znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 207/07-41

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. januára 2008 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Ľudmily Gajdošíkovej a Juraja Horvátha prerokoval prijatú   sťažnosť   JUDr.   M.   B.,   B.,   zastúpeného   advokátkou   Mgr.   M.   L., Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Ndob 26/06 a takto

r o z h o d o l :

1. Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Ndob 26/06, ktorým podmienil právo účastníka konania na nazretie do súdneho spisu podaním písomnej žiadosti a neudelením súhlasu sudcu na nazretie do spisu p o r u š i l základné právo JUDr. M. B. na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Sťažnosti JUDr. M. B. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

3. JUDr. M. B. n e p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie.

4. JUDr. M. B.   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 5 788 Sk (slovom   päťtisícsedemstoosemdesiatosem   slovenských   korún),   ktorú j e   p o v i n n ý Najvyšší súd Slovenskej republiky vyplatiť na účet Mgr. M. L., Advokátska kancelária, B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 207/07-26   zo   4.   októbra   2007   prijal   podľa   §   25   ods.   3 zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť JUDr. M. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou Mgr. M. L., Advokátska kancelária, B., ktorou namietal porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“)   v spojení   s čl.   1   ods.   1   a čl.   2   ods.   2   ústavy   postupom Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   aj   „najvyšší   súd“)   v konaní   sp.   zn. 2 Ndob 26/06, ktorý podmienil právo sťažovateľa na nazretie do súdneho spisu podaním písomnej žiadosti, následným súhlasom, resp. schválením predsedom senátu a neumožnil sťažovateľovi nazretie do súdneho spisu.

V odôvodnení svojej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že je jedným z veriteľov, a teda účastníkom   v   konkurznom   konaní   úpadcu   W.,   spol.   s r.   o.,   vedenom   Krajským   súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 1 K 116/04, v ktorom doručil krajskému súdu   6.   júna   2006   námietku   zaujatosti   voči   konajúcej   sudkyni.   Následne   8.   júna 2006 splnomocnená zástupkyňa sťažovateľa chcela na krajskom súde nazrieť do súdneho spisu sp.   zn.   1   K 116/04,   avšak   bola   informovaná,   že   spis   bol   odoslaný   najvyššiemu   súdu z dôvodu   podanej   námietky   zaujatosti.   Najvyšší   súd   o námietke   zaujatosti   rozhodoval v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Ndob 26/06. Splnomocnená zástupkyňa sťažovateľa preto v bližšie neuvedenom čase telefonicky požiadala príslušnú kanceláriu najvyššieho súdu, aby jej oznámila termín nazretia do spisu. Pracovníčka kancelárie poučila poverenú zástupkyňu sťažovateľa, že žiadosť o nazretie do spisu treba najvyššiemu súdu doručiť faxom a originál žiadosti   doručiť   do   podateľne   alebo   pri   nazeraní   do   spisu.   Príslušnú   žiadosť   doručil sťažovateľ   najvyššiemu   súdu   faxom   29. júna   2006   a do   podateľne   30.   júna   2006. Splnomocnená zástupkyňa sťažovateľa sa 3. júla 2006 telefonicky obrátila na kanceláriu najvyššieho   súdu,   aby   sa   informovala,   kedy   bude   možné   do   spisu   nazrieť,   pričom   sa dozvedela, že členovia senátu majú dovolenku a pracovníčka najvyššieho súdu, nevie kedy bude   žiadosť   posúdená.   Splnomocnená   zástupkyňa   sťažovateľa   sa   opäť   telefonicky informovala v kancelárii najvyššieho súdu 4. júla 2006, kde jej bolo oznámené, že žiadosť o nazretie do spisu bola odovzdaná na posúdenie predsedovi senátu, ktorý sa však vyjadril tak, že do súdneho spisu nemožno nazrieť, pretože spis sa na najvyššom súde nachádza z dôvodu podanej námietky zaujatosti, najvyšší súd má na rozhodnutie o nej 10 - dňovú lehotu   a sťažovateľ   má   vyčkať,   kým   sa   spis   vráti   krajskému   súdu.   Splnomocnená zástupkyňa sťažovateľa trvala na tom, aby jej bolo umožnené do spisu nazrieť, pretože od podania námietky zaujatosti uplynul mesiac a nebolo o nej rozhodnuté, avšak bezvýsledne. Bolo   jej   len   oznámené,   že   do   spisu „nič   podstatné“ nepribudlo.   Preto   13.   júla   2007 najvyššiemu súdu podala ďalšiu žiadosť o nazretie do spisu adresovanú predsedovi senátu. Na   druhý   deň   pracovníčka   kancelárie   najvyššieho   súdu   sťažovateľovi   oznámila,   že stanovisko predsedu senátu, s ktorým ho oboznámila 4. júla 2006, platí naďalej a do spisu nazrieť nemožno.

