znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 203/2011-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. mája 2011 predbežne prerokoval sťažnosť M. P., Š., vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er 598/2008 a jeho uznesením z 21. júla 2008,   ako   aj   vo   veci   namietaného   porušenia   čl. 2   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky v spojení s čl. 144 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky, namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 19 ods. 1 a 3, čl. 22 ods. 1 a čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a práv zaručených v čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 4 CoE 195/2009 a jeho uzneseniami zo 14. januára 2010 a z 3. marca 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. P. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. decembra 2010   doručená   sťažnosť   M.   P.,   Š.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er 598/2008 a jeho uznesením z 21. júla 2008, ako aj porušenie čl. 2 ods. 2 ústavy v spojení s čl. 144 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy, namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 19 ods. 1 a 3, čl. 22 ods. 1 a čl. 46 ústavy a práv zaručených v čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 CoE 195/2009 a jeho uzneseniami zo 14. januára 2010 a z 3. marca 2010.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva presvedčenie sťažovateľa, že spolu so svojou manželkou sú poškodení obzvlášť závažným trestným činom podvodu, vo veci „ktorého Úradom   boja   proti   korupcii   Prezídia   Policajného   zboru   MV   SR,   Odborom   boja   proti korupcii - Výhod pod čvs. PPZ-46/BPK-V-2008, bolo dňa 31. 08. 2010 vznesené trestné obvinenie   voči   JUDr.   J.   Š.   a   Ing.   P.   T.   v   prospech   ktorého   25.   08.   2007   bolo   začaté exekučné   konanie   48   Er   2258/2007   na   základe   odporujúceho   zákonu   rozhodcovského rozsudku   na   OS   KE   II...“.   Podľa   názoru   sťažovateľa «po   začatí   trestného   stíhania   a pokročení   vyšetrovania   zločinu   podvodu,   P.   T.   zfíngoval   „odstúpenie“   nezákonného rozhodcovského rozsudku, nastrčenej osobe Ing. R. M., v mene ktorého bolo 18. 03. 2008 začaté   druhé   nezákonné   exekučné   konanie   č. k.   48   Er   598/2008,   pričom   na   tom   istom miestne nepríslušnom vo vzťahu k sťažovateľovi OS KE II».

V exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er 598/2008 okresný súd, zastúpený neoprávnenou osobou, vyššou súdnou úradníčkou, ktorá samostatne konala a rozhodovala bez poverenia sudcu, porušil sťažovateľom označené práva. Dňa 1. júla 2008 vyššia súdna úradníčka podľa názoru sťažovateľa samostatne bez ex offo povinného poverenia sudcu rozhodla uznesením č. k. 48 Er 598/2008-31 vo veci návrhu sťažovateľa a jeho manželky o zastavení   protizákonne   začatej   exekúcie,   ktorým   návrh   sťažovateľa   a   jeho   manželky odmietla. Voči predmetnému uzneseniu podal sťažovateľ a jeho manželka v zákonnej lehote odvolanie. Sťažovateľ vidí porušenie svojich práv okrem iného v tom, že 21. júla 2008 vyššia súdna úradníčka bez poverenia sudcu vydala uznesenie č. k. 48 Er 598/2008-51 (ďalej   aj   „napadnuté   uznesenie“),   ktorým   zamietla   návrh   sťažovateľa   o   miestnej nepríslušnosti   okresného   súdu.   Predmetné   napadnuté   uznesenie   nebolo   podľa   názoru sťažovateľa jeho manželke nikdy doručené, pričom „spôsobený jej stav právnej neistoty pretrváva“.   Sťažovateľovi   bolo   predmetné   uznesenie   doručené   21.   augusta   2008. Sťažovateľ sa proti napadnutému uzneseniu odvolal. Podľa názoru sťažovateľa „Pri konaní v mene súdu vo veci exekúcie č. k. 548 Er 598/2008 sa vyššia súdna úradníčka OS KE II... dopustila   nesprávneho   úradného   postupu   ktorým   boli   zasiahnuté   základné   práva sťažovateľa tým, že ako neoprávnená osoba samostatne konala a rozhodovala okrem iného aj pri vydaní uznesenia č. k. 48 Er 598/2008-51 zo dňa 21.   07.   2007 bez obligatórne povinného poverenia sudcu...“. V tejto súvislosti sťažovateľ uviedol, že „V ex. súdnom spise 48 Er 598/2008 niet poverenia sudcu G. F. pre vyššiu súdnu úradníčku..., ktoré by oprávňovalo   jej   samostatne   konanie   v   celej   veci   ako   niet   poverenia   sudcu,   ktoré   by oprávňovalo v. s. u. na samostatne konanie a rozhodovanie vo veci uznesenia č. k. 48 Er 598/2008-51...“. Dňa 3. augusta 2009 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu z 21. júla 2008 (pridelená sp. zn. 4 CoE 195/09), pričom toto „druhé uznesenie“ bolo okresným súdom vydané neskôr ako uznesenie z 1. júla 2008, ktorým bol zamietnutý návrh na zastavenie exekúcie. Spis bol odstúpený   krajskému   súdu   v   čase,   keď   manželke   sťažovateľa   nebolo   doručené   ani uznesenie č. k. 48 Er 598/2008-31 z 1. júla 2008, ani napadnuté uznesenie č. k. 48 Er 598/2008-51 z 21. júla 2008, pričom uznesenie z 21. júla 2008 vo veci námietky miestnej nepríslušnosti nebolo manželke sťažovateľa vôbec doručené. Krajský súd uznesením č. k. 4 CoE   195/2009-604   zo   14.   januára   2010   potvrdil   odvolaním   napadnuté   uznesenie okresného   súdu   z   21.   júla   2008   o   zamietnutí   námietky   miestnej   príslušnosti.   Podľa sťažovateľa vo vzťahu k predmetnému uzneseniu krajského súdu „... avšak dňa 14. 01. 2010, ta istá sudkyňa KS... porušila procesný poriadok a neoprávnené rozhodla vo veci uznesenia č. 48 Er 598/2008-51 z 21. 7. 2008, o odmietnutí miestnej nespríslušnosti, ktoré tak   isto bolo vydané vyššou   súdnou úradníckou,   pričom za   stavu,   keď toto ani nebolo doručené manželke sťažovateľa, ho potvrdila Uznesením 4 CoE 195/2009-604, pričom v predmetnom uznesení 4 CoE 195/2009-604 svojvoľne pozmeňovala všetky údaje účastníkov konania   označených   v   uznesení   vyššej   súdnej   úradníčky   okresného   súdu,   označených   v titule,   návrhu   na   ex.   a   žiadosti   na   exekúciu.“.   Podľa   názoru   sťažovateľa „týmto   bol sťažovateľovi   spôsobený   stav   pretrvávajúcej   právnej   neistoty,   čo   je   nezlučiteľné   s prehlásením SR v čl. 1 Ústavy za právny štát“. Dňa 5. februára 2010 sťažovateľ požiadal o odstránenie zrejmej chyby v písaní v uznesení krajského súdu zo 14. januára 2010, o čom krajský súd uznesením č. k. 4 CoE 195/2009-687 z 3. marca 2010 rozhodol tak, že návrh na opravu uznesenia zo 14. januára 2010 zamietol. Vo vzťahu k uzneseniu krajského súdu zo 14. januára 2010 došlo podľa sťažovateľa k „svojvoľnému pozmeňovaniu všetkých údajov účastníkov konania“. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti následne uviedol, že «... v tej súvislosti je potrebné poznamenať, že Okresný súd KE II v konaní 48 Er 598/2008, už z prvopočiatku vedel, že údaje ako povinných tak aj oprávneného uvedené v „titule“, žiadosti, návrhu sú nesprávne, (nehovoriac na tomto mieste o množstve iných právnych dôkazoch rozporu so zákonom) a svedčili o protizákonnom, ale aj o podvodníckom pokuse v zbavení vlastníctva sťažovateľa...». Sťažovateľ v tejto súvislosti vo veci uvádza, že „Vydaním Uznesenia č. k. 4 CoE 195/2009-687 zo dňa 3. 3. 2010, obsah ktorého je otvorene nepravdivý, je v rozpore s   dôkazmi,   zákonom   a   skutočnosťami,   sudkyňa   KS   preukázala   svoju   zaujatosť   vo   veci, porušila dôstojnosť súdneho konania, porušila základne práva sťažovateľa a zákon...“.

