znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 209/07-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. marca 2008 v senáte zloženom   z predsedu   Sergeja   Kohuta   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Lajosa   Mészárosa, o sťažnosti   A.   U.,   S.,   zastúpeného   advokátom   JUDr. B.   S.,   B.,   vo   veci   namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 28/01 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo A. U. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 28/01   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 28/01 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   A.   U.   p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume   60 000 Sk   (slovom šesťdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Bratislava   III p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava III j e   p o v i n n ý   uhradiť A. U. trovy konania v sume 6 296 Sk (slovom šesťtisícdvestodeväťdesiatšesť slovenských korún) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. B. S., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 4. októbra 2007 prijal na ďalšie   konanie sťažnosť   A.   U.,   S.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátom JUDr. B. S., B., v ktorej namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 28/01.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že návrhom z 15. februára 2001 sa na okresnom súde domáhal náhrady škody v sume 80 813 Sk formou vydania platobného rozkazu na uvedenú sumu, úrokov z omeškania, ako aj trov konania voči dlžníkovi P. K. (ďalej aj „žalovaný“).

Keďže   okresný   súd   vo   veci   riadne   nepokračoval,   8.   októbra   2004   požiadal o nariadenie   termínu   pojednávania.   Na   jeho   ďalšiu   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   mu predseda   okresného   súdu   31.   marca   2006   oznámil,   že   konajúca   sudkyňa   je   preťažená, pretože má 530 nevybavených vecí.

Sťažovateľ   s poukazom   na   jednoduchosť   jeho   veci   nepovažuje dĺžku   konania   za primeranú. Poukazuje na to, že okresný súd neuskutočnil žiadne podstatné úkony smerujúce k rozhodnutiu v merite veci, pričom on svojím správaním nezapríčinil prieťahy vo veci. Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd   takto rozhodol:

„Základné právo A. U. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 odst. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 odst. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III. v konaní vedenom pod spis. zn. 10 C 28/01 porušené bolo.

Okresnému   súdu   Bratislava   III.   sa   prikazuje   vo   veci   10   C   28/01   konať   bez zbytočných prieťahov.

A. U. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 300.000.-Sk. Okresnému   súdu   Bratislava   III.   sa   ukladá   povinnosť   uhradiť   trovy   právneho zastúpenia A. U. právnemu zástupcovi JUDr. B. S., advokátovi na účet.“

Ústavný   súd   po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   vyzval   právneho   zástupcu sťažovateľa a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Predsedu okresného súdu ústavný súd zároveň vyzval, aby sa vyjadril k sťažnosti. Predseda okresného súdu 17. decembra 2007 oznámil, že netrvá na ústnom prerokovaní veci a k sťažnosti sťažovateľa sa nevyjadril.

Právny zástupca sťažovateľa na výzvu ústavného súdu z 28. novembra 2007, či trvá na ústnom pojednávaní, neodpovedal.

Ústavný súd sa oboznámil s obsahom spisu sp. zn. 10 C 28/01 a zistil, že:Dňa   19.   februára   2001   sťažovateľ   podal   okresnému   súdu   žalobu „o zaplatenie úrokov z omeškania“ proti žalovanému P. K. Vec bola na okresnom súde zaevidovaná pod sp. zn. 10 C 28/01.

Dňa 26. júla 2002 okresný súd vrátil sťažovateľovi návrh, pretože nespĺňal náležitosti návrhu na začatie konania a vyzval ho na jeho doplnenie v lehote 14 dní.

Dňa 5. augusta 2002 sťažovateľ svoju žalobu doplnil.

Dňa   12.   októbra   2004   sťažovateľ   požiadal   okresný   súd   o nariadenie   termínu pojednávania.

Dňa 19. apríla 2006 okresný súd požiadal register obyvateľov Slovenskej republiky a Krajské riaditeľstvo Policajného zboru o zistenie adresy žalovaného.

Dňa   3.   mája   2006   oznámilo   Generálne   riaditeľstvo   Zboru   väzenskej   a justičnej stráže, že P. K. sa nenachádza vo väzbe ani vo výkone trestu odňatia slobody.

Dňa 9. mája 2006 oznámil register obyvateľov Slovenskej republiky adresu trvalého pobytu žalovaného.

Dňa 29. mája 2006 oznámilo Krajské riaditeľstvo Policajného zboru adresu trvalého pobytu žalovaného.

