znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 208/2013-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. apríla 2013 predbežne prerokoval sťažnosť K. H., Ž., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti   v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 1335/92 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť K. H.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. septembra 2012 doručená sťažnosť K. H., Ž. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom   Okresného   súdu   Žilina   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 16 C 1335/92   (ďalej   aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti, ktorá sa vyznačuje zmätočnosťou a nejednoznačnosťou svojho obsahu, vyplýva, že sťažovateľka namieta prieťahy v napadnutom konaní, predmetom ktorého bola žaloba o určenie hranice nehnuteľnosti. Aj napriek námietke porušenia základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   formulovanej   v   petite   sťažnosti   jej odôvodnenie   obsahuje   len   argumentáciu   o   nesprávnosti   záverov   znaleckého   posudku vypracovaného v napadnutom konaní.  

Sťažovateľka v petite sťažnosti navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom: „Základné právo sťažovateľa K. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Žilina   v   konaní   vedenom   pod   spis.zn.   16C   1335/92 porušené bolo.

Zrušuje sa Rozsudok Okresného súdu Žilina, č.k. 16C 1335/92 v spojení s Rozsudkom KS Banská Bystrica, č.k. 11Co 1292/95.“

Sťažovateľka   zároveň   požiadala   o   ustanovenie   právneho   zástupcu   v   konaní   pred ústavným súdom.

II.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný   súd   prípisom   z   8.   októbra   2012   vyzval   sťažovateľku   na   odstránenie nedostatkov   podania   a informoval   ju   o   „nových“   podmienkach   poskytovania   právnej pomoci osobám v hmotnej núdzi s účinnosťou od 1. januára 2012 prostredníctvom Centra právnej pomoci na základe zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších   predpisov   v   znení   zákona   č.   8/2005   Z.   z.   v   znení   neskorších   predpisov v súvislosti   s poskytovaním kvalifikovanej ochrany práv sťažovateľov aj v konaní pred ústavným súdom.

V nadväznosti na tieto informácie ústavný súd odkázal sťažovateľku na Centrum právnej pomoci na podanie písomnej žiadosti o poskytnutie právnej pomoci spolu s výzvou, aby do 14 dní od doručenia výzvy preukázala, že Centru právnej pomoci podala písomnú žiadosť o poskytnutie právnej pomoci a ustanovenie advokáta na zastupovanie v konaní pred   ústavným   súdom,   a   následne   aby   do   14   dní   odo   dňa   právoplatnosti   rozhodnutia o žiadosti o poskytnutie právnej pomoci predložila ústavnému súdu písomné splnomocnenie udelené konkrétnemu advokátovi na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom. Súčasne bola sťažovateľka poučená, že v prípade nesplnenia podmienok uvedených vo výzve môže byť sťažnosť odmietnutá pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Sťažovateľka na výzvu ústavného súdu reagovala podaním doručeným ústavnému súdu 29. októbra 2012, ktorým preukázala, že 22. októbra 2012 podala Centru právnej pomoci, kancelária Ž. (ďalej len „centrum“), žiadosť o poskytnutie právnej pomoci. Ústavný   súd   v   súčinnosti   s   centrom   zistil,   že   rozhodnutím   sp.   zn.   1 N 3660/12 z 29. novembra 2012 nebolo žiadosti sťažovateľky o poskytnutie právnej pomoci vyhovené z dôvodu nesplnenia podmienky materiálnej núdze. Uvedené rozhodnutie centra nadobudlo právoplatnosť 20. decembra 2012.

Keďže   sťažovateľka   v   lehote   určenej   ústavným   súdom   nepredložila   písomné splnomocnenie udelené konkrétnemu advokátovi na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd jej sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Ústavný   súd   však   uvádza,   že   lehota   sťažovateľke   na   podanie   ústavnej   sťažnosti zostáva naďalej zachovaná.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. apríla 2013