znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 203/06-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. marca 2007 v senáte zloženom   z predsedu   Jána   Lubyho,   zo   sudkyne   Marianny   Mochnáčovej   a zo   sudcu Ladislava Orosza o sťažnosti J. P. a M. P., obaja bytom T., zastúpených advokátkou JUDr. K. Š., B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 205/98 takto

r o z h o d o l :

1.   Základné právo J.   P.   a M.   P.   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 205/98 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Trnava p r i k a z u j e,   aby   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 15 C 205/98 konal bez zbytočných prieťahov.

3. J. P. a M. P. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie každému v sume 60 000 Sk (slovom šesťdesiattisíc slovenských korún), ktoré im je Okresný súd Trnava p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Okresný   súd   Trnava j e   p o v i n n ý   uhradiť   J.   P.   a M.   P.   trovy   právneho zastúpenia v sume 6 770 Sk (slovom šesťtisícsedemstosedemdesiat slovenských korún) na účet ich právnej zástupkyne JUDr. K. Š., B. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 5. júna 2006 doručené podanie J. P. (ďalej aj „sťažovateľ“) a M. P. (ďalej aj „sťažovateľka“, obaja ďalej aj   „sťažovatelia“)   označené   ako „Sťažnosť   proti   porušeniu   základného   práva garantovaného   Článkom   48   Ústavy   Slovenskej   republiky   podľa   Čl.   127   Ústavy   SR“. Z obsahu   sťažnosti   vyplynulo,   že   sťažovatelia   namietajú   zbytočné   prieťahy   postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 15 C 205/98 o návrhu   bytového   družstva   na   zaplatenie   5 229 Sk   s príslušenstvom,   a tým   porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti okrem iného uviedli:„Bytové družstvo občanov so sídlom v T. ako navrhovateľ podalo dňa 10. 07. 1998 žalobu proti sťažovateľom o zaplatenie 5.229,- Sk s prísl. Konanie v tejto veci vedenej na Okresnom súde v Trnave pod č. k. 15 C 205/1998 prebieha... do dnešného dňa...

Okresný   súd   vydal   v predmetnej   veci   dňa   10.   08.   1998   platobný   rozkaz,   proti ktorému podali sťažovatelia dňa 27. 08. 1998 odpor. Vec bola prevedená do registra C úpravou zo dňa 15. 10. 1998. Dňa 18. 11. 1999 prevzala spis justičná čakateľka Mgr. R. G. Opatrením predsedu súdu zo dňa 18. 01. 2000 bola vec prikázaná na vybavenie sudkyni Mgr. K. S. Opatrením predsedníčky okresného súdu zo dňa 19. 05. 2000 bola predmetná vec prikázaná sudkyni JUDr. D. M. Úpravou ďalšej sudkyne Mgr. R. G. zo dňa 07. 02. 2002 bola zaslaná výzva sťažovateľom. Dňa 18. 09. 2004 sudkyňa Mgr. R. G. odišla na materskú dovolenku. Opatrením predsedníčky okresného súdu zo dňa 04. 11. 2004 bola vec pridelená na ďalšie konanie sudkyni JUDr. P. K...

Okresný súd vo veci v dlhších časových úsekoch buď vôbec nekonal alebo aj keď konal, tak vykonával úkony len z dôvodu, aby v predmetnej veci nejaké úkony vykázal. Vo veci   došlo   k niekoľkonásobnému   prerozdeleniu...   veci   iným   sudkyniam,   ktoré   sústavne a efektívne   vo   veci   nekonali,   pričom   jednotlivé   vykonané   úkony   uskutočnili   bez   efektu smerujúcemu   k doriešeniu   predmetu   sporu.   Aktuálne   je   možné   konštatovať,   že   vo   veci nebolo vytýčené žiadne pojednávanie takmer 8 rokov.

Sťažovatelia sa sťažnosťou zo dňa 21. 12. 2005 sťažovali na prieťahy v konaní. Po podaní tejto sťažnosti sudkyňa... vytýčila termín pojednávania na 22. 03. 2006, kde po odročení pojednávania po výsluchu účastníkov nariadila vo veci znalecké dokazovanie. Uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania však do dnešného dňa sťažovateľom nebolo doručené...

Podpredsedníčka Okresného súdu v Trnave pri vybavovaní sťažnosti sťažovateľov zo dňa 19. 12. 2005 pod Spr. 2586/05 listom zo dňa 25. 01. 2006 sťažovateľom oznámila, že ich   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   nie   je   dôvodná   a že   sudcovia   konali   priebežne   aj s ohľadom na ďalšie množstvo vybavovaných vecí...

