znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 204/2011-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. mája 2011 predbežne prerokoval sťažnosť J. Ď. a E. Ď., obaja bytom S., vo veci namietaného porušenia čl. 12 ods. l, 2 a 4, čl. 2 ods. 2, čl. 13 ods. 3, čl. 16 ods. l, čl. 19 ods. l a 2, čl. 20 ods. l a 3, čl. 39 ods. l a 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1 až 4, čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 2 ods. l, čl. 3, čl. 5 ods. l, čl. 6 ods. l, čl. 8 ods. l, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd,   ako   aj   čl.   l   Dodatkového   protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 217/05 a jeho uzneseniami vydanými v tomto konaní zo 14. decembra 2005, 16. augusta 2006 a 6. septembra 2010, ako aj rozhodnutiami Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8 Co 159/06 z 29. mája 2006, sp. zn. 7 Co 17/06 z 31. októbra 2006 a sp. zn. 7 Co 295/2010 z 27. októbra 2010 a rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 134/2010 z 5. augusta 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. Ď. a E. Ď. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. februára 2011 doručená sťažnosť J. Ď. a E. Ď., obaja bytom S. (spolu ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia čl. 12 ods. l, 2 a 4, čl. 2 ods. 2, čl. 13 ods. 3, čl. 16 ods. l, čl. 19 ods. l a 2, čl. 20 ods. l a 3, čl. 39 ods. l a 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1 až 4, čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 2 ods. l, čl. 3, čl. 5 ods. l, čl. 6 ods. l, čl. 8 ods. l, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj čl. l Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dodatkový   protokol“)   postupom   Okresného   súdu Žilina   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8   C   217/05   a jeho uzneseniami   vydanými   v tomto   konaní   zo 14.   decembra   2005,   16.   augusta   2006   a 6. septembra 2010, ako aj rozhodnutiami Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 8 Co 159/06 z 29. mája 2006, sp. zn. 7 Co 17/06 z 31. októbra 2006 a sp. zn. 7 Co 295/2010 z 27. októbra 2010 a rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Cdo 134/2010 z 5. augusta 2010.

Zo   sťažnosti   a   z jej   príloh   vyplýva,   že   v konaní vedenom   okresným   súdom   pod sp. zn. 8 C 217/05 sa sťažovatelia v procesnom postavení žalobcov domáhajú od žalovanej odstránenia   neoprávnenej   stavby,   pričom   v tomto   konaní   okresný   súd   uznesením zo 14. decembra 2005 sťažovateľom nepriznal právo na oslobodenie od súdnych poplatkov, pričom   toto   uznesenie   bolo   potvrdené   napádaným   uznesením   krajského   súdu   sp.   zn. 8 Co 159/06   z 29.   mája   2006,   pričom   konanie   o dovolaní   sťažovateľov   proti   tomuto uzneseniu   krajského   súdu   najvyšší   súd   napádaným   uznesením   sp.   zn.   3   Cdo   134/2010 z 5. augusta 2010 zastavil z dôvodu absencie právneho zastúpenia sťažovateľov advokátom.

Ďalším napádaným uznesením sp. zn. 8 C 217/05 zo 16. augusta 2006 okresný súd zamietol   žiadosť   sťažovateľov   o   ustanovenie   právneho   zástupcu   z radov   advokátov   pre účely dovolacieho konania proti rozhodnutiu krajského súdu sp. zn. 8 Co 159/06 z 29. mája 2006. Aj toto uznesenie okresného súdu bolo potvrdené napádaným uznesením krajského súdu sp. zn. 7 Co 17/06 z 31. októbra 2006.

Napokon sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovatelia napádajú aj uznesenie okresného súdu sp. zn. 8 C 217/05 zo 6. septembra 2010, ktorým okresný súd konanie v predmetnej veci zastavil z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku sťažovateľmi. Napokon aj   toto   rozhodnutie   okresného   súdu   bolo   potvrdené   uznesením   krajského   súdu   sp.   zn. 7 Co 295/2010 z 27. októbra 2010.