Sťažovateľ ďalej v sťažnosti uviedol, že k porušeniu jeho označených práv došlo predovšetkým tým, že najvyšší súd podmienil nazretie do súdneho spisu podaním písomnej žiadosti a súhlasom predsedu senátu, a to preto, že Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „OSP“) a ani   iný   zákon   nepodmieňujú   nazretie   do   spisu   účastníkom   konania   takýmito podmienkami (§ 44 ods. 1 OSP) a postup najvyššieho súdu bol preto v rozpore so zákonom. K porušeniu   označených   práv   sťažovateľa   malo   ďalej   dôjsť   tým,   že   najvyšší   súd   mu neumožnil do súdneho spisu nazrieť vôbec, a to aj napriek tomu, že o to požiadal spôsobom, ktorý najvyšší súd vyžadoval. Občiansky súdny poriadok a ani iný predpis neobmedzuje nahliadanie do spisu účastníkom konania alebo jeho zástupcom, ustanovenie § 44 ods. 1 OSP   platí   v konaní   pred   súdom   prvého   i druhého   stupňa   a vzťahuje   sa   aj   na   konanie, v ktorom   rozhoduje   nadriadený   súd   o námietke   zaujatosti   vznesenej   účastníkom   proti sudcovi súdu prvého stupňa. Odôvodnenie odopretia nazretia do súdneho spisu účastníkom alebo jeho zástupcom existenciou 10 - dňovej lehoty stanovenej na rozhodnutie o námietke zaujatosti, prípadne tým, že do spisu nebolo doložené „nič podstatné“, neobstojí. Preto, ak zákon neobmedzuje právo účastníkov konania a ich zástupcov nazerať do spisu aj počas obdobia, kým sa spis nachádza na nadriadenom súde z dôvodu rozhodovania o námietke zaujatosti   sudcu   súdu   prvého   stupňa,   majú   účastníci   a ich   zástupcovia   právo   do   neho nahliadnuť aj na nadriadenom súde. Ak súd nepostupuje spôsobom ustanoveným zákonom, nielenže odmieta dotknutej osobe súdnu ochranu garantovanú v čl. 46 ods. 1 ústavy, ale zároveň postupuje aj v rozpore s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy.

Sťažovateľ navrhoval, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom, že najvyšší súd svojím postupom, ktorým podmieňoval realizáciu práva sťažovateľa nazrieť do súdneho spisu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Ndob 26/06 podaním písomnej žiadosti a následným súhlasom, resp. schválením predsedom senátu, a tým, že neumožnil sťažovateľovi do súdneho spisu nazrieť, porušil základne právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy.   Súčasne   sťažovateľ   žiadal,   aby   mu   ústavný   súd   priznal   primerané   finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk a náhradu trov konania.

