znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 204/04-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. januára 2005 v senáte zloženom z predsedu Alexandra Bröstla, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu Jána Mazáka o sťažnosti Juraja Benzu, bytom S., zastúpeného advokátkou JUDr. M. P., Ž., vo veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a základného   práva   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote   podľa   čl.   38   ods.   2   Listiny   základných   práv   a slobôd   postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 281/01 takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo   Juraja   Benzu   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a základné právo   na prejednanie veci v primeranej   lehote   podľa   čl.   38   ods.   2   Listiny   základných   práv   a slobôd   postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 281/01 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Žilina p r i k a z u j e,   aby v konaní sp. zn. 14 C 281/01 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Jurajovi   Benzovi p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   40 000 Sk (slovom   štyridsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je Okresný   súd   Žilina p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Žilina   j e   p o v i n n ý   uhradiť Jurajovi Benzovi trovy konania 9 342 Sk   (slovom   deväťtisíctristoštyridsaťdva   slovenských   korún)   na   účet   právnej zástupkyne JUDr. M. P., Ž., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 8. septembra 2004   doručené   podanie   Juraja   Benzu,   bytom   S.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného advokátkou JUDr. M. P., Ž., označené ako „Sťažnosť“, ktorým namieta zbytočné prieťahy v konaní Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 281/01. Z jeho obsahu vyplynulo, že:

«Dňa 2. 4. 1999 asi o 1,15 hod vodič spoločnosti - K + K, a. s. Ľ. K. s vozidlom zn. OPEL CORSA (...) v Topolčanoch na Jilemnického ulici pod vplyvom alkoholu prekročil povolenú   rýchlosť   jazdy   60   km/h   v obci   a pri   vchádzaní   na   hlavnú   cestu   č.   I/64   v km 102,436 v križovatke ciest smerom na obec Krušovce a obec Veľké Bedzany, nedal prednosť v jazde vozidlu jazdiacemu po hlavnej ceste značky ŠKODA 120(...), ktoré som riadil ja – sťažovateľ. Následkom toho došlo k dopravnej nehode a k následnej škode na zdraví a na motorových   vozidlách.   Nehodu   vyšetrovali   príslušníci   PZ   –   Okresný   úrad   vyšetrovania Topolčany. Vodič spoločnosti K + K, a. s. Ľ. K. zodpovedá mne – sťažovateľovi za škodu podľa   §   427,   §   428,   §   440,   §   442   -   444   OZ.   V dôsledku   úrazu   som   utrpel   viacero mimoriadne   ťažkých   poškodení   zdravia   (...).   To   malo   za   následok   moju   plnú   a trvalú invaliditu.   (...)   Následky   dopravnej   nehody   celkom   výnimočným   spôsobom   hodným mimoriadneho zreteľa obmedzili a sťažili moje občianske, súkromné, a budúce pracovné a spoločenské   uplatnenie   v živote.   (...)   Konkrétny   rozsah   a súbeh   uvedených   ťažkých poškodení   zdravia   majú   za   následok   nenapraviteľné   dôsledky   aj   v tejto   oblasti,   čo v konečnom dôsledku v celkom mimoriadnom rozsahu sťažuje moje spoločenské uplatnenie v zmysle vyhl. č. 32/1965 Zb.

