znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 204/09-28

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   13.   októbra   2009 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta o sťažnosti A. P., P., zastúpenej advokátkou Mgr. M. M., P., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na   prejednanie   jej   záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 380/2008 takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 380/2008 p o r u š i l   základné právo A. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e   v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 380/2008 konať bez zbytočných prieťahov.

3. A. P.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e   Okresný súd Piešťany   p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   A.   P.   p r i z n á v a   úhradu   trov   právneho   zastúpenia   v   sume   245,70   €   (slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov), ktoré   j e   Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť na účet jej advokátky Mgr. M. M., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 204/09-14 z 19. mája 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť A. P. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Piešťany   (ďalej   len   „okresný   súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 380/2008.

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľka uviedla:«Dňa   22.   02.   2008   som   ako   navrhovateľka   podala   na   Okresnom   súde   Piešťany žalobu   o   nevyplatenú   mzdu   a   dovolenku   voči   žalovanému   v   1.   rade   R.   P.   –   R.,   P. a žalovanému v 2. rade R. s. r. o., M., IČO:..., konanie vedené pod sp. zn. 5 C/380/2008. V konaní sa domáham voči žalovanému 1. náhrady mzdy vo výške 20.000 Sk (663,88 EUR) mesačne od 01. 03. 2007 do skončenia pracovného pomeru, preplatenia dovolenky vo výške

34.998 Sk (1.161,72 EUR) a úrokov z omeškania, a voči žalovanému 2. náhrady mzdy za neoprávnenú   absenciu   vo   výške   6   740   Sk   (223,73   EUR),   preplatenia   nevyčerpanej dovolenky vo výške 28.308 Sk (939,65 EUR) a úrokov z omeškania.

V tomto konaní Okresný súd Piešťany skoro rok nekonal, prvý úkon, ktorý vo veci urobil   bolo   vydanie   Uznesenia   zo   dňa   04.   02.   2009,   ktorým   ma   vyzval   na   doplnenie a upresnenie môjho podania zo dňa 22. 02. 2008.

Odstránenie prieťahov v konaní som žiadala dňa 11. 07. 2008 na stretnutí občanov s predsedníčkou Okresného súdu Piešťany, ako aj elektronickým podaním zo dňa 20. 01. 2009. Dňa 06. 02. 2009 som obdržala „Upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti“ od Okresného súdu Piešťany, v ktorom Okresný súd Piešťany dospel k záveru, že v tomto konaní došlo ku zbytočným prieťahom.

Medzičasom som zistila, že Uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 25 K/25/2008 zo dňa 22. 12. 2008 sa začalo konkurzné konanie voči žalovanému v 2. rade – R. s. r. o. a Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 15. 01. 2009 bol na R. s. r. o. vyhlásený konkurz podľa   Zákona   č.   7/2005   Z.   z.   o   konkurze   a reštrukturalizácii   a   o   zmene   a   doplnení niektorých zákonov. (...)

Domnievam sa, že uvedeným postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C/367/2008 nekonaním vo veci jeden rok došlo k porušeniu môjho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie mojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní, najmä s prihliadnutím na skutočnosť,   že   ide   o   vec,   ktorú   súdy   v   rámci   svojej   rozhodovacej   agendy   bežne prejednávajú, teda nejde o vec neprimerane zložitú, ďalej že ide o pracovnoprávny spor, t. j. vec vyžadujúcu si osobitnú rýchlosť z dôvodu odstránenia právnej neistoty účastníkov, a k prieťahom došlo z dôvodov na strane súdu. (...)

Z dôvodu neprimerane dlhej doby nečinnosti Okresného súdu Piešťany nemohlo byť vo veci konané a rozhodnuté, nemohla som sa svojho nároku voči žalovanému v 2. rade na náhradu mzdy domáhať prostredníctvom exekučného konania. Dnes je žalovaný v 2. rade v konkurze,   a   je   malá,   skoro   nulová   pravdepodobnosť   uspokojenia   môjho   nároku v konkurznom   konaní.   Preto,   ako   aj   z   dôvodu   dlhodobej   právnej   neistoty   vo   trvania pracovného   pomeru   u   žalovaného   v   1.   rade,   si   uplatňujem   primerané   finančné zadosťučinenie vo výške 15.000 EUR.»

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd v jej veci nálezom takto rozhodol:„1. Základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C/380/2008 porušené bolo.

