znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 208/04-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. októbra 2004 predbežne prerokoval sťažnosť L. Š., bytom N. S., vo veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 1241/04, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť L. Š. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 30. septembra 2004 doručená sťažnosť L. Š., bytom N. S., (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 1241/01. Sťažovateľ súčasne   požiadal   o ustanovenie   právneho   zástupcu   s preukázaním   jeho   osobných, majetkových a zárobkových pomerov.

Podstata   sťažovateľovej   sťažnosti   spočíva   v tom,   že   19.   novembra   2001   na Okresnom súde Rožňava podal žalobu o vyslovenie neplatnosti zmluvy o peňažnej pôžičke a záložnej   zmluvy.   Vec   bola   odstúpená   okresnému   súdu,   ktorý   vo   veci   rozhodol 4. decembra 2003 tak, že konanie uznesením č. k. 14 C 1241/2001-94 zastavil. Sťažovateľ sa proti rozhodnutiu 13. januára 2004 odvolal. Okresný súd podľa vyjadrenia sťažovateľa na odvolanie   nereagoval,   preto   13.   septembra   2004   ho   sťažovateľ   písomne   upozornil   na prieťahy v konaní, avšak ani k tomuto podaniu sa okresný súd nevyjadril. Z toho dôvodu sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol o prieťahoch v označenom konaní okresného súdu.

II.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri   predbežnom   prerokovaní   každého   návrhu   skúma,   či   dôvody   uvedené   v   §   25 ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti,   neprípustné   sťažnosti   alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

V súvislosti s odmietnutím sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti ústavný súd uvádza, že o zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť podľa konštantnej judikatúry ústavného   súdu   vtedy,   keď   namietaným   postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   orgánu   štátu a základným   právom   alebo   slobodou,   ktorých   porušenie   sa   namietalo,   prípadne   z iných dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnený   návrh   možno   preto   považovať   ten,   pri   ktorého predbežnom   prerokovaní   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť   porušenia   označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/93).

Sťažovateľ   sa   obrátil   na   ústavný   súd   v čase,   keď   konanie   bolo   už   rozhodnutím okresného   súdu   zastavené,   a v súvislosti   s podaním   odvolania   voči   tomuto   rozhodnutiu namieta zbytočné prieťahy okresného súdu, ktorý vo veci ďalej nekoná. Ústavný súd na okresnom súde zistil, že Krajský súd v Košiciach potvrdil rozhodnutie okresného súdu, t. j. vec bola v čase doručenia jeho sťažnosti ústavnému súdu právoplatne rozhodnutá, čím už v čase   doručenia   sťažnosti   ústavnému   súdu   bol   odstránený   stav   jeho   právnej   neistoty. Z tohto dôvodu sťažnosť sťažovateľa odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Vzhľadom na toto rozhodnutie bolo už bez právneho významu vyzývať sťažovateľa na   odstránenie   nedostatkov   jeho   sťažnosti   a rozhodovať   o jeho   žiadosti   o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok

V Košiciach 20. októbra 2004