Žalobou zo dňa 12. 7. 2001 som sa obrátil na Okresný súd v Žiline o náhradu škody na zdraví - SSU: 8.568.000,- Sk s prísl. (...) Do dnešného dňa nebol vytýčený v tejto veci žiadny termín na pojednávanie aj napriek mojim niekoľkým urgenciám. Môj vtedajší právny zástupca   JUDr.   P.   B.   zaslal   predsedovi   Okresného   súdu   v Žiline   sťažnosť   na   prieťahy v konaní (...) prieťahy v konaní zdôvodnil takto: „Zákonná sudkyňa Mgr. Z. H. odišla dňa 31. 5. 2004 do starobného dôchodku...“ Nový zákonný sudca zatiaľ stále nebol vybratý. Jeho   príchod   sa   oddiali   do   jesene   –   zimy   2004,   dovtedy   veci   nebudú   pridelené   iným sudcom. V júli až v septembri sú súdne prázdniny, na jeseň už majú sudcovia stanovené alebo plánované termíny a majú stovky svojich vecí, k novým by sa ani fyzicky nedostali, nie že by v nich mohli niečo aj reálne robiť. Tento postup Okresného súdu v Žiline je treba klasifikovať   ako   neodborný   a nedostatok v činnosti súdu   v zmysle   vyjadrenia   Ústavného súdu v konaní sp. zn. II. ÚS 61/98, podľa ktorého: „Nesprávna organizácia práce, ako aj iné   nedostatky   v činnosti   súdu,   ktoré   boli   príčinou   neprimeranej   lehoty   prerokovania konkrétnej   veci   sú   porušením   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov.“ V nadväznosti na vyššie uvedené poukazujeme na rozhodnutie Ústavného súdu vo veci sp. zn. I. ÚS 47/1996, v ktorom sa uvádza: „Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   článku   48   ods.   2   Ústavy   SR   je   odstránenie   stavu   právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa súdnej alebo inej právnej ochrany. Len prerokovaním   veci   na   súdnom   alebo   inom   právnom   orgáne   ochrany   práva   sa   právna neistota   neodstráni.   Právnu   istotu   vytvára   až   jeho   právoplatné   rozhodnutie.   Preto   na realizáciu   ústavného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   SR   nestačí   iba   konanie a prejednávanie veci pred súdom bez meritórneho rozhodnutia.“ (...) Sťažnosť predsedovi súdu,   na   ktorom   pôsobí   sudca,   ktorého   nečinnosť   sa   sťažnosťou   namieta   je   jedným z prostriedkov dosiahnutia nápravy. Účelom priznania práva podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Počas obdobia 3 rokov súd nebol schopný vytýčiť ani len jedno pojednávanie. Je viac než potrebné, aby súd ochránil konečne práva toho, kto bol vo veci poškodený. Doteraz v priebehu 3 rokov sa tak nestalo a súd mi ani napriek sťažnostiam nezabezpečil a neposkytol ústavou garantované právo   na   súdnu   a inú   právnu   ochranu   a ani   neodstránil   stav   právnej   neistoty.   Túto skutočnosť   považujem   za   dôvod   na   podanie   podnetu   na   Ústavný   súd.   V zmysle   čl.   6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (Právo na spravodlivé súdne konanie) „Každý má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola   spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom...“   Právo   určené   čl.   48   ods.   2   ústavy   sa zaručuje voči súdom ako štátnym orgánom Slovenskej republiky. Ústavný súd už vyslovil právny názor, podľa ktorého: „Je povinnosťou súdu a sudcu organizovať prácu tak, aby nedochádzalo   k neodôvodneným   prieťahom   v konaní...“   Pre   splnenie   účelu   práva   na prerokovanie   vecí   bez   zbytočných   prieťahov   je   právne   významné   akékoľvek   správanie štátneho orgánu. To znamená, že aj nesprávna činnosť štátneho orgánu môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ak činnosť štátneho orgánu nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty ohľadom tých práv, kvôli ktorým sa osoba obrátila na štátny orgán, aby o jej veci rozhodol (II. ÚS 33/99). Ústavný súd by v tejto súvislosti mal zohľadniť aj judikatúru Štrasburských orgánov, ktorá o. i. potvrdzuje, že v špecifických prípadoch je pri posudzovaní doby konania pred súdnymi orgánmi potrebné brať do úvahy nielen celkovú zložitosť prípadu, postup účastníka súdneho konania, ako aj postup príslušného súdu, ale tiež samotný predmet konania.»

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ požiadal, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie nálezom rozhodol takto:

„Okresný súd Žilina postupom v konaní o náhradu škody na zdraví – SSU sp. zn. 14 C 281/2001 porušil ústavné právo Juraja Benzu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd.

Okresnému   súdu   v Žiline   sa   ukladá   povinnosť   zabezpečiť   rozhodnutie   v konaní vedenom pod č. 14 C 281/2001.

Okresnému   súdu   v Žiline   sa   ukladá   povinnosť,   aby   v konaní,   vedenom   pod č. 14 C 281/2001 konal bez prieťahov.“

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   a po   zistení,   že   spĺňa   všetky   zákonom predpísané   náležitosti   a neexistujú   dôvody   na   jej   odmietnutie,   ju   podľa   §   25   ods.   3 citovaného zákona 6. októbra 2004 prijal na ďalšie konanie.

Podľa § 29 ods. 6 zákona o ústavnom súde sa k prijatej sťažnosti sťažovateľa vyjadril predseda okresného súdu listom sp. zn. Spr 3537/04 z 23. novembra 2004, v ktorom okrem iného uviedol:

„Zo spisu je všetko zrejmé, bez ohľadu na kvalitu podaní navrhovateľky, súd vo veci nekonal.

Nový sudca vec prejedná efektívne, hneď po vrátení spisu z Ústavného súdu SR. Za niekoľko týždňov, čo je na súde, tak urobil už v desiatkach prípadov. V tejto veci už aj začal konať.“

Keďže   obaja   účastníci   konania   súhlasili   s upustením   od   ústneho   pojednávania, ústavný súd vo veci sťažovateľa konal a rozhodol bez jeho nariadenia.

II.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), podľa ktorého   „Každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne   prerokovala   bez   zbytočných prieťahov...“, a porušenia základného práva upraveného v čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), podľa ktorého „Každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom...“.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 70/98, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria súd považuje aj povahu prejednávanej veci.

Pri uplatnení týchto kritérií však ústavný súd súčasne berie do úvahy, že ich aplikácia je   oveľa   jednoduchšia   v prípadoch,   v ktorých   zistil,   že   „súd   bol   celkovo   nečinný   a od podania žalobného návrhu neuskutočnil vo veci žiadne úkony“ (II. ÚS 4/03).