Ako   z prípisu   najvyššieho   súdu   č.   k.   KP   8/06-44   z 25.   augusta   2006   vyplýva, v konaní sp. zn. 2 Ndob 26/06 bolo rozhodnuté 4. augusta 2006 tak, že sudkyňa krajského súdu z prerokúvania veci sp. zn. 1 K 116/04 vedenej na krajskom súde vylúčená nie je a predmetný spis bol vrátený krajskému súdu 15. augusta 2006.

Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k veci   písomne   vyjadril   najvyšší   súd prostredníctvom jeho predsedu JUDr. M. K. prípisom č. k. KP 8/06-44 z 2. októbra 2006, v ktorom uviedol, že z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 2 Ndob 26/06 zo 4. augusta 2006 je   zrejmé,   že   sťažovateľ   nemal   možnosť   do   spisu   nahliadnuť,   avšak   sú   z neho   zrejmé i vecné a právne dôvody, pre ktoré predseda senátu neumožnil sťažovateľovi, resp. jeho zástupcovi do spisu nahliadnuť. Zároveň predseda najvyššieho súdu poukázal i na to, že obdobná sťažnosť rovnakého sťažovateľa v inej veci bola prerokovávaná ústavným súdom pod   sp.   zn.   I.   ÚS   93/06,   pričom   sťažnosť   v časti   namietajúcej   porušenie   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   bola   odmietnutá,   keďže   sa netýkala merita veci a ani s ňou priamo nesúvisela. Vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že za   bezdôvodnú   považuje v každom   prípade   tú   časť   sťažnosti,   v ktorej   sťažovateľ   žiada priznanie finančného zadosťučinenia, a v závere zdôraznil, že postupom najvyššieho súdu nebolo a ani nemohlo byť dotknuté právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu.

Najvyšší   súd   v   uznesení   sp.   zn.   2   Ndob   26/06   zo   4.   augusta   2006,   pokiaľ   ide o neumožnenie sťažovateľovi nazrieť do súdneho spisu, zdôraznil, že spis najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 2 Ndob 26/06, do ktorého sťažovateľ žiadal nazrieť, keďže predmetom veci bolo   iba   rozhodnutie   o námietke   zaujatosti,   „pozostával   iba   z tejto   námietky   podanej sťažovateľom, vyjadrenia dotknutého sudcu a predkladacej správy“ a základný spis súdu prvého stupňa bol k nemu iba pripojený, uviedol:

„V § 44 ods. 1 OSP je upravené právo účastnika nazrieť do súdneho spisu pred prvostupňovým súdom, pretože štvrtá hlava prvej časti OSP, kde je táto úprava, upravuje konanie pred prvostupňovým súdom... v zmysle § 211 ods. 3 OSP ide o primerané použitie, nie   rovnaké.   Primeranosť   použitia   ustanovení   pred   súdom   prvého   stupňa   o odvolacom konaní posudzuje odvolací súd a teda predseda senátu rozhodne aj o tom, či povolí nazretie do spisov na odvolacom súde, či je to potrebné. Žiadateľ o nazretie do spisov by mal uviesť dôvod pre ktorý tento o to právo žiada. Nikdy sa nestalo, ak o nazretie do spisu požiadal zástupca účastníka z dôvodu, že zastupovanie prevzal až v odvolacom konaní, účastník sa stal   účastníkom v priebehu odvolacieho   konania v dôsledku sukcesie,   odvolaciemu   súdu boli predložené nejaké listinné dôkazy a pod., žeby mu nebolo toto právo umožnené, lebo skutočne ide o ochranu zákonných práv. Spravidla ide vždy o konanie vo veci samej. Do toho spravidla nemožno zahrnúť napr. rozhodovanie o kompetenčnom konflikte, o námietke zaujatosti a v iných veciach, kde sa nerozhoduje vo veci samej. Umožnenie nazerania do spisu si vyžaduje pri tom dohľad, aby zo spisov nezmizli dokumenty, aby neboli doplňované také dokumenty, ktoré v spisoch neboli, čo je niekedy časovo náročné, ďalšie zaťažovanie sudcov a kancelárie a tým aj spôsobenie zbytočných prieťahov v konaní. Ak sudca posúdi uplatňovanie tohto práva, ako zneužívanie práva postupuje tak, že neumožní nazrieť do spisu. V terajšom postupe účastníka (...) nadriadený súd vidí neprípustné zneužívanie práva, neprípustné hrubé sťažovanie postupu konania a spôsobovanie prieťahov v konaní.“

