znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

  II. ÚS 203/03-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. januára 2004 o sťažnosti V. G. P., bytom B., zastúpenej advokátom Mgr. A. M., B., vo veci porušenia jej základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 73/02 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo V. G. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 73/02 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   V. G. P.   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 Sk (slovom desaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Bratislava III povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   V.   G.   P.   p   r   i z n   á   v a náhradu   trov   konania   vo   výške   8   800   Sk   (slovom osemtisícosemsto slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný zaplatiť na účet advokáta Mgr. A. M., B., do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. septembra 2003   doručená   sťažnosť   V.   G.   P.,   bytom   B.,   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej advokátom Mgr. A. M., B., vo veci porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 31/01 a Okresným súdom Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 73/02.

Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   uviedla,   že   je   občiankou   Spojených   štátov amerických.   Dňa   28.   decembra   1998   v štáte   Nevada   uzavrela manželstvo   s J.   P.,   ktorý zomrel   3.   októbra   2000   v Bratislave.   Po   manželovi   sťažovateľky   ako   poručiteľovi 10. novembra   2000   na   Okresnom   súde   Bratislava   I pod   sp.   zn.   D   794/00,   Dnot   52/00 začalo   dedičské   konanie.   Sťažovateľka   a jej   dve   dcéry   -   občianky   Spojených   štátov amerických - sú dedičmi v prvej skupine.

Dňa   13.   augusta   2001   V.   P.,   matka   poručiteľa,   podala   krajskému   súd   žalobu o neplatnosť   manželstva   (sp.   zn.   10   C   31/01).   V nadväznosti   na   začatie   tohto   konania Okresný súd Bratislava I dňa 19. decembra 2001 dedičské konanie po poručiteľovi J. P. prerušil až do právoplatného rozhodnutia v konaní o neplatnosť manželstva.

Dňa 27. mája 2002 bola vec z krajského súdu postúpená okresnému súdu z dôvodu vecnej   príslušnosti.   Na   tomto   súde   sa   toto   konanie   vedie   pod   sp.   zn.   9   C   73/02. Sťažovateľka po tom, ako sa dozvedela túto skutočnosť, nahliadla do spisu, vyžiadala si žalobný návrh a jeho doplnenia a 11. septembra 2002 podala k žalobe písomné vyjadrenie; 31.   októbra   2002   požiadala   o urýchlené   nariadenie   pojednávania.   Dňa   11.   apríla   2003 podala   predsedovi   okresného   súdu   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní.   Zatiaľ   jediným procesným   úkonom   okresného   súdu   v tomto   konaní   bola   podľa   sťažovateľky   žiadosť okresného súdu o oznámenie, kde sa sťažovateľka zdržiavala na území Slovenskej republiky v auguste 2001; na túto výzvu sťažovateľka odpovedala obratom.

Sťažovateľka na základe 9-mesačnej nečinnosti krajského súdu pred posúdením jeho vecnej príslušnosti na konanie a postúpenie veci príslušnému okresnému súdu a vyše ročnej nečinnosti   okresného   súdu   do   uskutočnenia   prvého   a zatiaľ   jediného   procesného   úkonu dospela k záveru, že vyššie uvedené súdy porušili jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   upravené v čl.   48 ods.   2   ústavy   podčiarkujúc skutočnosť,   že v danom   konaní sa   rozhoduje   o jej   osobnom   stave,   a preto   potreba   odstránenia   právnej neistoty   je o to naliehavejšia,   a navyše že   do   právoplatného skončenia   konania vo   veci o určenie neplatnosti   manželstva je prerušené dedičské konanie po poručiteľovi J. P. na Okresnom súde Bratislava I. Vo svojej sťažnosti sťažovateľka uvádza, že porušením čl. 48 ods. 2 ústavy došlo aj k porušeniu čl. 1 ods. 1 ústavy a čl. 2 ods. 2 ústavy.

Od ústavného súdu požaduje prijať sťažnosť na ďalšie konanie a po jej prijatí vydať tento nález:

„1. Krajský súd v Bratislave a Okresný súd Bratislava III v konaní V. P. proti V. G. P.   vedenom   na   Okresnom   súde   Bratislava   III   pod   sp.   zn.   9   C   73/02   porušil   právo sťažovateľky, aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, čím porušil aj čl. 1 ods. 1 Ústavy SR a čl. 2 ods. 2 Ústavy SR.