Vychádzajúc z uvedeného sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd takto rozhodol:„1. Základné právo M. P. na súdnu a inú právnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v konaní č. k. 48 Er 598/2008, postupom OS KE II porušené bolo.

2. Základné právo M. P. na prejednanie jeho záležitosti zákonným sudcom zaručené čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v konaní č. k. 48 Er598/2008, postupom OS KE II porušené bolo.

3. Základné právo M. P. na prejednanie jeho záležitosti súdom zriadeným zákonom, zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v konaní č. k. 48 Er 598/2008, postupom OS KE II porušené bolo.

4. Základné právo M. P. na prejednanie jeho záležitosti nezávislým a nestranným sudcom zaručené čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v konaní č. k. 48 Er 598/2008, postupom OS KE II porušené bolo.

5. Základné právo M. P. na prejednanie jeho záležitosti so zárukou spravodlivého procesu, zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, postupom OS KE II porušené bolo.

6. Základné právo M. P., na súd zriadený na základe zákona, zaručené čl. 6 odst. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných, postupom Krajského súdu v Košiciach, porušené bolo.

7. Základné právo M. P. na zákonného sudcu, zaručené čl. 6 odst. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 48 odst. 1 Ústavy SR, postupom Krajského súdu v Košiciach, porušené bolo.

8. Základné právo M. P. na prejednanie veci nezaujatým sudcom, zaručené čl. 6 odst. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, postupom Krajského súdu v Košiciach, porušené bolo.

9. Základné právo M. P. na spravodlivosť, zaručené čl.6 odst. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, postupom Krajského súdu v Košiciach, porušené bolo.

10.   Základné   právo   M.   P.   na   súdnu   a   právnu   ochranu,   zaručené   čl.   6   odst.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 46 Ústavy SR, postupom Krajského súdu v Košiciach, porušené bolo.

11.   Základné   právo   M.   P.   na   ochranu   osobných   údajov   a   ochranu   pred   ich zneužívaním, zaručeného čl. 19 odst. 3., čl. 22 odst. 1 Ústavy, postupom Krajského súdu v Košiciach, porušené bolo.

12.   Základné   právo   M.   P.   na   neprípustnosť   uloženia   povinnosti   nie   na   základe zákona, nie v jeho medziach a bez zachovania základných práv a slobôd, garantované čl. 13 Ústavy SR odst. 1, písm. a),

13. Základné právo M. P. na dobré meno a dobrú povesť, zaručeného čl. 19 odst. 1, postupom Krajského súdu v Košiciach, porušené bolo.

14. Základné právo M. P. na súdnu a právnu ochranu, zaručeného čl. 46 Ústavy SR, postupom Krajského súdu v Košiciach, porušené bolo.

15.   Základné   právo   M.   P.   na   zachovanie   ľudskej   dôstojnosti   a   osobnej   cti, zaručeného čl. 19 odst. 1 Ústavy SR, postupom Krajského súdu v Košiciach, porušené bolo.

16. Základné právo M. P. na účinné právne prostriedky nápravy, zaručeného čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností, postupom Krajského súdu v Košiciach, porušené bolo.

17.   Základné   právo   M.   P.   na   garanciu   dodržania   súdom   zákona,   ústav   a medzinárodných zmlúv v zmysle čl. 2 odst. 2 Ústavy SR v spojení s čl. 144 ods. 1 Ústavy SR, postupom Krajského súdu v Košiciach, porušené bolo.