K tomuto stanovisku sa sťažovateľ nevyjadril.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa s ich vyjadreniami   k opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k názoru,   že   od   tohto   pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že najvyšší súd porušil jeho základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy sp. zn. 2 Ndob 26/06 tým, že realizáciu práva sťažovateľa nazrieť do súdneho   spisu   podmieňoval   podaním   písomnej   žiadosti   a následným   súhlasom,   resp. schválením predsedom senátu, ako aj tým, že neumožnil sťažovateľovi do tohto súdneho spisu nazrieť vôbec, a to v čase od 29. júna 2006, keď o nazretie do tohto spisu požiadal, do 15. augusta 2006, keď bol spis vrátený krajskému súdu.

Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.

Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa relevantnej časti čl. 51 ods. 1 ústavy domáhať sa práv uvedených v čl. 46 tejto ústavy možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.

Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu zakotvené v čl. 46 ods. 1 ústavy zahŕňa v sebe jednak právo každého na prístup k súdu, t. j. právo každého podať súdu žalobu, ale aj záruky riadneho chodu súdneho procesu, t. j. právo na určitú kvalitu súdneho konania,   či   inak   povedané   -   právo   na   spravodlivý   proces.   Ústavný   súd   už   konštatoval (II. ÚS 307/06), že z hľadiska aspektov a záruk zabezpečujúcich kvalitu priebehu súdneho procesu možno do obsahu tohto základného práva zahrnúť aj právo každého oboznámiť sa so všetkými skutočnosťami rozhodnými pre jeho vec vrátane práva nazerať do spisu a robiť si z neho odpisy a fotokópie, avšak v súlade so zákonom, ktorý také oprávnenie upravuje (čl. 51 ods. 1 ústavy).

Sťažovateľ   namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   súdnu   a inú   právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy postupom   najvyššieho   súdu,   ktorý   podmieňoval   realizáciu   jeho   práva   ako   účastníka konania, resp. jeho splnomocneného zástupcu

a) nazrieť do súdneho spisu podaním písomnej žiadosti o nazretie,

b)   nahliadnuť do   súdneho   spisu   predchádzajúcim   súhlasom   predsedu   príslušného senátu,ako aj tým, že najvyšší súd sťažovateľovi

c) neumožnil do spisu nazrieť počas obdobia, keď sa spis nachádzal na najvyššom súde za účelom rozhodnutia o námietke zaujatosti sudkyne krajského súdu, teda v čase od 29. júna 2006, keď o nazretie do tohto spisu požiadal, do 15. augusta 2006, keď bol spis vrátený krajskému súdu.

a) Podľa § 41 ods. 1 OSP účastníci môžu robiť svoje úkony akoukoľvek formou, pokiaľ zákon pre niektoré úkony nepredpisuje určitú formu.

Podľa § 42 ods. 1 prvej vety OSP podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, telegraficky alebo telefaxom.

Podľa § 44 ods. 1 prvej vety OSP účastníci a ich zástupcovia majú právo nazerať do súdneho spisu   s výnimkou   zápisnice   o hlasovaní a urobiť si   z neho výpisy   a odpisy.   To neplatí, ak ide o obsahujúce utajované skutočnosti, alebo chránené údaje podľa osobitných predpisov.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že ani Občiansky súdny poriadok, ani žiaden iný zákon nepodmieňuje realizáciu práva účastníkov konania, resp. ich právnych zástupcov nazerať do súdneho spisu podaním písomnej žiadosti.