V sťažnosti podanej ústavnému súdu sťažovatelia vyjadrujú všeobecnú nespokojnosť s postupom označených súdov v ich veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 8 C 217/05, ktorá sa odvíja od skutočnosti, že okresný súd im v predmetnej veci nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov, hoci podľa sťažovateľmi predložených rozhodnutí z iných konaní im takéto oslobodenie od súdnych poplatkov bolo priznané, pričom v dôsledku nezaplatenia súdneho poplatku bolo napokon predmetné konanie okresným súdom zastavené.

Sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí ich sťažnosti na ďalšie konanie takto rozhodol:

„1/ Zák1adné právo J. Ď. a jeho manže1ky E. Ď. na pokojné užívanie svojho majetku s náhradou nemajetkovej ujmy v zmys1e č1. 12 ods. 1, ods. 2, ods. 4, č1. 2 ods. 2, č1. 13 ods. 3, č1. 16 ods. 1, č1. 19 ods. 1, ods. 2, č1. 20 ods. 1, ods. 3, č1. 39 ods. 1, ods. 2, č1. 40, č1. 46 ods. 1 až ods. 4, č1. 47 ods. 2, ods. 3, č1. 48 ods. 2 Ústavy SR, č1. 2 ods. 1, č1. 3, č1. 5 ods. 1, č1. 6 ods. 1, č1. 8 ods. 1, č1. 13, č1. 14, Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a zák1adných s1obôd č1. 1 Dodatkového protoko1u k dohovoru a č1. 1 ods. 1, ods. 2, Protoko1u č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a zák1adných s1obôd, postupom Najvyššieho   súdu SR   vo   veci   vedenej   pod sp.   zn.   3 Cdo   134/2010   zo   dňa   5.   8.   2010, porušené - bo1o.

2/ Zák1adné právo J. Ď. a jeho manže1ky E. Ď. na pokojné užívanie svojho majetku s náhradou nemajetkovej ujmy v zmys1e č1. 12 ods. 1, ods. 2, ods. 4, č1. 2 ods. 2, č1. 13 ods. 3, č1. 16 ods. 1, č1. 19 ods. 1, ods. 2, č1. 20 ods. 1, ods. 3, č1. 39 ods. 1, ods. 2, č1. 40, č1. 46 ods. 1 až ods. 4, č1. 47 ods. 2, ods. 3, č1. 48 ods. 2 Ústavy SR, č1. 2 ods. 1, č1. 3, č1. 5 ods. 1, č1. 6 ods. 1, č1. 8 ods. 1, č1. 13, č1. 14, Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a zák1adných s1obôd č1. 1 Dodatkového protoko1u k dohovoru a č1. 1 ods. 1, ods. 2, Protoko1u č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a zák1adných s1obôd, postupom Krajského súdu v Ži1ine vo veci vedenej pod sp. zn. 7 Co 295/2010 zo dňa 27. 10. 2010, porušené - bo1o.

3/ Zák1adné právo J. Ď. a jeho manže1ky E. Ď. na pokojné užívanie svojho majetku s náhradou nemajetkovej ujmy v zmys1e č1.12 ods. 1, ods. 2, ods. 4, č1. 2 ods. 2, č1. 13 ods. 3, č1. 16 ods. 1, č1. 19 ods. 1, ods. 2, č1. 20 ods. 1, ods. 3, č1. 39 ods. 1, ods. 2, č1. 40, č1. 46 ods. 1 až ods. 4, č1. 47 ods. 2, ods. 3, č1. 48 ods. 2 Ústavy SR, č1. 2 ods. 1, č1. 3, č1. 5 ods. 1, č1. 6 ods. 1, č1. 8 ods. 1, č1. 13, č1. 14, Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a zák1adných s1obôd č1. 1 Dodatkového protoko1u k dohovoru a č1. 1 ods. 1, ods. 2, Protoko1u č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a zák1adných s1obôd, postupom Krajského súdu v Ži1ine vo veci vedenej pod sp. zn. 7 Co 17/2006 zo dňa 31. 10. 2006, porušené - bo1o.

