znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 204/2010-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. apríla 2010 predbežne prerokoval sťažnosť M. P., N., zastúpeného advokátkou JUDr. E. P., T., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Nitra   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 8 C 48/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. P. o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. apríla 2010 doručená sťažnosť M. P., N. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom sp. zn. 8 C 48/2009.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa spolu s MUDr. E. J., N., návrhom   z 23.   júla   2009   podaným   okresnému   súdu   27.   júla   2009   domáhal   nahradenia prejavu vôle proti odporcovi N., a. s., B. (ďalej len „odporca“). Okresný súd vedie konanie pod   sp.   zn.   8   C   48/2009.   Podľa   názoru   sťažovateľa   v konaní   došlo   k porušeniu   jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, čo odôvodnil takto:

„Je pravdou, že u žalobcu v rade 1) chýbal na splnomocnení pre právneho zástupcu podpis, čo však podľa môjho názoru nemalo vplyv na zbytočné prieťahy v konaní, lebo táto skutočnosť nenaplňovala skutkovú podstatu prekážky konania a v konaní sa mohlo riadne s účastníkmi pokračovať...

Doterajšie   úkony   Okresného   súdu   v   Nitre   v   predmetnej   veci   boli   neúčinné, neefektívne   a   zdĺhavé.   Konanie   podľa   O.   s.   p.   má   súd   riadiť   tak,   aby   svojimi   úkonmi rozhodol vec bez zbytočných prieťahov, čo v tomto prípade OS v Nitre preukázať nemôže. S výzvou na odstránenie takého nedostatku ako bol len administratívny nedostatok podpisu na splnomocnení, súd mohol zároveň zaslať aj Výzvu na zaplatenie súdneho poplatku v rámci hospodárnosti vedenia súdneho sporu. Výzvu na zaplatenie nezaslal ani do dnešného dňa... Je potrebné vychádzať z toho, že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   je   odstránenie   stavu   právnej   neistoty,   pričom   tento   účel   možno   dosiahnuť zásadne právoplatným súdnym rozhodnutím. Nepostačuje, že súd vo veci koná.

Sťažovateľ žiadam, aby mi bolo priznané aj primerané finančné zadosťučinenie... vzhľadom   k   dlhotrvajúcemu   neukončenému   konaniu   pociťujem   neprávosť   a nespravodlivosť, právnu neistotu, keď ani po viac ako 8 mesiacoch od podania žaloby súd nevyrubil súdne poplatky a takéto konanie považujem za nečinnosť súdu v predmetnej veci a zbytočné prieťahy v konaní. Mám obavy, že pri takomto postoji k účastníkom konania hneď na jeho začiatku, ukončenie sporovej veci je v nedohľadne. Vzhľadom k postoju Okresného súdu v Nitre v inej právnej veci, ktorú som podal ako Sťažnosť na Ústavný súd v roku 2009, sa prieťahy ukončili po 16 rokoch až po rozhodnutí Ústavného súdu, s názorom okresného súdu, že prieťahy v konaní nie sú zapríčinené konaním súdu. Preto nemám dôveru ani v tejto veci sa obrátiť na predsedu okresného súdu.

Poukazujem na to, že nie je predpoklad skončenia predmetného súdneho konania v dohľadnej dobe vzhľadom k nečinnosti súdu...“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

1.)   Základné   právo   sťažovateľa   M.   P.  ...   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov,   upravené   v   článku   48   ods.   2)   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu v Nitre v konaní vedenom pod spisovou značkou 8 C 48/2009 bolo porušené.

2.) Okresnému súdu v Nitre prikazuje, aby v konaní vedenom pod spisovou značkou 8 C 48/2009 konal bez zbytočných prieťahov.

3.) M. P.... priznáva ako primerané finančné zadosťučinenie sumu 1.000,- €..., ktoré mu je Okresný súd v Nitre povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.) Okresný súd v Nitre je povinný zaplatiť M. P.... aj všetky trovy tohto konania k rukám advokátky JUDr. E. P., T., do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti   je   sťažovateľom   namietané   porušenie   základného   práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 48/2009.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na konanie   pred   ním.   V   nadväznosti   na   to   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých je namietané   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov v konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého má právo podľa § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), t. j. podanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi príslušného súdu.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 34/98, I. ÚS 16/99, I. ÚS 21/99), že účelom   práva   účastníka   konania   pred   všeobecným   súdom   podať   sťažnosť   na   prieťahy v konaní   je   poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (ale aj práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru), koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi príslušného súdu zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na konanie   bez   zbytočných   prieťahov   (obdobne   napr.   IV.   ÚS   153/03).   Účinnosť   takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov   v   znení   neskorších   predpisov,   ktorý   vo   viacerých   ustanoveniach   zdôrazňuje povinnosť   sudcu   konať   bez   zbytočných   prieťahov   a   ustanovuje   za   také   prieťahy   aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 v spojení s § 120 ods. 7 citovaného zákona].

Zo   sťažnosti   doručenej   ústavnému súdu   zreteľne vyplýva,   že sťažovateľ   nepodal sťažnosť predsedovi okresného súdu na prieťahy v konaní, a jeho argument, že tak neurobil z dôvodu, že vzhľadom na skúsenosť z iného konania nemá „dôveru ani v tejto veci sa obrátiť na predsedu okresného súdu“, nemožno v žiadnom prípade považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý tento právny prostriedok nápravy nevyčerpal (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Ústavný   súd   opierajúc   sa   o   svoju   stabilnú   judikatúru   (napr.   IV.   ÚS   44/03, II. ÚS 7/04, II. ÚS 107/04) dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu niet dôvodu predpokladať, že by využitie sťažnosti podľa § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 zákona o súdoch neumožnilo účinnú ochranu základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde bolo potrebné jeho sťažnosť odmietnuť z dôvodu neprípustnosti.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Nad   rámec   uvedeného   ústavný   súd   poznamenáva,   že   odmietnutie   predmetnej sťažnosti z dôvodu neprípustnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde neznamená prekážku rozhodnutej veci v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, takže v prípade splnenia všetkých náležitostí predpísaných zákonom sťažovateľom zostáva v danej veci zachovaná   možnosť   domáhať   sa   ochrany   označených   základných   práv   a   slobôd kvalifikovaným návrhom na začatie konania pred ústavným súdom.

Keďže   sťažnosť   sťažovateľa   bola   odmietnutá   ako   celok,   ústavný   súd   už nerozhodoval   o   ďalších   jeho   požiadavkách   (prikázanie okresnému   súdu   konať vo   veci, priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   a   priznanie   náhrady   trov   konania), pretože rozhodovanie o nich je viazané na predchádzajúce vyslovenie porušenia základných práv alebo slobôd sťažovateľa.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. apríla 2010