znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 205/09-30

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   16.   februára   2010 v senáte   zloženom   z predsedu   Lajosa   Mészárosa   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Sergeja Kohuta   prerokoval   prijatú   sťažnosť   spoločnosti   E.,   spol.   s   r.   o.,   právne   zastúpenej advokátom   Mgr.   P.   M.,   T.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Cb 61/08 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný   súd   Piešťany   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   7   Cb   61/08   p o r u š i l základné právo spoločnosti E., spol. s r. o., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Spoločnosti   E.,   spol.   s   r.   o., p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré   j e   Okresný súd Piešťany   p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Spoločnosti E., spol. s r. o.,   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 439,10 € (slovom štyristotridsaťdeväť eur a desať centov), ktoré j e   Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť na účet jej advokáta Mgr. P. M., T., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 205/09-11 z 19. mája 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti E., spol. s r. o., N. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Piešťany   (ďalej   aj   „okresný   súd“   alebo   „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Cb 61/08 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Podľa § 18b ods. 1 zákona č. 511/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004   Z.   z.   o sídlach   a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky   a o zmene   zákona č. 99/1963 Zb.   Občiansky   súdny   poriadok   v znení neskorších   predpisov   a dopĺňa zákon Slovenskej   národnej   rady   č.   71/1992   Zb.   o súdnych   poplatkoch   a poplatku   za   výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva k 1. januáru 2008 vo veci sťažovateľky prešiel z odovzdávajúceho Okresného súdu Trnava na nadobúdajúci Okresný súd   Piešťany   so   všetkými   právnymi   a   ústavnoprávnymi   dôsledkami   vrátane   plnej zodpovednosti za zbytočné prieťahy v konaní.

3. Zo sťažnosti vyplynuli najmä tieto relevantné skutočnosti: «(...) Sťažovateľ podal som   dňa   26.   05.   2005   na   Okresný   súd   Trnava   žalobu   o   zaplatenie   2.549.253,50   SK s príslušenstvom proti spoločnosti S., spol. s r. o., P. Vec bola vedená na tomto súde pod sp. zn.   22Cb/79/2006.   Zaplatenie   žalovanej   sumy   sa   domáhame   titulom   odstúpenia   od Zmluvy   o dielo   (dodávka   a   montáž   nosnej   konštrukcie   zastrešenia,   dodávka   a   montáž strešnej   krytiny   BETTERNIT)   z   dôvodu   vadne   vykonaného   diela   žalovaným   ako zhotoviteľom. Poukazujem na to, že podľa uvedenej zmluvy mal žalovaný dielo odovzdať do 31. 01. 2005.

Dňa 10. 02. 2006 Okresný súd v Trnave vydal uznesenie pod č. k. 21Cb/117/2005, ktorým na základe nášho samostatného návrhu na zabezpečenie dôkazu zo dňa 18. 11. 2005, ustanovil súdneho znalca, ktorý dňa 04. 08. 2006 podal znalecký posudok v závere ktorého   konštatoval,   že   „nedokončený   krov   má   vážne   nedostatky,   predovšetkým   zlú geometriu   krovu,   nevyhovujúce   kotvenie   nosných   prvkov   krovu,   neznámu   a   zároveň nevyhovujúcu statickú schému, popraskanie viacerých nosných prvkov krovu. Zlá geometria krovu sa nedá odstrániť a po uložení krytiny, keby došlo aj k výmene lát a strešnej fólie, by do   podkrovia   sústavne   vnikal   sneh   a   dážď   a   dochádzalo   by   k   sústavnému   zatekaniu podkrovia a trvalej degradácii nosných prvkov, preto je nutné pristúpiť k demontáži celého krovu.   Zároveň   doporučil,   vzhľadom   na   to,   že   v   podkroví   sa   už   začali   robiť   viaceré inštalácie (voda, kúrenie, plyn, elektro) a prízemie je už hotové, krov na stavbe urýchlene demontovať, aby častým zatekaním objektu nedochádzalo aj naďalej k jeho sústavnému poškodzovaniu.“

Okresný súd v Trnave vo veci nariadil dve pojednávania a to v dňoch 26. 07. 2007 a 13. 11. 2007. Na druhom súdnom pojednávaní nám vec prejednávajúca sudkyňa oznámila, že súdny spis bude postúpený na novozriadený Okresný súd v Piešťanoch a tento vec bude ďalej prejednávať resp. vydá vo veci rozhodnutie. (...)

