znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 205/2011-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. mája 2011 predbežne prerokoval sťažnosť P. J. – C., P., zastúpeného advokátom JUDr. J. G., P., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   rozsudkom   Krajského   súdu   v   Prešove   sp. zn.   1 Cob 57/2010   zo 14. decembra 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. J. – C. o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. marca 2011 doručená sťažnosť P. J. – C., P. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   rozsudkom   Krajského   súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 1 Cob 57/2010 zo 14. decembra 2010.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa v konaní vedenom pod sp. zn. 21 Cb 121/08 žalobou podanou Okresnému súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) 7. apríla 2008 domáhal proti žalovanému z titulu odstúpenia od zmluvy zaplatenia sumy 19 640 Sk s príslušenstvom   oproti   vydaniu   plastových   okien.   Okresný   súd   rozsudkom   sp.   zn. 21 Cb 121/2008 z 19. januára 2010 žalobu sťažovateľa v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol,   pričom   svoje   rozhodnutie   založil   na   skutkovom   zistení,   že   sťažovateľ   ako kupujúci si 6. júla 2006 objednal u žalovaného ako predávajúceho 3 kusy plastových okien, za ktoré zaplatil žalovanému kúpnu cenu v sume 19 640 Sk. Následne po dodaní tovaru sťažovateľ písomne uplatnil u žalovaného reklamáciu dodaných okien spočívajúcu v tom, že žalovaným dodané plastové okná boli zasklené sklom typu „Parson zelený K 1,1“, pričom podľa tvrdenia sťažovateľa tieto mali byť zasklené sklom typu „ANTIS. U = 1,0 zelený“, s tým,   že   sťažovateľ   žalovaného   písomne   upovedomil,   že   pokiaľ   reklamovanú   chybu v lehote do 10 dní neodstráni, „má sa za to, že sťažovateľ od zmluvy odstúpil“. Keďže okresný súd vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný dodal sťažovateľovi plastové okná zasklené   sklom „Parson   zelený   K   1,1“ presne   podľa   jeho   objednávky,   odstúpenie sťažovateľa od kúpnej zmluvy nemá právne opodstatnenie, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

Odvolaním podaným proti uvedenému rozsudku okresného súdu sťažovateľ okrem iného namietal, že okresný súd považoval za objednávku   zo strany sťažovateľa „náčrt rozmerov   dvoch   okien“ (ďalej   len   „náčrt“),   ktorý   zaslal   zamestnanec   sťažovateľa žalovanému pre účely vyhotovenia cenovej ponuky, pričom žalovaný až následne zaslal prostredníctvom   faxu   sťažovateľovi   cenovú   ponuku   označenú   ako „Zákazka   číslo   DZ 006/00557“ zo 6. júla 2006 (ďalej len „cenová ponuka“). Sklo označené ako „Parson zelený K 1,1“, ktoré sťažovateľ uviedol   vo svojom náčrte, znamená, že od žalovaného žiadal dodať sklo s protislnečnou ochranou so zeleným odtieňom a so súčiniteľom prechodu tepla K 1,1. Totiž v čase, keď aj sám sťažovateľ vyrábal plastové okná, sklo označované ako K 1,1 bolo sklo s najlepšími tepelno-izolačnými vlastnosťami. Avšak žalovaný v cenovej ponuke zaslanej sťažovateľovi ponúkol plastové okná so sklom typu „ANTIS. U = 1,0 zelený“. Keďže sťažovateľ považoval žalovaným ponúknutý typ skla za sklo so zeleným odtieňom ako požadoval so súčiniteľom tepelného odporu K 1,0, ktorý je lepší, ako sám vo svojom   náčrte   uviedol,   s   dodaním   plastových   okien   súhlasil   a   zaplatil   žiadaný preddavok.   V   tejto   súvislosti   sťažovateľ   v   odvolaní   tvrdil,   že   kúpna   zmluva   bola konkludentne   uzavretá   až   na   základe   cenovej   ponuky   obsahujúcej   presnú   špecifikáciu plastových okien a ich kúpnu cenu, teda podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, a nie na základe náčrtu obsahujúceho iba rozmery okien a označenie „Parson zelený K 1,1“ bez dátumu vyhotovenia, ako aj bez uvedenia kúpnej ceny. Sťažovateľ vo svojom odvolaní ďalej tiež namietal, že okresný súd sa v odôvodnení svojho rozsudku s cenovou ponukou ako   dôkazom   vôbec   nevyporiadal,   čím   mu   bola   odňatá   možnosť   konať   pred   súdom. Zároveň je sťažovateľ toho názoru, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a z tohto dôvodu vec aj nesprávne právne posúdil, preto žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vrátil okresnému súdu ako súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd s poukazom na ustanovenie § 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) rozhodol bez nariadenia pojednávania o odvolaní sťažovateľa rozsudkom sp. zn. 1 Cob 57/2010 zo 14. decembra 2010 tak, že rozsudok okresného súdu sp. zn. 21 Cb 121/2008 z 19. januára 2010 ako vecne správny potvrdil.

