeného zberného spisu vyplýva, že vec sp. zn. 15Co 406/2010 bola pridelená do súdneho oddelenia 15Co dňa 21. 10. 2010. Sudcom spravodajcom bola JUDr. Ľ. B. V čase zápisu tejto veci do súdneho oddelenia 15Co, iné veci v tomto súdnom oddelení vybavoval senát v zložení: JUDr. D. K. predsedníčka senátu, JUDr. Ľ. B., členka senátu a Mgr.   S.   P.,   členka   senátu.   Senát   15Co   v roku   2010   a   aj   v   predchádzajúcich   rokoch pracoval a vybavoval veci priebežne, podľa dátumu prijatia, pričom v roku 2010 vybavoval aj veci skôr prijaté a nevybavené veci z rokov 2009 a 2010.

V zmysle zmeny Rozvrhu práce Krajského súdu v Bratislave na kalendárny rok 2011, v mesiaci august 2011, na základe dodatku k tomuto Rozvrhu práce, boli veci zo súdneho oddelenia 15Co prerokovávané v senáte predsedníčky JUDr. E. S., pričom menované členky senátu ostali bezo zmeny, vrátane sudcu spravodajcu.

JUDr. D. K. má za to, že ku dňu zmeny predsedu senátu vec vedená pod sp. zn. 15Co 406/2010, nebola reštančnou a nejednalo sa o vec prednostnú. V súdnom oddelení 15Co   boli   vybavované   veci   priebežne   podľa   dátumu   ich   prijatia,   tak   ako   je   to   vyššie uvedené.

Za   obdobie   od   21.   10.   2010   do   prerozdelenia   vecí   dodatkom   k   Rozvrhu   práce v mesiaci   september   2011,   senát   15Co   vybavoval   veci   priebežne   podľa   ich   doručenia, pričom   prednostne   boli   vybavované   pracovno-právne   veci,   prípadne   veci   týkajúce   sa výživného.

Pokiaľ   ide   o   namietanú   sťažnosť   sťažovateľa   zo   dňa   21.   10.   2011,   podanú   na Krajskom   súde   v   Bratislave   dňa   25.   10.   2011   podľa   ustanovenia   §   62   a   nasl.   zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov(...) skutočnosť, že k takémuto podaniu zo strany sťažovateľa došlo,   tunajší súd zistil až nahliadnutím dňa 21. 05. 2012 do súdneho spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 7C 154/2004 (dôvodom nahliadnutia bola podaná ústavná sťažnosť sťažovateľa aj vo veci sp. zn. 2Co 168/2010, resp. touto jednou sťažnosťou zo dňa 21. 10. 2011, boli sťažovateľom namietané zbytočné prieťahy   odvolacieho   súdu   v   dvoch   súdnych   konaniach,   a   to   vo   veciach   sp.   zn. 2Co 168/2010 a sp. zn. 15Co 406/2010). Na základe bezodkladne vyhotoveného úradného záznamu zo dňa 21. 05. 2012, bola predmetná sťažnosť zo dňa 21. 10. 2011, zaevidovaná do oddelenia   sťažností   Krajského   súdu   v   Bratislave   pod   Spr.   2136/2012   a   vybavená odpoveďou zo dňa 06. 06. 2012 so záverečným vyhodnotením jej dôvodnosti. Odpoveď na sťažnosť bola sťažovateľovi doručená tunajším súdom dňa 18. 06. 2012. (...)»

2.2   Právna   zástupkyňa   sťažovateľa   vo   svojom   podaní   k vyjadreniu   podpredsedu krajského súdu uviedla:

„K vyjadreniu odporcu sa sťažovateľ nevyjadruje, len poznamenáva, že do dnešného dňa sťažovateľovi nebolo doručené rozhodnutie odvolacieho súdu a nemá ani poznatky o tom, či odvolací súd už rozhodol.

V   súlade   s ust.   §   30   ods.   2   zák.   č.   38/1993   Z.   z.   v   znení   neskorších   predpisov sťažovateľ   súhlasí   s   tým,   aby   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   upustil   od   ústneho pojednávania vo veci vedenej pod sp. zn. II. ÚS 209/2012.

