znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 208/08-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. mája 2008 v konaní o návrhu Ing. J. T., N., zastúpeného advokátom JUDr. A. J., T., na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/125/07-K z 12. decembra 2007 takto

r o z h o d o l :

Návrh Ing. J. T.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 15. januára 2008 doručený   návrh   Ing.   J.   T.,   N.   (ďalej   len   „navrhovateľ“),   na   preskúmanie   rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“) sp. zn. VP/125/07-K z 12. decembra 2007.

Z návrhu   vyplývalo,   že   navrhovateľovi   bola   rozhodnutím   výboru   z 12.   decembra 2007 sp. zn. VP/125/07-K uložená pokuta v sume 18 761 Sk pre porušenie čl. 7 ústavného zákona   č.   357/2004   Z.   z.   o ochrane   verejného   záujmu   pri   výkone   funkcií   verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej len „ústavný zákon“) pre porušenie povinnosti ustanovenej v čl. 7 ods. 1 tohto zákona spočívajúcej v nesplnení lehoty oznámenia v súvislosti s menovaním do verejnej funkcie.

Navrhovateľ   vo svojom   návrhu   uviedol,   že   rozhodnutie   výboru   bolo   vydané v rozpore zo zákonom, pretože rozhodnutím Ministerstva obrany Slovenskej republiky ako jediného   akcionára akciovej   spoločnosti   L.   T.,   valným zhromaždením   tejto   spoločnosti, 10. apríla 2007 bol ustanovený do funkcie člena predstavenstva tejto spoločnosti, pričom za deň   vzniku   funkcie   bol   uvedený   10.   apríl   2007.   O   menovaní   do   funkcie   však   bol oboznámený až 18. apríla 2007, keď bol požiadaný o podpísanie podpisového vzoru člena predstavenstva. Oznámenie výboru o ujatí sa funkcie podal výboru 17. mája 2007 podľa čl. 7 bodu 1 ústavného zákona, teda v lehote 30 dní, v dôsledku čoho nemohol porušiť tento zákon.

Žiadal preto, aby ústavný súd vo veci vydal tento nález:„Navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky preskúmal Rozhodnutie Výboru Národnej   rady   Slovenskej   republiky   pre   nezlučiteľnosť   funkcií   č.   VP/125/07-K   zo   dňa 12. decembra a toto rozhodnutie nálezom zrušil.“

Výbor vo vyjadrení, ktoré bolo doručené ústavnému súdu 17. apríla 2008, uviedol, že jeho postup bol v súlade s ústavným zákonom, a žiadal odmietnuť podaný návrh. Poukázal na   skutočnosť,   že   navrhovateľ   sa   ujal   funkcie   10.   apríla   2007,   čo   vyplýva   z notárskej zápisnice   č.   N   111/2007,   Nz   135999/2007   z 10.   apríla   2007,   v ktorej   je   uvedené vymenovanie do funkcie navrhovateľa dňa 10. apríla 2007, čo je uvedené aj v obchodnom registri. Oznámenie však navrhovateľ podal až 17. mája 2007, teda zjavne po zákonom ustanovenej lehote, v rozpore so zákonom.

II.

Podľa uznesenia sp. zn. PLz. ÚS 1/07 z 2. mája 2007 prijatého podľa § 6 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) o zjednotení odchylných právnych názorov senátov ústavného súdu na konanie vo veciach podľa čl. 9 a nasl. ústavného zákona sa na toto konanie vzťahuje § 25 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého sa návrh predbežne prerokuje.

Ústavný   súd   vychádzajúc   z uvedeného   návrh   posudzoval   podľa   šiesteho   oddielu zákona o ústavnom súde („konanie o sťažnostiach“).

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa § 73a ods. 1 zákona o ústavnom súde sa konanie o preskúmanie rozhodnutia vo   veci   ochrany   verejného   záujmu   a zamedzenia   rozporu   záujmov   začína   na   návrh verejného   funkcionára,   ktorého   sa   týka   rozhodnutie   orgánu,   ktorý   vykonáva   konanie o návrhu   vo   veci   ochrany   verejného   záujmu   a zamedzenia   rozporu   záujmov   podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

Podľa   §   73b   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   o návrhu   koná   a rozhoduje   senát ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanie verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu pri výkone   funkcií   verejných   funkcionárov,   rozhodnutie   orgánu   svojím   uznesením   potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie senát ústavného súdu zruší.

