znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 204/07-39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. januára 2008 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Ľudmily Gajdošíkovej a Juraja Horvátha prerokoval prijatú sťažnosť Ing. I. R., Z., zastúpeného advokátom Mgr. R. T., B., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie   veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 68 Croz 54/03 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 68 Croz 54/03 p o r u š i l právo Ing. I. R., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Ing. I. R.   n e p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie.

3.   Ing.   I.   R. p r i z n á v a   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume   7   492   Sk (slovom   sedemtisícštyristodeväťdesiatdva   slovenských   korún),   ktorú   je   Okresný   súd Bratislava V   p o v i n n ý   vyplatiť na účet jeho advokáta Mgr. R. T., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 20. septembra 2007 č. k. II. ÚS 204/07-22 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. I. R., Z. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej aj „okresný   súd“   alebo   „súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   68   Croz   54/03   (ďalej   aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ   v sťažnosti   chronologicky   opísal   jednotlivé   úkony   súdu   od   podania žaloby   12.   februára   2003,   z   ktorých   vyvodil   porušenie   svojho   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Uviedol, že sa nachádza v stave právnej neistoty, pretože o rozvode jeho manželstva a úprave styku k maloletej P. nebolo dosiaľ právoplatne rozhodnuté, hoci jeho vec vedená na okresnom súde nie je skutkovo ani právne zložitá, a on ani ostatní účastníci svojím správaním nezapríčinili prieťahy, ku ktorým dochádza. Neodôvodnené prieťahy v konaní možno teda, podľa sťažovateľa, pripísať výlučne okresnému súdu.

Návrh   na   priznanie primeraného   finančného   zadosťučinenia   v   sume   100   000   Sk odôvodnil najmä tým, že vo veci nebolo viac ako 4 roky právoplatne rozhodnuté, preto trpí pocitmi bezmocnosti, menejcennosti a stratil dôveru v možnosť poskytnutia spravodlivosti v štáte.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vo veci nálezom takto rozhodol: „1. Okresný súd Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 68 Croz 54/03 porušil pravo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   V   v   konaní   vedenom   pod   ap.   zn.   68   Croz   54/03 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 100.000,- Sk (slovom dvestopäťdesiattisic slovenských korún), ktorú mu je Okresný súd Bratislava V povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava V je povinný uhradiť trovy konania k rukám advokáta Mgr. R. T., PhD. so sídlom B. do 15 dni od právoplatností tohto nálezu.“

Z   obsahu   na   vec   sa   vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil   nasledovný priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 68 Croz 54/03:

- 12. februára 2003 podala manželka sťažovateľa na Okresnom súde Nitra návrh na začatie konania o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 9 C 28/2003.

- od 12. februára 2003 do rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len   „najvyšší   súd“)   z 23. októbra   2003   o prikázaní   veci   Okresnému   súdu   Bratislava   V vo veci striedavo konali Okresný súd Nitra a Okresný súd Bratislava III.

Konanie na Okresnom súde Bratislava V začalo 20. novembra 2003.

-   16.   marca   2004   Okresný   súd   Bratislava   V požiadal   Okresný   súd   Bratislava   III o ustanovenie kolízneho opatrovníka pre maloleté dieťa účastníkov.

-   25.   marca   2004   bol   spis   doručený   najvyššiemu   súdu   (sp.   zn.   1   Ndc   43/2004) na rozhodnutie o návrhu na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti.

-   21.   septembra   2004   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Dňa   20.   septembra   2004 sťažovateľ podal protinávrh.

- 26. októbra 2004 bolo súdu doručené vyjadrenie Občianskeho združenia Pomoc ohrozeným deťom, Centrum...

-   2.   novembra   2004   doručilo   vyjadrenie   centrum   poradensko-psychologických služieb.

- 25. novembra 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom boli účastníci prítomní.

- 15. decembra 2004 súd vyžiadal z Okresného riaditeľstva Policajného zboru B. (ďalej len „okresné riaditeľstvo“) správu o tom, či vo veci sp. zn. ČVS: OUJP -1086/10-2003 bolo skončené vyšetrovanie.

- 20. januára 2005 sa uskutočnilo pojednávanie.

-   23.   februára   2005   sa   okresný   súd   v danej   veci   dopytom   obrátil   na   okresné riaditeľstvo, daňový úrad a Okresný súd Nitra.

- 29. marca 2005 sa uskutočnilo pojednávanie. Účastníci boli prítomní.

- 28. apríla 2005 sa uskutočnilo pojednávanie. Účastníci boli prítomní.

- 2. mája 2005 vyšetrovateľ okresného riaditeľstva požiadal súd o oznámenie, v akom štádiu sa nachádza rozvodové konanie, pretože proti sťažovateľovi je vedené trestné stíhanie pre trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby.

- 14. júna 2005 sa uskutočnilo pojednávanie. Navrhovateľka nebola prítomná.

- 14. júna 2005 právny zástupca navrhovateľky podal návrh na zmenu úpravy styku s maloletou.