Sťažovatelia podaním zo dňa 13. 02. 2006, ktoré bolo doručené na Krajský súd v Trnave dňa 14. 02. 2006, požiadali o prešetrenie vybavenia podanej sťažnosti, pričom Krajský súd v Trnave   pod sp.   zn.   5018/2006   dňa 13.   03.   2006   konštatoval,   že   vo   veci Okresného súdu v Trnave č. k. 15 C 205/98 došlo k zbytočným prieťahom v konaní, ktoré boli podmienené opakovanou zmenou zákonného sudcu...

Aj napriek tomu, že sťažovatelia nie sú v predmetnej veci navrhovateľmi, právoplatné rozhodnutie uvedeného sporu im bráni, aby mohlo dôjsť k uskutočneniu prevodu 3-izbového družstevného bytu, ktorý užívajú.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovatelia   navrhujú,   aby   ústavný   súd   po predbežnom prerokovaní prijal ich sťažnosť na ďalšie konanie a aby takto rozhodol:„Základné právo J. P. a M. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR postupom Okresného súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 205/98 bolo porušené.

Okresnému súdu v Trnave prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 205/98 konal bez zbytočných prieťahov.

J. P. a M. P. priznáva primerané finančné zadosťučinenie každému vo výške 60.000,- Sk (slovom šesťdesiattisíc slovenských korún), ktoré im je Okresný súd v Trnave povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Trnava je povinný uhradiť J. P. a M. P. trovy právneho zastúpenia 6.770,- Sk (slovom 2x úkon právnej pomoci á 2.730,- Sk + DPH + 2x režijný paušál á 136,- Sk slovenských korún) na účet ich právneho zástupcu JUDr. K. Š., advokátky, ktoré je Okresný súd Trnava povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľov predbežne prerokoval podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a uznesením č. k. II. ÚS 203/06-9 z 8. júna 2006 ju prijal na ďalšie konanie.

Po   prijatí   sťažnosti   na ďalšie konanie vyzval ústavný súd   14.   júna 2006   právnu zástupkyňu sťažovateľov a predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrili, či vo veci trvajú na ústnom pojednávaní ústavného súdu a okresný súd aj na vyjadrenie k sťažnosti.

Právna zástupkyňa sťažovateľov listom doručeným ústavnému súdu 23. júna 2006 oznámila, že netrvá na ústnom pojednávaní.

Predsedníčka okresného súdu listom sp. zn. Spr 1138/06 doručeným ústavnému súdu 26. júna 2006 oznámila, že zatiaľ nemôže podať vyjadrenie k sťažnosti, pretože spis bol zaslaný   znalcovi   na   vypracovanie   znaleckého   posudku.   V liste   sp.   zn.   Spr   1138/06 doručenom ústavnému súdu 2. októbra 2006 oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, pretože od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci, a preto ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania. Vo svojom vyjadrení k sťažnosti po podrobnej časovej rekapitulácii veci ďalej uviedla:„Súd   vo   veci,   ktorá   prebieha   už   takmer   8   rokov,   konal   priebežne,   je   potrebné zohľadniť veľký počet nevybavených vecí na Okresnom súde Trnava po r. 1997, potom, čo bol vytvorený Krajský súd v Trnave, na ktorý prešli viacerí sudcovia z prvostupňového súdu, bol tu dlhodobo nedostatočne obsadený tunajší súd, dochádzalo týmto k zbytočným prieťahom v konaní, tieto prieťahy boli podmienené opakovanou zmenou zákonného sudcu vo veci, čím dochádzalo opakovane k strate času spôsobenej potrebou naštudovania nových pridelených vecí.

II.

Sťažnosť   v tejto   veci   pôvodne   prijal   8.   júna   2006   na   ďalšie   konanie   II. senát ústavného súdu. Dňa 22. februára 2007 skončilo funkčné obdobie sudcovi spravodajcovi, ktorému bola vec na ústavnom súde pridelená. Po schválení Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej   republiky   na   rok   2007   a   prerozdelení   vecí   novovymenovaným   sudcom   sa sudkyňou   spravodajkyňou   v tejto   veci   stala   Marianna   Mochnáčová,   ktorá   je   členkou IV. senátu.   Z uvedeného   dôvodu   vec   prerokoval   a vo   veci   samej   rozhodol   IV.   senát ústavného súdu v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto nálezu.

Sťažovatelia   sa   svojou   sťažnosťou   domáhajú vyslovenia, že postupom   okresného súdu   došlo   k   porušeniu   ich   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (II. ÚS 61/98). K vytvoreniu „stavu právnej istoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (napr. III. ÚS 127/03).Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou (II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1.   Predmetom   konania   pred   okresným   súdom   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn. 15 C 205/98 je rozhodovanie o návrhu Bytového družstva v Trnave (ďalej len „žalobca“) na zaplatenie nedoplatku za plnenia poskytované s užívaním družstevného bytu. Ústavný súd dospel   k záveru,   že   vec   nie   je   právne   ani   skutkovo   zložitá   a tvorí   štandardnú   súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov. Na právnu a faktickú zložitosť veci nepoukázala ani predsedníčka súdu.

