znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 206/02-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. novembra 2002 predbežne   prerokoval   sťažnosť   A.   K.   a A.   K.,   obaja   bytom   V.,   vo   veci   porušenia   ich vlastníckeho   práva   rozsudkom   Krajského   súdu   v Košiciach   sp. zn. 5 S 15/99 z 30. septembra 1999, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. K. a A. K. o d m i e t a   pre nedostatok svojej právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 21. októbra 2002 doručené podanie A. K. a A. K. (ďalej len „sťažovatelia“), obaja bytom V., označené ako   „Sťažnosť“   s prílohami.   Z jeho   obsahu   vyplynulo,   že   sťažovatelia   ním   napádajú rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5 S 15/99 z 30. septembra 1999, pretože ním „boli   porušené   naše   základné   práva   zásahom   do   vlastníckeho   práva“.   Označeným rozsudkom Krajský súd v Košiciach potvrdil rozhodnutie Okresného úradu v Sobranciach (katastrálneho   odboru)   č.   H   2/99   zo   6.   júla   1999,   ktorým   rozhodol   o určení   hraníc pozemkov   medzi   pozemkami   sťažovateľov   a ich   susedov   J.   J.   a spol.   v zmysle   zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych   a iných   práv   k nehnuteľnostiam   (katastrálny   zákon)   v znení   neskorších predpisov. Keďže sťažovatelia tvrdili,   že týmto rozsudkom   Krajského súdu v Košiciach došlo   k porušeniu   ich   vlastníckeho   práva,   požiadali,   aby   ústavný   súd   v konaní   o ich sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) „rozsudok Krajského súdu č. 5 S 15/99 zo dňa 30. 9. 1999“ zrušil.

II.

Ústavný   súd   je   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   s účinnosťou   od   1.   januára   2002 oprávnený konať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ktorými namietajú porušenie   svojich   základných   práv   alebo   slobôd   upravených   buď   v ústave,   alebo v medzinárodnej   zmluve   o ľudských   právach,   ak   o ich   ochrane   nerozhoduje   iný   súd. Podmienky   konania   ústavného   súdu   o sťažnostiach,   ako   aj   ich   zákonom   predpísané náležitosti   sú   upravené   v   zákone   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“),   pričom nesplnenie niektorej z nich má za následok odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde.   Ústavný   súd   preto   predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľov podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona.

V rámci predbežného prerokovania sťažnosti sťažovateľov ústavný súd skonštatoval, že   títo   namietali   porušenie   svojho   práva,   ktorého   ochrana   však   patrí   do   právomoci všeobecných súdov (čo potvrdzuje aj judikatúra ústavného súdu – I. ÚS 126/93), pričom z príloh k ich sťažnosti vyplýva, že všeobecný súd (Krajský súd v Košiciach) na základe návrhu sťažovateľov na preskúmanie rozhodnutia podľa § 250m ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku o jeho ochrane aj konal a rozhodol, hoci nie v ich prospech. Sťažovatelia preto mali na ochranu svojho práva k dispozícii účinný právny prostriedok nápravy v rámci piatej   časti   tretej   hlavy   Občianskeho   súdneho   poriadku   (rozhodovania   o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov), ktorý aj využili.

Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je ústavný súd oprávnený konať o ochrane základných práv a slobôd fyzickej osoby alebo právnickej   osoby   len   vtedy,   ak   o ich   ochrane   nerozhoduje   iný   súd   a keďže   o ochrane sťažovateľmi   označeného   základného   práva   konali   a rozhodovali   všeobecné   súdy,   bolo potrebné ich sťažnosť odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci ústavného súdu. Nad rámec tohto odôvodnenia ústavný súd uvádza, že samotný neúspech sťažovateľa v konaní pred všeobecnými súdmi nie je bez ďalšieho dôvodom pre konanie ústavného súdu o jeho sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. novembra 2002