znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 206/06-24

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   14.   septembra   2006 v senáte   zloženom   z predsedu   Alexandra   Bröstla, zo   sudkyne   Ľudmily   Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho o sťažnosti J. T., B., zastúpeného advokátkou JUDr. V. R., B., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 240/96 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 240/96 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 240/96 konal bez zbytočných prieťahov.

3. J. T.   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie 80 000 Sk (slovom osemdesiattisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   J.   T. p r i z n á v a úhradu   trov   konania   5 788   Sk   (slovom päťtisícsedemstoosemdesiatosem slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý   zaplatiť   na   účet   advokátky   JUDr.   V.   R.,   B.,   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. II. ÚS 206/06-12 zo 14. júna 2006 prijal na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť J. T., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. V. R., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 240/96.

Sťažovateľ uviedol, že 11. novembra 1996 podal na okresný súd návrh na náhradu škody   z dôvodu   pracovného   úrazu,   o ktorom   okresný   súd   vedie   konanie   pod   sp.   zn. 8 C 240/96, ktoré za desať rokov meritórne nerozhodol a v prehľade úkonov poukazuje na to,   že od   podania   návrhu bolo nariadené len jedno   pojednávanie a výsluch   sťažovateľa dožiadaným súdom, pričom v období od decembra 1996 do októbra 1999, od novembra 1999 do mája 2001, od výsluchu sťažovateľa dožiadaným súdom (sťažovateľ neuvádza dátum vypočutia; pozn.) do marca 2004 a od septembra 2005 do 11. mája 2006 okresný súd vo veci nekonal.

Sťažovateľ namieta, že prieťahy v konaní okresného súdu majú za následok pocit právnej neistoty spočívajúci v obave o oslabenie dôkazov, ktoré neboli dosiaľ vykonané, nakoľko od pracovného úrazu uplynulo už 14 rokov. Ústavnému súdu navrhol, aby v jeho veci takto rozhodol :

„Právo navrhovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2,   prvá   veta   Ústavy   Slovenskej   republiky   bolo   v konaní   č.   k.   8   C   240/96 Okresným súdom Bratislava III porušené.

Okresnému súdu Bratislava III sa prikazuje, aby v konaní 8 C 240/96 konal bez zbytočných prieťahov.

Navrhovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200.000,- Sk,   ktoré   je   Okresný   súd   Bratislava   III   povinný   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov   odo   dňa právoplatnosti rozhodnutia.

Okresný   súd   Bratislava   III   je   povinný   uhradiť   navrhovateľovi   trovy   právneho zastúpenia   navrhovateľa   vo   výške   15.628,-   Sk   (prevzatie   a príprava   veci   –   7.650,-   Sk, spísanie sťažnosti – 7.650,- Sk, 2x režijný paušál á 164,- Sk) na účet JUDr. V. R., (...) do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.“

Po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   ústavný   súd   vyzval   právnu   zástupkyňu sťažovateľa a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie a predsedu okresného súdu aj na vyjadrenie k sťažnosti. Právna zástupkyňa sťažovateľa aj predseda okresného súdu oznámili ústavnému súdu, že netrvajú na   konaní   ústneho   pojednávania.   Predseda   okresného   súdu   vo   vyjadrení   uviedol,   že nenamieta skutkové okolnosti uvedené v sťažnosti.

Zo spisu okresného súdu sp. zn. 8 C 240/96 ústavný súd zistil nasledovný priebeh konania: 1. Dňa 13. novembra 1996 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľa, ktorým sa domáhal náhrady škody 60 800 Sk z dôvodu pracovného úrazu. 2. Okresný súd 27. novembra 1996 vyzval sťažovateľa, aby špecifikoval uplatnený nárok. Podaním doručeným 5. decembra 1996 sťažovateľ upresnil, že žiada náhradu za bolesť a náhradu za stratu na zárobku po dobu práceneschopnosti.