Podľa § 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu je konečné.

Z citovaných   ustanovení   zákona   vyplýva,   že   v konaní   o preskúmanie   rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je v právomoci ústavného súdu preskúmať, či konanie navrhovateľa ako verejného funkcionára bolo alebo nebolo v rozpore s ustanoveniami ústavného zákona a v akom rozsahu.

Navrhovateľ tvrdil, že v skutočnosti sa ujal funkcie člena predstavenstva až 18. apríla 2007, keď bol oboznámený s tým, že sa ujíma funkcie. Táto skutočnosť bola zapísaná aj do príslušného obchodného registra a od toho termínu sa mala počítať lehota na podanie oznámenia.   Ak   oznámenie   podal   17.   mája   2007,   potom   splnil   zákonom   ustanovenú povinnosť podať oznámenie do 30 dní od ujatia sa funkcie. Preto tvrdil, že ak výbor počítal lehotu   od   10.   apríla   2007,   keď   bol   vymenovaný   do   funkcie,   postupoval   v rozpore so zákonom.

Vo   vzťahu   k tvrdeniu   navrhovateľa   ústavný   súd   vychádzal   z   predloženej dokumentácie a konštatoval, že z notárskej zápisnice spísanej JUDr. R. V., notárom v B., z 10.   apríla   2007   č.   N   111/2007,   Nz   13599/2007,   NCRIs   1351/2007   (bod   II   Zmeny predstavenstva) vyplývalo, že navrhovateľ bol menovaný do funkcie člena predstavenstva spoločnosti „s účinnosťou ku dnešnému dňu“, a to na návrh Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Tým dňom bol 10. apríl 2007.

V zhode so stanoviskom výboru je ústavný súd toho názoru, že obsah tejto zápisnice a právneho dokumentu   relevantným spôsobom   určil   termín,   ktorým   sa   navrhovateľ ujal dotknutej   verejnej   funkcie   a ktorý   je podstatný   a určujúci   z hľadiska   plynutia   lehoty   na podanie oznámenia podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona. Na tomto závere nemení nič ani skutočnosť, že navrhovateľ mal byť oboznámený s tým, že sa stáva členom predstavenstva až 18. apríla 2007 a vtedy mal podpísať príslušnú dokumentáciu vzťahujúcu sa na túto funkciu.

Na základe toho ústavný súd konštatoval, že tvrdenie navrhovateľa o začatí plynutia lehoty na podanie oznámenia od 18. apríla 2007 neobstojí, a to ani s prihliadnutím na jeden zo   základných   princípov   práva   „ignoratia   legis   non   exusat“   (neznalosť   zákona neospravedlňuje). Navrhovateľ ako verejný činiteľ mal poznať ústavný zákon a postupovať podľa neho (IV. ÚS 3/07, II. ÚS 101/07).

Z uvedeného   vyplýva,   že   navrhovateľ   bol   povinný podať   oznámenie podľa   čl.   7 ods. 1 ústavného zákona v lehote 30 dní od svojho vymenovania do funkcie, t. j. v lehote 30 dní od 10. apríla 2007. Pretože ústavné právo nemá všeobecné ustanovenie o počítaní lehôt, v danom prípade bolo potrebné aplikovať ustanovenie generálnej právnej normy o počítaní lehôt, teda § 57 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého do plynutia lehoty sa nezapočítava   deň,   keď   došlo   ku   skutočnosti   určujúcej   začiatok   lehoty.   Z   uvedeného vyplýva, že navrhovateľovi začala plynúť lehota 30 dní na splnenie povinnosti uloženej ústavným   zákonom   nasledujúci   deň   po ustanovení   do   funkcie,   teda   11.   apríla   2007. Požadované oznámenie však navrhovateľ podal až 17. mája 2007, teda zjavne po zákonom ustanovenej lehote, čím porušil čl. 7 ods. 1 citovaného ústavného zákona.

Opierajúc   sa   o uvedené   ústavný   súd   konštatoval,   že   pri   preskúmaní   rozhodnutia výboru sp. zn. VP/125/07-K z 12. decembra 2007 nezistil žiadny dôvod na jeho zrušenie, preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. mája 2008