Dňa   26.   05.   2008   som   na   Okresný   súd   v   Piešťanoch   prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu podal sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní. Dňa   25.   06.   2008   bolo   splnomocnenému   právnemu   zástupcovi   doručené upovedomenie predsedníčky Okresného súdu v Piešťanoch zo dňa 20. 06. 2008 o spôsobe vybavenia sťažnosti. V tomto upovedomení predsedníčka súdu konštatovala (...):

„Po   mojom oboznámení sa s obsahom spisového materiálu ako aj s vyjadrením zákonnej sudkyne sa pripájam k Vášmu konštatovaniu, že v predmetnej právnej veci došlo k zbytočným   prieťahom   v   konaní.   Musím   však   zároveň   konštatovať,   že   tieto   prieťahy nespôsobil tunajší súd, ale Okresný súd Trnava, ktorý k 1. 1. 2008 odovzdal predmetnú vec tunajšiemu súdu v rámci prechodu výkonu súdnictva. Vec bola pridelená prostredníctvom elektronickej   podateľne   náhodným   výberom   zákonnej   sudkyni   JUDr.   C.,   ktorej   bol pridelený ďalší počet nevybavených reštančných vecí z agendy C, Cb a P, pričom v jej oddelení je najvyšší počet nevybavených reštančných vecí starších ako 10 rokov. Nie je v jej ľudských   schopnostiach   vybavovať   tieto   veci   plynule,   pretože   jej   povinnosťou   je uprednostniť veci vyžadujúce si osobitnú a výnimočnú rýchlosť (statusové, veci s maloletými deťmi,   bolestné   a   sťaženie   spoločenského   uplatnenia,   pracovnoprávne   a   pod.)   a   veci rovnakej   dôležitosti   akou   je   Vaša,   ktoré   však   napadli   skôr.   Podľa   jej   vyjadrenia   môže v predmetnej veci vytýčiť termín pojednávania najskôr koncom roka 2008.

Zákonom č.   511/2007 Z.   z.   o   sídlach   a obvodoch súdov   SR   sa   s účinnosťou   od 1. 1. 2008 rozšíril obvod Okresného súdu Piešťany o územný obvod okresu Hlohovec a Okresný súd Trnava odovzdal tunajšiemu súdu k 1. 1. 2008 všetky veci, v ktorých je daná miestna   príslušnosť   Okresného   súdu   Piešťany   od   1.   1.   1997.   Mesačný   nápad   veci   vo všetkých agendách neustále stúpa, pričom momentálne vybavujú civilnú agendu iba traja sudcovia, ktorí majú vo svojom oddelení každý po 900 vecí. Iste mi dáte za pravdu, že za takýchto podmienok, keď tunajší súd značne poddimenzovaný, ťažko môžem očakávať od troch sudcov výkony aké podávajú sudcovia na iných súdoch, kde je ich podstatne viac a s menším počtom vecí v oddelení.

Záverom chcem vyjadriť svoj súhlas s Vaším tvrdením, že v prípade ak Slovenská republika nedokáže zabezpečiť primeraný počet sudcov na súde, nemôže táto skutočnosť byť na ťarchu účastníka konania a jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, preto budem Vašu vec pravidelne sledovať až do jej ukončenia.“

K dnešnému dňu Okresný súd v Piešťanoch vo veci nevykonal žiadny procesný úkon a ani nenariadil vo veci termín súdneho pojednávania. (...)

Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, sťažovateľ domnievam sa, že ide o vec, ktorá patrí po právnej a skutkovej stránke do štandardnej rozhodovacej agendy prvostupňového   súdu   v   obchodných   veciach.   Okresný   súd   Piešťany   sa   pri   svojom rozhodovaní   v   predmetnej   veci   môže   naviac   okamžite   oprieť   o   jednoznačný   záver vyplývajúci zo znaleckého posudku súdneho znalca Ing. J. H., ktorý bol súdom ustanovený za znalca v konaní vedenom na Okresnom súde v Trnave pod sp. zn. 21Cb/117/2005 a to uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 10. 02. 2006.

