znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 203/2015-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. marca 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosaa Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ,s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom,PhD., Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, vedené podsp.   zn.   Rvp   2156/2014   až   sp.   zn.   Rvp   2162/2014   vo   veci   namietaného   porušenia   jejzákladných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právapodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľačl. 1   Dodatkového   protokolu   k Dohovoru   o ochrane   ľudských práv   a základných   slobôduzneseniami Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2 Co 115/2013 z 21. novembra 2013,sp. zn. 6 Co 322/2013 zo 6. decembra 2013, sp. zn. 2 Co 595/2013 z 12. júna 2013, sp. zn.2 Co   327/2013   z 12. júna   2013,   sp.   zn.   2   Co   364/2013   z 23.   decembra   2013,   sp.   zn.11 Co 357/2013 z 27. novembra 2013 a sp. zn. 11 Co 480/2013 z 27. novembra 2013 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti   obchodnej spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s. r. o., vedené pod sp. zn.Rvp 2156/2014 až sp. zn. Rvp 2162/2014   s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalejvedené pod sp. zn. Rvp 2156/2014.

2. Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o., o d m i e t a   prenesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 10. marca 2014doručené   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.   (ďalej   len„sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru oochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   a práva   podľa   čl. 1Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalejlen   „dodatkový protokol“)   uzneseniami   Krajského   súdu   v Košiciach   (ďalej   len   „krajskýsúd“)   sp.   zn.   2   Co   115/2013   z 21.   novembra   2013,   sp.   zn.   6   Co   322/2013zo 6. decembra 2013,   sp.   zn.   2   Co   595/2013   z 12.   júna   2013,   sp.   zn.   2   Co   327/2013z 12. júna 2013, sp. zn. 2 Co 364/2013 z 23. decembra 2013, sp. zn. 11 Co 357/2013z 27. novembra 2013 a sp. zn. 11 Co 480/2013 z 27. novembra 2013 (ďalej aj „napadnutérozhodnutia krajského súdu“).

Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v postavení žalobcuv právnych veciach vedených Okresným súdom Spišská Nová Ves (ďalej len „okresnýsúd“), ktorých predmetom je náhrada majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v zmyslepodmienok vyplývajúcich zo zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenúpri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisovspôsobenej   nesprávnym   úradným   postupom   okresného   súdu   v   exekučných   konaniach,v ktorých sťažovateľka vystupovala ako oprávnená a v ktorých je okresný súd zároveň týmorgánom súdnej moci, ktorý sťažovateľke ňou požadovanú náhradu škody a nemajetkovejujmy   spôsobil.   Skutočnosti   deklarované   sťažovateľkou   v   jej   jednotlivých   žalobnýchnávrhoch   doručených   okresnému   súdu   a   vychádzajúce   z   jej   nesúhlasu   spočívajúcehopredovšetkým v tom, že súd, ktorý škodu spôsobil, by mal rozhodovať o jej náhrade, tentovyhodnotil ako námietky zaujatosti podané proti jednotlivým sudcom zaradeným na tentosúd a v ďalšom postupe rozhodol o uložení povinnosti sťažovateľke zaplatiť súdny poplatokvo výške 66 € za vznesené námietky zaujatosti podľa položky č. 17 písm. a) Sadzobníkasúdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb.o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.Podľa   názoru   sťažovateľky   napadnuté   rozhodnutia   krajského   súdu   sú   založenéna nesprávnom   právnom   posúdení   jej   návrhov   predostretých   v   podaných   žalobách   akonámietok   zaujatosti,   hoci   tieto   podania   neboli   dostatočne   určité   a   nespĺňali   náležitostinámietky zaujatosti upravené v zmysle dikcie ustanovenia § 15a zákona č. 99/1963 Zb.Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“).