Sťažovateľ   porušenie   ním   označeného   základného   práva   zaručeného   ústavou a listinou, ako aj práva zaručeného dohovorom odôvodňuje okrem iného takto:

«... Sme toho názoru, že na základe vykonaného dokazovania dospeli všeobecné súdy k nesprávnym skutkovým zisteniam, a z toho dôvodu aj samotné rozhodnutie porušovateľa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci....

Sklo   Parson zelený,   K 1,1,   ktoré sťažovateľ uviedol vo svojom náčrte,   ktorý bol zaslaný žalovanému ako podklad na vypracovanie cenovej ponuky znamená, že žalobca požadoval   dodať   sklo   s   protislnečnou   ochranou   so   zeleným   odtieňom,   so   súčiniteľom prechodu tepla K 1,1 (pre lepšiu orientáciu sťažovateľ uvádza, že čím je toto číslo nižšie, tým má sklo lepšie tepelno - izolačné vlastnosti a tým je aj sklo drahšie). Sťažovateľ chcel dodať sklo kvality K 1,1, pretože podľa jeho vedomostí v čase, keď on sám vyrábal plastové okná,   bolo   sklo   K   1,1   s   najlepšími   tepelno   -   izolačnými   vlastnosťami.   Pokiaľ   by   bol sťažovateľ vedel, že sa vyrába sklo s lepšími tepelno - izolačnými vlastnosťami, bol by to do svojho náčrtu cenovej ponuky odoslanej žalovanému uviedol.

Žalovaný   následne   vypracoval   cenovú   ponuku,   ktorú   zaslal   sťažovateľovi   ako „listinu“ zo dňa 6. 7. 2006, pomenovanú takto:

„Zákazka č. DZ 006/00557 dne 06/07/26 C.“, (ďalej len „zákazka“), podľa nej mal žalovaný sťažovateľovi dodať sklo ANTIS.U=1.0 ZELENÝ.

Sťažovateľ   zaplatením   zálohy   8.000,-   Sk   akceptoval   zákazku,   t.j.   aj   žalovaným navrhnuté sklo - ANTIS.U=1.0 ZELENÝ a mal za to, že sa jedná o sklo so zeleným odtieňom ako požadoval..., a so súčiniteľom tepelného odporu U= 1,0, ktorý je „lepší“ ako sám uviedol vo svojom náčrte, na zaslanie cenovej ponuky, teda K 1,1 a s dodaním okien v zmysle zákazky (teda aj so sklom „kvality“ U= 1,0) súhlasil a preto aj zaplatil žalovanému požadovanú zálohu vo výške 8.000,- Sk.

Z   dôvodu,   že   žalovaný   nedodal   sťažovateľovi   sklo   v   zmysle   zákazky,   teda   so súčiniteľom   tepelného   odporu   U=   1,0,   sťažovateľ   ihneď   po   zistení   tejto   skutočnosti reklamoval u žalovaného jeho dodávku...

Porušovateľ sa v sťažnosťou napadnutom rozsudku nezaoberal odvolacími dôvodmi sťažovateľa, nepreskúmal dôkazy, na ktoré poukazoval sťažovateľ, iba prevzal odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa.

... súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov, o ktoré oprel svoje skutkové závery, vybral iba niektoré z dôkazov predložených počas konania. V rámci hodnotenia dôkazov sa adekvátne, čo do myšlienkových konštrukcií racionálne logickým spôsobom, nevysporiadal s argumentačnými tvrdeniami prednesenými počas konania.

Porušovateľ   v zásahu do základných práv sťažovateľa pokračoval.   Na odvolacie dôvody sťažovateľ nedostal žiadnu odpoveď. Odpoveďou porušovateľa bolo stotožnenie sa s rozhodnutím súdu prvého stupňa, argumentujúc, že sťažovateľovi právo na odstúpenie od zmluvy podľa § 436 ods. 2 posledná veta Obchodného zákonníka, nevzniklo, keďže žalovaný dodal sťažovateľovi presne ním objednaný typ skla a tým tento tovar nemal vadu tvrdenú žalobcom. Porušovateľ z toho, čo vyšlo v konaní najavo, vyvodil nesprávne skutkové a právne závery.

Je   nepravdivé   tvrdenie   porušovateľa,   že   v   dôsledku   zotrvania   sťažovateľa   na pôvodnej objednávke došlo k uzavretiu zmluvy o dodávke skla typu PARSON ZELENÝ K 1,1. Takéto tvrdenie porušovateľa nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.»