3. Dňa   21.   októbra   1999   okresný   súd   vyzval   odporcu,   aby   sa   vyjadril   k   návrhu a k špecifikácii nároku. 4. Dňa   19.   júna   2001   predseda   okresného   súdu   odpovedal   na   sťažnosť   na   prieťahy v konaní z 15. mája 2001.5. Okresný súd listom z 25. júna 2001 dožiadal Okresný súd Banská Bystrica o vypočutie sťažovateľa.   Sťažovateľ   bol   vypočutý   9.   augusta   2001   a spis   bol   okresnému   súdu vrátený 15. augusta 2001.6. Dňa 11. februára 2004 okresný súd určil termín pojednávania na 4. marec 2004.7. Dňa 4. marca 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito za účelom nariadenia znaleckého dokazovania. 8. Okresný súd doručil spis ustanovenému znalcovi 26. augusta 2004. Znalecký posudok bol okresnému súdu doručený 21. septembra 2004. 9. Okresný   súd   12.   októbra   2004   zaslal   znalecký   posudok   na   vyjadrenie   účastníkom konania.10. Dňa 14. októbra 2004 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľa, ktorým rozšíril a upresnil žalobný petit tak, že z dôvodu pracovného úrazu si uplatňuje náhradu škody v sume 283 594 Sk s úrokom z omeškania, pričom uplatnil nárok na náhradu za bolesť   a   sťaženie   spoločenského   uplatnenia,   zvýšenie   náhrady   za   sťaženie spoločenského uplatnenia na dvojnásobok, mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a náhradu za stratu na zárobku po dobu práceneschopnosti.11. Okresný súd uznesením z 3. januára 2005 vyzval sťažovateľa, aby upresnil žalobný petit a predložil originál plnej moci pre právnu zástupkyňu.12. Okresný   súd   uznesením   z 12.   apríla   2005   opäť   vyzval   sťažovateľa   na   upresnenie žalobného   petitu   v časti   úrokov   z omeškania   a predloženie   potrebného   počtu rovnopisov podania. Doplnené podanie sťažovateľa mu bolo doručené 2. mája 2005. 13. Dňa   9.   mája   2005   bol   spis   pridelený   sudkyni   okresného   súdu   JUDr.   H.   B.   Dňa

28. septembra 2005 bol spis pridelený sudkyni JUDr. V. S.14. Okresný súd 22. novembra 2005 vyzval odporcu, aby sa vyjadril k doplnenému návrhu sťažovateľa.   Odporca   listom   doručeným   14.   decembra   2005   požiadal   o doručenie rozšíreného návrhu sťažovateľa z 12. októbra 2004.

15. Dňa 16. januára 2006 predseda okresného súdu odpovedal na sťažnosť na prieťahy v konaní z 27. júla 2005, ktorá bola postúpená z Krajského súdu v Bratislave. 16. Okresný súd 17. februára 2006 opäť vyzval odporcu, aby sa vyjadril k doplnenému návrhu sťažovateľa. Listom doručeným 27. februára 2006 odporca opakovane žiadal o doručenie rozšíreného návrhu z 12. októbra 2004. 17. Okresný   súd   29.   marca   2006   zaslal   na vyjadrenie   odporcovi   rozšírený   a upresnený návrh.18. Dňa 3. mája 2006 bol spis pridelený sudkyni JUDr. D. O. 19. Dňa 26. júla 2006 okresný súd nariadil pojednávanie na 22. september 2006.

II.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. II. ÚS 80/02, IV. ÚS 365/04) odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu, pričom samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou judikatúrou (I. ÚS 70/98, III. 111/02, IV. ÚS 221/04) zohľadňuje tri kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka   súdneho   konania   (2)   a postup   samotného   súdu   (3).   Za   súčasť   prvého   kritéria ústavný súd považuje aj povahu prejednávanej veci.

1. Predmetom posudzovaného konania je nárok na náhradu škody   spôsobenej na zdraví   následkom   pracovného   úrazu.   Vec   po   právnej   stránke   nie   je   zložitá.   Z hľadiska skutkového je podstatná okolnosť, že odporca popiera, resp. spochybňuje rozsah náhrady škody,   ako   aj   právny   základ   uplatnených   nárokov.   Tieto   skutočnosti   si   vyžiadali   aj vykonanie   znaleckého   dokazovania   (mechanizme   úrazu   odporcu).   Posúdením   prehľadu vykonaných   úkonov   ústavný   súd   zistil,   že   doterajšia   dĺžka   konania   nebola   ovplyvnená skutkovou zložitosťou veci, pričom povaha veci si vyžadovala osobitnú rýchlosť konania.

2.   Pri   posudzovaní   správania   sťažovateľa   ako   účastníka   konania   ústavný   súd vychádzal z predloženého spisu okresného súdu sp. zn. 8 C 240/96, z ktorého zistil, že sťažovateľ reagoval na výzvy súdu, dostavil sa na pojednávanie, riadne a včas sa dostavil na vyšetrenie   k ustanovenému   znalcovi,   opakovane   žiadal   súd   o odstránenie   prieťahov v konaní.   Sťažovateľ   v priebehu   konania   podaním   z 12.   októbra   2004   rozšíril   žalobný návrh, čo vzhľadom na oprávnenie meniť návrh na začatie konania v zmysle § 95 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ústavný súd v súlade so svojou judikatúrou (I. ÚS 31/01) nehodnotí ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy v konaní. Sťažovateľ však prispel k predĺženiu konania tým, že okresný súd ho musel dvakrát vyzývať (uzneseniami z 3. januára 2005 a 12. apríla 2005) na odstránenie nedostatkov podania z 12. októbra 2004. Vzhľadom na celkovú dĺžku konania je ale podiel sťažovateľa na prieťahoch v konaní vo výraznom nepomere k podielu nečinnosti okresného súdu.