2.   Okresnému   súdu   Piešťany   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 5 C/380/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   Sťažovateľke   priznáva   finančné   zadosťučinenie   v   sume   €   15   000   €   (slovom pätnásťtisíc eur), ktoré jej je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Okresný   súd   Piešťany   je   povinný   uhradiť   sťažovateľke   trovy   konania   v   sume 245,70 € (za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie sťažnosti a jej podanie: 2x 115,90 €, 2x paušál 6,95 €) na účet jej právnej zástupkyne do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Na výzvu ústavného súdu sa k prijatej sťažnosti vyjadrila predsedníčka okresného súdu. Okrem popisu priebehu doterajšieho konania uviedla:

„Zákonná sudkyňa vo svojom vyjadrení uviedla, že pri nástupe do funkcie prevzala v rámci   prerozdelenia   450   spisov,   pričom   veľa   z   nich   bolo   reštančných,   ktorým   sa prednostne venuje, pričom vykonáva najskôr úkony v najstarších veciach, z ktorých mnohé sú viac ako osemročné. Z dôvodu množstva prevzatých spisov a potreby ich postupného naštudovania a priebežného vytyčovania termínov pojednávania v iných veciach, doposiaľ bolo v danej veci primerane priebežne konané. Súd sa musel najskôr oboznámiť s obsahom spisu, ktorý v danej veci predchádza, čo zákonná sudkyňa JUDr. A. K. urobila v lehote necelých   dvoch   mesiacov   od   pridelenia   veci.   Po   oboznámení   sa   s   obsahom predchádzajúceho   spisu,   zákonná   sudkyňa   do   jedného   mesiaca   uznesením   vyzvala navrhovateľku   na   odstránenie   vád   návrhu,   keďže   pôvodný   návrh   navrhovateľky   nemal náležitosti riadneho návrhu na začatie konania. Navrhovateľka návrh doplnila podaním dňa 16. 2. 2009, avšak v ňom neuviedla podstatné okolnosti pre posúdenie skutočnosti, či sa odporca v 2. rade nachádza v konkurze, preto súd vyzval Okresný súd Trnava o oznámenie, či bol na odporcu v 2. rade vyhlásený konkurz a kedy, aby súd mohol vo vzťahu k odporcovi v 2. rade posúdiť podmienky konania.

Bez ozrejmenia skutočnosti, či sa odporca v 2. rade nachádza v konkurze a od kedy nieje možné ďalej vo veci konať ani vytýčiť termín pojednávania.

Po pridelení veci zákonnej sudkyni JUDr. A. K. sa vo veci priebežne koná, s tým, že najprv bolo potrebné zistiť o aké konanie ide vo veci, ktorá predchádza tomuto konaniu, potom sa súd pokúsil odstrániť vady návrhu, čo sa však úplne nepodarilo, preto súd musel vyzvať Okresný súd Trnava o oznámenie skutočnosti, či a od kedy sa odporca v 2. rade nachádza v konkurze, aby mohol podľa tohto oznámenia ďalej postupovať vo veci. Záverom   konštatujem,   že   v   predmetnej   veci   nedošlo   ku   zbytočným   prieťahom v konaní, preto sťažnosť pani P. považujem za neopodstatnenú a ďalej uvádzam, že netrvám na   ústnom   pojednávaní   a   súhlasím   s   tým,   aby   Ústavný   súd   SR   upustil   od   ústneho pojednávania v zmysle ust. § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde.“

Právna zástupkyňa sťažovateľky 10. júla 2009 ústavnému súdu oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, pretože od tohto nemožno očakávať zistenie nových skutočností. Ústavný súd vzhľadom na vyjadrenia účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

Ústavný súd zo spisu okresného súdu sp. zn. 5 C 380/2008, ktorý si zadovážil, zistil takýto priebeh konania:

Dňa 22. februára 2008 bola okresnému súdu doručená žaloba. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 5 C 380/08 a pridelená Mgr. K. A.

Dňa 11. júla 2008 bol spísaný úradný záznam zo stretnutia predsedníčky okresného súdu s občanmi, na ktorom sa zúčastnila aj sťažovateľka. Žiadala o urýchlenie konania v jej veciach vedených pod sp. zn. 5 C 380/2008 a 7 C 367/2008, pretože žalovaný ukončí svoju činnosť.

Dňa   9.   októbra   2008   okresný   súd   vydal   potvrdenie,   že   občianskoprávny   spor sťažovateľky, ktorý bol prijatý 22. februára 2008 a je vedený pod sp. zn. 5 C 380/2008, bol pridelený na prerokovanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. A. K. (1 SprR 23/08, senát 5 C, rok 2008, pozn.).

Dňa 22. decembra 2008 konajúca sudkyňa uložila kancelárii pripojiť k nahliadnutiu spis tunajšieho súdu sp. zn. 7 C 367/2008.

Dňa 27. januára 2009 sťažovateľka doručila informácie o žalovanom v súvislosti s konkurzným konaním.

Dňa 4.   februára   2009   okresný   súd   uznesením   vyzval   sťažovateľku,   aby   doplnila a spresnila svoje podanie z 22. februára 2008.

Dňa 16. februára 2009 sťažovateľka doplnila návrh.

