znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 206/2010-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. apríla 2010 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. P. P., P., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na účinný prostriedok nápravy podľa č. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Toš 2/2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. P. P. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 10. decembra 2009 doručená sťažnosť JUDr. P. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru postupom   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Toš 2/2007 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z obsahu   sťažnosti   a   jej   príloh   vyplynulo,   že   v trestnej   veci   sťažovateľa   ako obžalovaného najvyšší súd uznesením sp. zn. 2 Toš 2/2007 z 9. septembra 2008 zamietol odvolanie   obžalovaného,   ktoré   podal   proti   odsudzujúcemu   rozsudku   Špeciálneho   súdu v Pezinku sp. zn. PK 2 Tš 15/2005 z 30. novembra 2006.

Sťažovateľ namieta, že písomné vyhotovenie rozhodnutia najvyššieho súdu mu bolo doručené   až   po   piatich   mesiacoch   od   rozhodnutia   a týmto „(...) Konaním,   resp. nekonaním(...) mi bola spôsobená ujma, najmä v dôsledku odopierania mi, bez prieťahov, podať opravné prostriedky proti nezákonným rozhodnutiam v mojej trestnej veci, a teda predlžovaním   nezákonného   stavu,   keď   som   trestne   stíhaný   a   odsúdený   za   trestný   čin v rozpore   so   skutkovou   podstatou   upravenou   v   Trestnom   zákone   a   vykonanými dôkazmi(...)“.

Sťažovateľ z tohto dôvodu navrhol, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní, jeho ústavnú sťažnosť prijal na ďalšie konanie a aby následne nálezom takto rozhodol:

„Základné právo JUDr. P. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   ústavy(...)   a   na   účinný   prostriedok   nápravy   podľa   čl.   6   ods.   1   a   čl.   13 Dohovoru(...) bolo porušené uznesením Najvyššieho súdu SR zo dna 09. 09. 2008, sp. zn. 2 Toš2/2007.

Ústavný súd priznáva za porušenie základných práv sťažovateľa zaručených ústavou Slovenskej republiky v čl. 48 ods. 2 ústavy SR, finančné zadosťučinenie v sume 12.000.- Eur. Najvyšší súd SR je povinný mu ho vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu.“

2. Uznesením ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 54/2010 z 2. februára 2010 bol sudca ústavného   súdu   a člen   druhého   senátu   ústavného   súdu   (II.   ÚS)   Sergej   Kohut   vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v tomto konaní z dôvodu vznesenej námietky predpojatosti. Podľa   čl.   III   bodu   2   písm.   a)   a   c)   rozvrhu   práce   ústavného   súdu   na   rok   2010   ak bol z rozhodovania v senáte vylúčený sudca druhého senátu, zastupuje ho sudca prvého senátu. Ak   bol   z rozhodovania vylúčený   vekom   starší   sudca,   zastupuje ho vekom   starší   sudca. Ak bol z rozhodovania vylúčený vekom mladší sudca, zastupuje ho vekom mladší sudca. V danom   prípade   vylúčeného   sudcu   Sergeja   Kohuta   pri   rozhodovaní   zastúpil   sudca ústavného súdu a člen prvého senátu ústavného súdu (I. ÚS) Peter Brňák.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažnosť treba považovať za oneskorene podanú.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr. I. ÚS 120/02, I. ÚS 124/04).   Zákon   o ústavnom   súde   neumožňuje   zmeškanie   tejto   kogentnej   lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03).

Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty na včasnosť podania sťažnosti (I. ÚS 161/02, I. ÚS 6/03).

Lehota na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy začala v okolnostiach danej veci plynúť dňom, keď sa sťažovateľ „dozvedel“ o zbytočných prieťahoch, teda o „inom zásahu“ najvyššieho súdu, ktorý označil za účastníka tohto konania. V napadnutom konaní bolo písomné   vyhotovenie   rozhodnutia   najvyššieho   súdu   sťažovateľovi   doručené   9.   februára 2009. Z tohto dôvodu sa sťažovateľ o namietaných zbytočných prieťahoch mohol dozvedieť najneskôr v deň doručenia predmetného rozhodnutia. Pretože ústavná sťažnosť bola podaná v čase (7. decembra 2009), keď už dávno uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom   súde,   ústavný   súd   sa   už   nemohol   zaoberať   opodstatnenosťou   námietok uvedených v sťažnosti.

Rovnaké závery sa vzťahujú aj na namietané porušenie ďalších označených článkov ústavy a dohovoru, lebo i v týchto prípadoch treba zákonnú dvojmesačnú lehotu počítať rovnakým spôsobom.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. apríla 2010