znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 208/2010-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júla 2010 v senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa v konaní o sťažnosti J. K., B., zastúpenej advokátom JUDr. R. S., D., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na   prejednanie   veci   v   primeranej   lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 834/93 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 834/93   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Dolný Kubín p r i k a z u j e   vo veci vedenej pod sp. zn. 4 C 834/93 konať bez zbytočných prieťahov.

3.   J.   K.   p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   5 500 €   (slovom päťtisícpäťsto eur), ktoré j e   Okresný súd Dolný Kubín p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Dolný Kubín   j e   p o v i n n ý   uhradiť J. K. trovy právneho zastúpenia v sume 303,30 € (slovom tristotri eur a tridsať centov) na účet jej právneho zástupcu JUDr. R. S., D., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 208/2010-15   z   29.   apríla   2010   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. K. (ďalej len „sťažovateľka“) v časti, v ktorej namietala porušenie svojho základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Dolný Kubín (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 834/93.

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľka uviedla: „Sťažovateľka   ako   navrhovateľka podala   dňa 11.10.1993   na Okresný   súd   Dolný Kubín žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. B....

Sťažovateľka postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní sp. zn.: 4C 834/93 namieta hrubé porušenie jej základného práva - práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   garantovaného   čl.   46,   ods.   1   a   48,   ods.   2   Ústavy   SR,   ako   aj   čl.   6,   ods.   1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V prvom rade dáva Ústavnému   súdu   SR   do   pozornosti   hneď   niekoľko   skutočností,   ktoré   zakladajú   závažné porušenie tohto základného práva. V priebehu od apríla 1995 do februára 1998 súd vo veci neodôvodnene   nevykonal   ŽIADNE   ÚKONY.   V   súdnom   spise   sa   z   tohto   obdobia nenachádzajú žiadne listinné podklady preukazujúce nejakú činnosť súdu. Týmto súd vo veci spôsobil neodôvodnené prieťahy, ktoré nemali príčinu v účastníkoch, prípadne inú ospravedlniteľnú príčinu.

V   priebehu   od   roku   1999   do   začiatku   roku   2007,   okrem   jedného   vytýčeného pojednávania   (03.06.2003)   súd   si   iba   korešpondoval   so   Štátnym   archívom   ohľadne predĺženie výpožičnej lehoty zapožičaného spisu.   Jedná sa o 8 rokov úplne zbytočných a neodôvodnených súdnych prieťahov! V tomto čase mal súd k dispozícii všetky podklady (výpisy z pk vložky, kópie pozemnoknižných máp, výpisy z listov vlastníctva, nadobúdacie tituly atd'.), ktoré mu umožňovali vo veci riadne rozhodnúť. Podotýkame, že vo veci sa vystriedalo niekoľko zákonných sudcov, ani jeden z nich však vo veci ešte do dnešného dňa nevydal meritórne rozhodnutie. Máme za to, že vo veci bolo vykonané široké dokazovanie (listinné, ohliadky na mieste samom), ktoré by odôvodňovali vo veci vydať aspoň jedno meritórne rozhodnutie. Na všetky výzvy ohľadne doplnenia žaloby sťažovateľka reagovala prompte tak, aby mohol súd vo veci konať. Podotýkame, že ani vyťaženosť súdov nemôže byť dôvodom na tak vážne zásahy do základných práv sťažovateľky a na tak vážne súdne prieťahy, aké boli spôsobené v tomto konaní.

Z dôvodu vážneho zásahu (vzhľadom na niekoľkoročné zbytočné a neodôvodnené súdne prieťahy) sme toho názoru, že v súčasnosti by už ďalšie podanie sťažnosti predsedovi Okresného súdu Dolný Kubín za vzniknuté vážne súdne prieťahy nezabezpečilo postačujúcu ochranu základných   ľudských   práv   sťažovateľky,   podotýkame,   že sťažovateľka urgenciu súdu podala v roku 1997. Aj napriek tomu súd vo veci nekonal. Aktuálna sudkyňa vo veci priebežne koná, avšak vzhľadom na rozsah a neodôvodnenosť vzniknutých niekoľkoročných prieťahov toto nemôže byť dostačujúcim zadosťučinením....