Okresný   súd   od   16.   júla   2001,   keď   bola   doručená   žaloba   sťažovateľa,   až   do 23. októbra 2001, keď vrátil trestný spis Okresnému súdu Topoľčany, vykonal len úkony na prípravu pojednávania: výzvu účastníkom na vyjadrenie k veci, žiadosť Okresnému súdu Topoľčany   o zapožičanie   trestného   spisu,   prevedenie   spisu   z registra   Nc   do   registra C a konečne   vrátenie   trestného   spisu   Okresnému   súdu   Topoľčany.   Tieto   úkony   boli väčšinou uskutočnené súdnou úradníčkou. Len trestný spis bol vrátený na pokyn konajúcej sudkyne. Sudkyňa sa vôbec nedostala k úkonom, ktoré by znamenali meritórne prejednanie veci.

V období   medzi   23.   októbrom   2001   až 5.   májom   2004   (30   mesiacov)   nebol vykonaný žiaden úkon, okresný súd nekonal vôbec, pričom jeho postupu nebránila žiadna zákonná prekážka. Napriek tomu, že právny zástupca žalobcu (v konaní pred ústavným súdom sťažovateľa) požiadal 30. mája 2003 okresný súd o oznámenie spisovej značky veci a žiadal, aby bolo nariadené pojednávanie. K náprave nedošlo a na žiadosť nedostal žiadnu odpoveď. Okresný súd začal vykonávať úkony, aj keď znovu len prípravné, 5. mája 2004, keď   sudkyňa   dala   pokyn   kancelárii,   aby   zaslala   rovnopisy   vyjadrenia   žalovaného a zahlásenia vstupu vedľajšieho účastníka do konania na vyjadrenie právnemu zástupcovi žalobcu. Taktiež žiadala opätovne o zaslanie už raz vyžiadaného trestného spisu a spisov z okresných   súdov,   ktoré   sa   týkajú obdobných   žalôb o náhradu   škody.   Právny   zástupca žalobcu   16.   apríla   2004   urgoval   odpoveď   na   žiadosť   z 30.   mája   2003   a znovu   žiadal o nápravu   ohľadom   prieťahov   v konaní.   Predseda   okresného   súdu   odôvodnil   prieťahy odchodom zákonnej sudkyne do dôchodku, ako aj tým, že okresný súd čaká na nového sudcu, a celkovou preťaženosťou súdu.

Z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 14 C 281/01 sa od podania návrhu v júli 2001 neuskutočnilo žiadne meritórne pojednávanie,   pričom   na   doterajšej   dobe   konania   sa   sťažovateľ   žiadnym   spôsobom nepodieľal.   Z vykonaných   úkonov   jedine   vyžiadanie   si   trestného   a civilných   spisov naznačovalo   smerovanie   k meritórnemu   prejednaniu   a rozhodnutiu   veci.   Ústavný   súd uvádza, že sťažovateľ ako osoba domáhajúca sa náhrady škody na zdraví spĺňa kritériá prednostnej   ochrany,   čo   obzvlášť   odôvodňuje   nevyhnutnosť   včasného   rozhodnutia (podobne II. ÚS 40/97, II. ÚS 52/99).

Na základe uvedených skutočností ústavný súd rozhodol, že v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 281/01 na okresnom   súde   došlo   k zbytočným prieťahom   v konaní,   a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny.

III.

1.   Keďže   ústavný   súd   rozhodol,   že   postupom   okresného   súdu   v konaní   sp. zn. 14 C 281/01 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov. V dôsledku toho sa zaoberal aj žiadosťou sťažovateľa o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia podľa čl. 127 ods. 3 ústavy. Uvedené ustanovenie uvádza: „Ústavný súd môže   svojím   rozhodnutím,   ktorým   vyhovie   sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.“

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha“.

Sťažovateľ   požadoval   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   2   000 000 Sk, ktorého výšku neodôvodnil. Ústavný   súd usúdil,   že navrhovaná výška súvisí   so sumou požadovanou v žalobnom návrhu na náhradu škody v konaní na všeobecnom súde.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd v dôsledku toho (a aj vzhľadom na dobu nečinnosti) považoval preto za potrebné   rozhodnúť   aj   o náhrade   nemajetkovej   ujmy,   ktorá   sťažovateľovi   vznikla,   a to priznaním primeraného finančného zadosťučinenia. Vzhľadom na celkovú dobu konania okresného   súdu   poznačenú   zbytočnými   prieťahmi   (nečinnosťou)   vo   veci   vedenej   pod sp. zn. 14 C 281/01 a berúc tiež do úvahy skutočnosť, že sťažovateľ sa o predĺženie tejto doby nijako nepričinil, a zohľadňujúc tiež konkrétne okolnosti prípadu rozhodol, že sumu 40 000   Sk   možno   považovať   za   primerané   finančné   zadosťučinenie   podľa   §   50   ods. 3 zákona o ústavnom súde.

2.   Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania,   ktoré   vznikli právnej zástupkyni sťažovateľa JUDr. M. P., ktoré vyčíslil sumou 9342 Sk (§ 1 ods. 3, § 13 ods. 8, § 16 a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v spojení s § 20 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb),   pričom   vychádzal   z výšky priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2003, ktorá bola 13 602 Sk. Náhrada bola priznaná za dva úkony po 4 534 Sk zaokrúhlene a 136 Sk režijný paušál.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. januára 2004