18. Ústavný súd Uznesenie OS KE II č. k. 48 Er 598/2008-51 zo dňa 21. 7. 2008 o odmietnutí námietky miestnej nepríslušnosti súdu, vydaného neoprávnenou osobou vyššou súdnou úradníčkou OS KE II bez poverenia sudcu, v celom rozsahu zrušuje.

19. Ústavný súd Uznesenia KS v KE č. k. 4 CoE 195/2009-604 zo dňa 14. 1. 2010 o potvrdení Uznesenia OS KE II č. k. 48 Er 598/2008-51 zo dňa 21. 7. 2008, v celom rozsahu zrušuje.

20. Ústavný súd Uznesenie KS v KE č. k. 4CoE 195/2009-687 zo dňa 3. 3. 2010 o odmietnutí návrhu na odstránenie svojvoľného pozmeňovania všetkých údajov účastníkov konania v uznesení KS v KE č. k. 4 CoE 195/2009-604 zo dňa 14. 1. 2010, v celom rozsahu zrušuje.

21.   Ústavný   súd Slovenskej   republiky priznáva sťažovateľovi primerané   finančné zadosťučinenie v sume 5 tisíc eur, ktoré je povinný OS KE II zaplatiť sťažovateľovi M. P.., do dvoch mesiacov odo dňa vyhlásenia tohto rozhodnutia.

22.   Ústavný   súd Slovenskej   republiky priznáva sťažovateľovi primerané   finančné zadosťučinenie   v   sume   7   tisíc   eur,   ktoré   je   povinný   Krajský   súd   v   Košiciach   zaplatiť sťažovateľovi M. P..., do dvoch mesiacov odo dňa vyhlásenia tohto rozhodnutia.“

Zároveň   sťažovateľ   navrhol   ústavnému   súdu   dočasným   opatrením   odložiť vykonateľnosť uznesení krajského súdu č. k. 4 CoE 195/2009-604 zo 14. januára 2010 a č. k. 4 CoE 195/2009-687 z 3. marca 2010, ako aj vykonateľnosť uznesenia okresného súdu č. k. 48 Er 598/2008-51 z 21. júla 2008.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V prvom rade ústavný súd poznamenáva, že podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127 ústavy), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti,   a   vo   vzťahu   k   tomu   subjektu,   ktorý   označil   za   porušovateľa   svojich   práv. Tvrdenia   o   porušení   iných   práv   ústavný   súd   považoval   iba   za   súčasť   argumentácie sťažovateľa.

V   zmysle   uvedeného   ústavný   súd   považoval   za   predmet   sťažnosti   namietané porušenie   článkov   ústavy,   základných   práv   zaručených   ústavou   a   práv   zaručených dohovorom   tak,   ako   sú   uvedené   v   záhlaví   tohto   rozhodnutia,   ktorého   sa   mal   dopustiť okresný súd uznesením č. k. 48 Er 598/2008-51 z 21. júla 2008, ako aj postupom, ktorý predchádzal   jeho   vydaniu,   a   krajský   súd   uzneseniami   č.   k.   4   CoE   195/2009-604   zo 14. januára 2010 a č. k. 4 CoE 195/2009-687 z 3. marca 2010 a taktiež postupom, ktorý ich vydaniu predchádzal.

1. K namietanému porušeniu základných práv uznesením okresného súdu č. k. 48 Er 598/2008-51 z 21. júla 2008 a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu

1.1   V   súvislosti   s   exekučným   konaním   vedeným   okresným   súdom   pod sp. zn. 48 Er 598/2008 sťažovateľ namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy), základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 ústavy)   a „prejednanie   jeho   záležitosti   súdom   zriadeným   zákonom“,   resp.   „nezávislým a nestranným   sudcom“   (čl.   6   ods.   1   dohovoru)   postupom   a uznesením   okresného   súdu č. k. 48 Er 598/2008-51   z   21.   júla   2008,   ktorým   vyššia   súdna   úradníčka   zamietla sťažovateľom vznesenú námietku miestnej nepríslušnosti okresného súdu.

Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť v časti namietajúcej porušenie základných práv sťažovateľa zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práv zaručených v čl. 6 ods. 1 dohovoru   postupom   okresného   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   48 Er 598/2008   je neprípustná.

Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o   ktorej   ústavný   súd   už   rozhodol,   okrem   prípadov,   v   ktorých   sa   rozhodovalo   len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Porušenie   tých   istých   práv   postupom   okresného   súdu   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 48 Er 598/2008 a jeho uzneseniami tak z 1. júla 2008, ako aj z 21. júla 2008 namietal sťažovateľ   v   sťažnosti   doručenej   ústavnému   súdu   8.   februára   2010.   O   tejto   sťažnosti ústavný súd rozhodol uznesením č. k. II. ÚS 134/2010-13 z 18. marca 2010 tak, že v tejto časti sťažnosť pre nedostatok svojej právomoci odmietol.

Pretože v uvedenej veci sa v zásade nerozhodovalo o podmienkach konania, ústavný súd   sťažnosť   sťažovateľa   v   tejto   časti   odmietol   pre   neprípustnosť   podľa   §   25   ods.   2 v spojení s § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde.

1.2 V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje aj na svoje skoršie rozhodnutie č. k. II. ÚS   481/2010-19   z   15.   novembra   2010   vydané   v   obdobnej   veci   (sťažnosť   manželky sťažovateľa), v ktorom ústavný súd, pokiaľ ide o postup okresného súdu, v ktorom konala a rozhodovala vyššia súdna úradníčka, vo svojej argumentácii uviedol, že z rozvrhu práce Okresného súdu Košice II uverejneného na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej   republiky   (http://www.justice.gov.sk/dwn/rs/2008/OSKE2/rpsoske208.rtf)   na strane 59   je   ustanovené   zaradenie   vyššej   súdnej   úradníčky   Mgr.   M.   K.   pre   výkon a rozhodovanie podľa zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov   v   súdnom   oddelení   48   Er.   Zároveň   z   úradného   záznamu   ústavného   súdu zo 16. februára 2010 vyplýva, že zákonný sudca Mgr. G. F. udelil vyššej súdnej úradníčke 8. februára 2008 poverenie na konanie a rozhodovanie v exekučnom konaní. Z uvedeného považuje ústavný súd za preukázané, že konanie a rozhodovanie vyššej súdnej úradníčky v napadnutom exekučnom konaní bolo v súlade so zákonnými požiadavkami.

2. K namietanému porušeniu základných práv uzneseniami krajského súdu č. k. 4 CoE 195/2009-604 zo 14. januára 2010 a č. k. 4 CoE 195/2009-687 z 3. marca 2010 a postupom, ktorý ich vydaniu predchádzal

2.1 Sťažovateľ namieta porušenie čl. 2 ods. 2 v spojení s čl. 144 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy, porušenie základných práv zaručených v čl. 19 ods. 1 a 3, čl. 22 ods. 1 a čl. 46   ústavy   a   porušenie   práv   zaručených   v   čl.   6   ods.   1   a   čl.   13   dohovoru,   a   to uzneseniami č. k. 4 CoE 195/2009-604 zo 14. januára 2010 a č. k. 4 CoE 195/2009-687 z 3. marca   2010,   ako   aj   postupom   krajského   súdu,   ktorý   predchádzal   vydaniu   týchto uznesení.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

2.2 Krajský súd uznesením č. k. 4 CoE 195/09-604 zo 14. januára 2010 potvrdil uznesenie okresného súdu č. k. 48 Er 598/2008-51 z 21. júla 2008, ktorým okresný súd zamietol námietku sťažovateľa o miestnej nepríslušnosti okresného súdu. Podľa zistenia ústavného   súdu   predmetné   uznesenie   nadobudlo   právoplatnosť   19.   februára   2010 a sťažovateľovi bolo doručené 3. februára 2010.