Nakoľko Okresný súd Dolný Kubín niekoľkokrát a zásadne a najmä bezdôvodne porušil základné práva sťažovateľky - právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na nezávislý a nestranný súd tým, že vo veci spôsobil niekoľko vážnych a najmä neodôvodnených   a   zbytočných   prieťahov   (ktoré   sa   počítajú   až   na   roky)   a   keďže   do dnešného dňa vo veci nie je právoplatne a spravodlivo rozhodnuté, sťažovateľka pociťuje závažnú ujmu na jej základných právach garantovaných tak Ústavou SR, ako aj Európskym dohovorom pre ľudské práva a základné slobody a preto požaduje od Ústavného súdu SR za citované   vážne   porušenie   základných   práv   Okresným   súdom   Dolný   Kubín   priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 166.000,- € (slovom jednostošesťdesiattisíc eur).“

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„1. Ústavnej sťažností sa vyhovuje.

2. Základné právo sťažovateľky J. K.... priznané v čl. (...) 48, ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo porušené postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn.: 4C/834/93.

3. Ústavný súd SR prikazuje Okresnému súdu Dolný Kubín, aby v konaní vedenom pod sp. zn.: 4C/834/93 konal bez zbytočných prieťahov.

4. Sťažovateľke J. K. Ústavný súd SR priznáva finančné zadosťučinenie v celkovej výške   166.000,-   €   (slovom   jednostošesťdesiattisíc   eur),   ktoré   je   jej   Okresný   súd   Dolný Kubín povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

5.   Okresný   súd   Dolný   Kubín   je   povinný   uhradiť   sťažovateľke   trovy   právneho zastúpenia...“

Na výzvu ústavného súdu 4. marca 2010 sťažovateľka oznámila, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Na   výzvu   ústavného   súdu   sa   k   prijatej   sťažnosti   podaním   z   13.   mája   2010 č. Spr. 392/10 vyjadrila JUDr. B. S., predsedníčka okresného súdu, ktorá okrem toho, že chronologicky popísala doterajší priebeh konania, uviedla:

„S   poukazom   na   uvedený   prehľad   procesných   úkonov   vo   veci,   konštatujem,   že v doterajšom priebehu konania v jednotlivých obdobiach vznikli prieťahy. Ich príčinou však bola   aj   neujasnenosť   samotného   návrhu,   pretože   navrhovateľka   viackrát   zmenila   petit žaloby   avšak   v   rozhodujúcej   miere   majú   na   túto   skutočnosť   vplyv   objektívne   okolnosti spočívajúce v nedostatočnom personálnom obsadení okresného súdu v rokoch 1996 - 2004, keď   pri   plánovanom   počte   10-11   sudcov   pracovali   v   skutočnosti   v   roku   1996   -   šiesti sudcovia, v roku 1997 - štyria sudcovia, v roku 1998 - piati sudcovia, od apríla roku 1999 piati sudcovia a potom sa ich počet zvýšil na sedem, v tokoch 2000-2002 - siedmi sudcovia, v roku 2003 - traja sudcovia, do septembra 2004 štyria sudcovia a ich počet sa potom zvýšil na šesť, pričom vybavovali všetky druhy agend. Odchodom sudcov a príchodom nových dochádzalo k prerozdeľovaniu jednotlivých spisov v záujme zabezpečenia rovnomerného zaťaženia sudcov a preto vplyv na priebežnosť vykonávania jednotlivých úkonov v tejto veci mala aj osemnásobná zmena jej zákonného sudcu.“

Predsedníčka okresného súdu zároveň oznámila, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

II.

Ústavný súd zo spisového materiálu týkajúceho sa veci, ktorý si obstaral, zistil toto:

-   11.   októbra   1993   sťažovateľka   podala   na   okresnom   súde   žalobu,   vec   bola zaevidovaná pod sp. zn. 4 C 834/93,

- 15. marca 1994 okresný súd požiadal Obecný úrad v B. o podanie správy týkajúcej sa   pomerov pri   užívaní nehnuteľnosti,   sťažovateľku   vyzval na predloženie identifikácie parcely a kópiu pozemkovej mapy,

-   3.   mája   1993   okresný   súd   požiadal   Správu   katastra   v D.   o   zaslanie podrobnej identifikácie parcely 3175/2 k. ú. B.,

- 30. mája 1994 sťažovateľka zaplatila súdny poplatok za návrh,

- 15. júna 1994 bola sťažovateľke doručená výzva na predloženie LV 569, 510, 542,

- 4. júna 1994 okresný súd požiadal správu katastra o oznámenie skutočnej výmery parcely 3175/2,