2. Na doterajšej dĺžke konania okresného súdu nemajú sťažovatelia negatívny podiel. Sťažovatelia vystupovali v konaní ako odporcovia. V konaní vo veci boli súčinní, zúčastnili sa nariadeného pojednávania (22. marca 2006) a reagovali včas na výzvy okresného súdu. Sťažovatelia podali 19. decembra 2005 okresnému súdu sťažnosť na prieťahy. Podaním z 13. februára 2006 požiadali Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) o prešetrenie vybavenia   sťažnosti.   Napokon   si   sťažovateľka   26.   septembra   2006   osobne   prevzala   na okresnom súde znalecký posudok.

3. Tretím kritériom, použitím ktorého ústavný súd zisťoval, či nedošlo k zbytočným prieťahom v súdnom konaní sp. zn. 15 C 205/98, bol postup okresného súdu. Ústavný súd zo spisu, ako aj z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu zistil nasledujúce skutočnosti.

Konanie na okresnom súde sa začalo 10. júla 1998 doručením návrhu na vydanie platobného   rozkazu   žalobcu   proti   sťažovateľom,   ktorým   sa   domáhal   zaplatenia   sumy 5 229 Sk   s príslušenstvom   z dôvodu   nedoplatku   za   plnenia   poskytované   v súvislosti s užívaním družstevného bytu. Okresný súd vydal 10. augusta 1998 v tejto veci platobný rozkaz   sp.   zn.   5 Ro 1246/98.   V podaní   doručenom   okresnému   súdu   27.   augusta   1998 sťažovatelia nesúhlasili s platobným   rozkazom.   Na   základe   tohto   podania   súdom považovaného za odpor bola 15. októbra 1998 vec prevedená do registra „C“.

Po uplynutí doby dlhšej než jeden rok prevzala 18. novembra 1999 spis justičná čakateľka. Opatrením sp.   zn. Spr 1301/99 z 18.   januára 2000 predseda   okresného súdu prikázal vec na ďalšie konania zákonnej sudkyni. Okresný súd vyzval listom z 10. mája 2000   sťažovateľov   na   zaplatenie   poplatku   za   podaný   odpor   a   žalobcu,   aby   sa   vyjadril k odporu.   Predsedníčka   okresného   súdu   opatrením   sp.   zn.   Spr   582/00   z 19.   mája   2000 pridelila vec na ďalšie konanie ďalšej zákonnej sudkyni. Podaním doručeným okresnému súdu   22.   mája 2000 reagovali sťažovatelia na výzvu   na zaplatenie poplatku za podaný odpor. Opätovne namietali neodôvodnenosť návrhu a požiadali o oslobodenie od súdnych poplatkov. Výzvou z 26. mája 2000 okresný súd vyzval sťažovateľov, aby upresnili, či ich podanie z 22. mája 2000 označené ako „Rozpor - odvolanie“ je odvolaním proti uzneseniu o vyrubení   súdneho   poplatku   za   odpor,   žiadosťou   o oslobodenie   od   platenia   súdneho poplatku   alebo   len   vyjadrením   k predmetu   konania.   Sťažovatelia   listom doručeným 31. mája   2000   obratom   odpovedali,   že   ide   o žiadosť   o odpustenie   súdnych poplatkov a zároveň vyjadrenie k predmetu konania.

Po uplynutí jedného roka a ôsmich mesiacov vyzval okresný súd (prostredníctvom v poradí   už   tretej   zákonnej   sudkyne)   6.   marca   2002   sťažovateľov,   aby   uviedli   údaje potrebné   pre   účely   rozhodovania   o oslobodení   od   súdnych   poplatkov.   Podaním doručeným 12. marca 2002 požiadali sťažovatelia o spojenie s vecou   sp.   zn. 7 C 50/00, pretože vec sp. zn. 7 C 50/00 je pokračovaním veci sp. zn. 15 C 205/98 a v spise sp. zn. 7 C 50/00   sa   nachádzajú   dôkazné   materiály   a ďalšie   dokumenty   vrátane   údajov   pre rozhodnutie   o oslobodení   od   súdnych   poplatkov.   Okresný   súd   31.   mája   2002   vyzval žalobcu,   aby špecifikoval   žalovanú istinu   a doručil   ďalšie dokumenty   (listinné   dôkazy). Právny zástupca žalobcu odpovedal na túto výzvu listom doručeným 13. júna 2002.