Dňa 15. januára 2007 okresný súd uskutočnil informatívny výsluch sťažovateľa.Dňa 11. júna 2007 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku.Dňa 11. júna 2007 okresný súd vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe.Dňa 19. júna 2007 sťažovateľ zaplatil súdny poplatok za návrh.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný súd vychádza zo svojej stabilnej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“   (III.   ÚS   61/98),   pričom   k vytvoreniu   stavu   právnej   istoty   dochádza   „až právoplatným rozhodnutím súdu“ (I. ÚS 10/98). Podľa názoru ústavného súdu možno preto za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu účastníka konania považovať také, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo veci.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade   so svojou   doterajšou   judikatúrou   (I.   ÚS   70/98,   II.   ÚS   74/97,   II.   ÚS   813/00) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú: 1. právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, 2. správanie účastníka konania a 3. postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1.   Pokiaľ   ide   o právnu   a faktickú   zložitosť   veci,   v namietanom   konaní   ide o vymáhanie náhrady škody, ktorá sťažovateľovi vznikla v dôsledku trestného činu a ktorá mu bola priznaná rozsudkom okresného súdu sp. zn. 5 T 75/98. Ústavný súd konštatuje, že nejde o vec právne ani fakticky zložitú.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka konania, ústavný súd konštatuje, že správanie sťažovateľa nemožno v plnej miere hodnotiť ako súčinnostné. Žaloba nemala všetky   zákonom predpísané náležitosti   a okresný   súd musel   sťažovateľa vyzývať na jej doplnenie. Sťažovateľ zaplatil súdny poplatok až na výzvu okresného súdu. Sťažovateľ sa teda podľa názoru ústavného súdu na doterajšej dĺžke konania v určitej miere podieľal.

3.   Pri   hodnotení   postupu   okresného   súdu   v namietanom   konaní   ústavný   súd vychádzal z obsahu sťažnosti a zo spisu vedeného pod sp. zn. 10 C 28/01.

Žaloba bola podaná okresnému súdu 19. februára 2001. Okresnému súdu trvalo päť mesiacov,   kým   sa   vecou   začal   zaoberať   a kým   vyzval   sťažovateľa   na   odstránenie nedostatkov podania.   Po   doplnení žaloby sťažovateľom   v auguste 2002 okresný   súd   až do apríla 2006 vo veci neurobil žiadny úkon, bol teda viac ako tri a pol roka nečinný. V nasledujúcom   období   okresný   súd   síce   urobil   vo   veci   niekoľko   úkonov,   tieto   však nemožno považovať za efektívne (duplicitne žiadal informáciu o trvalom pobyte žalovaného od registra obyvateľov Slovenskej republiky aj od Krajského riaditeľstva Policajného zboru, pričom až o sedem mesiacov po jej zistení vyzýval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe).

Ústavný   súd   so   zreteľom   na   všetky   uvedené   skutočnosti   rozhodol,   že   v   konaní vedenom   okresným   súdom   pod   sp.   zn.   10   C   28/01   nebolo   ani   po   siedmich   rokoch od podania   návrhu   meritórne   rozhodnuté,   viaceré   úseky   sú   poznačené   absolútnou nečinnosťou,   iné   neefektívnou   činnosťou.   Pretože   postup   okresného   súdu   neviedol k rozhodnutiu vo veci samej a nastoleniu právnej istoty sťažovateľa ústavný súd rozhodol, že v označenom   konaní bolo porušené   základné právo   sťažovateľa   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Pretože namietané konanie nebolo do času rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti ešte právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 28/01 v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom   na   to,   že   ústavný   súd   rozhodol,   že   bolo   porušené   základné   právo sťažovateľa   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   zaoberal   sa   aj   jeho   žiadosťou   o   priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré môže podľa § 56 ods. 4 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili.Aj keď ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 28/01 konal bez zbytočných prieťahov, nepovažoval vzhľadom na okolnosti prípadu uplatnenie   tejto   svojej   právomoci   za   dostatočné   na to,   aby   sa   dosiahla   vo   veci   účinná náprava, a preto považoval za potrebné rozhodnúť aj o žiadosti sťažovateľa priznať mu primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ po upresnení návrhu na rozhodnutie na ústnom pojednávaní žiadal, aby mu   bolo   priznané   finančné   zadosťučinenie   v sume   300 000   Sk   z dôvodu   nemajetkovej ujmy, ktoré bližšie neodôvodnil.

Pri   určení   výšky   primeraného   finančného   zadosťučinenia   vychádzal   ústavný   súd zo zásad   spravodlivosti,   z ktorých   vychádza   aj   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Vychádzajúc z dĺžky   obdobia, počas ktorého   bol   okresný   súd nečinný, zohľadnením   predmetu   sporu a berúc do úvahy aj podiel samotného sťažovateľa, ústavný súd dospel k záveru, že v tomto prípade je primeraným finančným zadosťučinením suma 60 000 Sk.

Ústavný súd priznal úspešnému sťažovateľovi úhradu trov konania v celkovej sume 6 296   Sk.   Úhradu   priznal   za   2   úkony   právnej   služby   (prevzatie   a príprava   zastúpenia, spísanie a podanie sťažnosti ) v sume 2 970 Sk za jeden úkon a k tomu 2 x 178 Sk režijný paušál   v súlade   s vyhláškou   č.   655/2004   Z. z.   o odmenách   a náhradách   advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. marca 2008