4/ Zák1adné právo J. Ď. a jeho manže1ky E. Ď. na pokojné užívanie svojho majetku s náhradou nemajetkovej ujmy v zmys1e č1.12 ods. 1, ods. 2, ods. 4, č1. 2 ods. 2, č1. 13 ods. 3, č1. 16 ods. 1, č1. 19 ods. 1, ods. 2, č1. 20 ods. 1, ods. 3, č1. 39 ods. 1, ods. 2, č1. 40, č1. 46 ods. 1 až ods. 4, č1. 47 ods. 2, ods. 3, č1. 48 ods. 2 Ústavy SR, č1. 2 ods. 1, č1. 3, č1. 5 ods. 1, č1. 6 ods. 1, č1. 8 ods. 1, č1. 13, č1. 14, Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a zák1adných s1obôd č1. 1 Dodatkového protoko1u k dohovoru a č1. 1 ods. 1, ods. 2, Protoko1u č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a zák1adných s1obôd, postupom Krajského súdu v Ži1ine vo veci vedenej pod sp. zn. 8 Co 159/2006-60 zo dňa 29. 5. 2006, porušené - bo1o.

5/ Zák1adné právo J. Ď. a jeho manže1ky E. Ď. na pokojné užívanie svojho majetku s náhradou nemajetkovej ujmy v zmys1e č1.12 ods. 1, ods. 2, ods. 4, č1. 2 ods. 2, č1. 13 ods. 3, č1. 16 ods. 1, č1. 19 ods. 1, ods. 2, č1. 20 ods. 1, ods. 3, č1. 39 ods. 1, ods. 2, č1. 40, č1. 46 ods. 1 až ods. 4, č1. 47 ods. 2, ods. 3, č1. 48 ods. 2 Ústavy SR, č1. 2 ods. 1, č1. 3, č1. 5 ods. 1, č1. 6 ods. 1, č1. 8 ods. 1, č1. 13, č1. 14, Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a zák1adných s1obôd č1. 1 Dodatkového protoko1u k dohovoru a č1. 1 ods. 1, ods. 2, Protoko1u č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a zák1adných s1obôd, postupom Okresného súdu v Ži1ine vo veci vedenej pod sp. zn. 8 C 217/2005-86 zo dňa 6. 9. 2010, porušené - bo1o.

6/ Zák1adné právo J. Ď. a jeho manže1ky E. Ď. na pokojné užívanie svojho majetku s náhradou nemajetkovej ujmy v zmys1e č1.12 ods. 1, ods. 2, ods. 4, č1. 2 ods. 2, č1. 13 ods. 3, č1. 16 ods. 1, č1. 19 ods. 1, ods. 2, č1. 20 ods. 1, ods. 3, č1. 39 ods. 1, ods. 2, č1. 40, č1. 46 ods. 1 až ods. 4, č1. 47 ods. 2, ods. 3, č1. 48 ods. 2 Ústavy SR, č1. 2 ods. 1, č1. 3, č1. 5 ods. 1, č1. 6 ods. 1, č1. 8 ods. 1, č1. 13, č1. 14, Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a zák1adných s1obôd č1. 1 Dodatkového protoko1u k dohovoru a č1. 1 ods. 1, ods. 2, Protoko1u č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a zák1adných s1obôd, postupom Okresného súdu v Ži1ine vo veci vedenej pod sp. zn. 8 C 217/2005-72 zo dňa 16. 8. 2006, porušené - bo1o

