znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 205/04-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. októbra 2004 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   P.   F.,   trvale   bytom   V.,   vo   veci   porušenia   jeho základných práv upravených v čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Okresného súdu v Poprade č. k. 9 C 245/99-35 z 13. septembra 1999, vo veci porušenia jeho základných práv upravených v čl. 46 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu v Poprade v konaní vedenom pod sp. zn. Er 720/00, vo veci porušenia jeho základného práva podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky   postupom súdneho exekútora JUDr. M. B. v konaní vedenom pod sp. zn. Ex 4/2000   a vo   veci   porušenia   jeho   základného   práva   upraveného   v   čl. 48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky stanoviskom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. P. F. v časti namietajúcej porušenie jeho základných práv

a) rozsudkom Okresného súdu v Poprade č. k. 9 C 245/99-35 z 13. septembra 1999 o d m i e t a ako podanú neoprávnenou osobou;

b) postupom Okresného súdu v Poprade v konaní   vedenom pod sp. zn. Er 720/00 o d m i e t a ako neprípustnú;

c) postupom   súdneho exekútora M. B. v konaní vedenom pod sp. zn. Ex 4/2000 o d m i e t a   ako neprípustnú;

d) postupom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 19. júla 2004 doručené   podanie   Ing.   P.   F.,   trvale   bytom   V.   (ďalej   len   „sťažovateľ“).   Z jeho   obsahu vyplýva,   že   zámerom   sťažovateľa   bolo   podať   sťažnosť   podľa   čl.   127   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy rozsudkom Okresného súdu v Poprade (ďalej len „okresný súd“) č. k. 9 C 245/99–35 z 13. septembra 1999 a porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. Er 720/00.

Pretože podanie neobsahovalo všetky náležitosti predpísané zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ústavný súd vyzval sťažovateľa, aby v určenej lehote svoje podanie doplnil o chýbajúce náležitosti.

Sťažovateľ   svoju   sťažnosť   doplnil   podaním   doručeným   ústavnému   súdu 9. septembra 2004.   V tomto   podaní   sťažovateľ   okrem   iného   požiadal   o ustanovenie právneho zástupcu a rozšíril svoju sťažnosť aj o namietané porušenie svojho základného práva   podľa   čl.   20   ods.   4   ústavy   postupom   súdneho   exekútora   JUDr.   M.   B.   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   Ex 4/2000   a   porušenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy stanoviskom   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ministerstvo“).   Navrhol,   aby   ústavný   súd   vo   veci   jeho   sťažnosti   prijal   nasledovné rozhodnutie:

Popretie a nepriznanie práva byť účastníkom konania pred súdom vo veci samej zn. 9 C   245/99   ako   aj   v samotnom   konaní   o výkone   rozhodnutia   zn.   Er   720/00 a v stanovisku na MS je porušením čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

Rozhodovanie   zaujatého   sudcu   v konaní   9   C   245/99   je   porušením   čl.   46   ods.   1 Ústavy   SR.   Priznanie   nezákonnej   sumy   v konaní   9   C   245/99   v prospech   navrhovateľa napĺňa skutkovú podstatu nezákonného obohatenia a takýmto zvýhodnením jednej strany sporu došlo k porušeniu čl. 47 ods. 3 Ústavy SR. Nepostúpenie námietky zo dňa 11. 9. 2000 v konaní Er 720/00 na súd, aby o nej rozhodol je porušením čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. Nedodržanie procesných postupov v konaní exekútora a to § 135 ods. 1 a vydaniu súhlasu na zriadenie exekučného práva na nehnuteľnosť a jeho samotné zriadenie bez toho, aby   bolo   sťažovateľovi   priznané   právo   byť   účastníkom   konania   aj   keď   mu   toto   právo vzniklo 28. 8. 2000, pozemok v Kú Vikartovce zo strany tzv. oprávneného došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na voľné narábanie s vlastným majetkom a porušenia čl. 20 ods. 4 Ústavy SR. Na základe týchto skutočností, Ústavný súd Slovenskej republiky určuje rozhodnutie 245/99-35 zo dňa 13. 9. 1999 za neplatné a ruší ho v plnom rozsahu. Rovnako určuje zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť pozemok s príslušenstvom zastavané plochy Kú Vikartovce za protiústavné a ruší ho v plnom rozsahu.“.

