znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 203/07-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. septembra 2007 predbežne prerokoval sťažnosť M. S., Z., zastúpeného advokátkou Mgr. E. S., N., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 198/03 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. S. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. marca 2007 doručená sťažnosť M. S., Z. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Zvolen (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 198/03.

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 16 C 198/03 podal sťažovateľ žalobu na ochranu osobnosti a priznanie finančnej kompenzácie proti vydavateľovi periodickej tlače spoločnosti V., s. r. o., neskôr aj proti spoločnosti P., s. r. o. (ďalej aj „žalovaný v 2. rade“) z dôvodu, že už zaniknutý denník N. uverejnil 24. apríla 2003 článok pod názvom „Krvavé jatky vo z. karanténnej stanici“, v ktorom bol sťažovateľ opísaný negatívne a článok mal zdiskreditovať jeho osobu, pričom uvedené tvrdenia sa nezakladajú na pravde.

Sťažovateľ   uviedol,   že   okresný   súd   do   októbra   2005   vo   veci   konal   priebežne, od uvedenej doby však vykonával úkony neefektívne a dokazovanie vykonával nad rámec potreby, na čo ho upozorňoval, a čím sa konaním súdu dostal do stavu, kedy stráca právo na súdnu   ochranu.   Svojím   konaním   nezadal   príčinu   na   neefektívne   konanie   a prieťahy, pretože   sa   zúčastňoval   súdnych   pojednávaní   a rešpektoval   výzvy   súdu   v stanovených lehotách. Podľa sťažovateľa pritom nejde o skutkovo a právne náročnú vec.

Podľa jeho tvrdenia do podania sťažnosti ústavnému súdu (23. marca 2007) okresný súd vo veci nekoná plynulo, keď proti spoločnosti V., s. r. o., zastavil 22. februára 2007 konanie, a na otázku okresného súdu žalovaný v 2. rade uviedol, že nenavrhuje pokračovať v súdnom konaní, okresný súd neurobil žiadny úkon. Vo veci nerozhodol, a nevie, aký bude jeho následný postup.

Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:„1.   Okresný   súd   Zvolen   v konaní   vedenom   pod   spisovou   značkou   16   C   198/03 porušil základné právo M. S. podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jeho právo zakotvené v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Zvolen sa prikazuje konať v súdnom spore sp. zn. 16 C 198/03 bez zbytočných prieťahov a bez zbytočných prieťahov vo veci meritórne rozhodnúť.

3. M. S. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200.000 Sk (slovom: dvestotisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Zvolen povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Zvolen je povinný zaplatiť M. S. náhradu trov právneho zastúpenia do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup orgánu verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu tohto základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namieta, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval označené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť   reálne   nepripúšťajú   (napr.   II.   ÚS   1/05,   II.   ÚS   20/05,   IV.   ÚS   288/05, II. ÚS 298/06).

V súlade   so   svojou   judikatúrou   (II.   ÚS   32/00,   I.   ÚS   29/02,   IV.   ÚS   61/03, II. ÚS 298/06) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu zaručenému v čl. 48 ods. 2 ústavy a právu zaručenému v čl. 6 ods. l dohovoru len vtedy, ak bola sťažnosť na ústavnom súde   uplatnená   v čase,   keď   k namietanému   porušeniu   označeného   práva   došlo   alebo porušenie v tom čase ešte trvalo.

Sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená 23. marca 2007, na poštovú prepravu bola podaná 21. marca 2007.

Z obsahu   sťažnosti   a zo   spisu   okresného   súdu   ústavný   súd   zistil,   že   v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 198/03 okresný súd rozhodol uznesením 22. februára 2007 tak, že konanie proti žalovanému v 1. rade (V., s. r. o.) zastavil z toho dôvodu, že tento subjekt stratil   7.   februára   2007   spôsobilosť   byť   účastníkom   konania   na   základe   výmazu z obchodného registra uznesením Okresného súdu Bratislava I z 29. júna 2006 v konaní vedenom   pod   č.   6   K   16/2006-330.   Toto   rozhodnutie   bolo   sťažovateľovi doručené 21. marca 2007.

Žalovaným v 2. rade bola spoločnosť P., s. r. o., ktorá sa stala účastníkom v priebehu súdneho   konania.   Okresný   súd   zisťoval,   či   tento   subjekt   trvá   na pokračovaní   súdneho konania, a to z toho dôvodu, že aj na neho bolo vyhlásené konkurzné konanie. Okresný súd tak   urobil   v zmysle   §   47   ods.   1   zákona   č.   7/2005   Z.   z.   o konkurze   a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých predpisov.

Dňa 13. februára 2007 správca konkurznej podstaty spoločnosti P., s. r. o. (JUDr. V.) okresnému   súdu   oznámil,   že   nenavrhuje   pokračovať   v súdnom   konaní   týkajúcom   sa sťažovateľa.   V   čase rozhodovania   ústavného súdu   okresný   súd vo veci   neurobil   žiadny úkon, spis sa nachádzal na ústavnom súde od 19. apríla 2007.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti výslovne uviedol, že do októbra 2005 okresný súd konal plynulo a len od tej doby malo dochádzať k jeho neefektívnym úkonom.

Ústavný súd, súc viazaný uvedeným tvrdením, zaoberal sa tým, či od uvedenej doby konaním okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom a neefektívnym úkonom.

Sťažovateľ 3. januára 2007 podal na postup okresného súdu týkajúceho sa prieťahov v konaní   sťažnosť   Ministerstvu   spravodlivosti   Slovenskej   republiky.   Odpoveď od uvedeného orgánu dostal 29. januára 2007 bez prešetrenia veci.

Od októbra 2005 okresný súd vo veci pojednával 30. marca 2006, 3. apríla 2006, 27. septembra 2006, 4. októbra 2006 a 22. februára 2007 zastavil konanie proti žalovanému v 1. rade, spoločnosti V., s. r. o. Ak okresný súd vo veci nepojednával, robil potrebné úkony na   zistenie   skutkového   stavu,   najmä   zisťoval   stanovisko   správcu   konkurznej   podstaty žalovaného v 2. rade.

Zo spisu okresného súdu sp. zn. 16 C 198/03 ústavný súd zistil, že okresný súd nebol vo veci   nečinný. Ústavný   súd   nepovažoval   obdobie   od   októbra   2005   za   také,   ktoré   by signalizovalo možnosť vysloviť porušenia základného práva podľa čl. 48 ods.   2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sťažovateľa a prijať sťažnosť na ďalšie konanie. Preto sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú odmietol už na predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia a trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody   sťažovateľa   (čl.   127   ods.   2   ústavy),   ústavný   súd   sa   touto   časťou   sťažnosti na rozhodnutie, ktorou sa sťažovateľ domáhal priznania, nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. septembra 2007