SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 203/2015-11
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. marca 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosaa Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ,s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom,PhD., Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, vedené podsp. zn. Rvp 2156/2014 až sp. zn. Rvp 2162/2014 vo veci namietaného porušenia jejzákladných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právapodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľačl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôduzneseniami Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2 Co 115/2013 z 21. novembra 2013,sp. zn. 6 Co 322/2013 zo 6. decembra 2013, sp. zn. 2 Co 595/2013 z 12. júna 2013, sp. zn.2 Co 327/2013 z 12. júna 2013, sp. zn. 2 Co 364/2013 z 23. decembra 2013, sp. zn.11 Co 357/2013 z 27. novembra 2013 a sp. zn. 11 Co 480/2013 z 27. novembra 2013 a takto
r o z h o d o l :
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.Rvp 2156/2014 až sp. zn. Rvp 2162/2014 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalejvedené pod sp. zn. Rvp 2156/2014.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a prenesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 10. marca 2014doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len„sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru oochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalejlen „dodatkový protokol“) uzneseniami Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajskýsúd“) sp. zn. 2 Co 115/2013 z 21. novembra 2013, sp. zn. 6 Co 322/2013zo 6. decembra 2013, sp. zn. 2 Co 595/2013 z 12. júna 2013, sp. zn. 2 Co 327/2013z 12. júna 2013, sp. zn. 2 Co 364/2013 z 23. decembra 2013, sp. zn. 11 Co 357/2013z 27. novembra 2013 a sp. zn. 11 Co 480/2013 z 27. novembra 2013 (ďalej aj „napadnutérozhodnutia krajského súdu“).
Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v postavení žalobcuv právnych veciach vedených Okresným súdom Spišská Nová Ves (ďalej len „okresnýsúd“), ktorých predmetom je náhrada majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v zmyslepodmienok vyplývajúcich zo zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenúpri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisovspôsobenej nesprávnym úradným postupom okresného súdu v exekučných konaniach,v ktorých sťažovateľka vystupovala ako oprávnená a v ktorých je okresný súd zároveň týmorgánom súdnej moci, ktorý sťažovateľke ňou požadovanú náhradu škody a nemajetkovejujmy spôsobil. Skutočnosti deklarované sťažovateľkou v jej jednotlivých žalobnýchnávrhoch doručených okresnému súdu a vychádzajúce z jej nesúhlasu spočívajúcehopredovšetkým v tom, že súd, ktorý škodu spôsobil, by mal rozhodovať o jej náhrade, tentovyhodnotil ako námietky zaujatosti podané proti jednotlivým sudcom zaradeným na tentosúd a v ďalšom postupe rozhodol o uložení povinnosti sťažovateľke zaplatiť súdny poplatokvo výške 66 € za vznesené námietky zaujatosti podľa položky č. 17 písm. a) Sadzobníkasúdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb.o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.Podľa názoru sťažovateľky napadnuté rozhodnutia krajského súdu sú založenéna nesprávnom právnom posúdení jej návrhov predostretých v podaných žalobách akonámietok zaujatosti, hoci tieto podania neboli dostatočne určité a nespĺňali náležitostinámietky zaujatosti upravené v zmysle dikcie ustanovenia § 15a zákona č. 99/1963 Zb.Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“).
V petite podaných sťažností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález,ktorým vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy,práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolunapadnutými rozhodnutiami krajského súdu, ktoré zruší, veci vráti krajskému súdu na ďalšiekonanie a sťažovateľke prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trovkonania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonompredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
1. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povahaveci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanoveniazákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
Podľa § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť na spoločnékonanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istýchúčastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlades citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavypoužiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.Rvp 2156/2014 až sp. zn. Rvp 2162/2014 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovúsúvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom na totožnosť v osobe sťažovateľkya krajského súdu, proti ktorému sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd o ich spojenína spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.
2. Vychádzajúc z obsahu sťažností a k ním pripojených príloh, ústavný súdkonštatuje, že tieto sťažnosti napriek tomu, že sťažovateľka je zastúpená kvalifikovanýmprávnym zástupcom – advokátom, nespĺňajú zákonom predpísané náležitosti návrhuna začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostíuvedených v § 20 musí obsahovať, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdeniasťažovateľa porušili [písm. a)], označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo inéhozásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody [písm. b)], a označenie, proti komusmeruje [písm. c)]. Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópiaprávoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
Ústavný súd výslovne zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatiekonania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde) osobitne platí v prípadoch, v ktorých osobypožadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presnedefinované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych ajvecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákonao ústavnom súde). Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výrokurozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sasťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil zaporušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy).
Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu,ktorý koncipoval aj samotné sťažnosti podané ústavnému súdu, s návrhom nedoručilanapadnuté rozhodnutia krajského súdu, proti ktorým sťažnosti smerujú, a to vo všetkýchposudzovaných prípadoch.
V súvislosti s uvedenými nedostatkami ústavný súd pripomína, že tieto nie jepovinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinnéhoprávneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacejčinnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatokzákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08,I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010,III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). Ústavný súdv tejto súvislosti už vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol:„Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákonač. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskoršíchpredpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť apresadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súdnahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkonyboli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšiekonanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetkyzákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“Aj v súvislosti s tým naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j.bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).
Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosti vykazujú takénedostatky náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci lenprocesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ich z uvedeného dôvoduodmietol už pri ich predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Ústavný súd nad rámec uvedeného vo vzťahu k nedostatkom zákonom predpísanýchnáležitostí zdôrazňuje, že v prípade opakujúcich sa neúplných podaní sťažovateľky jeneakceptovateľné, aby sťažovateľka, právne zastúpená kvalifikovaným právnymzástupcom, nerešpektovala zákon o ústavnom súde a predkladala naďalej také sťažnosti,ktoré neobsahujú základné náležitosti ustanovené týmto zákonom, hoci bola na tútoskutočnosť viackrát upozornená (napr. III. ÚS 328/2012, III. ÚS 329/2012, I. ÚS 284/2012,I. ÚS 321/2012, I. ÚS 283/2012 atď.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. marca 2015