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie takto rozhodol:

„1. Sťažnosti sa vyhovuje.

2. Základné právo P. J.-C., podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 1 Cob 57/2010 zo dňa 14. 12. 2010, porušené bolo.

3. Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 14. 12. 2010, sp. zn. 1 Cob 57/2010, sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.

4. Krajský súd v Prešove je povinný uhradiť P. J.-C. trovy konania spolu vo výške 314,18   €...   na   účet   advokáta:   JUDr.   J.   G...   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa o porušení ním označeného základného práva na spravodlivý súdny proces zaručeného ústavou, listinou a dohovorom rozsudkom krajského súdu sp. zn. 1 Cob 57/2010 zo 14. decembra 2010, ktorým krajský súd ako vecne správny potvrdil rozsudok okresného súdu sp. zn. 21 Cb 121/2008 z 19. januára 2010, pričom   krajský   súd   podľa   sťažovateľa   stotožniac   sa   v   celom   rozsahu   s   rozsudkom okresného súdu na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a z tohto dôvodu vec aj nesprávne právne posúdil, keď opomenúc vysporiadať sa s obsahom písomnej cenovej ponuky ako dôkazu ustálil, že žalovaný dodal sťažovateľovi objednané plastové okná so sklom typu „Parson zelený K 1,1“ so súčiniteľom tepelného odporu K 1,1 presne podľa jeho objednávky – náčrtu, dôsledkom čoho dospel k záveru, že odstúpenie sťažovateľa od konkludentne uzavretej kúpnej zmluvy nemá právne opodstatnenie, a tak sťažovateľovi arbitrárnym spôsobom odoprel priznanie nároku na vrátenie ním zaplatenej kúpnej ceny v sume 651,93 € (t. j. 19 640 Sk) s príslušenstvom oproti vydaniu plastových okien žalovanému.

Ústavný   súd   vzhľadom   na   svoju   doterajšiu   judikatúru   považuje   za   potrebné pripomenúť,   že   nie   je   zásadne   oprávnený   preskúmavať   a   posudzovať   právne   názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať,   či   v   konaní   pred   všeobecnými   súdmi   bol,   alebo   nebol   náležite   zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a   aplikácie   s   ústavou,   prípadne   medzinárodnými   zmluvami   o   ľudských   právach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie   všeobecného   súdu   v   prípade,   ak   v   konaní,   ktoré   mu   predchádzalo,   alebo samotným   rozhodnutím   došlo   k   porušeniu   základného   práva   alebo   slobody.   Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu   vtedy,   ak   by   vyvodené   závery   boli   zjavne   neodôvodnené   alebo   arbitrárne,   a   tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00).

Krajský   súd   sa   v   odôvodnení   napadnutého   rozsudku   s   kľúčovou   argumentáciou sťažovateľa   vyjadrenou   v   jeho   odvolaní   (pozri   strana   2   a   3   tohto   uznesenia),   a   tiež v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu vysporiadal takto:

„... Zhodne so súdom prvého stupňa odvolací súd dospel k záveru, že účastníci ústne, prípadne konkludentne uzavreli kúpnu zmluvu o dodávke okien zasklených sklom typu PARSON ZELENÝ so súčiniteľom prechodu tepla 1,1.

Samotný žalobca uznal, že pôvodne si objednal u žalovaného plastové okná zasklené sklom typu PARSON ZELENÝ so súčiniteľom tepelného odporu 1,1. Taktiež potvrdil, že žalovaný v tejto jeho objednávke nebol v stave vyhovieť a ponúkol mu v cenovej ponuke zo dňa 6.7.2006 sklo typu ANTIS.Ú = 1.0 zelený. V tejto súvislosti žalovaný ako dôvod uviedol, že jeho obvyklý dodávateľ skla nemal k dispozícií požadované sklo typu PARSON ZELENÝ. Keď však žalobca po obdržaní cenovej ponuky na dodávku skla typu ANTIS naďalej trval na   dodávke   skla typu   PARSON   ZELENÝ,   oslovil žalovaný firmu V.   K.   M.P.   M.,   ktorá požadované sklo PARSON ZELENÝ dodala. Žalobcovi teda žalovaný dodal presne ním objednaný   typ   skla.   Keďže   tovar   dodaný   žalovanému   nemal   vadu   tvrdenú   žalobcom, nevzniklo   žalobcovi právo   na odstúpenie   od zmluvy   podľa   § 436   ods.   2   posledná   veta Obchodného zákonníka.

