znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 203/2012-33

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   3.   júla   2012 predbežne   prerokoval   sťažnosť   M.   D.   a Ľ.   D.,   obaja   bytom   B.,   vo   veci   namietaného porušenia základného práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 14 Co 256/2010 z 20. septembra 2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. D a Ľ. D. o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. januára 2012 doručená sťažnosť M. D. a Ľ. D., obaja bytom B. (spolu ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia základného práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 14 Co 256/2010 z 20. septembra 2011.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 256/2010 konal   krajský   súd   o odvolaní   sťažovateľov   proti   rozhodnutiu   Okresného   súdu Bratislava I sp.   zn.   21   C   68/08   z 13.   apríla   2010,   ktorým   bola   zamietnutá   ich   žaloba na ochranu   osobnosti.   Sťažnosťou   podanou   ústavnému   súdu   sťažovatelia   namietajú porušenie ich základného práva na spravodlivé súdne konanie, k porušeniu ktorého malo dôjsť   tým,   že   krajský   súd   v sťažnosťou   napádanom   rozsudku   nezohľadnil   dôkazy predkladané sťažovateľmi svedčiace o tom, že v čase, keď súdna exekútorka A. S. (ďalej len „súdna   exekútorka“)   na   úradnej   tabuli   vo   svojom   úrade   8.   decembra   2005   zverejnila upovedomenie o začatí exekúcie na majetok sťažovateľov, a to predajom ich nehnuteľnosti, nemala k dispozícii súhlas oprávneného s týmto predajom v zmysle požiadavky § 134 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého „Exekúciu predajom nehnuteľnosti možno vykonať len vtedy, ak oprávnený s exekúciou predajom nehnuteľnosti označenej v upovedomení o začatí exekúcie   predajom   nehnuteľnosti   súhlasí   a   ak   sa   preukázalo,   že   nehnuteľnosť   je   vo vlastníctve   povinného“,   pričom   s uvedeným   súhlasom   oprávneného   súdna   exekútorka disponovala   až   17.   mája   2006,   t. j.   po   zverejnení   predmetného   upovedomenia   o začatí exekúcie.   Okrem   tohto   podľa   tvrdenia   sťažovateľov   je   rozhodnutie   krajského   súdu arbitrárne aj z dôvodu, že krajský súd nezohľadnil ani ich dôkaz o tom, že súdna exekútorka v už uvedenom upovedomení o začatí exekúcie uviedla, resp. zverejnila aj osobné údaje sťažovateľov (rodné čísla), na čo nemala oprávnenie, pričom toto zistenie malo vyplývať aj z výsledkov šetrenia Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky.

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli: „KS BA nepreskúmal a nezistil tvrdenie, koľko ľudí prišlo do kontaktu s úradnou tabuľou súdneho exekútora, ktorá bola uložená mimo uzamknutého priestoru exekútorského úradu na schodišti obytného domu! KS BA tým, že nevytýčil pre nás z neznámeho dôvodu termín riadneho pojednávania znemožnil prejednanie dôležitého dôkazu o tom ako môže súdny exekútor vydať upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti a vyvesiť ho v zmysle § 135 EP na úradnej tabuli súdneho exekútora dňa 8. 12. 2005, ak na predaj nehnuteľnosti je potrebný súhlas oprávneného, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi až 17. 5. 2006! Žiadame riadne vysvetlenie tohto kroku KS BA! Ak by bol konal OS BA I aj odvolací KS BA nestranne a nezávisle zistili by porušenie nasledovných § § 134 a 135 EP! Podľa ktorého § 134 a § 135 EP postupoval súdny exekútor?...

Z vyjadrenia KS BA o neunesení dôkazného bremena nás navrhovateľov uvádzame nasledovné:

Nie je našou povinnosťou uvádzať ako nás predmetné vyvesenie našich osobných údajov   poškodilo,   povinnosťou   je  ,   aby   súdny   exekútor   dokázal  ,   kto   prišiel   do   styku s našimi osobnými údajmi, a povinnosťou KS BA pre ochranu nás poškodených je zaviazať súdneho exekútora nesením plnej zodpovednosti |za všetky možné zneužitia našich osobných údajov v lehote najmenej 15 rokov od právoplatnosti rozsudku!“

Vzhľadom na uvedené sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd po prijatí ich sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

«1. Pre porušenie čl. 46 Ústavy SR: konanie pred nezávislým a nestranným súdom: Za postup OS BA I a KS BA voči sťažovateľovi I. M. D. v konaní č. k. 21 C 68/08 vedenom na OS BA I a v konaní č. k.: 14 Co/256/2010 vedenom na KS BA je Slovenská republika povinná namiesto chránenej A. S. - súdneho exekútora, v zmysle ustanovení čl. 46 Ústavy SR zaplatiť sťažovateľovi M. D. sumu 750.000,00 Sk (24.895,44 € ) s príslušenstvom = úrok 12,99 % za každý rok od 8. 12. 2005 do vyplatenia) v lehote do 3-och dní od právoplatnosti rozhodnutia   ÚS   SR   v tejto   časti   našej   sťažnosti   z   dôvodu   neoprávneného   nakladania   s osobnými údajmi - súdnym exekútorom verejným činiteľom.