(...) sťažovateľ neprispel som žiadnym spôsobom k zbytočným prieťahom v konaní. Naopak, v období od februára do apríla 2008 som podal spolu 5 žiadostí resp. urgencií o nariadenie   súdneho   pojednávania   a   v   máji   2008   som   podal   sťažnosť   na   prieťahy v súdnom konaní. Konal som teda aktívne a následne až do konca roka 2008 som čakal, či Okresný súd Piešťany v zmysle písomného vyjadrenia predsedníčky Okresného súdu nariadi v predmetnej veci termín súdneho pojednávania.

(...) je zrejmé,   že okresný súd bol nečinný,   pričom plynulému postupu nebránila zákonná prekážka v konaní. Okresný súd v Piešťanoch totižto od 1. 1. 2008, kedy mu vec napadla, vo veci nevykonal vôbec žiadny procesný úkon.

(...) Sťažovateľ   som   presvedčený,   že   moja   sťažnosť   je   oprávnená.   Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam žiadam preto, aby Ústavný súd Slovenskej republiky túto moju sťažnosť prijal, vyhovel jej a rozhodol, že Okresný súd Piešťany porušil moje právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Zároveň žiadam, aby Ústavný súd Slovenskej republiky prikázal Okresnému súdu Piešťany, aby v uvedenej veci konal a rozhodol. Ďalej žiadam, aby Ústavný súd Slovenskej republiky v zmysle ustanovení čl. 127 ods. 3   Ústavy   Slovenskej   republiky   priznal   mne   ako   sťažovateľovi   primerané   finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   chcem   poukázať   na   skutočnosť,   že   v   danom   prípade   som   mal   reálny podnikateľský   zámer   postaviť   nový   objekt,   ktorý   by   som   následne   prenajal   inému podnikateľskému   subjektu   a   spoločnosť   E.   by   mala   priebežne   zaistený   stabilný   príjem plynúci z inkasovaného nájomného. Namiesto toho som však nie svojou vinou jednak prišiel o sumu 935.000,- Sk, ktorú som zaplatil zhotoviteľovi za zle zhotovenú strechu, pričom je úplne zrejmé, že túto strechu bude treba demontovať (...)

V dôsledku nečinnosti súdov som sťažovateľ úplne frustrovaný a celkom som stratil dôveru, že seriózny podnikateľský subjekt dlhoročne pôsobiaci na slovenskom trhu sa môže dočkať efektívneho poskytnutia ochrany zo strany súdu. Naviac je dôsledkom nečinnosti súdu i strata dobrých susedských vzťahov, pretože nedokončená strecha bez odkvapov už 4. zimu spôsobuje   zatekanie susednej nehnuteľnosti,   ktorej vlastník   sa   oprávnene   neustále sťažuje na z jeho pohľadu neakceptovateľný stav. Ďalej je dôsledkom nečinnosti súdu i strata   kreditu   resp.   renomé   solídnosti   sťažovateľa   ako   podnikateľského   subjektu,   ktorý zmluvne garantoval inému podnikateľskému subjektu prenajatie novopostaveného objektu a následné nedodržanie sľubu a vystavenie tohto podnikateľského subjektu (Creo, s. r. o.) do ťaživej situácie, pretože tento s určitosťou rátal s prenajatím predmetnej nehnuteľnosti. Ďalej   je   dôsledkom   nečinnosti   súdu   poškodenie   obchodného   mena   sťažovateľa,   pretože fyzické   i   právnické   osoby   v N.   registrujú,   že   predmetný   objekt   je   už   viac   ako   4   roky rozostavaný   a   sťažovateľ   ho   „nie   je   schopný“   dokončiť   a   skolaudovať.   Najťaživejším dôsledkom   nečinnosti   súdu   je   však   skutočnosť,   že   sťažovateľ   som   pod   obrovským psychickým existenčným stresom (či už je to psychická záťaž majiteľa spoločnosti alebo zamestnancov), ktorý sa naviac znásobuje v súčasnom období pretrvávajúcej všeobecnej hospodárskej krízy.