V   petite   podaných   sťažností   sťažovateľka   žiadala,   aby   ústavný   súd   vydal   nález,ktorým vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy,práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   a   práva   podľa   čl.   1   dodatkového   protokolunapadnutými rozhodnutiami krajského súdu, ktoré zruší, veci vráti krajskému súdu na ďalšiekonanie   a   sťažovateľke   prizná   primerané   finančné   zadosťučinenie,   ako   aj   úhradu   trovkonania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach,na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonompredpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavneneoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povahaveci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanoveniazákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

Podľa § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť na spoločnékonanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istýchúčastníkov.

Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlades citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavypoužiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp.   zn.Rvp 2156/2014 až sp. zn. Rvp 2162/2014 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovúsúvislosť   uvedených   sťažností,   ako   aj   vzhľadom   na totožnosť   v   osobe   sťažovateľkya krajského   súdu, proti ktorému sťažnosti   smerujú,   rozhodol   ústavný   súd   o ich   spojenína spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

2.   Vychádzajúc   z obsahu   sťažností   a   k   ním   pripojených   príloh,   ústavný   súdkonštatuje, že tieto sťažnosti napriek tomu, že sťažovateľka je zastúpená kvalifikovanýmprávnym   zástupcom   –   advokátom,   nespĺňajú   zákonom   predpísané   náležitosti   návrhuna začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostíuvedených v § 20 musí obsahovať, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdeniasťažovateľa porušili [písm. a)], označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo inéhozásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody [písm. b)], a označenie, proti komusmeruje [písm. c)]. Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópiaprávoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Ústavný súd výslovne zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatiekonania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde) osobitne platí v prípadoch, v ktorých osobypožadujúce   ochranu   svojich   základných   práv   a   slobôd   sú   zastúpené   advokátom.Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presnedefinované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych ajvecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákonao ústavnom súde). Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výrokurozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sasťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil zaporušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy).

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu,ktorý   koncipoval   aj   samotné   sťažnosti   podané   ústavnému   súdu,   s   návrhom   nedoručilanapadnuté rozhodnutia krajského súdu, proti ktorým sťažnosti smerujú, a to vo všetkýchposudzovaných prípadoch.

V   súvislosti   s   uvedenými   nedostatkami   ústavný   súd   pripomína,   že   tieto   nie   jepovinný   odstraňovať   z úradnej   povinnosti.   Na   takýto   postup   slúži   inštitút   povinnéhoprávneho   zastúpenia   v   konaní   pred   ústavným   súdom,   pričom   z doterajšej   rozhodovacejčinnosti   ústavného   súdu   jednoznačne   vyplýva,   ako   ústavný   súd   posudzuje   nedostatokzákonom   predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania   (napr.   IV. ÚS 77/08,I. ÚS 368/2010,   III. ÚS 357/2010,   II. ÚS 309/2010,   I. ÚS 162/2010,   IV. ÚS 234/2010,III. ÚS 206/2010,   IV. ÚS 159/2010,   IV. ÚS 213/2010,   IV. ÚS 134/2010).   Ústavný   súdv tejto súvislosti už vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol:„Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákonač. 455/1991   Zb.   o   živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení   neskoršíchpredpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť apresadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súdnahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkonyboli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšiekonanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetkyzákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“Aj v súvislosti s tým naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j.bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

Vzhľadom   na   už   uvedené   ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažnosti   vykazujú   takénedostatky náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci lenprocesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ich z uvedeného dôvoduodmietol už pri ich predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Ústavný súd nad rámec uvedeného vo vzťahu k nedostatkom zákonom predpísanýchnáležitostí   zdôrazňuje,   že   v   prípade   opakujúcich   sa   neúplných   podaní   sťažovateľky   jeneakceptovateľné,   aby   sťažovateľka,   právne   zastúpená   kvalifikovaným   právnymzástupcom, nerešpektovala zákon o ústavnom súde a predkladala naďalej také sťažnosti,ktoré   neobsahujú   základné   náležitosti   ustanovené   týmto   zákonom,   hoci   bola   na   tútoskutočnosť viackrát upozornená (napr. III. ÚS 328/2012, III. ÚS 329/2012, I. ÚS 284/2012,I. ÚS 321/2012, I. ÚS 283/2012 atď.).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. marca 2015