znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 206/08-18

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. mája 2008 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. E. J., N., zastúpenej advokátom JUDr. M. P., N., vo veci namietaného porušenia základného práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného práva   na   rovnosť   účastníkov   v konaní   zaručeného   v čl.   47   ods.   3   Ústavy   Slovenskej republiky   v spojení   s čl.   12   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky,   ako   aj   porušenia základného práva vlastniť majetok zaručeného v čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, v čl. 1 Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   a v čl. 11   ods.   1   Listiny   základných   práv   a slobôd   rozsudkom   Krajského   súdu   v Nitre č. k. 6 Co 289, 290/06-307 z 13. februára 2007 v časti, ktorou potvrdil rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 10 C 67/04 zo 14. augusta 2006 vo výroku o náhrade trov konania, ako aj uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 6 Co 289, 290/06-314 z 26. februára 2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. E. J. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. mája 2007 doručená sťažnosť MUDr. E. J., N. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného   práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   zaručeného   v čl.   46   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   a v čl. 36   ods.   1   Listiny   základných   práv a slobôd (ďalej len „listina“), základného práva na rovnosť účastníkov v konaní zaručeného v čl. 47 ods. 3 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy, ako aj porušenie základného práva vlastniť majetok zaručeného   v čl.   20 ústavy,   v čl. 1 Dodatkového protokolu   k dohovoru (ďalej len „dodatkový protokol“) a v čl. 11 ods. 1 listiny rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) č. k. 6 Co 289, 290/06-307 z 13. februára 2007 v časti, ktorou potvrdil rozsudok Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 10 C 67/04 zo 14. augusta   2006   vo   výroku   o náhrade   trov   konania,   ako   aj   uznesením   krajského   súdu č. k. 6 Co 289, 290/06-314 z 26. februára 2007.

Z obsahu   sťažnosti   a jej   príloh   vyplýva,   že   okresný   súd   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 10   C   67/04   konal   o žalobe   sťažovateľky   a spol.   o   určenie   vlastníckeho   práva k nehnuteľnosti,   pričom   v žalobnom   petite   si   sťažovateľka   a spol.   uplatnili   aj   nárok   na náhradu trov konania bez ich vyčíslenia. Okresný súd vyhlásil v predmetnej veci rozsudok na   pojednávaní   14.   augusta   2006,   na   ktorom   nebola   prítomná   právna   zástupkyňa sťažovateľky a spol., ktorá svoju neprítomnosť ospravedlnila, a keďže si právna zástupkyňa sťažovateľky a spol. nevyčíslila trovy právneho zastupovania ani do troch dní od vyhlásenia rozhodnutia okresným súdom, okresný súd sťažovateľke a spol. ich náhradu v rozsudku nepriznal.   Na   základe   odvolania   sťažovateľky   a spol.   proti   výroku   rozsudku   okresného súdu,   ktorým   im   nebola   priznaná   náhrada   trov   konania,   ktoré   im   vznikli   v dôsledku zastúpenia advokátkou, krajský súd napadnutým rozsudkom č. k. 6 Co 289, 290/06-307 z 13. februára 2007 rozsudok okresného súdu v časti napadnutej odvolaním sťažovateľky a spol. ako vecne správny potvrdil. Následne sa sťažovateľka a spol. podaním doručeným krajskému súdu   16.   februára   2007   domáhala doplnenia rozsudku   krajského súdu   podľa § 166   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   len   „OSP“)   a toho,   aby   krajský   súd doplňujúcim rozhodnutím rozhodol o ich nároku na náhradu trov konania v prvostupňovom konaní. Krajský   súd   uznesením   č.   k.   6 Co   289,   290/06-314   z 26. februára 2007 návrh sťažovateľky a spol. na doplnenie svojho rozsudku zamietol.

Sťažovateľka v sťažnosti tvrdí, že rozsudkom krajského súdu č. k. 6 Co 289, 290/06-307 z 13. februára 2007, ako aj jeho uznesením č. k. 6 Co 289, 290/06-314 z 26. februára 2007 boli porušené ňou označené základné práva a slobody zaručené v ústave, dohovore, dodatkovom protokole a v listine z dôvodu, že podľa jej názoru nevyčíslením sumy trov konania nezaniká v spore úspešnému účastníkovi konania nárok na ich náhradu, ak si aspoň všeobecne uplatnil nárok na ich náhradu, pričom podľa sťažovateľky krajský súd nenapravil toto   pochybenie   okresného   súdu,   aj   keď   právna   zástupkyňa   po   vyhlásení   rozsudku okresného   súdu   dodatočne   dvakrát   vyčíslila   sumu   trov   konania   v konaní   pred prvostupňovým súdom, a to jednak v samotnom odvolaní, ako aj v návrhu na doplnenie rozsudku.