7/ Zák1adné právo J. Ď. a jeho manže1ky E. Ď. na pokojné užívanie svojho majetku s náhradou nemajetkovej ujmy v zmys1e č1.12 ods. 1, ods. 2, ods. 4, č1. 2 ods. 2, č1. 13 ods. 3, č1. 16 ods. 1, č1. 19 ods. 1, ods. 2, č1. 20 ods. 1, ods. 3, č1. 39 ods. 1, ods. 2, č1. 40, č1. 46 ods. 1 až ods. 4, č1. 47 ods. 2, ods. 3, č1. 48 ods. 2 Ústavy SR, č1. 2 ods. 1, č1. 3, č1. 5 ods. 1, č1. 6 ods. 1, č1. 8 ods. 1, č1. 13, č1. 14, Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a zák1adných s1obôd č1. 1 Dodatkového protoko1u k dohovoru a č1. 1 ods. 1, ods. 2, Protoko1u č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a zák1adných s1obôd, postupom Okresného súdu v Ži1ine vo veci vedenej pod sp. zn. 8 C 217/2005-33 zo dňa 14. 12. 2005, porušené - bo1o

8/ Ústavný súd SR ruší uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 5. 8. 2010, sp. zn. 3Cdo 134/010 a vec mu vracia na nové konanie a rozhodnutie.

9/ Ústavný súd SR ruší uznesenie Krajského súdu v Ži1ine zo dňa 27. 10. 2010, sp. zn. 7 Co 295/ /2010 a vec mu vracia na nové konanie a rozhodnutie.

10/ Ústavný súd SR ruší uznesenie Krajského súdu v Ži1ine zo dňa 31. 10. 2006, sp. zn. 7 Co 17/ /2006 a vec mu vracia na nové konanie a rozhodnutie

11/ Ústavný súd SR ruší uznesenie Krajského súdu v Ži1ine zo dňa 29. 5. 2006, sp. zn. 8 Co 159/ /2006-60 a vec mu vracia na nové konanie a rozhodnutie

12/ Ústavný súd SR ruší uznesenie Okresného súdu v Ži1ine zo dňa 6. 9. 2010, sp. zn. 8 C 217/ /2005-86 a vec mu vracia na nové konanie a rozhodnutie

13/ Ústavný súd SR ruší uznesenie Okresného súdu v Ži1ine zo dňa 16. 8. 2006, sp. zn. 8 C 217/ /2005-72 a vec mu vracia na nové konanie a rozhodnutie

14/ Ústavný súd SR ruší uznesenie Okresného súdu v Ži1ine zo dňa 14. 12. 2005, sp. zn. 8 C 217/ /2005-33 a vec mu vracia na nové konanie a rozhodnutie

15/ Sťažovateľovi J. Ď. a jeho manže1ke E. Ď., priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 7.000 EUR /s1ovom sedemtisíc EUR/, ktoré je Najvyšší súd SR im povinný vyp1atiť do dvoch mesiacov od právop1atnosti tohto ná1ezu.

16/ J. Ď. a jeho manže1ke E. Ď. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré je Krajský   súd   v   Ži1ine   povinný   zap1atiť   k   rukám   právnemu   zástupcovi   pride1enému sťažovateľom Súdom a to do 3 dní od právop1atnosti rozhodnutia.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   konania   ústavného   súdu   je   sťažovateľmi   namietané   porušenie   čl.   12 ods. l, 2 a 4, čl. 2 ods. 2, čl. 13 ods. 3, čl. 16 ods. l, čl. 19 ods. l a 2, čl. 20 ods. l a 3, čl. 39 ods. l a 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1 až 4, čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 2 ods. l, čl. 3, čl. 5 ods. l, čl. 6 ods. l, čl. 8 ods. l, čl. 13 a čl. 14 dohovoru, čl. l dodatkového protokolu a čl. l ods. l a 2 Protokolu č. 12 k dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 217/05 a jeho uzneseniami vydanými v tomto konaní zo 14. decembra 2005, 16.   augusta   2006   a 6.   septembra   2010,   ako   aj   rozhodnutiami   krajského   súdu   sp.   zn. 8 Co 159/06 z 29. mája 2006, sp. zn. 7 Co 17/06 z 31. októbra 2006 a sp. zn. 7 Co 295/2010 z 27. októbra 2010 a rozhodnutím najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 134/2010 z 5. augusta 2010.

