znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 207/06-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23.augusta 2006 v senáte zloženom z predsedu Alexandra Bröstla, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu Jána Lubyho o sťažnosti S., k. s., T., zastúpenej advokátom JUDr. J. C., P., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného   súdu   Bratislava   I   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   26 Cb 267/2004   (pôvodne vedenom pod sp. zn. Rob 2430/03) takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo S., k. s., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb 267/2004   p o r u š e n é b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb 267/2004 konal bez zbytočných prieťahov.

3. S., k. s., n e p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie.

4.   Okresný   súd   Bratislava   I   j e   p o v i n n ý   uhradiť   S.,   k.   s.,   trovy   právneho zastúpenia v sume 5 788 Sk (slovom päťtisícsedemstoosemdesiatosem slovenských korún) na účet   právneho   zástupcu   JUDr.   J.   C.,   P.,   do dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 207/06-9   zo 14.   júna   2006   prijal   na   ďalšie   konanie   podľa   §   25   ods.   3   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť spoločnosti S., k. s., T. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. J. C., P., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na   prejednanie   jej   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb 267/2004 (pôvodne vedenom pod sp. zn. Rob 2430/03).

Sťažovateľka   návrhom   na   vydanie   platobného   rozkazu   z   28.   novembra   2003   na okresnom   súde   uplatnila   voči   odporcovi   nárok   na   zaplatenie   365   538,20   Sk s príslušenstvom.   Okresný   súd   vydal   11.   februára   2004   platobný   rozkaz   sp. zn. Rob 2430/03,   proti   ktorému   odporca   podal   odpor   doručený   okresnému   súdu   12. marca 2004.   Vec   bola   prevedená   do   oddelenia   obchodných   vecí   a bola   jej   pridelená sp. zn. 26 Cb 267/2004.

Okresný súd 30. marca 2005 podľa ustanovenia § 372k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku   (účinného   v tom   čase)   sťažovateľke   oznámil,   že   predpokladaný   termín pojednávania v jej veci bude stanovený na rok 2008. Sťažovateľka preto podala 14. júla 2005 sťažnosť na prieťahy podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení   niektorých   zákonov.   Poverená   predsedníčka   okresného   súdu   v odpovedi doručenej   sťažovateľke 9. augusta 2005 uznala sťažnosť za objektívne dôvodnú.   Podľa názoru sťažovateľky sú prieťahy v jej veci neodôvodnené a okresný súd postupom v konaní sp. zn. 26 Cb 267/2004 porušil jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Žiada preto, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Základné   právo   spoločnosti   S.,   k.   s.,   T.,   IČO:  ...   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb 267/2004 porušené bolo. Okresnému súdu Bratislava I prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb 267/2004 konal bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľovi S., k. s., T., IČO:..., priznáva finančné zadosťučinenie v sume 370.000,- Sk (slovom   tristosedemdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Bratislava I povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Okresný   súd   Bratislava   I je   povinný   uhradiť   sťažovateľovi   S.,   k.   s.,   T.,   IČO:  ...,   trovy právneho zastúpenia v sume podľa vyčíslenia jeho právneho zástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval ústavný súd sťažovateľku a okresný súd, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, a okresný súd aj na vyjadrenie k sťažnosti.   Sťažovateľka aj okresný súd oznámili, že netrvajú na konaní ústneho pojednávania.

Predseda okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti doručenom 28. júla 2006 uviedol:„Dovoľujem   si   poukázať   na   skutočnosť,   že   navrhovateľ   využil   možnosť   v súlade so zák. č. 757/2004 Z. z. v platnom znení a podal sťažnosť na prieťahy v konaní na Okresný súd   Bratislava   I.   Listom   zo   dňa   04.   08.   2005   bolo   sťažovateľovi   oznámené,   že   termín pojednávania bude vytýčený v roku 2008. Sťažnosť bola hodnotená ako objektívne dôvodná s tým, že v obchodných veciach sa vytyčujú termíny pojednávaní podľa poradia. Vzhľadom na počet vecí v oddelení zákonnej sudkyne v predmetnej veci vyšiel predpokladaný termín pojednávania na rok 2008. V kompetencii Okresného súdu Bratislava I nie je stanoviť počet sporov tak, aby ich bolo možné vytýčiť v 9 mesačnej lehote a nie je v jeho kompetencii ani stanoviť počet sudcov.

Ako to vyplýva z priebehu konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.   26   Cb   267/2004   nedošlo   k zbytočným   prieťahom   v konaní   zo   strany   konajúcej sudkyne.

Objektívny   prieťah   v konaní   musím   konštatovať   od   09.   08.   2004.   V prílohe vyjadrenia Vám súdny spis sp. zn. 26 Cb 267/2004 pripájam.

S poukazom na uvedené dovoľujem navrhnúť Váženému Ústavnému súdu Slovenskej republiky, aby bola vzatá na vedomie skutočnosť, že súd konal v súlade s platnými právnymi predpismi s ohľadom na množstvo vecí vybavovaných v oddelení.

V prípade,   že   ÚS   SR   dospeje   k záveru,   že   bolo   porušené   základné   právo   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, navrhujeme aby ÚS SR zvážil nepriznanie finančného zadosťučinenia z dôvodu, že vo veci bol v súlade s vtedy platným Občianskym súdnym poriadkom sťažovateľovi oznámený predpokladaný termín pojednávania.“

Zo spisu sp. zn. 26 Cb 267/2004 ústavný súd zistil tieto skutočnosti:

1. Dňa 4. decembra 2003 bol okresnému súdu doručený návrh na vydanie platobného rozkazu,   ktorým   si   sťažovateľka   uplatnila   nárok   na   zaplatenie   365   538,20   Sk s príslušenstvom.

