znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 203/2016-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. marca 2016 v senátezloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňaspravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátom JUDr. MichalomVlkolínskym, Námestie SNP 17/29, Zvolen, vo veci namietaného porušenia jehozákladných práv podľa čl. 17 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresnéhosúdu Zvolen sp. zn. 5 T 50/2006 zo 6. júna 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola10. februára 2016 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorounamieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) uznesením Okresného súdu Zvolen (ďalej len „okresný súd“)sp. zn. 5 T 50/2006 zo 6. júna 2012 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že okresný súd rozsudkom sp. zn. 5 T 50/2006 z 3. augusta2006 uznal sťažovateľa za vinného z prečinu marenia úradného rozhodnutia podľa § 348ods. 1 písm. d) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní8 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní18 mesiacov.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že„uložením tohto trestu súd sledoval, či odsúdený pobytom na slobode preukáže spôsobom svojho života, že je schopný žiť riadnym životom. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19. 08. 2006 a od tejto doby začala odsúdenému plynúť osemnásťmesačná skúšobná doba.

Počas plynutia skúšobnej doby mal súd zistiť, že sťažovateľ sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia v dňoch 20. 11. 2007 a 17. 11. 2007 dopustil ďalšieho úmyselného trestného činu a to pokračovacieho prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a iné, za ktorý bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 31. 07. 2009, sp. zn. 1 T/96/2008, pričom mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Z týchto dôvodov Okresný súd Zvolen v konaní 5 T/50/2006 nariadil na deň 06. 06. 2012 verejné zasadnutie, na ktorom podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona vyslovil, že sťažovateľ sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia vo veci Okresného súdu Zvolen 5 T/50/2006 neosvedčil a trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov vykoná... Okresný súd Zvolen rozhodoval a vyslovil, že sa sťažovateľ neosvedčil až dňa 06. 06. 2012, pričom skúšobná doba určená v zmysle rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 03. 08. 2006, sp. zn. 5 T/50/2006, začala plynúť právoplatnosťou tohto rozsudku dňa 19. 08. 2006 a skončila sa najneskôr dňa 19. 04. 2008...

Tak jeden rok, ako aj dva roky od uplynutia skúšobnej doby uplynuli dňa 19. 04. 2009, resp. 19. 04. 2010 a Okresný súd Zvolen rozhodoval o neosvedčení sa sťažovateľa a nariadení výkonu trestu po uplynutí jedného, resp. dvoch rokov od uplynutia skúšobnej doby a svojim rozhodnutím prelomil zákonnú fikciu, podľa ktorej ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 4 bez toho, že by odsúdený mal na tom vinu, má sa za to, že sa odsúdený osvedčil, resp. sa odsúdený osvedčil, ak súd do dvoch rokov od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 4 bez toho, že by odsúdený mal na tom vinu v prípade, ak sa proti odsúdenému vedie v skúšobnej dobe trestné stíhanie pre iný trestný čin.

Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen zo dňa 06. 06. 2012, sp. zn. 5 T/50/2006, je v priamom rozpore s právom sťažovateľa na osobnú slobodu podľa článku 17 ods. 1 a 2 Ústavy SR a týmto rozhodnutím bolo toto právo sťažovateľa porušené, pričom sťažovateľ už v januári 2016 bol vyzvaný na nástup výkonu trestu odňatia slobody...“.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnostina ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:

„1/ Základné právo sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ podľa článku 17 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Zvolen zo dňa 06. 06. 2012, sp. zn. 5 T/50/2006, porušené bolo.

2/ Uznesenie Okresného súdu Zvolen zo dňa 06. 06. 2012, sp. zn. 5 T/50/2006 zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Zvolen na ďalšie konanie.

3/ Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.500,- Eur (slovom dvetisícpäťsto Eur), ktoré mu je Okresný súd Zvolen povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4/ Krajský súd Banská Bystrica je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia v sume 296,82 Eur (slovom dvestodeväťdesiatšesť Eur 82/100) na účet právneho zástupcu JUDr. Michala Vlkolinského do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákonaNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorýchprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhypodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1a 2 ústavy uznesením okresného súdu sp. zn. 5 T 50/2006 zo 6. júna 2012. Prostredníctvomokresného súdu ústavný súd zistil, že napadnuté uznesenie bolo sťažovateľovi doručené29. júna 2012 do ⬛⬛⬛⬛, kdev tom čase vykonával trest odňatia slobody v inej trestnej veci.

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti už viackrát vyslovil právny názor,podľa ktorého sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzenýprávny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02,III. ÚS 55/02, III. ÚS 62/02).

Jednou zo zákonných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podaniev lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvochmesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inomzásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľmohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Pri právoplatnom rozhodnutí vydanomv trestnom konaní je pre začiatok plynutia lehoty dvoch mesiacov podľa citovanéhoustanovenia rozhodujúci moment náležitého oznámenia rozhodnutia sťažovateľovi, ktorýmje buď vyhlásenie rozhodnutia v prítomnosti sťažovateľa, alebo doručenie rovnopisurozhodnutia (napr. III. ÚS 186/02, III. ÚS 90/03).

Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutiesťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom na to, že sťažovateľ podal sťažnosť až 10. februára 2016, je potrebné tútosťažnosť považovať za oneskorene podanú.

V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty zákono ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (napr.IV. ÚS 14/03).

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. marca 2016