znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 204/2012-19

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   3.   júla   2012 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. P. H., L., zastúpeného advokátkou JUDr. S. K., L., pre namietané   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 65/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. P. H.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. januára 2012 doručená   sťažnosť   Ing.   P.   H.,   L.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   pre   namietané   porušenie základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Spišská   Nová   Ves   (ďalej   len   „okresný   súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 65/2008, ktorou žiadal vydať nález:

„1.   Ústavný   súd   vyhovuje   v   celom   rozsahu   podanej   sťažnosti   a   vyslovuje,   že postupom Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi v trestnom konaní pod č. 3 T 65/2008 bolo porušené   základné   ústavné   právo   sťažovateľa   Ing.   P.   H.   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   v   zmysle   čl.   48   ods.   2   Ústavy   SR   a   právo   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote   zaručené   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd a preto Ústavný súd SR prikazuje Okresnému súdu v Spišskej Novej Vsi konať a prerokovať vec vedenú pod č. 3 T 65/2008 bez zbytočných prieťahov.

2. Ústavný súd súčasne priznáva sťažovateľovi Ing. P. H. finančné zadosťučinenie v celkovej výške 10 000,- Eur (slovom: desaťtisíc eur), ktoré je povinný porušovateľ jeho základného ústavného práva - Okresný súd v Spišskej Novej Vsi, vyplatiť mu naraz v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veci podanej sťažnosti a to poštovou zloženkou na adresu jeho trvalého bydliska.

3.   Ústavný súd SR   priznáva   sťažovateľovi   trovy konania   a právneho   zastúpenia, ktoré budú z jeho strany vyčíslené v lehote do 3 dní odo dňa prevzatia výzvy z Ústavného súdu SR.

4.   Sťažovateľ   žiada   súčasne   o   nahradenie   jeho   mena   a   priezviska   iniciálkami v nálezoch a uzneseniach ústavného súdu publikovaných na Web – stránke ústavného súdu a v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu SR a to nasledovne: Ing. P. H., bytom L., právne zast. advokátkou JUDr. S. K., bytom L.“

Ako vyplýva z podanej sťažnosti a obsahu spisu sp. zn. 3 T 65/2008 okresného súdu, ktorý si ústavný súd pripojil pre účely rozhodovania o podanej sťažnosti, okresnému súdu bola 7. mája 2008 doručená Okresnou prokuratúrou S. (ďalej len „okresná prokuratúra“) obžaloba na sťažovateľa z dôvodu, že v dobe od decembra 2004 do 13. apríla 2006 v L. v priestoroch   spoločnosti   V.,   s.   r.   o.,   (ďalej   len   „poškodený“),   ako   vedúci   predaja náhradných   dielov   a   autopríslušenstva   a   zároveň   hmotne   zodpovedná   osoba za objednávanie,   príjem,   výdaj   náhradných   dielov   a autopríslušenstva...   a   za   sklad náhradných dielov v príjmových dokladoch úmyselne ponižoval množstvo prijatého tovaru, navyšoval   obstarávaciu   cenu   tovaru,   ktorý   zaevidoval,   a   nezaevidované   kusy   tovaru a neevidovaný olej si prisvojoval a nakladal s ním vo svoj prospech, čím takto spoločnosti V., s. r. o., L., spôsobil škodu najmenej 128 038,44 Sk, teda si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola   zverená,   a   spôsobil   tak   na   cudzom   majetku   väčšiu   škodu,   čím   spáchal   prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného zákona. Okresný súd 8. októbra 2008 vydal trestný rozkaz č. k. 3 T 65/2008-618, proti ktorému 20. októbra 2008 podal sťažovateľ odpor. Vo veci okresný súd nariadil následne na 16. január 2009 hlavné pojednávanie, na ktoré sa sťažovateľ nedostavil a jeho obhajkyňa sa ospravedlnila z dôvodu hospitalizácie, ktorú aj okresnému súdu preukázala. Potom, ako sťažovateľ okresnému súdu 11. februára 2009 oznámil, že sa bude obhajovať sám, nariadil okresný súd hlavné pojednávanie na 24. marec 2009.   Tohto hlavného pojednávania sa   sťažovateľ nezúčastnil, svoju   neúčasť dodatočne ospravedlnil tým, že predvolanie na hlavné pojednávanie prevzal až 2. apríla 2009. Okresný súd následne nariadil hlavné pojednávania na 17. apríl 2009, 10. júl 2009, 25.   september   2009,   6. november   2009,   na   ktorých   sa   sťažovateľ   a   jeho   obhajkyňa zúčastnili   a   bol   na   nich   vypočutý   sťažovateľ   a   svedkovia.   Hlavné   pojednávania   boli odročované pre účely doplnenia dokazovania výsluchom predvolaných svedkov, ktorí sa priebežne   z   neúčasti   na   hlavných   pojednávaniach   ospravedlňovali.   Sťažovateľ   a   jeho obhajkyňa sa zúčastnili aj ďalšieho nariadeného hlavného pojednávania 15. januára 2010, ktoré bolo odročené pre účely pribratia znalca z odboru ekonomiky.

