znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 208/2011-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. mája 2011 predbežne prerokoval sťažnosť D. M., B., zastúpeného advokátom JUDr. Ľ. P., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 284/2002 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť D. M. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. apríla 2011 doručená   sťažnosť   D.   M.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 284/2002.

Zo   sťažnosti   a z   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   je   stranou   –   poškodeným   – v trestnom konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 2 T 284/2002 proti obžalovanému Ľ. V. (ďalej len „obžalovaný“). Napriek tomu, že obžaloba bola okresnému súdu podaná už 21.   novembra   2002,   do   dňa   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu   nebolo   trestné   konanie právoplatne skončené. Okresný súd síce (v poradí už tretím) rozsudkom z 15. decembra 2010 vo veci meritórne rozhodol, avšak z dôvodu podania riadneho opravného prostriedku prokurátorom Okresnej prokuratúry Bardejov (ďalej len „okresná prokuratúra“) rozhodnutie nenadobudlo   právoplatnosť.   V súčasnosti   sa   vec   nachádza   na Krajskom   súde   v Prešove (ďalej len „krajský súd“).

Pretože   podľa   názoru   sťažovateľa   v označenom   trestnom   konaní   dochádzalo k „evidentným“ prieťahom, podal 8. februára 2011 sťažnosť predsedovi okresného súdu, ktorý ju však považoval za neopodstatnenú.

Sťažovateľ je presvedčený, že postupom okresného súdu v tomto trestnom konaní došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, čo odôvodnil takto:

„Od   podania   obžaloby   uplynulo   už   takmer   9   rokov,   a vo   veci   doteraz   nebolo právoplatne rozhodnuté. Dĺžka konania vysoko presahuje akékoľvek ponímanie štandardnej dĺžky konania. Ja som sa konania zúčastňoval, hoci som nemusel, súd však vo veci nekonal, nevyužil zákonom dané prostriedky na zabezpečenie konania bez prieťahov. Podľa môjho názoru sa nejedná o nijak skutkovo ani právne zložitú vec,   vo veci nebolo vykonávané žiadne rozsiahle dokazovanie, neexistuje ani jeden rozumný argument, prečo konanie trvalo tak dlho...

...   označené   konanie   na   Okresnom   súde   Bardejov   je   v rozpore   s účelom   ústavou zaručeného práva na konanie bez zbytočných prieťahov, nakoľko ani po uplynutí neúmerne dlhej doby súd vo veci nerozhodol a neodstránil moju právnu neistotu...“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1.)   Základné   právo   sťažovateľa,   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov,   zaručené   ustanovením   článku   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   bolo v konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov pod č. k. 2 T 284/02, porušené.

2.)   Okresnému   súdu   Bardejov   prikazuje,   aby   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 2 T 284/02 konal bez zbytočných prieťahov.

3.) Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 6.000,- €, ktoré je Okresný súd Bardejov povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.) Porušovateľ je povinný sťažovateľovi nahradiť trovy súdneho konania.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal...

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   konania   ústavného   súdu   je   posúdenie,   či   postupom   okresného   súdu v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   2   T   284/2002   došlo   k   porušeniu   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup orgánu verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu   a základným právom,   porušenie   ktorého sa   namieta,   ako aj vtedy,   ak v   konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby   tento   orgán   porušoval   označené   základné   právo,   pretože   uvedená   situácia   alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (napr. II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 288/05, II. ÚS 298/06).

V   súlade   so   svojou   judikatúrou   (II.   ÚS   32/00,   I.   ÚS   29/02,   IV.   ÚS   61/03, II. ÚS 298/06, II. ÚS 250/09) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   len   vtedy,   ak   bola   sťažnosť   na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva došlo alebo porušenie v tom čase ešte trvalo.

Z   obsahu   sťažnosti   a jej   príloh   vyplýva,   že   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 2 T 284/2002 okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom z 15. decembra 2010, t. j. viac ako 4 mesiace   pred   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu   (29.   apríla   2011).   Podľa   zistenia ústavného súdu o odvolaní okresnej prokuratúry proti rozsudku okresného súdu koná od 16. marca 2011 krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. 5 To 13/2011, pričom konanie nie je dosiaľ skončené.

Sťažnosť na postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 284/2002 bola teda ústavnému súdu doručená (podaná osobne 29. apríla 2011) potom, ako okresný súd vo veci vyhlásil rozsudok (15. decembra 2010). Takže v čase podania sťažnosti ústavnému súdu už okresný súd nemohol ovplyvniť plynulosť priebehu konania, a teda ani porušiť označené   právo   sťažovateľa,   pretože   vyhlásením   rozsudku   vo   veci   samej   okresný   súd vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie právnej neistoty sťažovateľa v konaní pred súdom prvého stupňa. Ďalšie úkony alebo postupy už okresný súd v tomto štádiu nemohol vykonávať, a preto bolo treba vec posudzovať so zreteľom na čl. 2 ods. 2 ústavy ako vec, v ktorej ústavná úloha okresného súdu pri odstraňovaní právnej neistoty skončila vyhlásením rozhodnutia vo veci samej pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený   názor vychádza zo skutočnosti,   že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).

Tento skutkový stav bol so zreteľom na obsah sťažnosti, ako aj s prihliadnutím na zmysel a účel ustanovenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov základom   pre   záver   ústavného   súdu,   ktorý   sťažnosť   sťažovateľa   už   po   jej   predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).Ústavný   súd   však   nad   rámec   poznamenáva,   že   ak   by   po   skončení   odvolacieho konania bola vec opätovne vrátená okresnému súdu a v jeho postupe by opätovne nastali prieťahy v konaní, sťažovateľ má právo opätovne sa domáhať ochrany svojho základného práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   novou   sťažnosťou   podanou ústavnému súdu.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o prikázaní okresnému   súdu   konať   vo   veci   bez   zbytočných   prieťahov   a o priznaní   primeraného finančného zadosťučinenia a úhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 a 3 ústavy), ústavný súd o tejto časti sťažnosti už nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. mája 2011