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 182/06).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne   realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet   sporu   (povahu   veci)   v   posudzovanom   konaní   a   jeho   význam   pre   sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

Sťažovateľka namieta postup okresného súdu v jej pracovnoprávnom spore, v ktorom podľa nej dochádza k porušovaniu jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   predmetom   napadnutého občianskoprávneho   konania   je „návrh   na   vyplatenie   mzdy   a   preplatenia   nevyčerpanej dovolenky“, t. j. vec, ktorej povaha (spor o zdroje príjmov sťažovateľky) si vyžadovala osobitnú   starostlivosť   všeobecného súdu   o naplnenie účelu súdneho   konania, čo   okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec   bola   čo   najrýchlejšie   prejednaná   a   skončená   (§   100   ods.   1   Občianskeho   súdneho poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (pozri napr. I. ÚS 145/03, I. ÚS 142/03, I. ÚS 19/00).

1. Ústavný súd konštatuje, že z právneho hľadiska ide o štandardnú pracovnoprávnu vec tvoriacu bežnú súčasť rozhodovacej činnosti prvostupňových súdov, preto ju nemožno považovať za právne zložitú.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky ako účastníčky konania, ústavný súd nezistil skutočnosti,   ktoré   by   nasvedčovali   tomu,   že   by   sťažovateľka   sama   prispela   svojím správaním   k   prieťahom   v   konaní.   Jediná   okolnosť   v   tomto   smere,   ktorú   možno sťažovateľke,   zastúpenej   v   konaní   pred   okresným   súdom   kvalifikovaným   právnym zástupcom, vytknúť, je, že ani na výzvu okresného súdu zo 4. februára 2009 nedokladovala skutočnosti tvrdené v návrhu listinnými dôkazmi. Následne si ich okresný súd z Okresného súdu Trnava vyžiadal sám.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a zistil, že okresný súd v uvedenej veci neurobil od podania žaloby 22. februára 2008 do podania sťažnosti ústavnému   súdu   žiadny   úkon   smerujúci   k   rozhodnutiu   veci.   Vyše   roka   bol   teda   úplne nečinný. V kontexte predmetu sporu, teda toho, o čo sťažovateľke ide (nevyplatenie mzdy za vykonanú prácu), teda existenčnú vec, je napadnutý postup okresného súdu vzhľadom na čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru neprimeraný a neospravedlniteľný.

Obranu   okresného   súdu   poukazujúcu   na   to,   že   zákonná   sudkyňa   pri   nástupe   do funkcie prevzala v rámci prerozdelenia 450 spisov, pričom veľa z nich bolo reštančných, ktorým sa prednostne venuje, a najskôr vykonáva úkony v najstarších veciach, z ktorých mnohé sú   viac ako osemročné, ústavný súd neakceptoval a v tejto súvislosti vo svojej judikatúre uviedol, že v súlade s medzinárodným štandardom uplatňovania dohovoru platí, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, nezbavuje štát zodpovednosti   za   zbytočné   prieťahy   v   súdnom   konaní   (III.   ÚS   172/02).   Námietka pretrvávajúceho vysokého nápadu pracovných vecí či námietka častých personálnych zmien obsadenia tohto úseku a v tejto súvislosti neprimeraného zaťaženia sudcov pri vybavovaní agendy nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala alebo znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil. Tieto okolnosti ústavný súd nezohľadňuje v súvislosti s pozitívnym záväzkom štátu zabezpečiť právo občana na súdne konanie bez zbytočných prieťahov. V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol, že ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď   nie   všetky   nástroje   na   vyriešenie   tzv.   objektívnych   okolností   sa   nachádzajú v dispozičnej   sfére   vedenia   súdu   či   konajúceho   sudcu,   nemožno   systémové   nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania (pozri napr. I. ÚS 119/03).

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľky   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V   nadväznosti   na   tento   výrok   a   v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 1 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší takéto rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal (čl. 127 ods. 2 ústavy).

Ústavný   súd   v   súvislosti   s   porušením   základného   práva   sťažovateľky   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   na prejedanie   jej   veci   v   primeranej   dobe   prikázal   okresnému   súdu,   aby   vo   veci   sp.   zn. 5 C 380/2008 ďalej konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 15 000 €, čo odôvodnila tým, že z dôvodu neprimerane dlhej doby nečinnosti okresného súdu sa nachádza v stave právnej neistoty, a tiež tým, že v súčasnosti je žalovaný v 2. rade v konkurze, preto je skoro nulová pravdepodobnosť uspokojenia jej finančného nároku voči nemu.

Vzhľadom   na   doterajší   priebeh   konania   okresného   súdu   vedeného   pod   sp.   zn. 5 C 380/2008 a berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu, najmä povahu veci, ústavný súd považoval priznanie sumy 1 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátkou.

Pri priznaní trov vychádzal ústavný súd z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2008 (20 950 Sk/695,41 €).

Sťažovateľke priznal náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2009 (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v zmysle § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a), c) a d) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) v sume 2 x 115,90 €.Spolu teda priznal sťažovateľke trovy konania v sume 245,70 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o   uplatnených   trovách   konania   sťažovateľky rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom   na   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. októbra 2009