Podstate základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy zodpovedá iba taký postup súdu, ktorým je označenému právu, ktorého porušenie sa namieta,   poskytnutá   ochrana   v medziach   zákonov   vykonávajúcich   tento   článok   ústavy. Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu teda predpokladá, že účastníkovi konania sa táto ochrana v zákonom predpokladanej kvalite dostane bez toho, aby sa mu v spojitosti s jej uplatnením ukladali povinnosti, ktoré od účastníka nevyžaduje zákon (čl. 2 ods. 3 ústavy).

Postup   pri   realizácii   práva   účastníka   konania,   resp.   jeho   právneho   zástupcu pri nahliadnutí do   súdneho spisu   bol v rozhodnom období na najvyššom súde upravený v § 13 ods. 1 Kancelárskeho poriadku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydaného predsedom najvyššieho súdu, v zmysle ktorého: „Nazerať do spisov je možné na základe písomnej žiadosti po súhlase predsedu senátu za podmienok uvedených v ustanovení § 44 OSP a   § 65 Trestného poriadku výhradne   v miestnostiach   Najvyššieho súdu   Slovenskej republiky pod dohľadom vedúceho súdnej kancelárie alebo ním povereného zamestnanca. O tomto úkone sa vedie osobitná evidencia podľa § 2 ods. 2.“

V tejto súvislosti   ústavný súd konštatuje,   že   ukladanie zákonom   nepožadovaných ani nepredvídaných povinností fyzickým osobám a právnickým osobám internou normou najvyššieho súdu je neudržateľné ani z hľadiska princípu legality podľa čl. 2 ods. 2 ústavy, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Vzhľadom na to, že najvyšší súd pri realizácii procesného práva účastníkov konania (sťažovateľov), resp. ich právneho zástupcu pri nazeraní do súdneho spisu požadoval od nich splnenie takej povinnosti (predloženie písomnej žiadosti o nahliadnutie do súdneho spisu), akú neukladá žiadny zákon, ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd v tomto smere postupoval protiústavne, čím porušil označené základné právo a články ústavy, tak ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

b) Podľa § 44 ods. 2 OSP niekomu inému než účastníkovi môže predseda senátu povoliť nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy a odpisy, ak sú pre to vážne dôvody a oprávnené záujmy účastníkov tým nemôžu byť dotknuté.

Z uvedeného vyplýva, že zákonodarca výslovne vyžaduje súhlas predsedu senátu iba v prípade, ak chce do spisu nazrieť iná osoba odlišná od účastníka, resp. jeho právneho zástupcu   (§   44   ods.   2   OSP),   pričom   predseda   senátu   to   môže   povoliť   len   v prípade, ak sú pre to vážne dôvody a nebudú tým dotknuté oprávnené záujmy účastníkov konania.

V ustanovení § 44 ods. 1 OSP zákonodarca v rámci úpravy práva účastníkov a ich právnych   zástupcov   nazerať   do   spisu   síce   výslovne   nevyžaduje   predchádzajúci   súhlas predsedu príslušného senátu, avšak z výkladu druhej vety tohto ustanovenia možno vyvodiť zámer zákonodarcu vytvoriť pre súdy priestor, keď môžu výkon tohto práva účastníkov, resp.   ich   právnych   zástupcov   obmedziť   tak,   aby   bola   zabezpečená   účinná   ochrana „utajovaných skutočností, alebo chránených údajov“.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že aj pri realizácii práva účastníka, resp. jeho právneho zástupcu podľa § 44 ods. 1 OSP, teda práva nazerať do spisu má súd právo, ale aj povinnosť prijať také vhodné opatrenia, aby zabezpečil účinnú ochranu štátneho, hospodárskeho, obchodného a služobného tajomstva, teda aby zabezpečil ochranu „utajovaných skutočností, alebo chránených údajov“ a súčasne aby tak chránil právnu sféru ostatných   účastníkov   konania.   Výkon   a realizácia   práva   jedného   subjektu   nesmie   byť na úkor ochrany práva iného subjektu, resp. ho nesmie poškodzovať.