2. Ústavný súd SR priznáva sťažovateľke peňažnú sumu vo výške 10 000 Sk, ktorú mu je povinný zaplatiť Krajský súd v Bratislave, a peňažnú sumu vo výške 30 000 Sk, ktorú mu je povinný zaplatiť Okresný súd Bratislava III, ako primerané finančné zadosťučinenie za porušenie jej základných práv podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR a čl. 2 ods. 2 Ústavy SR.

3.   Krajský   súd   v Bratislave   a Okresný   súd   Bratislava   III   sú   povinní   spoločne a nerozdielne uhradiť trovy konania k rukám advokáta Mgr. A. M., so sídlom B. do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť   sťažovateľky   predbežne   prerokoval a   posúdil   ju z hľadiska   požiadaviek   na jej ďalšie prijatie podľa § 25 ods.2 zákona o ústavnom súde. V časti, v ktorej sťažovateľka namietala   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 73/02, ústavný súd prijal   sťažnosť   na   ďalšie   konanie   podľa   §   25   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde,   pretože nezistil   dôvody   na   jej   odmietnutie.   Sťažnosť   sťažovateľky   v časti,   v ktorej   namieta porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 31/01, ústavný súd odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti a v časti, v ktorej navrhuje vyslovenie porušenia čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy, ústavný súd odmietol pre nedostatok svojej právomoci.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval ústavný súd okresný súd, aby sa vyjadril k sťažnosti a ku konaniu ústneho pojednávania. Ústavný súd vyzval aj sťažovateľku, aby sa vyjadrila ku konaniu ústneho pojednávania.

Okresný súd a aj sťažovateľka oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Okresný súd uviedol k sťažnosti nasledovné:„...k ústavnej sťažnosti podanej vo veci Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 9 C 73/02 sa vyjadrujem tak, že v jej konaní došlo k zdržaniu, príčiny tohto stavu však spočívajú jednoznačne   v objektívnych   dôvodoch,   ktoré   následne   osvetlím,   myslím   si   však,   že k subjektívnym prieťahom v konaní nedošlo.

Vec napadla na tunajší súd dňa 27. 5. 2002, pôvodne ju prejednával a rozhodoval sudca JUDr. R. H., ktorý od 1. 1. 2003 pôsobí ako sudca Krajského súdu v Bratislave, po tom ako bol krátko pred koncom roku 2002 úspešný vo výberovom konaní.

Samozrejme, sudcu JUDr. R. H. nebolo možné hneď personálne nahradiť. Personálnu situáciu na súde, resp. jej riešenie, navyše skomplikovala smrť sudkyne prom. práv. M. B. dňa 20. 1. 2003, ktorá taktiež, ako sudca JUDr. R. H., pôsobila na úseku C. Čo sa týka súdneho oddelenia prom. práv. M. B. predseda súdu ju musel riešiť tak, že takmer   500   nevybavených   vecí   súdneho   oddelenia   sudkyne   prom.   práv.   M.   B.   bolo rovnomerne   prerozdelených   dvom   sudkyniam   a až   v októbri   nastúpila   sudkyňa,   ktorá prevzala všetky nevybavené veci pôvodne vybavované prom. práv. M. B..

Obsadenie súdneho oddelenia JUDr. R. H. riešil presunom sudcu z iného súdneho oddelenia.

Pôvodné súdne oddelenie sudcu JUDr. R. H. bolo obsadené sudcom Mgr. M. D., ktorý predtým vybavoval veci súdneho oddelenia E.

Stalo sa tak dňa 15. 4. 2003, pričom sudca prevzal 399 nevybavených vecí súdneho oddelenia 9 C.

Pochopiteľne,   prevziať   nárazovo   takmer   č00   nevybavených   vecí,   predstavuje obrovskú   záťaž a nevyhnutne musí prejsť určitý čas, kým sa sudca postupne oboznámi s vecami v súdnom oddelení, resp. začne s nimi pracovať.

Sudca Mgr. D., aj vďaka tomu, že dňom 15. 4. 2003 mu predseda súdu zastavil nápad vecí do jeho súdneho oddelenia, veľmi dobre pracuje v súdnom oddelení. Posledným úkonom v konaní veci bolo ustanovenie tlmočníka z jazyka anglického Mgr. M. J. uznesením zo dňa 8. 12. 2003. Jej úlohou bude realizovať preklad výpovedí na pojednávaní.

