znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 204/03-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. októbra 2003 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. K. Ö., bytom B., vo veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I vo veci vedenej pod sp. zn. 14 C 247/93 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. K. Ö.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 9. apríla 2003 doručené podanie Mgr. K. Ö. (ďalej len „sťažovateľ“), bytom B., označené ako „Sťažnosť v ústavnoprávnej veci“. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ ňou namieta zbytočné prieťahy v konaní Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 14 C 247/93 o jeho žalobe proti Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislava, ktorou sa domáhal priznania   odškodnenia   za   pracovný   úraz   vo   výške   3 874 Sk.   Sťažovateľ   podal   žalobu Okresnému súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) 28. decembra 1993. Napriek tomu, že viackrát urgoval urýchlenie konania, okresný súd rozhodol v jeho veci až 13. júna 2001, a to tak, že jeho žalobu zamietol. V čase podania sťažnosti sťažovateľa ústavnému súdu prebiehalo odvolacie konanie na Krajskom súde v Bratislave (sp. zn. 8 Co 498/02-167 - 8Nc 58/02)   na   základe   odvolania   sťažovateľa   proti   rozhodnutiu   okresného   súdu   spojené s rozhodovaním o námietke zaujatosti proti zákonnej sudkyni.

Sťažovateľ navrhol, aby „Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach sťažnosti sťažovateľa Mgr. K. Ö. rod. č. 350402/725, na dôchodku, bytom B., prechodne K., za porušenie jeho

a) základných práv garantovaných ústavou SR v jej Čl. 48 ods. (2), Čl. 6 ods. (1) ED

b) práva na spravodlivé súdne konanie bez prieťahov vyhovel a takto rozhodol, že postupmi a prieťahmi v konaní boli porušené ústavné práva sťažovateľa

1) na spravodlivé súdne konanie bez prieťahov

2) práva   na   súdnu   ochranu   preto   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   v Košiciach uznáva   pracovný   úraz   sťažovateľa   a priznáva   mu   odškodnenie   v špecifikovanej   výške zdokladovanej na prílohe sťažnosti č. 14 vo výške 268 156,84 Sk. Súčasne mu priznáva za dlhoročné útrapy nemajetkovú ujmu 300 000,- Sk“.

Keďže podanie sťažovateľa nespĺňalo náležitosti ustanovené zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“),   vyzval   ho   ústavný   súd   listom   z 15.   apríla   2003   na   pripojenie splnomocnenia udeleného advokátovi alebo komerčnému právnikovi na jeho zastupovanie pred   ústavným   súdom,   na   upresnenie   návrhu   na   rozhodnutie   a doplnenie   odôvodnenia o preukázanie súvislostí medzi jeho tvrdeniami a porušením uvádzaných základných práv a slobôd.

Sťažovateľ požiadal listom doručeným ústavnému súdu 3. júna 2003 o ustanovenie advokáta na jeho zastupovanie pred ústavným súdom, pretože sa mu nepodarilo zabezpečiť právneho   zástupcu   prostredníctvom   Slovenskej   advokátskej   komory   v Bratislave. V odpovedi   na   túto   žiadosť   ústavný   súd   listom   z 10.   júna   2003   poučil   sťažovateľa o nevyhnutnej podmienke pre ustanovenie právneho zástupcu ústavným súdom, ktorou je preukázanie takých osobných, majetkových a zárobkových pomerov, ktoré takýto postup odôvodňujú. Súčasne ho ústavný súd vyzval na preukázanie týchto skutočností v stanovenej lehote. Sťažovateľ doplnil žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu o prílohy, ktoré boli ústavnému súdu doručené 9. júla 2003. Ostatné náležitosti sťažnosti sťažovateľ v zmysle výzvy nedoplnil.

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) od 1. januára 2002 oprávnený konať o sťažnostiach, ktorými fyzické osoby alebo právnické osoby   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv   alebo slobôd   upravených   v ústave, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podmienky konania ústavného súdu o sťažnostiach sú upravené v ustanoveniach § 49 až 56 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 citovaného zákona každý návrh predbežne prerokuje na svojom neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie ústavný   súd   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

So zreteľom na uvedené kritériá ústavný súd preskúmal sťažnosť sťažovateľa a po jej predbežnom prerokovaní ju odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Pri   svojom rozhodovaní ústavný súd vychádzal z toho, že ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy len   vtedy,   ak   bola   sťažnosť   ústavnému   súdu   uplatnená   v čase,   keď   k namietanému porušeniu označeného práva došlo alebo porušenie v tom čase ešte trvalo (I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00). Sťažovateľ namietal prieťahy v konaní toho súdu (okresného súdu), ktorý o jeho veci v okamihu podania sťažnosti nekonal, pričom v tom čase prebiehalo vo veci sťažovateľa   odvolacie   konanie   vedené   pod   sp.   zn.   8 Co 498/02   na   Krajskom   súde v Bratislave,   postup   ktorého   sťažovateľ   nenamietal.   Ústavný   súd   zistil,   že   Krajský   súd v Bratislave pritom rozhodol o odvolaní sťažovateľa 10. júna 2003 tak, že potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.

Keďže   ústavný   súd   nezistil   dôvody   na   prijatie   sťažnosti   sťažovateľa   na   ďalšie konanie,   bolo   už   bez   právneho   významu   zaoberať   sa   posúdením   žiadosti   sťažovateľa o pridelenie právneho zástupcu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. októbra 2003