Sťažovateľ   si   uplatňuje   trovy   konania,   ktoré   predstavujú   trovy   právneho zastúpenia(...) vo výške -269,60,- EUR(...)“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na krajskom súde pod sp. zn. 15 Co 406/2010:

Dňa 21. októbra 2010 bol krajskému súdu predložený spis, aby rozhodol o odvolaní sťažovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 15 Ct 55/03-354. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 15 Co 406/2010 a bola pridelená sudkyni JUDr. Ľ. B.

Dňa 19. januára 2012 bola vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie do senátu krajského súdu „6Co“.

Dňa   17.   augusta   2012   predsedníčka   senátu   JUDr.   D.   K.   prípisom   sp. zn. 15 Co 406/2010   oznámila   námietku   svojej   zaujatosti   podpredsedovi   krajského   súdu povereného   plnením   úloh   predsedu   krajského   súdu   a navrhla, „aby   vec   bola   pridelená inému sudcovi“.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Co 406/2010 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov(...)

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   z hľadiska   hodnotenia   povahy   veci   sa opiera o všeobecnú zásadu uznávanú aj v judikatúre ESĽP, podľa ktorej sa primeraná lehota na konanie o ochrane osobnosti v dôsledku mimoriadne citeľného možného zásahu do sféry osobnostných práv a slobôd musí posudzovať prísnejšie (m. m. II. ÚS 32/03).

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že doterajšia dĺžka posudzovaného konania (ako na to bude poukázané v bode III/3 tohto rozhodnutia) nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom. Dĺžka napadnutého konania teda nebola vyvolaná správaním sťažovateľa.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom krajského súdu v predmetnej veci a predovšetkým poukazuje na to, že nemožno pochybovať o tom, že aj povaha ochrany osobnosti si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu konania, čo   okrem   iného   znamená,   že   všeobecný   súd   má   povinnosť   organizovať   svoj   procesný postup   tak,   aby   vec   bola   čo   najrýchlejšie   prejednaná   a skončená   a   aby   sa   čo   najskôr odstránil stav právnej neistoty účastníkov konania.

Ústavný súd konštatuje, že trvanie napadnutého odvolacieho konania viac ako dva roky je v kontexte celkového trvania konania o ochrane osobnosti, ktoré sa na súde I. stupňa začalo 21. marca 2003, už samo osebe celkom jednoznačne neprimerané. Na krajskom súde pritom od 21. októbra 2010 do 17. augusta 2012 (dvadsaťdva mesiacov) nebol vykonaný ani jediný   úkon   smerujúci   k odstráneniu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   sťažovateľ   počas napadnutého   súdneho   konania   nachádza,   čo   je   základným   účelom   práva   zaručeného v citovanom článku ústavy a dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02). K uvedenej nečinnosti, a teda   k zbytočným   prieťahom   pritom   nedošlo   v dôsledku   zložitosti   veci   ani   správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu. Personálne zmeny, na ktoré v danej veci poukázal   podpredseda   krajského   súdu,   nebolo   možné   akceptovať.   Ústavný   súd   už v podobných   súvislostiach   viackrát   vyslovil   (pozri   napr.   I. ÚS   23/03   a   v   ňom   citovanú predchádzajúcu   judikatúru   ústavného súdu),   že nedostatočné personálne obsadenie   súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti,   aby   prijali   príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   veci   –   a   teda vykonanie   spravodlivosti   –   bez   zbytočných   prieťahov.   I   keď   nie   všetky   nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho   sudcu,   nemožno   systémové   nedostatky   v   oblasti   výkonu   spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03). Okrem uvedeného ústavný súd opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení súdu (I. ÚS 6/06).

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal krajskému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančného zadosťučinenie v sume 3 000 €, pretože vo vzťahu k napadnutému konaniu „príliš pomalá spravodlivosť stráca kredibilitu v očiach verejnosti a účastník konania je príliš dlho vystavený neistote o výsledku procesu, úzkosti a stresu s tým spojené“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa považuje za primerané v sume 2 000 €.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z   22. februára 2012 a spísanie ústavnej sťažnosti z 24. februára 2012). Za dva úkony vykonané v roku 2012 patrí odmena v sume dvakrát po 127,16 € a režijný paušál dvakrát po 7,63 € (v zmysle § 1 ods. 3, § 11 ods.   2   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č. 655/2004   Z.   z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu 269,58 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. októbra 2012