1. K namietanému postupu a rozhodnutiam okresného súdu

V súvislosti s namietaným postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 217/05 a jeho uzneseniami vydanými v tomto konaní zo 14. decembra 2005, 16. augusta 2006 a 6. septembra 2010 ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že vzhľadom na princíp subsidiarity („ak... nerozhoduje iný súd“), ktorý vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.

Inými   slovami,   pokiaľ   je   o ochrane   sťažovateľmi   označených   práv   alebo   slobôd oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd ich sťažnosť už po predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zisťoval, či ochranu tých práv,   porušenie   ktorých   v súvislosti   s napádanými   rozhodnutiami   okresného   súdu sťažovatelia namietajú v konaní pred ústavným súdom, neposkytuje iný všeobecný súd na základe sťažovateľom dostupných opravných prostriedkov predstavujúcich účinné právne prostriedky nápravy namietaného porušenia ich práv.

Podľa názoru ústavného súdu sťažovatelia mali možnosť domáhať sa preskúmania napádaných   rozhodnutí   okresného   súdu   využitím   riadneho   opravného   prostriedku,   a to odvolania, ktoré sťažovatelia napokon (ako to vyplýva aj zo sťažnosti) aj účinne využili. Uznesenie okresného súdu sp. zn. 8 C 217/05 zo 14. decembra 2005 bolo preskúmané krajským   súdom   v odvolacom   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8   Co   159/06,   uznesenie okresného súdu sp. zn. 8 C 217/05 zo 16. augusta 2006 bolo preskúmané krajským súdom v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 7 Co 17/06 a uznesenie okresného súdu sp. zn. 8 C 217/05 zo 6. septembra 2010 bolo preskúmané krajským súdom v odvolacom konaní vedenom   pod   sp.   zn.   7   Co   295/2010.   Na   základe   sťažovateľmi   podaných   odvolaní   sa krajský   súd   v   rozsahu   svojho   preskúmavacieho   revízneho   oprávnenia   musel   vo   vzťahu ku všetkým   označeným   uzneseniam   okresného   súdu   v   podstate   vyrovnať   s   rovnakými skutkovými a právnymi argumentmi, aké sťažovatelia na ich adresu uvádzajú aj v konaní pred ústavným súdom.

Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96), ústavný súd sťažnosť sťažovateľov v tejto časti (vo vzťahu k okresnému súdu) už po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

2. K namietaným rozhodnutiam krajského súdu

Sťažovatelia   sťažnosťou   podanou   ústavnému   súdu   namietali   porušenie   nimi označených   článkov   ústavy,   dohovoru,   ako   aj   dodatkového   protokolu   aj   uzneseniami krajského súdu sp. zn. 8 Co 159/06 z 29. mája 2006, sp. zn. 7 Co 17/06 z 31. októbra 2006 a sp. zn. 7 Co 295/2010 z 27. októbra 2010.

V uvedenej súvislosti ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods.   3   zákona   o ústavnom   súde.   Táto   lehota   je   dvojmesačná   a začína   plynúť   „od právoplatnosti   rozhodnutia“,   oznámenia   opatrenia   alebo   upovedomenia   o inom   zásahu, pričom   pri   opatrení   alebo   inom   zásahu   sa   počíta   odo   dňa,   keď   sa   sťažovateľ   mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).   V prípade   podania   sťažnosti   po   uplynutí   zákonom   ustanovenej   lehoty   nemožno zmeškanie   tejto   lehoty   odpustiť,   pretože   kogentné   ustanovenie   §   53   ods.   3   zákona o ústavnom súde to nedovoľuje.

Ústavný   súd   pri   svojej   rozhodovacej   činnosti   opakovane   vyslovil   právny názor, že sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 108/02, IV. ÚS 158/04, I. ÚS 218/06).