V odôvodnení svojej sťažnosti sťažovateľ okrem iného uvádza:

„Dôvodom podania tejto sťažnosti na Ústavný súd SR je skutočnosť že mi nebolo v konaní o exekučnom titule 9C 245/99 umožnené podať akýkoľvek opravný prostriedok alebo námietku, keďže súd v rozpore so zákonom ma nepribral do konania o ex. titule aj napriek tomu že išlo o následky právneho úkonu týkajúceho sa bezpodielového majetku, a rovnako ma až donedávna nepribral do konania o výkone rozhodnutia aj napriek tomu, že mi toto právo zo zákona vyplýva § 37 ods. 2 čím mi boli upreté aj práva prináležajúce účastníkovi konania.

Dôvodom podania ústavnej sťažnosti v súvislosti s konaním Exekútorského úradu a tzv.   oprávneného   ako   subjektu   štátnej   správy   je   skutočnosť,   že   takéto   konanie   nie   je preskúmateľné súdom pretože spadá pod § 248 O. s. p. Z toho plynie právomoc Ústavného súdu SR...“.

Okrem   toho   podaním   doručeným   ústavnému   súdu   9.   septembra   2004   požiadal sťažovateľ o odklad vykonateľnosti rozhodnutia č. k. 9 C 245/99-35 z 13. septembra 1999.

V záujme   objektívneho   posúdenia   tvrdení   sťažovateľa   obsiahnutých   v sťažnosti ústavný súd požiadal okresný súd o predloženie spisov sp. zn. Er 720/00 a Ex 4/2000.

Z obsahu spisov sp. zn. Er 720/00 a sp. zn. Ex 4/2000 zistil ústavný súd nasledovné skutočnosti:

Predmetom konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 9 C 245/99 bola žaloba Národného   úradu   práce   -   Okresného   úradu   Poprad   (ďalej   len   „navrhovateľ“   alebo „oprávnený“) proti odporkyni O. F., naposledy bytom P., t. č. na neznámom mieste (ďalej len „povinná“), zastúpenej opatrovníkom S. H., bytom P., o zaplatenie sumy 190 000 Sk s prísl. Navrhovateľ opieral svoj nárok o porušenie dohody č. 312/94 a jej dodatkov, ktorou poskytol povinnej návratný finančný príspevok 50 000 Sk a nenávratný finančný príspevok vo výške 70 000 Sk (spolu 120 000 Sk). Okresný súd v rozsudku   č. k. 9 C 245/99-35 z 13. septembra   1999   zaviazal   povinnú,   ktorá   je   manželkou   sťažovateľa,   zaplatiť navrhovateľovi sumu 190 000 Sk (pozostávajúcu zo zmluvnej pokuty vo výške 100 % návratného a nenávratného príspevku a z vrátenia celej sumy nenávratného príspevku), ako aj trovy tohto konania v sume 7 600 Sk do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 9. novembra 1999.

Predmetom konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. Er 720/00 je vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu -   rozsudku okresného súdu   č. k. 9 C 245/99-35 z 13. septembra 1999 v prospech oprávneného Národného úradu práce - Okresného úradu práce   Poprad   (t. č. Úradu   práce,   sociálnych   vecí   a rodiny   so   sídlom   v Poprade)   proti povinnej,   o vymoženie   190 000 Sk   istiny   s príslušenstvom.   Zo   spisu   sp.   zn.   Er   720/00 ústavný súd zistil nasledovné skutočnosti:

- okresný súd 3. februára 2000 poveril výkonom exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ľ. S., so sídlom K.,

-   dňa   21.   októbra   2003   súdny   exekútor   JUDr.   M.   B.   vydal   upovedomenie   o spôsobe vykonania exekúcie,