Ako mi sudca oznámil, následne nariadi pojednávanie. Podotýkam, že sudca sa snaží vybavovať naliehavé veci a množstvo ich už aj vybavil, je ich však toľko, že aj to ide len postupne.

Vec vzhľadom k jej naliehavosti budem sledovať.“.

Ústavný súd v zhode s vyjadrením okresného súdu zo spisu zistil, že okresný súd vo veci urobil 13. júna 2003 procesný úkon týkajúci sa získania informácii o mieste pobyte sťažovateľky a 8. decembra 2003 ustanovil tlmočníka na preklad výpovedí na pojednávaní z jazyka anglického.

II.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 70/98, II ÚS 74/97, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri základné kritéria, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje 1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súcu (3). Za súčasť prvého kritéria súd považuje aj povahu prejednávanej veci.

1.   Pri   posúdení   prvého   kritéria   ústavný   súd   zistil,   že   predmetom   namietaného konania je konanie o neplatnosť manželstva. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti súdov, nie je toto konanie právne zložité.   Nemožno však vylúčiť   skutkovú   (faktickú)   zložitosť   týchto   konaní   spočívajúcu   v potrebe   vykonania znaleckého dokazovania, resp. v prípadoch, keď ide o konania s cudzím (medzinárodným) prvkom,   kde   vzniká   potreba   komunikácie   so   zahraničnými   právnickými   a fyzickými osobami.   Táto   skutočnosť   môže   ovplyvniť   časový   aspekt   namietaného   konania.   Podľa názoru   ústavného   súdu   vzhľadom   na   to,   že   ide   o rozhodovanie   o osobnom   statuse sťažovateľky,   treba   tomuto   konaniu   venovať   mimoriadnu   pozornosť.   Túto   požiadavku znásobuje aj skutočnosť, že výsledok konania je relevantný ako podklad pre rozhodnutie v inom   (dedičskom   konaní),   ktoré   sa   vedie   na   Okresnom   súde   Bratislava   I,   ktorý   sa opakovane informuje na stav veci v namietanom konaní.

2. Pri posúdení druhého kritéria ústavný súd uzavrel, že konanie sťažovateľky bolo aktívne a súčinnostné a nemalo vplyv na doterajšiu dĺžku namietaného konania.

3. Pri posúdení tretieho kritéria ústavný súd posudzoval doterajší postup súdu. V tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že pri   uplatnení   vyššie   uvedených   kritérií   ústavný   súd súčasne berie do úvahy, že ich aplikácia je oveľa jednoduchšia v prípadoch, v ktorých zistil, že „súd bol celkovo nečinný a od podania žalobného návrhu neuskutočnil vo veci žiadne úkony“   (II.   ÚS   4/03).   V danom   prípade   ústavný   súd   zistil,   že   síce   okresný   súd   nebol v konaní   celkom   nečinný,   ale   zo   sťažnosti,   z vyžiadaného   spisu,   ako   aj   z vyjadrenia podpredsedu okresného súdu vyplynulo, že vo veci urobil okresný súd dva procesné úkony, a to   po   vyše   roku   po   postúpení   veci   z krajského   súdu   požiadal   o informáciu   o pobyte sťažovateľky a po uplynutí ďalších šiestich mesiacoch ustanovil na účely prekladu výpovedí tlmočníka. Vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj na povahu konania ústavný súd uzavrel, že v období   od   postúpenia   veci   z krajského   súdu   do   vykonania   prvého   procesného   úkonu okresným   súdom   vo   veci   došlo   k zbytočným   prieťahom   v konaní,   a tým   aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

1.   Ústavný   súd   v súlade   so   svojím   rozhodnutím   o porušení   základného   práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v zmysle § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde prikázal okresnému súdu, aby vo veci sp. zn. 9 C 73/02 konal bez zbytočných prieťahov.

2. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy: „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie   sťažnosti,   priznať tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1 boli   porušené,   primerané finančné zadosťučinenie.“

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha“.   Z ustanovenia   §   56   ods.   4   zákona   o ústavnom   súde   vyplýva,   že   primerané finančné zadosťučinenie má povahu náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti požadovala primerané finančné zadosťučinenie vo výške 30 000 Sk od okresného súdu, čo odôvodnila tým, že okresný súd zatiaľ nenariadil žiadne pojednávanie napriek tomu, že o to žiadala a uplatnila aj podanie sťažnosti. Uviedla v tejto súvislosti, že:

„V danom konaní sa rozhoduje o mojom osobnom stave a z tohto dôvodu, je potreba odstránenia právnej neistoty naliehavejšia, a preto ujma spôsobená zbytočnými prieťahmi v konaní pre mňa citeľnejšia. Môjho manžela som milovala, do jeho smrti som sa o neho starala, inštitút manželstva som považovala a stále pokladám za jednu z najvýznamnejších ľudských hodnôt a dobier. Preto aj napriek zániku manželstva ťažko znášam samotný fakt, že   niekto   spochybňuje   moje   manželstvo,   ako   aj   to,   že   stále   neexistuje   autoritatívne rozhodnutie, ktoré by žalobný návrh dožadujúci sa neplatnosti môjho manželstva zamietol. Z týchto dôvodov trpím častými depresiami.

Do právoplatného skončenia konania vo veci o určenie neplatnosti manželstva je prerušené dedičské konanie po poručiteľovi J. P. na Okresnom súde Bratislava I.

Po   smrti   poručiteľa   začali   užívať   veci   patriace   do   dedičstva   uvedené   v časti   II. sťažnosti matka poručiteľa V. P. s manželom J. F., sestra poručiteľa V. B. s manželom J. B.. Tieto   osoby   počas   môjho   pobytu   v Spojených   štátoch   amerických   v máji   2001   vymenili všetky   zámky   na   vstupných   dverách   rodinného   domu   a bráne   k nehnuteľnostiam   vyššie uvedeným a do dnešného dňa mi odopierajú vstup do rodinného domu a k ostatným veciam nachádzajúcim   sa   na   a v nehnuteľnostiach.   Okrem   toho   vodovodná   prípojka   rodinného domu   je   toho   času   poškodená,   rodinný   dom,   ktorý   je   obložený   drevom,   si   vyžaduje vykonanie   pravidelného   ochranného   náteru   a osoby,   ktoré   ho   užívajú   nie   sú   ochotné vynaložiť náklady na jeho opravu a údržbu. Z tohto dôvodu prieťahy v konaní v právnej veci o určenie neplatnosti manželstva, spôsobujú, že nie je právoplatne rozhodnuté v dedičskom konaní a tým nie je možné zabrániť užívaniu vecí patriacich do dedičstva tretími osobami a zabrániť znehodnocovaniu a chátraniu vecí patriacich do dedičstva.“.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne   okolnosti   prípadu.   Súčasne   sa   pritom   riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je síce zmiernenie nemajetkovej ujmy, avšak nie aj prípadná náhrada škody.

Hoci ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v označenom súdnom konaní konal bez zbytočných prieťahov, vychádzal z názoru, že porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nemožno účinne odstrániť len uplatnením tejto jeho právomoci.

Vzhľadom na celkovú dobu konania okresného súdu v konaní sp. zn. 9 C 73/02, berúc   do   úvahy,   že   sťažovateľka   sa   o predĺženie   tejto   doby   zásadne   nepričinila, a zohľadňujúc konkrétne okolnosti a povahu prípadu vrátane pozície sťažovateľky, ako aj naplnenie princípu spravodlivosti, ústavný súd považoval priznanie sumy 10 000 Sk za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

3. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania, ktoré vznikli právnemu zástupcovi sťažovateľky advokátovi Mgr. A. M. vo výške 8 800 Sk (§ 1 ods. 3, § 13 ods. 8, § 16 a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), pričom vychádzal z výšky priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2002, ktorá bola 12 811.-Sk. Náhrada bola priznaná za dva úkony po 4 270 Sk a 130 Sk režijný paušál. (Počet úkonov právny zástupca síce nevyčíslil, ale vyplynuli zo spisu).

Trovy   konania   je   okresný   súd   povinný   zaplatiť   na   účet   právneho   zástupcu sťažovateľky   (§   31a   zákona   o ústavnom   súde   v spojení   s 149   Občianskeho   súdneho poriadku).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. januára 2004