V tejto   súvislosti   už   ústavný   súd   v rámci   svojej   rozhodovacej   činnosti   vyslovil (m. m. IV. ÚS 202/03, II. ÚS 307/06), že výklad ustanovenia § 44 ods. 1 OSP vylučuje, aby účastníci   konania   a ich   zástupcovia   boli   zásadným   spôsobom   obmedzení   v práve nazerať do spisu a robiť si z neho odpisy. Rovnako by však bolo nelogické a v rozpore s účelom   takého   oprávnenia   účastníka   konania   a jeho   zástupcu,   aby   tak   mohli   urobiť bez súhlasu   predsedu   senátu, ktorý   najlepšie pozná spis a jediný je oprávnený posúdiť, či niet   zákonnej   prekážky,   že   by   neobmedzeným   sprístupnením   spisu   mohlo   dôjsť k porušeniu práv iných účastníkov, respektíve k ohrozeniu utajovaných alebo dôverných informácií   obsiahnutých   v spise,   v jeho   prílohách,   alebo   v pripojenom   spise.   Inými slovami - predseda   senátu by mal v rámci jemu vyhradeného práva udeľovať súhlas na nahliadnutie do súdneho spisu zisťovať, či neexistujú dôvody, pre ktoré by nemala byť sprístupnená časť spisu, alebo jeho prílohy v záujme ochrany utajovaných alebo dôverných informácií, pretože vopred nie je známe, či účastník konania, resp. jeho právny zástupca, nemienia nazrieť do spisu a urobiť odpis z pripojeného spisu, v ktorom už účastník nie je účastníkom   konania,   prípadne   z časti   spisu,   ktorá   má   povahu   utajovanej   skutočnosti, a podobne.   Napokon   iba predseda   senátu   (nie   zamestnanec súdu)   je oprávnený   posúdiť aj to, či ide vôbec o účastníka konania, ak sa osoba odvoláva na svoje postavenie účastníka, pričom nebola ešte do konania pripustená uznesením súdu.

Preto ústavne súladným výkladom § 44 ods. 1 OSP najmä so zreteľom na obsah základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je taký výklad, podľa ktorého aj účastník a jeho zástupca môžu nazerať do spisu len na základe súhlasu predsedu senátu, ktorý je vo veci zákonným sudcom (I. ÚS 93/06).

Vzhľadom na vyslovené závery ústavný súd konštatuje, že postupom najvyššieho súdu,   ktorým   podmienil   realizáciu   práva   sťažovateľa   ako   účastníka   konania, resp.   jeho zástupcu nazrieť do súdneho spisu predchádzajúcim súhlasom predsedu senátu, nemohlo dôjsť k porušeniu označeného základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

Keďže   vyslovenie   porušenia   čl.   1   ods.   1   a   čl.   2   ods.   2   ústavy   sa   v prípade individuálnych   sťažností   zásadne   viaže   na   vyslovenie   porušenia   základného   práva sťažovateľov,   ku   ktorému   v danom   prípade   nedošlo,   ústavný súd   nemohol   vysloviť ani porušenie označených článkov ústavy.

Z týchto   dôvodov   ústavný   súd   nevyhovel   sťažnosti   sťažovateľa,   ktorou   namietal porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy   v spojení   s čl.   1   ods.   1   a čl.   2   ods.   2   ústavy   postupom   najvyššieho   súdu,   ktorý spočíval   v tom,   že   najvyšší   súd   podmienil   vykonanie   jeho   práva   nazrieť   do   spisu predchádzajúcim súhlasom predsedu senátu.

c) Podmienenie práva nazerať do spisu predchádzajúcim súhlasom predsedu senátu nie je takým opatrením, ktoré by znemožnilo realizáciu tohto práva účastníka, resp. jeho právneho zástupcu do takej miery, že by bolo toto právo dotknuté v samej svojej podstate.