- 29. júla 1994 sťažovateľka udelila plnú moc na zastupovanie svojmu synovi J. K.,

- 29. júla 1994 sa uskutočnilo pojednávanie, účastníci boli prítomní; bolo odročené na neurčito na účely urgencie správy katastra a vykonania ohliadky,

- 1. augusta 1994 okresný súd urgoval správu katastra na vybavenie dožiadania,

- 11. augusta 1994 okresný súd vyzval sťažovateľku, aby v lehote 15 dní doplnila účastníkov na strane žalovaných,

- 29. septembra 1994 okresný súd uznesením uložil sťažovateľke zaplatiť 500 Sk ako trovy ohliadky, súčasne oznámil účastníkom termín ohliadky 12. októbra 1994,

- 29. septembra 1994 okresný súd opäť urgoval správu katastra,

- 7. októbra 1994 sťažovateľka rozšírila okruh žalovaných o 3. Š. P. a 4. E. P.,

- 12. októbra 1994 sa uskutočnila ohliadka,

- 13. októbra 1994 záznam o zložení 500 Sk sťažovateľkou,

-   10.   januára   1995   okresný   súd   vyzval   J.   K.   na   doručenie   upraveného   návrhu v 7 rovnopisoch v lehote 7 dní,

- 10. januára 1995 okresný súd požiadal Správu katastra v D. o zaslanie identifikácie parciel,

- 27. januára 1995 sťažovateľka doručila doplnenie okruhu účastníkov,

-   6.   apríla   1995   okresný   súd   uznesením   sp.   zn.   4   C   834/93,   ktoré   nadobudlo právoplatnosť 16. apríla 1998, pripustil rozšírenie okruhu účastníkov,

- 6. mája 1998 okresný súd vyzval sťažovateľku, aby v lehote 15 dní predložila pozemnoknižný výpis na parcelu 3175/2 z PK vložky č. 763 k. ú. B.,

-   8.   júna   1998   okresný   súd   požiadal   okresný   úrad,   katastrálny   odbor   o   presnú identifikáciu celej PK parcele 3175/2 vo vložke 763 k. ú. B.,

- 27. februára 1998 okresný súd vyzval žalovaných, aby sa vyjadrili k doplnenému návrhu sťažovateľky,

- 21. júna 1999 sťažovateľka doručila návrh na zmenu petitu,

- 18. júna 1999 žalovaní M. P. a V. P. odvolali splnomocnenie udelené JUDr. B., súčasne doručili splnomocnenie udelené JUDr. S.,

- 22. júna 1999 sa uskutočnilo pojednávanie, za sťažovateľku sa zúčastnil J. K., pojednávanie bolo odročené na neurčito,

- 9. júla 1999 okresný súd požiadal Okresný súd Námestovo o zapožičanie spisov, Štátny   okresný   archív   o   zapožičanie   spisu   bývalého   štátneho   notárstva   v D.   sp. zn. I N 131/62 a I NZ 87/62,

-   3.   augusta   1999   Okresný   úrad   v D.   oznámil,   že   súdom   požadované   spisy č. RP 980/89-maj a č. 1680/62 boli odovzdané do Okresného archívu v D.,

- 13. septembra 1999 okresný súd požiadal Okresný archív D. o zapožičanie spisov č. RP 980/89-maj a č. 1680/62,

- 14. septembra 1999 štátny archív oznámil, že zapožičiava spis ONV odbor PLVH D. č. 1680/1962-212/A–10, zároveň oznámil, že spis č. Rp 980/89 nebol odovzdaný do archívu, nachádza sa tam len obal s poznámkou, že bol zapožičaný 27. júla 1990 okresnému súdu (zrejme Dolný Kubín, pozn.),

-   3.   júna   2003   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   sťažovateľka   nebola   prítomná, pojednávanie bolo odročené na 30. september 2003,

- 24. novembra 2006 okresný súd požiadal Správu katastra v D. o zaslanie dokladov,

- 13. decembra 2006 Správa katastra v D. doručila žiadané doklady,

- 10. januára 2007 okresný súd požiadal kataster o zaslanie LV č. 55 a 569,

- 24. januára 2007 Správa katastra v N. doručila okresnému súdu žiadané LV,

- 30. januára 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, za sťažovateľku bol prítomný J. K., pojednávanie bolo odročené na neurčito,