- 6. novembra 2005 okresný súd požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v P., aby vykonal miestne šetrenie, či dom na...ulici je obývania schopný.

- 5. apríla 2006 okresný súd požiadal Daňový úrad Z. o zaslanie daňového priznania sťažovateľa za rok 2005, ktorý mu odpovedal 10. mája 2006.

- 25. mája 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, ktorého sa navrhovateľka nezúčastnila. Súd uznesením uložil právnemu zástupcovi navrhovateľky pokutu 3 000 Sk za neúčasť na pojednávaní. Pojednávanie bolo odročené s tým, že bude zaslaný dopyt na vyšetrovacie orgány vo veci sp. zn. ČVS: OUJP-1086/10-2003.

- 16. júna 2006 podal právny zástupca navrhovateľky odvolanie proti uzneseniu č. k. 68 Croz 54/03-427 o uložení poriadkovej pokuty.

-   28.   júna   2006   bol   spis   doručený   Krajskému   súdu   v Bratislave   na   rozhodnutie o opravnom prostriedku, ktorý podal právny zástupca navrhovateľky (sp. zn. 8 Co 299/06).

- 10. októbra 2006 bol spis vrátený z Krajského súdu v Bratislave s uznesením č. k. 8 Co 299/06-438 z 29. septembra 2006, ktorým zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu tak, že JUDr. J. pokutu neukladá.

-   25.   októbra   2006   súd   urgoval   na   okresnom   riaditeľstve   priebeh   vyšetrovania trestného činu týrania blízkej osoby.

- 24. januára 2007 okresný súd požiadal Okresný súd Bratislava III o informáciu, v akom stave sa nachádza vec sp. zn. 3 T 137/06 (trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby).

- 15. marca 2007 Okresný súd Bratislava III oznámil, že vo veci sp. zn. 3 T 137/06 je nariadené pojednávanie na 3. apríl 2007.

-   17.   mája   2007   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   na   ktorom   navrhovateľka   nebola prítomná. Toto pojednávanie bolo odročené na 28. jún 2007 s tým, že okresný súd urobí dopyt na Okresný súd Bratislava III vo veci vedenej pod sp. zn. 37 P 350/05.

- 25. mája 2007 okresný súd požiadal Okresný súd Bratislava III o informáciu o stave konania vo veci sp. zn. 3 T 24/01.

- 28. júna 2007 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľ bol prítomný.

-   1.   augusta   2007   okresný   súd   požiadal   Okresný   súd   Bratislava   III   o zaslanie znaleckého posudku, ktorý si tento súd dal vyhotoviť v súvislosti s vecou vedenou pod sp. zn. 37 P 350/05.

- 8. augusta 2007 Okresný súd Bratislava III oznámil, že znalecký posudok zatiaľ nie je vypracovaný.

- 28. augusta 2007 okresný súd uznesením sp. zn. 68 Croz 54/03 z 22. augusta 2007 konanie prerušil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 17. septembra 2007.

Na   výzvu   ústavného   súdu   29.   októbra   2007   k prijatej   sťažnosti   doručil   svoje stanovisko predseda Okresného súdu Bratislava V, v ktorom chronologicky opísal úkony jednotlivých   okresných   súdov   konajúcich   vo   veci   od   podania   žaloby.   Dĺžku   konania odôvodnil   vykonávaním   rozsiahleho   dokazovania   vo   veci.   Súčasne   oznámil,   že   netrvá na ústnom pojednávaní v konaní pred ústavným súdom a súhlasí s tým, aby ústavný súd „konal ústnym pojednávaním bez mojej účasti“.

Sťažovateľ prostredníctvom právneho zástupcu 24. októbra 2007 ústavnému súdu oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie   účastníka   konania   a postup   súdu   (napr.   I. ÚS   41/02).   V súlade   s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) ústavný súd prihliada aj na predmet sporu   (povahu   veci)   v posudzovanom   konaní   a jeho   význam   pre   sťažovateľa   (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ osvojil judikatúru ESĽP k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej   lehote“,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 146/03).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletej dcére vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 68 Croz 54/03, v ktorom sťažovateľ vystupuje ako odporca, došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že napadnutá vec nie je z právneho hľadiska zložitá. Za zložitejšiu ju možno ale považovať z faktického hľadiska a náročnosti na dokazovanie. Okrem iného vo veci súd žiadal správu od odborných inštitúcií zaoberajúcich   sa   poradensko   -   psychologickými   službami   a obstarával   si   aj   znalecký posudok, ktorý vypracovával znalec v konaní súvisiacom s napadnutým konaním.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej veci, treba poukázať na to, že hoci bol sťažovateľ prítomný na všetkých pojednávaniach uskutočnených na okresnom súde, v niektorých fázach konania musel súd vyvinúť väčšie úsilie   pri   doručovaní   jemu   adresovaných   písomností.   Úkony   sťažovateľa   podľa Občianskeho súdneho poriadku (návrh na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti, návrhy na vykonanie dôkazu, návrh na nariadenie predbežného opatrenia) boli využitím jeho   procesných   oprávnení,   avšak   tieto   významnou   mierou   prispeli   k dlhšiemu   trvaniu konania pred okresným súdom.