- žiadosťou doručenou okresnému súdu 29. októbra 2003 požiadal súdny exekútor JUDr. M. B., dočasne ustanovený za náhradníka JUDr.   Ľ. S., o ustanovenie opatrovníka povinnej vzhľadom na skutočnosť, že sa nezdržuje v mieste trvalého pobytu a adresa jej pobytu nie je známa   (žiadosť   je   doložená   dokumentáciou   potvrdzujúcou,   že   súdny   exekútor v predchádzajúcom období intenzívne zisťoval miesto pobytu povinnej),

-   okresný súd listom z 26. novembra 2003 vyzval sťažovateľa, aby sa v určenej lehote vyjadril,   či   dá   súhlas na   to,   aby   bol   súdom   ustanovený   za   opatrovníka   povinnej   (jeho manželky), s upozornením, že ak súhlas nedá, bude za opatrovníka ustanovený zamestnanec okresného súdu,

-   na základe žiadosti   konajúcej sudkyne z 22.   januára 2004, v ktorej   vzniesla   námietku zaujatosti,   bola   vec   pridelená   opatrením   predsedu   okresného   súdu   z 23.   januára   2004 sudkyni JUDr. J. B.,

-   uzneseniami   č.   k.   Er   720/00-31,   32   z   22.   marca   2004   vyzval   okresný   súd   Obvodné oddelenie   Policajného   zboru   Poprad,   Obecný   úrad   vo   Vikartovciach,   Mestský   úrad v Poprade a oprávneného, aby zistili pre súd informácie o trvalom, resp. prechodnom pobyte povinnej,

- uznesením č. k. Er 720/00-33 z 22. marca 2004 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby do troch dní oznámil súdu, či je ochotný vykonávať funkciu opatrovníka povinnej,

-   dňa   30.   marca   2004   bola   okresnému   súdu   doručená   odpoveď   sťažovateľa   na predchádzajúcu výzvu okresného súdu, v ktorej sa k nej odmieta „v tomto štádiu“ vyjadriť vzhľadom na doterajší priebeh konania, v ktorom mu „dlhodobo bolo upierané právo byť účastníkom   konania,   aj   keď   skutočnosť,   že   v tomto   konaní   ide   o BSM   je   zjavná z dokumentov v spise Er 720/00“,

-   sťažovateľ   doručil   30.   marca   2004   tiež   návrh   na   odklad   exekúcie,   ako   aj   návrh   na zastavenie exekúcie a vylúčenie vecí z exekúcie,

-   okresný   súd   na   základe   informácií   získaných   z Obecného   úradu   vo   Vikartovciach 25. marca 2004 zistil, že povinná sa zdržiava v časti Chatová osada Mlyn 28, Vikartovce, a túto   skutočnosť   oznámil   uznesením   sp.   zn.   Er   720/00-52   z   22.   apríla   2004   súdnemu exekútorovi, ktorého zároveň vyzval, aby mu oznámil, či trvá na ustanovení opatrovníka povinnej,

- dňa 4. mája 2004 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľa, ktorým vyjadril súhlas s ustanovením za opatrovníka povinnej, ale len potom, keď okresný súd rozhodne o jeho   návrhoch   na   odklad   a zastavenie   exekúcie   a vylúčenie   vecí   z exekúcie z 30. marca 2004,

- v liste doručenom okresnému súdu 7. júla 2004 súdny exekútor oznámil (na základe výzvy okresného   súdu   z 22.   júna   2004)   okresnému   súdu,   že   trvá   na   ustanovení   opatrovníka povinnej, a navrhol, aby súd zamietol návrhy sťažovateľa na odklad exekúcie, resp.   jej zastavenie z dôvodov vyplývajúcich z § 56 a § 57 Exekučného poriadku,