Ďalší priebeh konania bol takýto:

- 27. júla 2010 vyzval okresný súd sťažovateľa, aby oznámil, či si s ohľadom na skutočnosť, že jeho obhajkyni bol pozastavený výkon advokácie, zvolí nového obhajcu alebo či sa bude obhajovať sám (sťažovateľ doručil okresnému súdu odpoveď na výzvu, v zmysle ktorej uviedol, že sa bude obhajovať sám 23. augusta 2010);

- 21. septembra 2010 bolo vydané okresným súdom uznesenie o pribratí súdneho znalca Ing.   D.   P.   (ďalej   len   „znalec“),   ktorej   úlohou   bolo   porovnať   doklady   z účtovníctva poškodeného   a   vyčíslenie   škody,   uznesenie   nadobudlo   právoplatnosť   1. októbra   2010; znalecký posudok bolo znalkyni uložené predložiť okresnému súdu do 30 dní;

- 4. októbra 2010 bol spis odoslaný znalkyni;

- 12.   januára   2011   poslal   sťažovateľ   list   ministrovi   spravodlivosti   Slovenskej   republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“), v ktorom poukazoval na to, že celý proces proti nemu je vykonštruovaný a má obavu o spravodlivosť rozhodnutia, prílohou listu bolo aj viacero písomností týkajúcich sa prevažne pracovnoprávneho vzťahu sťažovateľa k poškodenému (Ministerstvo   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   listom   č.   15969/2011-61/D/11 z 23. marca 2011 sťažovateľovi oznámilo, že jeho podanie odstúpilo okresnému súdu ako súčasť obhajoby sťažovateľa – v spise okresného súdu je podanie sťažovateľa založené na č. l. 700 – 716;

- 21. marca 2011 okresný súd požiadal znalkyňu, aby oznámila, z akého dôvodu posudok ešte   nebol   vyhotovený;   znalkyňa   doručila   okresnému   súdu   odpoveď   na   výzvu 29. marca 2011, z ktorej vyplýva, že lehotu na vypracovanie znaleckého posudku nemohla dodržať, pretože má rozpracovaných viacero posudkov, avšak predpokladá, že znalecký posudok doručí okresnému súdu do mája 2011;

-   4.   apríla   2011   okresný   súd   znalkyni   oznámil,   že   súhlasí   s   predĺžením   lehoty na vypracovanie znaleckého posudku;

- 15. júna 2011 okresný súd urgoval znalkyňu a žiadal doručiť znalecký posudok; znalkyňa doručila okresnému súdu 27. júna 2011 list, v ktorom uviedla, že posudok je rozpracovaný, avšak dosiaľ sa jej nepodarilo získať potrebné doklady od poškodeného napriek urgenciám, ktoré okresnému súdu doložila;

-   10.   októbra   2011   doručila   znalkyňa   okresnému   súdu   na   vedomie   ďalšiu   urgenciu adresovanú poškodenému na predloženie dokladov nevyhnutných na spracovanie posudku;

- 3. novembra 2011 okresný súd urgoval listom znalkyni doručenie znaleckého posudku; znalkyňa odpovedá, že poškodený jej stále nepredložil žiadané doklady, predkladá výzvy, ktoré zaslala poškodenému, a žiada okresný súd o súčinnosť;

- 9. januára 2012 podal sťažovateľ sťažnosť ústavnému súdu;

-   14.   februára   2012   doručila   znalkyňa   okresnému   súdu   vypracovaný   znalecký   posudok č. 2/2012 datovaný 7. februára 2012;

- 10. apríla 2012 nariadil okresný súd hlavné pojednávanie na 22. máj 2012;

- 22. mája 2012 vykonal okresný súd v prítomnosti sťažovateľa hlavné pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito z dôvodu žiadosti ústavného súdu o pripojenie spisu pre účely rozhodovania o podanej sťažnosti.