V uvedenej súvislosti sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla: „Povinnosť   úhrady   trov   konania   sa   vzťahuje   na   celú   náhradu   a   to   aj   na   trovy právneho   zastúpenia,   nielen   na   súdny   poplatok,   tak   ako   o   tom   rozhodol   okresný   súd, ktorého pochybenie odvolací súd (aj ex ofíicio) neodstránil. Súd síce priznal úspešným žalobcom trovy konania a v odvolacom konaní aj trovy právneho zastúpenia vzniknuté s odvolacím konaním, avšak vo svojom rozsudku uviedol, že právny zástupca žalobcov si trovy právneho zastúpenia v prvostupňovom konaní nevyčíslil, preto v tejto časti rozsudok prvého   stupňa   potvrdil.   Vyčíslenie   trov   konania   do   troch   dní   od   skončenia   konania   je poriadkovou lehotu, s ktorou sa neviaže zánik nároku na uplatnené trovy konania, preto mal krajský súd priznať ich náhradu. Neobdržanie refundácie nákladov na zaplatenie právnej pomoci od neúspešnej strany ani v približnej zrovnateľnej výške s vynaloženými nákladmi znamená zásah do práva na právnu pomoc i zásah do majetkových pomerov úspešného účastníka sporu. (...)

Pokiaľ súd potreboval ku správnemu priznaniu trov právneho zastúpenia vyjadrenie právneho   zástupcu,   mal   požiadať   písomne   právneho   zástupcu   o   ich   vyčíslenie.   Právny zástupca   žalobcov   z   dôvodu   neprítomnosti   na   pojednávaní   nemohol   vedieť   o   skončení sporu, o ktorom sa dozvedel až z doručeného rozsudku okresného súdu.

Samotným nevyčíslením trov právneho zastúpenia nezaniká právo na priznanie ich náhrady. Trovy konania mal určiť súd podľa sadzobníka (...). Preto súd nemusí žiadať o vyčíslenie právneho zastúpenia advokáta a trovy v správnej výške môže priznať aj keby advokát takéto vyčíslenie nezaslal, resp. zaslal v nesprávnej výške. O povinnosti náhrady trov   konania   rozhoduje   súd   aj   bez   návrhu.   Do   trov   konania   patrí   aj   odmena   za zastupovanie.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že napadnutý výrok o náhrade nákladov konania trpí ústavnoprávnym deficitom, spočívajúcim v absencii relevantného odôvodnenia rozhodnutia. Nepriznanie nákladov právneho zastúpenia ich nevyčíslením, na ktoré ma sťažovateľ nárok zo   zákona,   potom   nepriaznivo   a   zásadným   spôsobom   zasahujú   do   majetkovej   sféry sťažovateľa. Dôvody rozhodnutí skutkovú podstatu § 151 ods. 1 a 3 O. s. p. potom zjavne nenaplňujú, extrémne vybočujú z jeho účelu a z hľadiska ochrany ústavnosti sú zjavne neprijateľné.“

Sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti rozhodol týmto nálezom: „Krajský súd v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 289, 290/2006 zo dňa 13. 2. 2007 v časti, v ktorom potvrdil rozsudok Okresného súdu v Nitre, č. k. 10 Co 67/04 (správne má byť 10 C 67/04, pozn.) zo dňa 14. 8. 2006 vo výroku o náhrade trov konania trov právneho zastúpenia v spojitostí s uznesením Krajského súdu č. k. 289, 290/2006 zo dňa 26. 2. 2007 porušil právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na rovnosť účastníkov v konaní podľa § 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právo na súdnu ochranu zaručenú v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd,   ako   aj   na   právo   vlastniť   majetok zaručené v čl.   20 Ústavy Slovenskej republiky, v čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a na tomto základe v tejto časti rozhodnutia zrušuje a v rozsahu tohto zrušenia vracia vec na ďalšie konanie. Ústavný súd v zmysle § 36 ods. 2 o ústavnom súde ukladá Krajskému súdu v Nitre, aby uhradil trovy právneho zastúpenia sťažovateľa v celkovej sume 6.296,- Sk t. j. za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia 1 x 2.970,- Sk, podanie ústavnej sťažnosti 1 x 2.970,- Sk a 2-krát režijný paušál za 2 úkony právnej služby) na účet právneho zástupcu sťažovateľa do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd   skúma,   či dôvody uvedené v §   25   ods.   2   zákona o ústavnom   súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podstata námietok sťažovateľky spočíva v jej tvrdeniach, že rozsudkom krajského súdu č. k. 6 Co 289, 290/06-307 z 13. februára 2007 v časti, ktorou bol potvrdený výrok rozsudku okresného súdu sp. zn. 10 C 67/04 zo 14. augusta 2006 o náhrade trov konania, ako aj uznesením   krajského súdu č.   k. 6 Co 289, 290/06-314 z 26. februára 2007 boli porušené ňou označené práva, pretože krajský súd nenapravil pochybenie okresného súdu, ktorý sťažovateľke v prvostupňovom konaní nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia, hoci bola v spore úspešná, a náhradu trov si uplatnila už v žalobnom návrhu.

Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č.   455/1991   Zb.   o   živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“) je advokát povinný pri výkone advokácie konať čestne a svedomito, dôsledne využívať všetky právne prostriedky a uplatňovať v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia pokladá za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.

Podľa § 151 ods. 1 OSP účinného v rozhodnom čase o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Ak ide o prisúdenie trov konania podľa § 149 ods. 1 advokát je povinný trovy právneho zastúpenia vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Ak advokát v tejto lehote trovy právneho zastúpenia nevyčísli, súd mu náhradu trov právneho zastúpenia neprizná.

Ústavný súd poznamenáva, že lehotu vyčíslenia trov konania podľa § 151 ods. 1 OSP nemožno   považovať   za   poriadkovú   lehotu,   pretože   z nej   expressis   verbis   vyplýva nesplnenie povinnosti uvedenej v hypotéze tejto normy, strata práv (nároku). Sťažovateľkou napadnuté   rozhodnutie   krajského   súdu   vo   veci   nepriznania   trov   konania   z dôvodu nevyčíslenia týchto v lehote troch dní od vyhlásenia rozhodnutia, považuje ústavný súd za lege artis.

Sťažovateľka mala k dispozícii proti rozhodnutiu krajského súdu účinný prostriedok nápravy   (dovolanie),   ktorý   aj   využila,   tento   však   bol   uznesením   Najvyššieho   súdu Slovenskej   republiky   sp. zn. 2 Cdo   140/2007   z 31.   júla   2007   odmietnutý   z dôvodu neprípustnosti (§ 239 ods. 3 OSP).

Z vyžiadaného súdneho spisu okresného súdu ústavný súd zistil, že v žalobe podanej okresnému súdu 19. augusta 2004 sťažovateľka a spol. v rámci žalobného petitu žiadali, aby okresný súd vyslovil, že „... žalovaných v 1/ až 3/ rade zaväzuje k náhrade trov konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia žalobcov v rade 1/ a 2/“. Predposledné   pojednávanie   v predmetnej   veci   sa   na   okresnom   súde   konalo 23. januára 2006, ktoré po vyjadrení sa právnych zástupcov obidvoch sporových strán, ktorí už nemali návrhy na dokazovanie vo veci, bolo odročené na neurčito za účelom nariadenia znaleckého dokazovania na určenie ceny predmetu sporu a zistenia, či sťažovateľka a spol. zaplatili súdny poplatok za žalobu v správnej výške.

Následne   okresný   súd   nariadil   avízované   znalecké   dokazovanie   a predložený znalecký posudok zaslal 16. mája 2006 na vyjadrenie sporovým stranám, súčasne nariadil pojednávanie   na   22.   jún   2006,   ktoré   však   žiadal   zrušiť   právny   zástupca   žalovaných z dôvodu jeho práceneschopnosti. Následne okresný súd 13. júna 2006 zrušil nariadený termín pojednávania a nariadil nový termín pojednávania na 14. august 2006.

Dňa 14. augusta 2006 (v deň pojednávania) právna zástupkyňa sťažovateľky a spol. telefonicky ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní 14. augusta 2006 z dôvodu kolízie konaní s tým, že: „Súhlasila s pojednávaním v jej neprítomnosti a v prípade, že súd vo veci rozhodne, pridržiava sa svojich predchádzajúcich vyjadrení.“

Na   pojednávaní   konanom   14.   augusta   2006   (pondelok)   vyhlásil   okresný   súd rozsudok   s tým,   že   žalovaným   v 1. – 3.   rade   uložil   povinnosť   zaplatiť   spoločne a nerozdielne sťažovateľke a spol. náhradu trov konania k rukám ich právnej zástupkyne vo „(...) výške, ktorá bude vyčíslená v písomnom vyhotovení tohto rozsudku do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku“.