- 7. februára 2007 J. K. za sťažovateľku doručil návrh na zmenu petitu,

- 8. februára 2007 okresný súd zaslal návrh zmeny petitu žalovaným,

- 19. februára 2007 žalovaní J. a L. M. a Š. P. oznámili, že nesúhlasia s návrhom,

- 8. februára 2007 okresný súd zaslal zmenu návrhu žalovanému V. P.,

- 9. marca 2007 žalovaný V. P. oznámil, že nesúhlasí s návrhom,

- 14. marca 2007 okresný súd zaslal návrh na zmenu petitu advokátovi JUDr. S.,

- 19. októbra 2007 okresný súd oznámil JUDr. V. (právnemu zástupcovi žalovaných V. P. a M. P.), že na jeho splnomocnenie nebude prihliadať, kým žalovaní nevypovedia plnú moc JUDr. S.,

- 28. januára 2008 sťažovateľka oznámila zmenu v osobe jej právneho zástupcu, odvolala plnú moc udelenú J. K. a priložila plnú moc udelenú JUDr. S.,

- 5. februára 2008 JUDr. S. doručil vyjadrenie a návrh na zmenu petitu,

- 7. februára 2008 JUDr. V. doručil splnomocnenia udelené mu žalovanými v 1., 2., 5., a 6 rade,

-   12.   februára   2008   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   za   sťažovateľku   bol   prítomný JUDr. S., pojednávanie bolo odročené na neurčito na účely zaslania výzvy sťažovateľke a právnemu   zástupcovi   vo   vzťahu   k   námietkam   predneseným   právnym   zástupcom žalovaných,

- 13. februára 2008 okresný súd vyzval sťažovateľku, aby v lehote 5 dní doručila splnomocnenie   udelené   JUDr.   S.   pred   13.   februárom   2008,   pretože   inak   nebude   môcť prihliadať na zmenu petitu žaloby, ktorú tento advokát podpísal v jej mene a ktorá bola doručená súdu 5. februára 2008, teda skôr, ako mu udelila plnú moc, zároveň ju vyzval, aby doplnila návrh, pretože ten nie je datovaný ani podpísaný, na to jej uložil lehotu 10 dní,

- 18. februára 2008 sťažovateľka osobne na okresnom súde podpísala svoj návrh z 11. októbra 2003, zároveň založila do spisu splnomocnenie udelené JUDr. S. 24. januára 2008,

- 7. marca 2008 právny zástupca žalovaných doručil vyjadrenie žalovaných v 1. – 6. rade k zmene petitu žaloby,

-   25.   marca   2008   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   prítomní   boli   právni   zástupcovia účastníkov, súd uznesením pripustil zmenu návrhu, pojednávanie bolo odročené na účely ohliadky miesta samého,

- 1. apríla 2008 sťažovateľka doručila súdu odvolanie plnej moci JUDr. S.,

-   10.   apríla   2008   doručil   JUDr.   M.   plnú   moc,   ktorú   mu   1.   apríla   2008   udelila sťažovateľka,

- 8. septembra 2008 sťažovateľka predložila splnomocnenie pre svojho syna J. K. na jej zastupovanie na ohliadke a nahliadnutí do spisu,

-   6.   októbra   2008   sa   uskutočnila   ohliadka   na   mieste   samom,   sťažovateľka   bola prítomná,

-   18.   novembra   2008   JUDr.   M.,   právny   zástupca   sťažovateľky,   doplnil   okruh účastníkov konania,

- 6. februára 2009 okresný súd uznesením sp. zn. 4 C 834/1993 pripustil vstup do konania ďalších účastníkov na strane žalovaných,

- 16. februára 2009 okresný súd požiadal Okresný súd Námestovo, aby oznámil, či eviduje pozbavenie spôsobilosti na právne úkony M. P., jedného zo žalovaných,

- 16. februára 2009 Okresný súd Námestovo odpovedal, že taký návrh neeviduje,

- 20. februára 2009 okresný súd vyzval M. P. na dokladovanie, na základe akej skutočnosti je ustanovená za opatrovníčku M. P.,

-   26.   februára   2009   súd   požiadal   MUDr.   B.   o   oznámenie,   či   M.   P.   je   schopný samostatného konania pred súdom alebo či trpí ochoreniami, ktoré vyžadujú ustanovenie opatrovníka,

- 2. marca 2009 JUDr. V. doručil odvolanie žalovaných v 2. – 6. rade proti uzneseniu zo 6. februára 2009,