Keďže v tomto prípade najvyšší súd neumožnil sťažovateľovi nazretie do spisu počas celého   obdobia,   keď   sa   spis   nachádzal   na   najvyššom   súde   za   účelom   rozhodnutia o námietke zaujatosti sudkyne krajského súdu, teda v čase od 29. júna 2006, keď o nazretie do tohto spisu požiadal, do 15. augusta 2006, keď bol spis vrátený krajskému súdu, a to v dôsledku   neudelenia   súhlasu   predsedom   senátu,   ústavný   súd   skúmal,   či   neudelenie súhlasu predsedom senátu bolo dôvodné a či v konečnom dôsledku   nedošlo neudelením tohto súhlasu k porušeniu sťažovateľom označeného základného práva.

Ako   vyplýva z §   44 ods.   1 OSP neudelenie súhlasu   sudcu   na nazretie   do   spisu prichádza do úvahy predovšetkým v prípadoch, ktoré sú vymedzené v druhej vete tohto ustanovenia.   Nepochybne   neudelenie   súhlasu   na   nahliadnutie   do   spisu   je   namieste i v prípade,   ak   sudca   zistí,   že   žiadateľ   o nazretie   do   spisu   nie   je   účastníkom   konania v zmysle § 90 a nasl. OSP alebo jeho zástupcom.

V tomto prípade najvyšší súd svoj postup odôvodnil tým, že predmetom žiadosti bolo nazretie do spisu najvyššieho súdu sp. zn. 2 Ndob 26/06, ktorý pozostáva iba z námietky zaujatosti   podanej   sťažovateľom,   vyjadrenia   dotknutého   sudcu   a predkladacej   správy, pričom   sťažovateľ   obsah   svojej   námietky   pozná   a najvyššiemu   súdu   navyše   neuviedol žiaden dôvod svojej žiadosti o nazretie do spisu. Už z uvedeného je zrejmé, že ak súčasťou spisu je aj vyjadrenie sudcu k námietke zaujatosti, ktoré sa osobitne účastníkom konania nedoručuje, jeho obsah môže účastník konania spoznať iba nazretím do spisu. Na druhej strane je zrejmé, že sťažovateľ nepresne žiadal o umožnenie nazrieť do spisu najvyššieho súdu sp. zn. 2 Ndob 26/06, nežiadal výslovne o nahliadnutie do pripojeného základného spisu a žiaden konkrétny dôvod žiadosti o nazretie do spisu najvyššiemu súdu neuviedol.Výklad a používanie § 41 ods. 1, § 42 ods. 1 a § 44 OSP musí v celom rozsahu rešpektovať   základné   právo   účastníkov   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy. Všeobecný   súd   musí   vykladať   a   používať   citované   ustanovenie   Občianskeho   súdneho poriadku v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu (čl. 152 ods. 4 ústavy). Občianske   súdne   konanie   sa   musí   v   každom   prípade   stať   zárukou   zákonnosti   a   slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie (§ 3 OSP). Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov konania a tlak na vyžadovanie takých náležitostí pri realizácii ich práv, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam na ochranu   zákonnosti,   nie   sú   v   súlade   s   ústavnými   princípmi   spravodlivého   procesu (m. m. I. ÚS 139/02, II. ÚS 135/04, IV. ÚS 1/02).

Pokiaľ sťažovateľ nepresne žiadal o nazretie do spisu najvyššieho súdu, hoci, ako to vyplýva z jeho sťažnosti, mal v úmysle nazrieť do pripojeného základného spisu, a pokiaľ neuviedol   konkrétny dôvod   na nazretie do   spisu,   nie   je tento   jeho postup dostatočným dôvodom na nevyhovenie jeho žiadosti o nazretie do spisu, zvlášť so zreteľom na okolnosť, že   ani   Občiansky   súdny   poriadok   nepodmieňuje   nazretie   do   spisu   účastníkom   konania uvedením konkrétneho dôvodu na nazretie do spisu.