3. Tretím kritériom, ktorého pomocou ústavný súd zisťoval, či došlo k zbytočným prieťahom v konaní sp. zn. 8 C 240/96, bol postup samotného okresného súdu.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že konanie na súde prvého stupňa trvá už takmer desať rokov, pričom vo veci nebolo dosiaľ meritórne rozhodnuté.

V doterajšom priebehu konania sa uskutočnilo iba jedno pojednávanie 4. marca 2004, teda po viac ako siedmich rokoch od začatia konania. Dovtedy vykonané úkony okresného súdu spočívali vo výzve sťažovateľa na špecifikáciu uplatneného nároku (27. novembra 1996), zaslaní návrhu na vyjadrenie odporcovi (21. októbra 1999) a dožiadaní Okresného súdu Banská Bystrica o vypočutie sťažovateľa (25. júna 2001), čomu predchádzala sťažnosť na prieťahy v konaní podaná sťažovateľom. Postup okresného súdu do nariadenia prvého pojednávania   (11.   február   2004)   je   teda   výrazne   poznačený   nečinnosťou   bez ospravedlniteľného zákonného dôvodu.

V ďalšom období, po odstránení nedostatkov rozšíreného návrhu 2. mája 2005 do 22. novembra 2005, okresný súd nevykonal žiaden procesný úkon. V tomto období došlo dvakrát k zmene zákonnej sudkyne. Následne okresný súd vyzýval odporcu na vyjadrenie k rozšírenému návrhu a jeho doplneniu, pričom podanie sťažovateľa z 12. októbra 2004 doručil odporcovi až s treťou výzvou (29. marca 2006), na základe čoho ústavný súd dospel k záveru, že postup okresného súdu tiež prispel k zbytočným prieťahom v konaní. Zatiaľ posledným úkonom okresného súdu je nariadenie termínu pojednávania na 22. september 2006.

Vzhľadom na celkovú dĺžku konania poznačenú opakovanými obdobiami súvislej nečinnosti ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 240/96 bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia. Pretože namietané konanie nebolo do času rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti právoplatne   skončené,   ústavný   súd   prikázal   okresnému   súdu,   aby   vo   veci   vedenej   pod sp. zn. 8 C 240/96 v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   žiadal   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   200 000   Sk s odôvodnením, že dlhoročné prieťahy v konaní majú za následok jeho psychickú ujmu a pocit právnej neistoty, spočívajúci v obave o oslabenie dôkazov, ktoré neboli po dobu 10 rokov vykonané, ktorý pretrváva už od úrazu, t. j. 14 rokov, pričom spôsobujú aj pokles hodnoty odškodnenia požadovaného v namietanom konaní.

Ústavný   súd   pri   určení   finančného   zadosťučinenia   posudzoval   všetky   okolnosti prípadu, najmä doterajšiu dĺžku konania a opakované obdobia nečinnosti okresného súdu do nariadenia prvého pojednávania, ako aj povahu prejednávanej veci a dospel k záveru, že v danom   prípade   suma   80   000   Sk   zodpovedá   primeranému finančnému   zadosťučineniu sťažovateľa za ujmu, ktorú utrpel.

Ústavný súd podľa   § 36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   rozhodol   o úhrade   trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním v konaní pred ústavným súdom advokátkou JUDr. V. R., B., ktoré si v sťažnosti uplatnil 15 628 Sk za   dva   úkony   právnej   služby   a dvakrát   režijný   paušál.   Ústavný   súd   trovy   právneho zastúpenia vyčíslil v sume 5 788 Sk (slovom päťtisícsedemstoosemdesiatosem slovenských korún) spolu za dva úkony právnej služby podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a   c),   § 16 ods. 3   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č. 655/2004 Z. z.   o   odmenách   a   náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení neskorších   predpisov   (vypočítanou   zo   základu   priemernej   mesačnej   mzdy   zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky, ktorá v prvom polroku 2005 bola 16 381 Sk, t. j. 2-krát 2 730 Sk a 2-krát 164 Sk za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné, pretože išlo o úkony urobené v roku 2006).

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku) podľa výroku rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. septembra 2006