3.   Tretím   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo   k zbytočným prieťahom v označenom súdnom konaní, bol postup okresného súdu.

Ústavný súd vyhodnotil v rámci doterajšieho konania okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 68 Croz 54/03 tieto obdobia:

Návrh   na   rozvod   manželstva   so   sťažovateľom   a úpravu   práv   a povinností k maloletému dieťaťu podala manželka sťažovateľa 12. februára 2003 na Okresnom súde Nitra. Do októbra 2003, keď bolo právoplatne rozhodnuté o prikázaní veci Okresnému súdu Bratislava V, vo veci striedavo konali Okresný súd Nitra a Okresný súd Bratislava III.

Okresným   súdom   Bratislava   V,   ktorého   ako   porušiteľa   svojich   základných   práv označil sťažovateľ v sťažnosti ústavnému súdu, je vedené konanie sp. zn. 68 Croz 54/03, ktoré začalo 30. októbra 2003. Od uvedeného dňa do dňa podania ústavnej sťažnosti vo veci   okresný   súd   nariadil   osem   pojednávaní   a   priebežne   vykonával   úkony   smerujúce k meritórnemu   rozhodnutiu.   (V čase   od   28.   júna   2006   do 10. októbra   2006   sa   spis nachádzal na Krajskom súde v Bratislave z dôvodu rozhodovania o opravnom prostriedku, ktorý podal právny zástupca navrhovateľky). Okresný súd vychádzajúc z ustanovení zákona o rodine [zákon č. 94/1963 Zb. v znení neskorších predpisov a od 19. januára 2005 zákon č. 36/2005   Z.   z.   o rodine   a o zmene   a doplnení   niektorých   zákonov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“)], podľa ktorých k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch, pričom súd je povinný zisťovať príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, dôsledne vykonával dokazovanie vo veci. Podľa § 23 ods. 3 zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a § 19 cit. zákona. V intenciách týchto   ustanovení   okresný   súd medzi   jednotlivými   pojednávaniami zisťoval skutkový stav a rozhodoval o návrhoch účastníkov o to viac, že sťažovateľ s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil a žiadal návrh zamietnuť. Na druhej strane sa musel súd vysporiadať   s tvrdením   navrhovateľky   o jej   týraní   sťažovateľom.   Z dôvodu   objektívneho posúdenia   veci   okresný   súd   priebežne   zisťoval   stav   konania   vo   veci   trestného   stíhania sťažovateľa pre trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby od roku 2006 vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 3 T 137/06.

Uznesením z 22. augusta 2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť 17. septembra 2007, napokon okresný súd konanie prerušil do rozhodnutia označenej trestnej veci.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   podľa   názoru   ústavného   súdu   nemožno okresnému súdu vyčítať množstvo a frekvenciu úkonov, ktoré vo veci vykonával, avšak skutočnosť, že v právne nenáročnom spore nebol schopný meritórne rozhodnúť skoro štyri roky, svedčí o tom, že v celkovom hodnotení konania úkony súdu neboli vždy efektívne. V konečnom   dôsledku   postup   okresného   súdu   neviedol   k nastoleniu   právnej   istoty sťažovateľa, preto mohol zasiahnuť do jeho základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší takéto rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Pretože   napadnuté   konanie bolo   uznesením   z 22.   augusta   2007,   ktoré   nadobudlo právoplatnosť 17. septembra 2007, prerušené, ústavný súd nenariadil okresnému súdu, aby vo veci ďalej konal bez zbytočných prieťahov (§ 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde).Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy a § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Sťažovateľ   požadoval   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v sume 100 000 Sk.

Ústavný súd berúc do úvahy skutočnosť, že sa sťažovateľ o doterajšiu dĺžku konania čiastočne sám pričinil, a zohľadňujúc konkrétne okolnosti prípadu považoval za dostatočné zadosťučinenie pre sťažovateľa vyslovenie porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods.   2   ústavy   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   a preto   mu   primerané   finančné zadosťučinenie nepriznal.

Podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   môže   v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia a podanie sťažnosti). Za dva úkony vykonané v roku 2007   patrí   v súlade   s vyhláškou   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov odmena v sume 2 x po 2 970 Sk a k tomu 2 x 178 Sk režijný paušál, čo spolu predstavuje 6 296 Sk. Keďže advokát je platcom dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 19 % podľa § 18 ods. 3 citovanej   vyhlášky   a podľa   §   27   zákona č.   222/2004   o dani   z pridanej   hodnoty   v znení neskorších predpisov. Celkové trovy právneho zastúpenia sťažovateľa tak predstavujú sumu 7 492 Sk.

Vzhľadom   na   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

Košiciach 31. januára 2008