Po uplynutí doby jedného roka a jedenástich mesiacov predsedníčka okresného súdu s poukazom na dodatok k Rozvrhu práce na rok 2004 sp. zn. Spr 1661/04 zo 4. novembra 2004 pridelila vec v poradí už štvrtej zákonnej sudkyni. Uznesením č. k. 15 C 205/98-53 z 2. decembra   2005   okresný   súd spojil   veci   sp.   zn.   15   C   205/98   a sp.   zn.   15   C   65/03, v ktorých   boli   sťažovatelia   účastníkmi   na   spoločné   konanie   (teda   nespojil   vec   sp.   zn. 7 C 50/00, ako navrhovali sťažovatelia).

V súvislosti   s predvolaním   na   pojednávanie   sa   podaním   doručeným   15.   februára 2006 sťažovatelia vyjadrili k veci. Prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo 22. marca 2006. Právny zástupca žalobcu a sťažovateľ predniesli protichodné názory na vec. Okresný súd uznesením odročil pojednávanie na neurčito za účelom ustanovenia znalca z odboru energetika.

Sťažovatelia podali 19. apríla 2006 osobne okresnému súdu žiadosť o akceptovanie znaleckého posudku z veci sp. zn. 7 C 50/00. Okresný súd 24. apríla 2006 vydal uznesenie, ktorým   ustanovil   znalca   z odboru   energetika   a   12.   júna   2006   bol   spis   po   zaplatení preddavku na trovy znaleckého dokazovania zaslaný znalcovi. Znalecký posudok bol súdu doručený 6. septembra 2006.

Na základe uvedených skutočností možno konštatovať, že konanie vedené okresným súdom je neefektívne a je poznamenané zbytočnými prieťahmi ako celok. V čase podania sťažnosti bola dĺžka konania takmer osem rokov. Obdobie medzi prevedením konania do registra „C“ a ďalšími úkonmi je viac ako jednoročným obdobím nečinnosti a medzi výzvou na odstránenie nedostatkov podania a výzvou na zaslanie tlačiva na oslobodenie od súdnych poplatkov uplynul jeden rok a osem mesiacov. Napokon od výzvy na špecifikáciu žalovanej sumy a opatrenia, ktorým bola ustanovená nová sudkyňa, uplynulo dva a pol roka. Ústavný súd teda v doterajšom postupe zistil spolu viac než päťročné obdobie úplnej nečinnosti okresného súdu.

Pre   prípad   je   charakteristické,   že   v priebehu   ôsmich   rokov   bola   vec   postupne pridelená štyrom zákonným sudkyniam, v konaní sa uskutočnilo jediné pojednávanie, a to sedem a pol roka po začatí konania. Podpredsedníčka krajského súdu vo svojom vyjadrení uznala, že konanie je poznačené prieťahmi.

Ústavný   súd   už   viackrát   vyslovil   právny   názor,   že   nadmerné   množstvo   vecí (II. ÚS 48/96, I. ÚS 127/04), ani zmeny zákonného sudcu (I. ÚS 137/02, IV. ÚS 38/03) nezbavujú štát zodpovednosti za konanie poznačené prieťahmi.

Vychádzajúc z dosiaľ uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že doterajší postup okresného súdu je poznačený zbytočnými prieťahmi a vzhľadom na to uzavrel, že bolo porušené   základné   právo   sťažovateľov   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako vyslovil v bode 1 nálezu.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. V nadväznosti na svoje rozhodnutie o porušení základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a v súlade s § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd okresnému súdu prikázal, aby vo veci sp. zn. 15 C 205/98 konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli   porušené,   rozhodnúť   o priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia.   Keďže ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v konaní sp. zn. 15 C 205/98 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, zaoberal sa aj ich žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Sťažovatelia   požadovali   vzhľadom   na   povahu   a význam   veci   primerané   finančné zadosťučinenie v sume po 60 000 Sk. Ústavný súd priznal sťažovateľom primerané finančné zadosťučinenie v sume každému po 60 000 Sk, pričom pri jeho určení vychádzal zo zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným   súdom   advokátkou   JUDr.   K.   Š.   Právna   zástupkyňa   vyčíslila   trovy   konania celkovou sumou 6 770 Sk pozostávajúcou zo sumy za dva úkony právnej služby vrátane DPH a režijného paušálu. Ústavný súd priznal sťažovateľom trovy konania v požadovanej sume,   vzhľadom   na   to,   že   neprevyšuje   sumu,   ktorá   im   prislúcha   v zmysle   vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Trovy   konania   je   okresný   súd   povinný   uhradiť   na   účet   právneho   zástupcu sťažovateľov   (§   31a   zákona   o ústavnom   súde   v spojení   s   §   149   Občianskeho   súdneho poriadku).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. marca 2007