- uznesením č. k. Er 720/00-82 zo 16. augusta okresný súd opätovne vyzval sťažovateľa, aby „oznámil, či je ochotný vykonávať v tomto konaní opatrovníka svojej manželke O. F.. Vo   svojom   vyjadrení   z 29.   4.   2004   podmienil   vykonávanie   tejto   funkcie   určitými skutočnosťami, ktoré pri ustanovovaní opatrovníka súdu bránia rozhodnúť a poveriť touto funkciou jeho   osobu.   Preto súd žiada   informáciu   o tom,   či na   podmienkach uvedených v podaní z 29. 4. 2004 trvá alebo nie“,,

- dňa 31. augusta 2004 doručil sťažovateľ okresnému súdu námietky proti uzneseniu č. k. Er 720/00-82   zo   16.   augusta   2004   a žiadosť   o predĺženie   lehoty   na   odpoveď   na   výzvu okresného súdu na dobu 5 dní od vybavenia jeho námietky.

Zo spisu sp. zn. EX 4/2000 ústavný súd zistil nasledovné skutočnosti:

-   návrh   na   vykonanie   exekúcie   oprávneného   proti   povinnej   bol   exekútorskému   úradu doručený 10. januára 2000,

-   upovedomenie   o začatí   exekúcie   v prospech   oprávneného   proti   povinnej   predajom nehnuteľností   bolo   doručené   sťažovateľovi   ako   spoluvlastníkovi   predmetných nehnuteľností 4. septembra 2000,

-   súdny   exekútor   listom   z 5.   septembra 2000 oznámil sťažovateľovi,   že námietky   proti exekúcii   môže   vzniesť   len   povinná,   a poučil   ho,   že   upovedomenie   o začatí   exekúcie predajom nehnuteľností mu bolo doručené ako spoluvlastníkovi predmetnej nehnuteľnosti.

- sťažovateľ listom z 11. septembra 2000 podal námietky proti exekúcii s odôvodnením, že sa   nemal   možnosť   oboznámiť   so   spisovou   dokumentáciou,   exekučný   titul   považuje   za neúčinný a jej výkon za predčasný.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd, vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ požaduje od ústavného súdu vysloviť porušenie jeho základných práv upravených v čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy rozsudkom okresného súdu č. k. 9 C 245/99-35 z 13. septembra 1999 a porušenie jeho základných práv upravených v čl. 48 ods. 2 a čl. 46 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.   Er 720/00,   porušenie   jeho   práv   podľa   čl.   20   ods.   4   ústavy   postupom   súdneho exekútora JUDr. M. B. v konaní vedenom pod sp. zn. Ex 4/2000 a porušenie jeho práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy stanoviskom ministerstva.

Podľa   čl.   20 ods.   4 ústavy   „Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie   vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.“.

Podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   „Každý   sa   môže   domáhať   zákonom   ustanoveným postupom   svojho   práva   na   nezávislom   a nestrannom   súde   a v prípadoch   ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky“.

Podľa   čl.   46   ods.   2   ústavy   „Kto   tvrdí,   že   bol   na   svojich   právach   ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto   rozhodnutia,   ak   zákon   neustanoví   inak.   Z právomoci   súdu   však   nesmie   byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.“.

Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy „Všetci účastníci sú si v konaní.... rovní“.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a v jeho   prítomnosti   a aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom...“.

1. K časti sťažnosti namietajúcej porušenie základných práv sťažovateľa rozsudkom okresného súdu č. k. 9 C 245/99-35 z 13. septembra 1999

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd...

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 9 C 245/99 nebol sťažovateľ účastníkom, vedľajším účastníkom ani iným procesne oprávneným subjektom. Preto v tomto konaní nemohol uplatňovať svoje procesné práva a plniť procesné povinnosti. Z toho dôvodu   nemohlo v posudzovanom konaní dochádzať k porušovaniu jeho základných práv alebo slobôd. Toto zistenie viedlo ústavný súd v súlade s čl. 127 ods. 1 ústavy k záveru o potrebe odmietnuť túto časť sťažnosti sťažovateľa ako podanú neoprávnenou osobou.