Sťažovateľ   sťažnosť   na   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 65/2008 odôvodnil tým, že v konaní dochádza v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku k prieťahom, znalecký posudok mal byť vypracovaný do 30 dní od právoplatnosti uznesenia o pribratí znalca, čo sa nestalo, a okresný súd napriek tomu bol nečinný, nevyužil zákonom   ustanovené   možnosti   postupu   proti   znalkyni   v   záujme riadneho   vypracovania znaleckého posudku. Keďže obvinenie bolo sťažovateľovi vznesené ešte 25. mája 2007, v období   počas   takmer   šiestich   rokov   trvania   trestného   stíhania   je   sťažovateľ v permanentnej neistote,   okresný   súd   nevydal   dosiaľ   ani len   prvostupňové   rozhodnutie, v danej trestnej veci je už viac ako rok nečinný. Navyše vo veci vedenej pred okresným súdom pod sp. zn. 9 C 36/2006 o nariadenie predbežného opatrenia pred začatím konania bolo 28. júna 2008 vydané uznesenie o predbežnom opatrení, ktorým bolo sťažovateľovi zakázané   nakladať   s   jeho   bytom   do   právoplatného   skončenia   konania   o zaplatenie   806 154,61   Sk,   v   ktorom   sa   zaplatenia   tejto   sumy   proti   sťažovateľovi   domáha   poškodený z rovnakých   skutkových   dôvodov,   ako   sú   dôvody   vedenia   trestného   konania   proti sťažovateľovi   (sp.   zn.   6   C   131/2006).   Následne   uznesením   č.   k.   9   C 36/2006-65   bolo sťažovateľovi zakázané nakladať i s garážou. Konanie vedené pred okresným súdom pod sp. zn. 6 C 131/2006 je právoplatne prerušené do skončenia trestného konania. Sťažovateľ v liste z 12. januára 2011, ktorým sa obrátil na ministra spravodlivosti nepriamo, poukázal aj na prieťahy v trestnom konaní. Uplatnenú sumu 10 000 € ako finančné zadosťučinenie za porušenie   sťažovateľovho   základného   práva   okresným   súdom   považuje   sťažovateľ za primeranú s ohľadom na dĺžku prieťahov a veľkú traumu a neistotu, ktorej je sťažovateľ vystavený.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácií Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy, návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Odmietnuť môže aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   zistil,   že   jej   predmetnom   je namietané porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 65/2008.

Ústavný   súd   so   zreteľom   na §   53 ods.   1 zákona o   ústavnom   súde   v   danej   veci skúmal, či sú splnené podmienky na konanie pred ním.

Podľa   §   62   ods.   1   druhej   vety   zákona   č.   757/2004   Z.   z.   o   súdoch   a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 757/2004 Z. z.“) účastník konania alebo strana v konaní môže podať sťažnosť na postup súdu, ktorá môže   smerovať   proti   porušovaniu   práva   na   verejné   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   alebo   porušovaniu   zásad   dôstojnosti   súdneho   konania   sudcami,   súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby   sám   odstránil   protiprávny   stav   zapríčinený   porušením   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov.   Ústavný   súd   preto   o sťažnosti,   ktorou   je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré mal k dispozícii podľa zákona č. 757/2004 Z. z., alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných   práv,   ktoré   súvisia   so   základným   právom   na   súdnu   ochranu,   ako   aj so základným   právom   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov   (napr.   IV.   ÚS   153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon č. 757/2004 Z. z. v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené   prieťahy   v   konaní...“.   V   zmysle   prvej   vety   druhého   odseku   citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti“.

Napokon   podľa   tretieho   odseku   predmetného   zákonného   ustanovenia   „Ak   orgán poverený   vybavovaním   sťažnosti   zistí,   že   sťažnosť   je   dôvodná,   prijme   a   zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí   za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky“.

V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv   a   slobôd   účinne   poskytuje   a   na   použitie   ktorých   je   oprávnený   podľa   osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou   konania   vo   veci   individuálnej   ochrany   základných   práv   a   slobôd   pred ústavným súdom.

Špecifickosť   sťažnosti   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   teda   spočíva   okrem   iného   aj v tom,   že   k   jej   podaniu   môže   zásadne   dôjsť   až   subsidiárne.   Zmysel   a   účel   zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci   predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý   nastupuje až v   prípade   zlyhania všetkých   ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Sťažovateľ   v   prerokúvanej   veci   nepreukázal,   že   splnil   požiadavku   namietania prieťahov v konaní pred orgánom štátnej správy súdov, ani neuviedol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde, na ktoré by mohol ústavný súd prihliadnuť a nevyžadovať splnenie tejto podmienky sťažovateľom.

Iba   skutočnosť,   že   sťažovateľ   sa   obrátil   na   ministra   spravodlivosti   listom z 12. januára   2011,   nenahrádza   podanie   sťažnosti   na   prieťahy   v   konaní   predsedovi okresnému súdu, a to jednak s ohľadom na obsah listu, z ktorého nemožno zistiť konkrétne skutočnosti,   z   ktorých   by   vyplývali   tvrdené   prieťahy   v   konaní   pred   okresným   súdom, a jednak s ohľadom na to, že sťažovateľ bol vyrozumený o tom, že list bol považovaný ministrom spravodlivosti za súčasť jeho obhajoby a ako taký bol odstúpený do trestného spisu okresného súdu, a nie predsedovi okresného súdu ako sťažnosť na prieťahy v konaní. Tieto skutočnosti nemožno považovať ani za dôvod hodný osobitného zreteľa podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Keďže ústavný súd z obsahu sťažnosti a pripojeného trestného spisu okresného súdu nezistil,   že   by   sťažovateľ   podal   predsedovi   okresného   súdu   sťažnosť   na   prieťahy v predmetnom   konaní   pred   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu,   a   ani   z   jej   obsahu nevyplýva, že by k nesplneniu podmienky prípustnosti sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom   súde   zo   strany   sťažovateľa   došlo   z   dôvodov   hodných   osobitného   zreteľa, odmietol jeho sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.

Z týchto dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júla 2012