Sťažovateľka sa osobne nezúčastnila ani na jednom z uvedených pojednávaní. Okresný súd výrok rozsudku sp. zn. 10 C 67/04 zo 14. augusta 2006 o náhrade trov konania zdôvodnil takto:

„Súd   rozhodol   o   trovách   konania   podľa   §   142   ods.   1   O. s. p.   tak,   že úspešným žalobcom náhradu trov priznal vo výške zaplateného súdneho poplatku vo výške 11.500.- Sk. Pretože právna zástupkyňa žalobcov nevyčíslila náhradu trov konania v lehote 3 dní, súd priznal náhradu, ktorú žiadali len vo výške, ktorú mal preukázanú. Z dôvodu nevyčíslenia náhrady trov konania za právne zastupovanie v lehote 3 dní stratila právna zástupkyňa nárok na ich priznanie. Preplatok zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 6.965.- Sk bude vrátený na základe uznesenia súdu, ktorý rozhodne aj o trovách štátu, o ktorých nerozhodol v rozsudku. Rozdiel medzi zaplateným poplatkom vznikol z dôvodu, že právna   zástupkyňa   žalobcov   vyčíslila   hodnotu   spornej   nehnuteľnosti   vyššie   a   keďže   v konaní   bola   táto   sporná,   súd   pribral   do   konania   znalca   za   účelom   určenia   hodnoty nehnuteľnosti, ktorá bola určená nižšia.“

Rozsudok okresného súdu bol po jednom neúspešnom pokuse (zmena adresy právnej zástupkyne   sťažovateľky   a spol.)   doručený   právnej   zástupkyni   sťažovateľky   a spol. 4. októbra 2006, ktorá následne nahliadla do spisu 19. októbra 2006 a podaním doručeným okresnému súdu 6. novembra 2006 upresnila odvolanie sťažovateľky a spol. z 18. októbra 2006 (v súdnom spise sa nenachádzalo, čo vyplýva aj z listu krajského súdu z 20. decembra 2006, pozn.) proti výroku rozsudku okresného súdu o trovách konania.

Krajský súd rozsudkom č. k. 6 Co 289, 290/06-307 z 13. februára 2007 potvrdil rozsudok   okresného   súdu   vo   výroku   o trovách   konania   s odôvodnením: „Odvolací   súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil i v časti náhrady trov konania, keďže súd prvého stupňa správne priznal žalobcom náhradu trov, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh, a keďže právna zástupkyňa žalobcov v lehote 3 dni odo dňa rozhodnutia súdu náhradu trov konania nevyčíslila, súd správne jej túto náhradu nepriznal.“

Podaním   doručeným   krajskému   súdu   16.   februára   2007   sa   právna   zástupkyňa sťažovateľky a spol. domáhala vydania „doplnenia k rozsudku“, ktorým   by krajský   súd rozhodol   o náhrade   trov   prvostupňového   konania,   pričom   krajský   súd   uznesením č. k. 6 Co 289,   290/06-314   z 26.   februára   2007   tento   návrh   zamietol   s odôvodnením,   že krajský súd neopomenul rozhodnúť o žiadnej časti predmetu konania, ktorého rozhodnutie by bolo potrebné dopĺňať.

Zo   zisteného   skutkového   stavu   ústavný   súd   dospel   k presvedčeniu,   že   právna zástupkyňa   sťažovateľky   mala   objektívnu   možnosť   dozvedieť   sa   o stave   predmetného konania,   resp.   o tom,   že   konanie   bolo   už   meritórne   skončené   vyhlásením   rozsudku   na pojednávaní   konanom   14.   augusta   2006,   z účasti   ktorého   sa   síce   ospravedlnila,   avšak v ospravedlnení   súčasne   zobrala   na   vedomie,   že   môže   byť   konané   a rozhodnuté   v jej neprítomnosti s tým, že zotrváva na jej dovtedajších vyjadreniach. Ako vyplýva zo súdneho spisu,   sťažovateľka   sa   konania   konaného   14.   augusta   2006   nezúčastnila   a jej   právna zástupkyňa sa   o výsledku   tohto pojednávania ani neinformovala, hoci   tak vzhľadom   na citované ustanovenie zákona o advokácii, ako aj na jej známy dovtedajší procesný vývoj a stav   konania, keď   účastníci   konania už nemali žiadne   návrhy   na   dokazovanie,   učiniť mohla a mala.

Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia § 151 ods. 1 OSP priznanie trov právneho zastúpenia účastníkovi konania je viazané na splnenie si subjektívnej povinnosti advokáta, a nie od svojvôle súdu. Preto nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia účastníkovi konania súdom z dôvodu porušenia, resp. nesplnenia si subjektívnej povinnosti advokátom účastníka   konania   (hmotnoprávny   vzťah)   nemožno   ponímať   ako   sankciu   súdu   voči účastníkovi konania (procesný vzťah), resp. ako svojvoľné rozhodnutie súdu porušujúce právo účastníka konania.

O zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť   porušenia   označeného   základného   práva   alebo   slobody,   reálnosť   ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 27/04, I. ÚS 25/05, I. ÚS 74/05, I. ÚS 44/08).

Vzhľadom   na   nezistenie   príčinnej   súvislosti   medzi   napadnutým   rozhodnutím krajského súdu a sťažovateľkou označenými právami ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. mája 2008