2. Pre porušenie čl. 46 Ústavy SR: konanie pred nezávislým a nestranným súdom: Za postup OS BA I a KS BA voči sťažovateľovi II. Ľ. D. v konaní č. k. 21 C 68/08 vedenom na OS BA I a v konaní č. k.: 14 Co/256/2010 vedenom na KS BA je Slovenská republika povinná namiesto chránenej A. S. - súdneho exekútora, v zmysle ustanovení čl. 46 Ústavy SR zaplatiť sťažovateľovi Ľ. D. sumu 750.000,00 Sk (24.895,44   €) s príslušenstvom   = úrok   12,99   %   za   každý   rok   od 8. 12.   2005   do   vyplatenia   v   lehote   do   3-och   dní   od právoplatnosti rozhodnutia ÚS SR v tejto časti našej sťažnosti z dôvodu neoprávneného nakladania s osobnými údajmi - súdnym exekútorom verejným činiteľom.

Porušenie našich základných práv a slobôd:

3.   Pre   porušenie   čl.   12   Ústavy   SR   porušenie   rovnosti   účastníkov   konania: KS BA je povinný   v   lehote   do   30   dní   od   doručenia   tejto   sťažnosti   na   ÚS   SR   vydať zdôvodnenie   k napadnutému   ROZSUDKU   V   MENE   SLOVENSKEJ   REPUBLIKY   č.   k.: 14 Co/256/2010-129 zo dňa 20. 09. 2011, vydané KS BA K VYVESENIU A ZVEREJNENIU NAŠICH   OSOBNÝCH   ÚDAJOV   V   PÍSOMNOSTI   „UPOVEDOMENIE   O   ZAČATÍ EXEKÚCIE PREDAJOM NEHNUTEĽNOSTI EX 166/05 Z 8. 12. 2005“ BEZ SÚHLASU OPRÁVNENÉHO S VYKONANÍM EXEKÚCIE PREDAJOM NEHNUTEĽNOSTI, KEĎŽE SÚHLAS S PREDAJOM NEHNUTEĽNOSTI BOL DORUČENÝ NA EÚ A. S. AŽ 17. 05. 2006 - teda príčinné súvislosti medzi vydaným a zverejneným upovedomením EX 166/05-13 a konaním súdneho exekútora bez súhlasu oprávneného v zmysle § 135 EP!

Porušenie našich základných ľudských práv a slobôd :

4.   V   súvislosti   so   zverejnením   našich   osobných   údajov   KS   BA   zaviaže   súdneho exekútora A. S. nesením plnej zodpovednosti po dobu min. 15 rokov za prípadné následky získané z informácií (osobných údajov) zverejnených na úradnej tabuli EÚ v B.!

5. Pre porušenie čl. 19 Ústavy SR : Z hľadiska morálnej satisfakcie! KS BA uloží súdnemu exekútorovi A. S. povinnosť na napísanie ospravedlňujúceho listu za zverejnenie našich osobných údajov na chodbe obytného domu v B. -

a)   pre   porušenie   zákona   o   ochrane   osobných   údajov   pri   výkone   exekúcie   (č.   k. EX 166/05)?

b) za zverejnenie našich osobných údajov na písomnosti Upovedomenie o začatí exekúcie   predajom   nehnuteľnosti   EX 166/05-13   zo   dňa   8. 12. 2005   bez   súhlasu oprávneného   na   tento   spôsob   vykonania   exekúcie,   keďže   súhlas   na   vykonanie   exekúcie predajom   nehnuteľnosti   od   oprávneného   zo   dňa   11. 5. 2006   prevzal   súdny   exekútor   až 17. 5. 2006?!...»

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.  

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti   je   sťažovateľmi   tvrdené   porušenie   ich   základného   práva na spravodlivé súdne konanie a jednotlivých jeho atribútov (ako napr. rovnosť účastníkov v konaní   a pod.)   zaručeného   v čl.   46   ods.   1   ústavy,   a to   rozhodnutím   krajského   súdu sp. zn. 14 Co 256/2010 z 20. septembra 2011.  

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods.   3   zákona   o ústavnom   súde.   Táto   lehota   je   dvojmesačná   a začína   plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom   pri   opatrení   alebo   inom   zásahu   sa   počíta   odo   dňa,   keď   sa   sťažovateľ   mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).   V prípade   podania   sťažnosti   po   uplynutí   zákonom   ustanovenej   lehoty   nemožno zmeškanie   tejto   lehoty   odpustiť,   pretože   kogentné   ustanovenie   §   53   ods.   3   zákona o ústavnom súde to nedovoľuje.

Ústavný   súd   pri   svojej   rozhodovacej   činnosti   opakovane   vyslovil   právny názor, že sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 108/02, IV. ÚS 158/04, I. ÚS 218/06).

Z ústavným   súdom   vyžiadaných   rozhodnutí   ústavný   súd   zistil,   že   sťažovateľmi napádané   rozhodnutie   krajského   súdu   sp.   zn.   14   Co   256/2010   z 20.   septembra   2011 nadobudlo   právoplatnosť   v spojení   s rozhodnutím   okresného   súdu   sp.   zn.   21   C   68/08 z 13. apríla 2010, a to 7. novembra 2011.  

Z uvedených zistení vyplýva, že od 7. novembra 2011, keď nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie krajského súdu sp. zn. 14 Co 256/2010 z 20. septembra 2011, do 16. januára 2012,   keď   bola   sťažnosť   sťažovateľov   osobne   podaná   ústavnému   súdu,   nepochybne uplynula dvojmesačná lehota podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľov už po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako podanú oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia a úhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľov (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti už nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júla 2012