- 4. marca 2009 JUDr. V., právny zástupca žalovaných, oznámil súdu skutočnosti týkajúce sa jeho právneho zastupovania žalovaných vzhľadom na zaniknuté splnomocnenie udelené JUDr. M.,

- 5. marca 2009 MUDr. B. oznámila, že pacient M. P. nie je schopný samostatného konania pred súdom,

- 9. marca 2009 okresný súd zaslal JUDr. M. a všetkým žalovaným opis odvolania žalovaných v 2. – 6. rade na vedomie,

- 12. marca 2009 okresný súd vyzval JUDr. V., aby zaslal 4 rovnopisy jeho odvolania z   28.   februára   2009   doručeného   súdu   2.   marca   2009   a   6   rovnopisov   jeho   oznámenia z 3. marca 2009 doručeného 4. marca 2009,

-   18.   marca   2009   okresný   súd   požiadal   Obec   B.   o   oznámenie,   kto   by   mohol vykonávať funkciu opatrovníka M. P.,

- 6. apríla 2009 súd uznesením č. k. 4 C 834/199-361 ustanovil za opatrovníka M. P. Ing. B.,

- 20. mája 2009 okresný súd zaslal Ing. B. písomnosti súvisiace s prebiehajúcim konaním,

- 10. júna 2009 spis sp. zn. 10 Co 160/2009 bol doručený Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“),

- 9. septembra 2009 krajský súd vyzval sťažovateľku, aby v lehote 3 dní oznámila, či ju v konaní zastupuje JUDr. M. alebo J. K.,

- 21. septembra 2009 sťažovateľka oznámila, že plná moc udelená JUDr. M. trvá,

- 16. októbra 2009 bol okresnému súdu doručený spis spolu s uznesením krajského súdu sp. zn. 10 Co 160/2009 z 30. septembra 2009, ktorým odmietol odvolanie odporcov v 2. – 6. rade (právoplatnosť nadobudlo 24. októbra 2009),

- 11. novembra 2009 okresný súd vyžiadal informácie z Okresného súdu Námestovo, či je právoplatne skončené dedičské konanie po poručiteľovi V. P., zomrelom...,

- 16. novembra 2009 Okresný súd Námestovo doručil Osvedčenie o dedičstve po V. P. č. 1 D/588/2008,

- 23. novembra 2009 dcéra M. P. ospravedlnila neúčasť na pojednávaní nariadenom na 11. január 2010 s tým, že matka je ochrnutá,

- 2. decembra 2009 okresný súd vyzval JUDr. M., aby zabezpečil účasť sťažovateľky na pojednávaní 11. januára 2010, pretože neprevzala predvolanie,

- 11. januára 2010 JUDr. M., právny zástupca sťažovateľky, doručil súdu návrh na rozhodnutie,

- 11. januára 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, sťažovateľka bola prítomná, bolo odročené na 8. február 2010,

- 12. januára 2010 JUDr. M. doručil súdu 4 x zmenu návrhu z 11. januára 201,

- 12. januára 2010 okresný súd doručil A. Š., právnej nástupníčke po V. P., návrh na začatie konania a jeho zmeny,

- 3. februára 2010 JUDr. V., právny zástupca žalovaných, oznámil, že JUDr. M. mu oznámil, že sťažovateľka nie je ochotná uzavrieť zmier,

- 18. januára 2010 JUDr. M. oznámil, že sťažovateľka nie je ochotná uzavrieť zmier,

- 8. februára 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, za sťažovateľku bol prítomný jej právny zástupca, pojednávanie bolo odročené na 12. máj 2010.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2   ústavy   a práva   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote   zaručeného   čl.   6   ods.   1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 146/03).

Judikatúra ústavného súdu a ESĽP sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy (a obdobne aj v čl. 6 ods. 1 dohovoru), sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS   41/02).   Ústavný   súd   pritom   prihliada   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa právna neistota osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstráni.   K   odstráneniu   stavu   právnej   neistoty dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, IV. ÚS 221/04, I. ÚS 251/05).