Vzhľadom   na   uvedené,   považujem   za   primerané   finančné   zadosťučinenie   čiastku 8.962,- EUR, ktorú žiadam priznať, pričom i tak ide len o čiastočné zadosťučinenie za nemajetkovú ujmu spôsobenú sťažovateľovi. (...)»

3.1   Na   základe   uvedených   podstatných   skutočností   sťažovateľka   navrhuje,   aby ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo E., spol s r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky bolo postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 7Cb/61/08 porušené.

2. Okresnému súdu Piešťany sa prikazuje, aby bola vec č. 7Cb/61/08 čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

3. E., spol. s r. o., sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 8.962,- EUR   (slovom   osemtisícdeväťstošesťdesiatdva   EUR),   ktoré   je   mu   Okresný   súd   Piešťany povinný zaplatiť do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Piešťany je povinný nahradiť trovy právneho zastúpenia E., spol. s r. o., na účet jeho právneho zástupcu Mgr. P. M., T., (...), vo výške 290,- EUR (2 úkony po 115,90   EUR   +   19%   DPH   +   6,95   EUR   -režijný   paušál),   a   to   do   15   dní   odo   dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania:   okresný   súd,   zastúpený   jeho   predsedníčkou,   listom   sp.   zn.   Spr.   475/09 zo 6. augusta 2009 a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 21. augusta 2009.

4.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla chronológiu úkonov vykonaných súdom v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:

„(...) Spoločnosť E., spol. s r. o. podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa   30.   05.   2006   návrh   na   zaplatenie   84.619,71   eur   (pôvodne   2.549.253,50   Sk) s príslušenstvom a o nariadenie predbežného opatrenia voči trom odporcom: 1. S., spol. s r. o., 2. Ing. J. S. a 3. P. S. Podaným návrhom sa navrhovateľ domáha vrátenia plnenia po odstúpení   od   zmluvy   o   dielo   ako   aj   náhrady   škody   na   ušlom   nájomnom.   Vec   bola   na Okresnom   súde   Trnava   pridelená   zákonnému   sudcovi   JUDr.   P.   L.   Navrhovateľ   dňa 9. 6. 2006 doplnil návrh na nariadenie predbežného opatrenia, dňa 9. 6. 2009 súd vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za nariadenie predbežného opatrenia v sume 500,- Sk, dňa 16. 6. 2006 navrhovateľ uhradil súdny poplatok za nariadenie predbežného opatrenia.   V   zmysle   dodatku   k   rozvrhu   práce   OS   Trnava   č.   12,   bola   predmetná   vec pridelená zastupujúcemu sudcovi Mgr. P. M. Dňa 3. 7. 2006 bol uznesením OS Trnava zamietnutý   návrh   na   nariadenie   predbežného   opatrenia,   voči   ktorému   sa   navrhovateľ v zákonnej lehote odvolal, dňa 4. 7. 2006 bol zaslaný návrh na vyjadrenie odporcom, po odstránení závad v doručení uznesenia o predbežnom opatrení, bol dňa 28. 9. 2006 spis predložený na KS v Trnave na rozhodnutie o odvolaní. Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa   28.   2.   2007   potvrdil   napadnuté   uznesenie   o   zamietnutí   návrhu   na   nariadenie predbežného opatrenia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 4. 2007. Dňa 23. 4. 2007 bol   navrhovateľ   vyzvaný   na   zaplatenie   súdneho   poplatku   za   návrh,   dňa   28.   5.   2007 navrhovateľ zaplatil súdny poplatok za návrh. Dňa 26. 7. 2007 prebehlo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 13. 11. 2007 s tým, aby odporca predložil požadované doklady a aby   bol   pripojený   spis   OS   Trnava   21Cb/117/2005.   Dňa   13.   11.   2007   sa   konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, aby odporca predložil požadované doklady. Súčinnosťou od 01. 01. 2008 došlo k prechodu výkonu súdnictva z Okresného súdu Trnava   na   Okresný   súd   Piešťany,   predmetná   vec   bola   pridelená   sudkyni   JUDr.   L.   C. Podaniami dňa 18. 2. 2008, 6. 3. 2008, 27. 3. 2008 a dňa 14. 4. 2008 navrhovateľ žiadal vytýčiť   termín   pojednávania. Dňa   20. 6. 2008   predsedníčka   Okresného   súdu   Piešťany upovedomovala navrhovateľa o spôsobe vybavenia jeho sťažnosti, dňa 8. 10. 2008 prišlo k prerozdeleniu   spisov   na   z dôvodu   obsadenia   súdu   dvomi   novými   sudcami   a   vec   bola pridelená   sudkyni JUDr.   K.,   ktorá   spis prevzala od   asistentky   dňa 14.   10.   2008   spolu s ďalšími   450   spismi,   medzi   ktorými   sa   nachádzali   aj   spisy   staršie   ako   8   rokov.   Dňa 14. 10. 2008 žiadala sudkyňa k veci pripojiť spis Okresného súdu Trnava 21Cb/117/2005, ktorý   mal   byť   k   veci   pripojený   ešte   podľa   úpravy   na   pojednávaní   na   OS   Trnava   dňa 26. 7. 2007, avšak k spisu nebol pripojený. Dňa 24. 10. 2008 OS Trnava k veci pripojil požadovaný spis. Zákonná sudkyňa pri nástupe do funkcie prevzala v rámci prerozdelenia 450 spisov, pričom veľa z nich bolo reštančných, ktorým sa prednostne venuje, pričom vykonáva najskôr úkony v najstarších veciach, z ktorých mnohé sú viac ako osemročné. Z dôvodu množstva prevzatých spisov a potreby ich postupného naštudovania a priebežného vytyčovania termínov pojednávania v iných veciach, doposiaľ bolo v danej veci súčasnou zákonnou   sudkyňou   primerane   priebežne   konané   s   tým,   že   k   danej   právnej   veci   bol pripojený spis OS Trnava, bez ktorého nebolo možné ďalej vo veci pokračovať. Po jeho pripojení si spis vyžaduje rozsiahle naštudovanie, nakoľko ide o technicky komplikovanú vec s viacerými znaleckými posudkami , ktoré je potrebné podrobne naštudovať a vytýčiť termín pojednávania až po takomto naštudovaní veci. Po naštudovaní veci zákonná sudkyňa nariadila termín pojednávania na 17. 9. 2009 o 08.15 hod.

Záverom uvádzam, že netrvám na ústnom pojednávaní a súhlasím s tým, aby Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania v zmysle ust. § 30 ods.2 zákona o ústavnom súde.“

4.2 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu predsedníčky okresného súdu uviedol, že:

«(...) Okresný súd v Piešťanoch zastúpený predsedníčkou Okresného súdu Mgr. I. Š. vo   svojom   vyjadrení   predovšetkým   chronologicky   popisuje   jednotlivé   úkony   vykonané v predmetnom súdnom konaní, čomu venuje podstatnú časť svojho vyjadrenia. Voči týmto skutkovým tvrdeniam sťažovateľ nemám žiadne výhrady.

Len   v   závere   svojho   vyjadrenia   predsedníčka   Okresného   súdu   Piešťany   opisuje priebeh konania na tomto súde resp. úkony vykonané zákonnými sudcami.

Navrhovateľ nemám dôvod neveriť číselným údajom o množstve spisov, ktoré nová zákonná   sudkyňa   pri   nástupe   do   funkcie   prevzala   v   rámci   prerozdelenia   a   zrejme objektívnemu faktu,   že ide o enormnú zaťaženosť, ktorú je ťažko vôbec fyzicky zvládnuť. Ako   však   samotná   predsedníčka   Okresného   súdu   v   Piešťanoch   vo   svojom   písomnom upovedomení   zo   dňa 20.   06.   2008 v záverečnom odseku   uviedla   „Chcem vyjadriť   svoj súhlas   s   Vašim   tvrdením,   že   v   prípade   ak   Slovenská   republika   nedokáže   zabezpečiť primeraný počet sudcov na súde, nemôže táto skutočnosť byť na ťarchu účastníka konania a jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“.