2.3 Uznesenie krajského súdu č. k. 4 CoE 195/2009-687 z 3. marca 2010, ktorým krajský súd zamietol návrh sťažovateľa na opravu svojho uznesenia zo 14. januára 2010, podľa zistenia ústavného súdu nadobudlo právoplatnosť 3. júna 2010. Z úradného záznamu spísaného zákonnou sudkyňou krajského súdu 9. júla 2010, ktorý sa nachádza na č. l. 689 súdneho   spisu   okresného   súdu   sp.   zn.   48   Er   598/2008,   vyplýva,   že   k   doručeniu   tohto rozhodnutia   sťažovateľovi   došlo   v   zmysle   ustanovenia   §   47   ods.   2   poslednej   vety Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“).

Podľa § 47 ods. 2 OSP ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne   obce   a   adresáta   o   tom   vhodným   spôsobom   upovedomí.   Ak   si   adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.

V zmysle uvedeného teda nastali účinky doručenia rozhodnutia 3. júna 2010.

2.4   Ústavný   súd   pri   svojej   rozhodovacej   činnosti   opakovane   vyslovil   právny názor, že   sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený právny   prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd   (I.   ÚS   33/02,   II.   ÚS   29/02, III. ÚS 108/02, IV. ÚS 158/04, I. ÚS 218/06).

Lehota   na   podanie   sťažnosti   podľa   čl.   127   ústavy   začína   plynúť   dňom,   keď nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základných práv, t. j. v danom prípade od 19. februára 2010 v prípade uznesenia krajského súdu č. k. 4 CoE 195/2009-604 zo 14. januára 2009 a v prípade uznesenia č. k. 4 CoE 195/2009-687   z   3.   marca   2010   od   3.   júna   2010.   Sťažnosť   sťažovateľa   bola   doručená ústavnému súdu   až 30. decembra   2010 (podaná osobne),   teda   jednoznačne po   uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej zákonom pre tento druh konania pred ústavným súdom. V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty nemožno zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde to nedovoľuje.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol ako podanú oneskorene podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

3. Nad rámec ústavný súd poznamenáva, že vzhľadom na dodržanie ustanovenia Občianskeho   súdneho   poriadku   týkajúceho   sa   doručovania   rozhodnutia   krajského   súdu č. k. 4   CoE   195/2009-687   z   3.   marca   2010   sťažovateľovi   nemožno   jeho   námietku o nedoručení uvedeného rozhodnutia akceptovať. K účinkom doručenia rozhodnutia, ako to už bolo uvedené, došlo podľa § 47 ods. 2 poslednej vety OSP.

V zmysle judikatúry ústavného súdu základné právo na súdnu a inú právnu ochranu všeobecný súd nemôže porušiť, ak koná vo veci v súlade s procesnoprávnymi predpismi vťahujúcimi sa na konkrétne konanie (napr. II. ÚS 181/06). Teda ak orgán štátu aplikuje platný právny predpis, jeho účinky (dôsledky) použitia nemožno považovať za porušenie základného práva alebo slobody (II. ÚS 81/00, II. ÚS 63/03).

Za   týchto   okolností   sa   námietka   sťažovateľa   týkajúca   sa   doručovania   uznesenia krajského súdu č. k. 4 CoE 195/2009-687 z 3. marca 2010 javí ako zjavne neopodstatnená, čo by bolo podkladom na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z tohto dôvodu.

4. Pretože sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá a rozhodovanie o jeho ďalších požiadavkách (zrušenie rozhodnutí všeobecných súdov a priznanie mu primeraného finančného zadosťučinenia) je podmienené vyhovením sťažnosti (k čomu v tomto prípade nedošlo), bolo bez právneho dôvodu sa týmito požiadavkami zaoberať.

S   prihliadnutím   na   výsledok   predbežného   prerokovania   sťažnosti   sťažovateľa neprichádzalo do úvahy ani vyhovieť jeho návrhu na vydanie dočasného opatrenia a odložiť vykonateľnosť napadnutých rozhodnutí všeobecných súdov.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. mája 2011