V   súvislosti   s   tvrdením   žalobcu   v   podanom   odvolaní   o   nesprávnych   skutkových zisteniach súdu prvého stupňa odvolací súd poukazuje na to, že obaja účastníci, a teda aj žalobca boli súdom prvého stupňa poučení v súlade s § 120 ods. 4 O. s. p. o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr, sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a O. s. p., ktoré v preskúmavanej vecí splnené neboli. Napriek takémuto poučeniu sa žalobca nezúčastnil na žiadnom zo 4 nariadených súdnych   pojednávaní   a   okrem   listinných   dôkazov   pripojených   k   žalobe   v   priebehu prvostupňového konania žiadne iné dôkazy nepredložil, ani nenavrhol vykonať. Jeho právny zástupca sa zúčastnil len jediného pojednávania, ktoré však aj na jeho návrh bolo odročené bez meritórneho prejednania veci. Z toho istého dôvodu nie je možné prihliadať ani k listinným dôkazom, ktoré žalobca pripojil až k podanému odvolaniu.

Za opodstatnené nepovažuje odvolací súd ani tvrdenie žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého   rozsudku.   Prvostupňový   súd   prihliadol   ku   skutočnosti,   že   žalovaný   dal žalobcovi cenovú ponuku dňa 6. 7. 2006 so sklom typu ANTIS. Po vypočutí žalovaného svedka V. K. dospel k záveru, že v dôsledku následného zotrvania žalobcu na pôvodnej objednávke došlo k uzavretiu zmluvy o dodávke skla typu PARSON ZELENÝ K 1,1. Za tohoto stavu nie je možné dôvodne namietať nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku v súvislosti s uvedeným listinným dôkazom.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej....“

V súvislosti s námietkou sťažovateľa, že krajský súd napádané rozhodnutie náležite neodôvodnil a obmedzil sa len na stotožnenie sa s názorom okresného súdu, ústavný súd poznamenáva, že v zmysle § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s   odôvodnením   napadnutého   rozhodnutia,   môže   sa   v   odôvodnení   obmedziť   len   na skonštatovanie   správnosti   dôvodov   napadnutého   rozhodnutia,   prípadne   doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ústavný súd v okolnostiach posudzovanej veci nemá dôvod pochybovať o správnosti stotožnenia   sa   krajského   súdu   so   skutkovým   zistením   a   na   to   nadväzujúcim   právnym záverom okresného súdu spočívajúcim v tom, že žalovaný dodal sťažovateľovi plastové okná so sklom typu „Parson zelený K 1,1“ so súčiniteľom tepelného odporu K 1,1 presne podľa jeho objednávky, dôsledkom čoho okresný súd ustálil, že odstúpenie sťažovateľa od konkludentne   uzavretej   kúpnej   zmluvy   nemá   právne   opodstatnenie,   a   preto   žalobe sťažovateľa   nevyhovel.   Tento   záver   nemožno   považovať   za   arbitrárny   či   zjavne neodôvodnený. Z namietaného rozsudku krajského súdu totiž nevyplýva jednostrannosť, ktorá   by   zakladala   svojvôľu   alebo   takú   aplikáciu   príslušných   ustanovení   všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

Krajský súd svoje skutkové a právne závery ústavne akceptovateľným spôsobom odôvodnil   a   z   jeho   rozhodnutia   vyplýva,   že   do   odôvodnenia   svojho   rozsudku   uviedol postup, akým dospel k záverom, pre ktoré odvolaniu sťažovateľa nevyhovel, ktorý nemožno považovať za svojvoľný.

Ústavný súd v tomto kontexte poukazuje na jednu zo základných zásad práva, ktorou je „iura vigilantibus, non dormientibus prosunt“ („práva sú dané v prospech bdelých, a nie spiacich, t. j. v prospech tých, ktorí sa o svoje veci starajú“), vrátane práva zúčastňovať sa nariadených   pojednávaní   vo   veci   samej,   práva   na   účastnícku   výpoveď,   ako   aj   práva predkladať a navrhovať ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Skutkové, ako aj právne závery, ku ktorým dospel krajský súd, sú podľa názoru ústavného   súdu   v   súlade   s   ústavnými   medzami   výkladu   zákonov.   Pretože   namietané rozhodnutie   krajského   súdu   nevykazuje znaky   svojvôle   a   je   dostatočne   odôvodnené   na základe jeho vlastných myšlienkových postupov a hodnotení, ústavný súd nie je oprávnený ani povinný tieto postupy a hodnotenia nahrádzať a za tejto situácie nemá dôvod do názoru krajského súdu zasiahnuť.

Uvedené závery boli podkladom pre rozhodnutie ústavného súdu, ktorý sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení napádaného   rozhodnutia   všeobecného   súdu,   ako   aj   rozhodnutie   o   priznaní   úhrady   trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá   veta   ústavy),   ústavný   súd   o   tej   časti   sťažnosti,   ktorou   sa   sťažovateľ   domáhal ich priznania, už nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. mája 2010