2. K časti sťažnosti namietajúcej porušenie základných práv sťažovateľa postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. Er 720/00

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie   je sťažovateľ oprávnený   podľa osobitných predpisov. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k iným   právnym   prostriedkom   patria   tie   právne   prostriedky,   ktorými   účastník   konania alebo iný oprávnený subjekt môže iniciovať začatie konania pred kompetentným orgánom verejnej   moci,   pričom   účelom   použitého   prostriedku   je   ochrana   práv   a oprávnených záujmov osoby v rozsahu, v ktorom požaduje ochranu aj v konaní pred ústavným súdom. K takým   iným   právnym   prostriedkom   preto   patria   všetky   úkony,   ktorými   sa   navrhuje poskytnutie ochrany právam a oprávneným záujmom účastníkov, ako aj tie úkony, ktorými sa   sleduje   obrana   takej   osoby   pred   rozhodnutiami,   opatreniami   alebo   inými   zásahmi orgánov verejnej moci, napríklad sťažnosť v konaniach pred orgánmi štátnej správy súdov, možnosť podať nový návrh na začatie súdneho konania,   návrh na odklad a zastavenie exekúcie a podobne.

Sťažovateľ   je   v namietanom   konaní,   ktoré   je   civilnou   exekúciou,   účastníkom konania ako manžel povinnej.   Z toho vyplýva, že ako účastník konania, ktorý síce nie je povinný, má priznané viaceré procesné oprávnenia a povinnosti. Súčasne exekučné právo takému   účastníkovi   poskytuje   viaceré   prostriedky   obrany   pred   postupmi   exekučných orgánov.   Sťažovateľ   tieto   prostriedky   obrany   svojho   postavenia   manžela   povinnej a ochrany svojho majetku aj využil, keď 23. marca 2004 podal návrh na zastavenie exekúcie a vylúčenie veci z exekúcie vedenej pod sp. zn. Ex 4/2000 a Er 720/00. Návrh na vylúčenie veci z exekúcie aj návrh na jej zastavenie sa vo všeobecnosti považujú za účinné prostriedky obrany   účastníkov   exekučného   konania,   ktoré   sú   účastníkom   dostupné   bez   súčinnosti s iným orgánom verejnej moci   a ich úspešné použitie vedie k výsledku, ktorý požaduje sťažovateľ v konaní pred ústavnom súdom.   Exekučný súd o týchto úkonoch sťažovateľa, ako   to   vyplýva   zo   súdneho   spisu,   koná,   a preto   v súlade   s   §   53   ods.   1   a   2   zákona o ústavnom súde ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol ako neprípustnú.

3. K časti sťažnosti namietajúcej porušenie základných práv sťažovateľa postupom súdneho exekútora JUDr. M. B. v konaní vedenom pod sp. zn. Ex 4/2000

Sťažnosť v tejto časti bola odmietnutá pre neprípustnosť podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde z dôvodov uvedených pod bodom 2.

4.   K časti   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva   sťažovateľa ministerstvom

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Princíp   subsidiarity   potvrdzuje   aj   §   53   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde,   podľa ktorého sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy   preskúmavajú aj zákonnosť   rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v občianskom súdnom konaní   súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí   orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci. Iným zásahom je aj sťažovateľom tvrdený postup ministerstva.

Podľa § 250v ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená   na   svojich   právach   a   právom   chránených záujmoch nezákonným   zásahom orgánu   verejnej správy,   ktorý nie   je rozhodnutím, a tento   zásah bol   zameraný priamo   proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej   priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.

Vychádzajúc   z citovaných   článkov   ústavy,   ustanovení   zákona   o ústavnom   súde a Občianskeho súdneho poriadku, ako aj tvrdení sťažovateľa uvedených v sťažnosti proti ministerstvu, ústavný súd odmietol sťažnosť smerujúcu proti ministerstvu   pre nedostatok právomoci, ktorý vyplýva z toho, že sťažovateľom uvádzané tvrdenia zakladajú právomoc správneho súdnictva ( čl. 127 ods. 1 i. f. ústavy v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Po   odmietnutí   sťažnosti   bolo   bez   právneho   dôvodu   zaoberať   sa   ďalšími požiadavkami sťažovateľa.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. októbra 2004