Podľa   zistenia   ústavného   súdu   uznesenie   krajského   súdu   sp.   zn.   8   Co   159/06 z 29. mája 2006, ktorým krajský súd potvrdil uznesenie okresného súdu sp. zn. 8 C 217/05 zo   14.   decembra   2005   o nepriznaní   práva   sťažovateľom   na   oslobodenie   od   súdnych poplatkov, nadobudlo právoplatnosť 20. júla 2006.

Podľa   zistenia   ústavného   súdu   uznesenie   krajského   súdu   sp.   zn.   7   Co   17/06 z 31. októbra   2006,   ktorým   krajský   súd   potvrdil   uznesenie   okresného   súdu   sp. zn. 8 C 217/05 zo 16. augusta 2006 o zamietnutí žiadosti sťažovateľov ustanoviť im pre účely dovolacieho   konania   právneho   zástupcu   z radov   advokátov,   nadobudlo   právoplatnosť 12. decembra 2006.

Napokon   podľa   zistenia   ústavného   súdu   uznesenie   krajského   súdu   sp. zn. 7 Co 295/2010 z 27. októbra 2010, ktorým krajský súd potvrdil uznesenie okresného súdu sp. zn. 8 C 217/05 zo 6. septembra 2010 o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku sťažovateľmi, nadobudlo právoplatnosť 6. decembra 2010.

Vzhľadom na uvedené zistenia ústavný súd konštatuje, že od 20. júla 2006, ako aj od 12.   decembra   2006   a napokon   aj   od   6.   decembra   2010,   keď   nadobudli   právoplatnosť jednotlivé sťažovateľmi napádané rozhodnutia krajského súdu, do 7. februára 2011, keď sťažovatelia   svoju   sťažnosť   adresovanú   ústavnému   súdu   podali   na   poštovú   prepravu (ústavnému   súdu   bolo   doručená   9.   februára   2011),   nepochybne   uplynula   dvojmesačná lehota podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľov v tejto časti (vo vzťahu k rozhodnutiam krajského súdu) už po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako podanú oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

3. K namietanému rozhodnutiu najvyššieho súdu

Sťažovatelia napokon sťažnosťou podanou ústavnému súdu napádajú aj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 134/2010 z 5. augusta 2010, ktorým najvyšší súd ako súd dovolací   zastavil   konanie   o dovolaní   sťažovateľov   proti   právoplatnému   rozhodnutiu krajského súdu sp. zn. 8 Co 159/06 z 29. mája 2006, a to z dôvodu, že sťažovatelia neboli v dovolacom   konaní   zastúpení   kvalifikovaným   právnym   zástupcom   z radov   advokátov. Takéto zastúpenie je nevyhnutnou zákonnou podmienkou dovolacieho konania, avšak jej nesplnenie sťažovatelia neodstránili ani po výzve okresného súdu.

Podľa   zistenia   ústavného   súdu   napádané   rozhodnutie   najvyššieho   súdu   sp.   zn. 3 Cdo 134/2010 z 5. augusta 2010 nadobudlo právoplatnosť 19. augusta 2010, pričom od tohto dátumu do 7. februára 2011, keď sťažovatelia svoju sťažnosť adresovanú ústavnému súdu   podali   na   poštovú   prepravu   (ústavnému   súdu   bolo   doručená   9.   februára   2011), nepochybne uplynula dvojmesačná lehota podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľov aj v tejto časti (vo vzťahu k rozhodnutiu najvyššieho súdu) už po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako podanú oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Keďže   sťažnosť   bola   odmietnutá   ako   celok   a   rozhodnutie   o zrušení   napádaných rozhodnutí všeobecných súdov, ako aj rozhodnutie o priznaní finančného zadosťučinenia a o priznaní úhrady trov konania sú viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľa   (čl.   127   ods.   2   prvá   veta   ústavy),   ústavný   súd   sa   touto   časťou   sťažnosti nezaoberal.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   celku   bolo   tiež   bez   právneho   významu rozhodovať o žiadosti sťažovateľov ustanoviť im pre účely konania pred ústavným súdom právneho zástupcu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. mája 2011