Najvyšší súd odôvodnil svoj postup ďalej tým, že v tomto prípade sa aplikuje § 44 ods.   1   OSP   s poukazom   na   §   211   ods.   3   OSP   iba   primerane,   v dôsledku   čoho   spôsob aplikácie § 44 ods. 1 OSP závisí na posúdení sudcom. Ani tento dôvod nepovažoval ústavný súd za dostatočný, pretože primeranosť aplikácie § 44 ods. 1 OSP súdom druhého stupňa je obmedzená zmyslom a účelom tohto ustanovenia, ktoré nedovoľujú § 44 ods. 1 OSP ani súdu druhého stupňa toto ustanovenie aplikovať spôsobom, akým postupoval najvyšší súd v prípade sťažovateľa.

Pokiaľ   najvyšší   súd   označil   ako   dôvod   svojho   postupu   to,   že   sťažovateľ   svojou žiadosťou o nazretie do spisu zneužíval svoje právo do spisu nazerať, ústavný súd tento názor najvyššieho súdu nezdieľa. Konanie sťažovateľa nevykazovalo také znaky, z ktorých by   bolo   možné   vyvodiť   tento   zaver,   a rovnako   tak   ani   najvyšší   súd   pre   takýto   záver neuviedol ústavnému súdu konkrétne okolnosti, ktoré by preň svedčili.

Ústavný súd preto konštatoval porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy aj pokiaľ ide o postup najvyššieho súdu spočívajúci v neumožnení sťažovateľovi do spisu sp. zn. 2 Ndob 26/06 nazrieť pre neudelenie súhlasu sudcu.

III.

Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   sa   domáhal   i priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia 50 000 Sk, čo odôvodnil tým, že právo účastníka konania alebo jeho zástupcu nazerať do súdneho spisu je v praxi často realizované a je dôležitou súčasťou práva na súdnu a inú právnu ochranu, keďže predstavuje pre účastníka konania jedinú možnosť ako sa oboznámiť s obsahom   súdneho   spisu.   Najvyšší   súd   podmienením   realizácie   tohto   práva predchádzajúcou písomnou žiadosťou vyvoláva stav, keď účastníci si nemôžu byť istí, kedy a či vôbec toto svoje právo budú môcť realizovať. V čase podania ústavnej sťažnosti bolo postupom najvyššieho súdu sťažovateľovi znemožnené nahliadnutie do súdneho spisu počas doby   viac   než   jedného   mesiaca,   v dôsledku   čoho   sa   sťažovateľ   nachádzal   počas   tohto obdobia   v právnej   neistote   ohľadom   priebehu   konkurzného   konania,   ktorého   bol účastníkom. Preto iba deklarovanie porušenia základných práv sťažovateľa nie je dostatočné a navrhovaná výška zadosťučinenia 50 000 Sk je primeraná ujme, ktorá bola sťažovateľovi spôsobená postupom najvyššieho súdu.

Pri   rozhodovaní   o priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd prihliada na všetky okolnosti danej veci, pričom v danom prípade vzhľadom na intenzitu porušenia základného práva sťažovateľa iba čiastkovým postupom najvyššieho súdu, ktorý v konečnom dôsledku nijako podstatne neovplyvnil procesné postavenie sťažovateľa ako účastníka konania vo veci samej, je podľa názoru ústavného súdu konštatovanie porušenia základného   práva   pre   sťažovateľa   dostatočným   zadosťučinením,   a   preto   mu   primerané finančné zadosťučinenie nepriznal, tak ako to je uvedené v 3. bode výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si uplatnila nárok na ich náhradu, trovy konania v sume 5 788 Sk za 2 úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, t. j. 2 x 2 730 Sk a režijný paušál 2 x 164 Sk, celková suma predstavuje 5 788 Sk.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. januára 2008