Pokiaľ teraz predsedníčka Okresného súdu v Piešťanoch vo vyjadrení adresovanom Ústavnému súdu SR vidí vec tak, že „...doposiaľ bolo v danej veci súčasnou zákonnou sudkyňou   primerane   priebežne   konané...“,   navrhovateľ   vidím   vec   tak,   že prvá zákonná sudkyňa za 10 mesiacov (od 01. 01. 2008 do 14. 10. 2008) vo veci neurobila vôbec nič a druhá zákonná sudkyňa za ďalších 10 mesiacov (od 14. 10. 2008 do 06. 08. 2009) urobila 2 úkony a to,   že si dala pripojiť spis z Okresného súdu Trnava (14.   10.   2008) a po 10 mesiacoch nariadila termín pojednávania (06. 08. 2009).

Pokiaľ predsedníčka Okresného súdu v Piešťanoch uvádza, že: „...spis si vyžaduje rozsiahle naštudovanie nakoľko ide o technicky komplikovanú vec s viacerými znaleckými posudkami, ktoré je potrebné podrobne naštudovať a vytýčiť termín pojednávania až po takomto naštudovaní veci...“, navrhovateľ súhlasím s tým, že ide o technicky komplikovanú vec,   ale práve preto bolo vo veci nariadené súdnoznalecké dokazovanie a ako som už uviedol   vo   svojej   sťažnosti,   sudkyňa   sa   môže   pri   svojom   rozhodovaní   okamžite   oprieť o jednoznačný   záver   vyplývajúci   zo   znaleckého   posudku   súdneho   znalca   Ing.   J.   H. Navrhovateľ domnievam sa, že sudkyňa nemusí rozsiahle študovať technickú stránku veci, ale vychádzajúc zo zhodných záverov znaleckých posudkov, vec posúdiť po právnej stránke a rozhodnúť. (...)

Navrhovateľ   už   v   podanej   sťažnosti   dokumentoval   som   svoju   ťaživú   ekonomickú situáciu, pretože sme malá firma s 9 zamestnancami, ktorá podniká od januára 1994, t. j. 15 rokov a v dôsledku horeuvedeného stavu, keď od podania žaloby uplynuli takmer 4 roky, má spoločnosť E. namiesto stabilného príjmu existenčné problémy.

Skutočne najťaživejším dôsledkom nečinnosti súdu je však skutočnosť, že sťažovateľ som pod obrovským psychickým existenčným stresom (či už je to psychická záťaž majiteľa spoločnosti   alebo   zamestnancov),   ktorý   sa   naviac   znásobuje   v   súčasnom   období pretrvávajúcej všeobecnej hospodárskej krízy.

Skutočnosť, že sudcovia Okresného súdu v Piešťanoch majú enormne veľký počet pridelených vecí,ktoré fyzicky nie sú schopní v primeranom čase rozhodnúť, nezaujíma ani Daňový   úrad   pri   vymáhaní   plnenia   daňových   povinností,   ani   Sociálnu   poisťovňu   resp. zdravotné   poisťovne   pri   vymáhaní   platenia   odvodov,   ani   obchodných   partnerov   pri vymáhaní plnenia obchodných záväzkov, ani zamestnancov, ktorí chcú mať načas vyplatené mzdy, aby mohli zabezpečiť svoje životné potreby.

Vzhľadom na uvedené navrhovateľ   trvám na svojej sťažnosti   v celom   rozsahu a navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky vydal rozhodnutie tak, ako je uvedené v tejto sťažnosti.

Navrhovateľ netrvám na ústnom pojednávaní a súhlasím s tým, aby Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania.»

5.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

6. Pokiaľ ide o priebeh a stav napadnutého konania, ústavný súd po nahliadnutí do spisu   okresného   súdu   sp.   zn.   7   Cb   61/08   konštatuje,   že   chronologický   popis   úkonov vykonaných v danej veci sa zhoduje s popisom predsedníčky okresného súdu zo 6. augusta 2009, s ktorým súhlasil aj sťažovateľ, preto v okolnostiach danej veci ústavný súd upustil od opakovania popisu týchto úkonov.  