2. Dňa 13. januára 2004 bola sťažovateľka vyzvaná na zaplatenie súdneho poplatku.

3. Okresný súd 11. februára 2004 vydal platobný rozkaz sp. zn. Rob 2430/03.

4. Dňa 12. marca 2004 bol doručený odpor proti platobnému rozkazu.

5. Okresný súd 22. marca 2004 zaslal odpor sťažovateľke a 23. marca 2004 vyzval odporcu na zaplatenie súdneho poplatku.

6. Dňa 7. júla 2004 bola vec prevedená do oddelenia Obchodné veci a zapísaná pod sp. zn. 26 Cb 267/2004.

7. Dňa 9. augusta 2004 bolo doručené podanie sťažovateľky označené ako „Oprava petitu návrh na vydanie platobného rozkazu“.

8. Dňa 30. marca 2005 okresný súd oznámil sťažovateľke, že predpokladaný termín pojednávania v jej veci bude stanovený na rok 2008 po vypracovaní rozvrhu práce na rok 2008.

II.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov...“   a porušenia práva upraveného v čl.   6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého „Každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom   zriadeným zákonom...“

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej   judikatúry,   podľa   ktorej   účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu.   Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (II. ÚS 219/04, IV. ÚS 220/04).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria považuje ústavný súd aj povahu prejednávanej veci. Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1.   Predmetom   posudzovaného   konania   je   nárok   na   zaplatenie   peňažnej   sumy s príslušenstvom titulom kúpnej ceny a úrokov z omeškania. Z hľadiska právnej a faktickej zložitosti ide o vec, ktorá tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov. Vzhľadom aj na aktuálny stav konania ústavný súd nehodnotí vec ako právne a skutkovo zložitú.

2. Správanie sťažovateľky bolo   v doterajšom   konaní   aktívne.   Ústavný   súd   nezistil žiadnu okolnosť, ktorú by jej bolo možné pripísať na ťarchu pri posudzovaní zbytočných prieťahov v namietanom konaní.

3.   Na   základe   obsahu   predloženého   spisu   sp.   zn.   26   Cb   267/2004   ústavný   súd zhodnotil postup okresného súdu od doručenia návrhu 4. decembra 2003 do 30. marca 2005, keď bol oznámený predpokladaný termín pojednávania ako v zásade plynulý a uzavrel, že v tejto fáze konania nedošlo k takým významným prieťahom, ktoré by znamenali porušenie namietaných práv sťažovateľky.

Ústavný   súd   už   v obdobnom   prípade   (II.   ÚS   179/05)   rozhodol,   že   „oznámenie ďalšieho   termínu   pojednávania   neodstraňuje   sám   osebe   stav   právnej   neistoty,   a preto nemôže byť akceptovateľným dôvodom neprimeranej dĺžky konania v skutkovo a právne jednoduchej veci“.

V danom prípade okresný súd sťažovateľke oznámil, že v jej veci bude určený termín pojednávania v roku 2008, teda po viac ako štyroch rokoch od podania návrhu na začatie konania, t. j. že v jej veci v podstate do roku 2008 nebude vykonávať úkony za účelom odstránenia právnej neistoty, kvôli ktorej sa na okresný súd obrátila. Vzhľadom na uvedené skutočnosti v súlade s doterajšou judikatúrou ústavného súdu, podľa ktorej otázka množstva vecí, personálne a organizačné problémy nie sú v zásade ústavne významné pre posúdenie toho, či došlo k zbytočným prieťahom v konaní (III. ÚS 14/00) ústavný súd konštatoval, že okresný   súd   postupom   v konaní   sp.   zn.   26   Cb   267/2004   porušil   základné   právo sťažovateľky   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   zaručené   v   čl.   48   ods.   2 ústavy, ako aj jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru.III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Pretože namietané konanie nebolo do času rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti ešte právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb 267/2004 v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov.

V nadväznosti na vyslovenie porušenia základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa ústavný súd podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde zaoberal aj žiadosťou sťažovateľky o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia,   ktoré   si   uplatnila   v sume   370   000   Sk.   Na   základe   všetkých   okolností prípadu   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   vyslovenie   porušenia   označených   práv sťažovateľky a prikázanie okresnému súdu vo veci konať je postačujúce na poskytnutie ochrany   označeného   základného   práva   sťažovateľky,   a preto   finančné   zadosťučinenie sťažovateľke nepriznal.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej   vznikli   v súvislosti   s jej   právnym zastupovaním advokátom JUDr. J. C., P., ktoré ústavný súd priznal v celkovej sume 5 788 Sk   (slovom   päťtisícsedemstoosemdesiatosem   slovenských   korún)   za   dva   úkony   právnej služby   (prevzatie   zastupovania   a spísanie   sťažnosti)   podľa   vyhlášky   Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (vypočítanou zo základu nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky, ktorá v prvom polroku   2005   bola   16 381 Sk,   t. j.   2-krát   2 730 Sk   a   2-krát   164 Sk   za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné, pretože išlo o úkony urobené v roku 2006).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. augusta 2006