1.   Pokiaľ   ide   o   kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   dĺžka posudzovaného konania nebola závislá od právnej ani faktickej zložitosti veci. Na zložitosť nepoukázala ani predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 28. mája 2010.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky ako účastníčky konania, ústavný súd zistil, že určitý podiel na prieťahoch mala aj samotná sťažovateľka. Na jej vrub treba pripísať, že jej návrh   nebol dostatočne   zrozumiteľný.   Súdny   poplatok   neuhradila   riadne   a   včas,   ale až sedem   mesiacov   po   podaní   návrhu.   Istý   čas   musel   konajúci   súd   venovať   riešeniu   jej právneho zastúpenia, pretože menila právnych zástupcov a tiež súbežne poverovala svojím zastupovaním svojho syna aj advokáta. Skutočnosť, že sťažovateľka viackrát menila petit, dopĺňala   okruh   žalovaných,   jej   samu   osebe   nemožno   vyčítať,   pretože   išlo   o   zákonné využívanie   oprávnení   pri   uplatňovaní   jej   nárokov,   konajúci   súd   sa   však   musel   týmito návrhmi zaoberať a rozhodovať o nich, čo tiež prispelo k celkovej dobe konania. Podiel sťažovateľky   na   prieťahoch   v   konaní   zobral   ústavný   súd   do   úvahy   pri   ustálení   sumy finančného zadosťučinenia.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu, pričom zistil, že okresný súd bol vo veci nečinný od 6. apríla 1995 do 19. marca 1998, od 14. septembra 1999   do   3.   júna 2003,   od   3.   júna 2003   do   24.   novembra   2006,   teda   celkovo   9   rokov a 10 mesiacov.

Okresný súd prieťahy v konaní odôvodnil objektívnymi skutočnosťami:„... príčinou však bola aj avšak v rozhodujúcej miere majú na túto skutočnosť vplyv objektívne okolnosti spočívajúce v nedostatočnom personálnom obsadení okresného súdu v rokoch 1996 - 2004, keď pri plánovanom počte 10-11 sudcov pracovali v skutočnosti v roku 1996 - šiesti sudcovia, v roku 1997 - štyria sudcovia, v roku 1998 - piati sudcovia, od apríla roku 1999 piati sudcovia a potom sa ich počet zvýšil na sedem, v tokoch 2000-2002 - siedmi sudcovia, v roku 2003 - traja sudcovia, do septembra 2004 štyria sudcovia a ich počet sa potom zvýšil na šesť, pričom vybavovali všetky druhy agend. Odchodom sudcov a príchodom   nových   dochádzalo   k   prerozdeľovaniu   jednotlivých   spisov   v   záujme zabezpečenia rovnomerného zaťaženia sudcov a preto vplyv na priebežnosť vykonávania jednotlivých úkonov v tejto veci mala aj osemnásobná zmena jej zákonného sudcu.“

Argumentáciu   okresného   súdu   jeho   nedostatočnou   personálnou   obsadenosťou nebolo možné akceptovať.   Ústavný súd už v podobných   súvislostiach   viackrát vyslovil (pozri   napr.   I.   ÚS   23/03),   že   podobné   objektívne   prekážajúce   okolnosti,   nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohli len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa   na   ten   účel   prijali   včas   adekvátne   opatrenia.   Ústava   v   čl.   48   ods.   2   zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia   súdu   či   konajúceho   sudcu,   nemožno   systémové   nedostatky   v   oblasti   výkonu spravodlivosti   pripisovať   na   ťarchu   účastníkov   súdneho   konania   a   mieru   ochrany   ich základného   práva   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   oslabiť   poukázaním   na   dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03).

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľky   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

V   nadväznosti   na   uvedený   výrok   a   v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka   navrhla   priznať   primerané   finančného   zadosťučinenie   v   sume 166 000 €, čo odôvodnila „pocitom závažnej ujmy na jej základných právach“.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne okolnosti prípadu. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím predovšetkým na právnu   neistotu   sťažovateľky,   ale   aj   jej   podiel   na   prieťahoch   v   napadnutom   konaní považuje za primerané v sume 5 500 €.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zabezpečenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľke   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

Podľa   §   36   ods.   2   zákona o   ústavnom   súde   ústavný súd môže v   odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej   služby   uskutočnené   v   roku   2010   (prevzatie   a   prípravu   zastúpenia   a   podanie sťažnosti) v zmysle § 1 ods. 3, § 11 ods.   2 a § 14 ods. 1 písm. a), c) a d) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov,   t.   j.   2   x 120,23 €, k tomu režijný paušál 2 x 7,21 €, v celkovej sume 254,88 €. K tomu 19 % DPH, pretože advokát je od 1. marca 2009 platiteľom dane z pridanej hodnoty. Úhrada bola priznaná v celkovej sume 303,30 €.

Vzhľadom   na   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júla 2010