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Cb 61/08 dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov(...)

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu   (povahu   veci)   v posudzovanom   konaní   a jeho   význam   pre   sťažovateľa   (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   dĺžka posudzovaného   konania   nebola   závislá   od   právnej   zložitosti   veci.   Ústavný   súd   však nepopiera,   že   v danom   prípade „ide   o   technicky   komplikovanú   vec“,   a pre   potrebu súdnoznaleckého dokazovania môže predstavovať určitý stupeň zložitosti, avšak doterajší zdĺhavý priebeh napadnutého konania ústavný súd nemôže pripísať iba na vrub faktickej náročnosti prerokovávanej veci.  

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom. Sťažovateľka okrem toho, že nezaplatila riadne a včas súdne poplatky (až na výzvu, na ktorú však reagovala včas), neprispela svojím správaním   k prieťahom   v konaní,   aktívne   sa   dožadovala   pokračovania   v konaní,   žiadala o nariadenie termínu pojednávania a taktiež podala sťažnosť na prieťahy v konaní.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní a konštatuje, že okresný súd bol v posudzovanej veci bez akýchkoľvek zákonných alebo iných ospravedlniteľných dôvodov nečinný od 1. januára 2008 do 6. augusta 2009. Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas minimálne jedného roka a šiestich   mesiacov okresný súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako navrhovateľka v predmetnej veci   počas   súdneho   konania   nachádzala,   čo   je   základným   účelom   práva   zaručeného v citovanom   článku   ústavy   (pozri   napr.   I.   ÚS   41/02).   K uvedeným   prieťahom   nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu, pričom ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Účastníkom tohto konania je známe, keďže vo   svojich   podaniach   tieto   skutočnosti   uvádzajú,   že   obranné   tvrdenie   predsedníčky okresného   súdu   o tom,   že „zákonná   sudkyňa   pri   nástupe   do   funkcie   prevzala   v   rámci prerozdelenia   450 spisov,   pričom   veľa   z nich bolo   reštančných“, nemožno   akceptovať. V tejto súvislosti ústavný súd opakovane zdôrazňuje, že ústavný súd pri posudzovaní toho, či   bolo   porušené   právo   sťažovateľky   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo   postupom   konkrétneho   sudcu   vybavujúceho   danú   vec.   Preto   pri   posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení predsedníčky okresného súdu. V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol (pozri napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 28/01, I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03), že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu vo vzťahu k napadnutému konaniu nevyplýva prijatie účinných opatrení.

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľky   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. Vzhľadom na to, že vec bola medzičasom rozhodnutá, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka navrhla priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 8 962 € najmä preto, že „najťaživejším dôsledkom nečinnosti súdu je(...) skutočnosť, že sťažovateľ som pod obrovským psychickým existenčným stresom (či už je to psychická záťaž majiteľa spoločnosti   alebo   zamestnancov),   ktorý   sa   naviac   znásobuje   v   súčasnom   období pretrvávajúcej všeobecnej hospodárskej krízy“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky považuje za primerané vo výške 1 500 €. Ústavný súd však dodáva, že uvedené finančné zadosťučinenie nepredstavuje náhradu škody pre sťažovateľku,   ale   náhradu   za   nemajetkovú   ujmu,   vzniknutú   sťažovateľke   zbytočnými prieťahmi v napadnutom konaní.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia 29. januára 2009, spísanie sťažnosti z 13. marca 2009 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 21. augusta 2009). Za tri úkony vykonané v roku 2009 patrí odmena v sume trikrát po 115,90 € a režijný paušál trikrát po 6,95 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov),   preto   trovy   právneho   zastúpenia sťažovateľky predstavujú sumu 368,55 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 19 % DPH, teda sumu   70,02   €,   t. j.   trovy   právneho   zastúpenia   sťažovateľky   predstavujú   celkovú   sumu 439,10 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľky rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. februára 2010